Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717212074
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717212074.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: A. R., nar. XX.X.XXXX,

bytom V. Š. XXXX/XX, Y. XXX XX, právne zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom
Železničná 4/A, Hlohovec 920 01, IČO: 42256593 a žalovaného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., sídlo:
Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., sídlo: Kubániho 16, Bratislava 811 04, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.693,84
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.693,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.693,84 Eur od 20.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne
Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou, doplnenou podaním zo dňa 15.1.2017 (č.l. 42), žiadala, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 1.693,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.693,84 Eur od 20.5.2017 do zaplatenia a trovy konania.

2. Uviedla, že dňa 31.10.2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500034246.

Predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. Celková výška úveru 1.170,-
Eur, výška úrokovej sadzby70,02 % p.a., RPMN 69,72 %, výška mesačnej splátky 62,69 Eur, počet
mesačných splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom 2.632,98 Eur. Uviedla, že zmluva obsahuje
nesprávnu výšku RPMN, ktorá je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom. V bode 5 je
uvedená iná RPMN ako v bode 6, čo bolo pre žalovanú ako spotrebiteľa nejasné a zmätočné, že
Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Co/685/2014 z dňa 23.4.2015 potvrdil bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru, ak je v zmluve výška RPMN uvedená nezrozumiteľným a nejasným spôsobom.

3. Tiež, že RPMN uvedená v zmluve nezodpovedá zákonným náležitostiam § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z.z. Výška RPMN nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku
úveru, poplatok, počet a výšku splátok, celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade aj Dohoda
o poskytnutí služby). V zmluve uvedená RPMN tak žalovaného (zrejme správne malo byť žalobkyňu -
spotrebiteľa) uviedla do omylu .

4. Uviedla, že Dohoda o poskytnutí služby je akcesorická zmluva nadväzujúca na úverovú zmluvu, je
jej súčasťou (bod 8.). Do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2
písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. Údaj o RPMN je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska
rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti príslušného úveru a pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšejhodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania
spotrebiteľa je upravený v § 5 Zákona č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa a tiež pri nekalých
obchodných praktikách v zmysle § 7 a 8 už Zákona č. 250/2007 Z z. Vzhľadom na uvedené sa zmluva

a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

5. Ďalej uviedla, že nesprávne je uvedená výška úveru. Z údajov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere a
listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyni bola poskytnutá len suma 1.001,83 Eur a nie schválená suma

úveru vo výške 1.170,- Eur. Žalovaný tak poskytol úver znížený o 168,17,- Eur, ktorý predstavoval
poplatok za Dohodu o poskytnutí služby. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. .

6. Žalobkyňa ďalej namietala neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, že žalovaný neuviedol

spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

7. Namietala aj absenciu doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, že v zmluve nie je
dojednaná konečná splatnosť úveru pevným dátumom. Nestačí, že je uvedená v Oznámení veriteľa o

schválení úveru dlžníkovi, nakoľko toto oznámenie nemôže byť platnou súčasťou zmluvy, keďže nie je
dlžníkompodpísanéajevystavenéažniekoľkodnípopodpisezmluvyspotrebiteľom.Ďalšoupodstatnou
náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je uvedenie doby trvania zmluvy. V zmluve nie je uvedená
žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí.

8. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody o poskytnutí služby, ktorú uzatvoril žalovaný so žalobkyňou
spoločnezozmluvnoudňa31.10.2013akozávislúnazmluveoúvere.Namietlarozporsdobrýmimravmi
a rozpor zo Zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskom zákonníka. Na základe tejto dohody
žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti splátok, za
čo zinkasoval odplatu 168,17 Eur (čo predstavovalo ďalšie 14 % navýšenie nákladov spotrebiteľa).

Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená, v dohode o poskytnutí služby nie je odkaz
na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Táto dohoda
súvisí so zabepečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie
veriteľa (za ktoré musel klient uhradiť vysokú odplatu), nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa,
ale záujmom veriteľa. Predmetnou dohodou sú spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré nežiadal a ide o

záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dané.

9. Poukázala na neplatnosť ust. o RMPN pri aplikácii § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola nepochybne uvedená v akceptácii

odchylne ako v návrhu na uzavretie zmluvy. Odpoveď žalovaného na návrh podaný žalobkyňou bol tak
novým návrhom, ktorý nebol prijatý. Z uvedených dôvodov potom ust. o RPMN nemožno považovať
za platné zmluvné ustanovenie, keďže v danom prípade chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k
zmluvnému konsenzu medzi stranami nedošlo. Neplatné ustanovenie o RPMN spôsobuje absenciu
povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver tak treba považovať za úver

poskytnutý bez úrokov a poplatkov.

10. Namietala, že výška úrokovej sadzby nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery úverov
peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby
bola 11,45 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci október 2013.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 OZ, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby viac
ako šesťnásobne prevyšuje úrokovú mieru úverov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy, teda ide
o neplatný právny úkon.

11. Na základe týchto skutočností považuje žalobkyňa zmluvu za neplatnú, eventuálne poskytnutý úver
zo zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa tak mala povinnosť platiť úver len do výšky
skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej výšky úveru 1.001,83 Eur, nakoľko žalovaný poskytol
žalobcovi úver len v tejto výške v zmysle bodu 8.4 zmluvy. Žalobkyňa do dnešného dňa zaplatila naúčet žalovaného minimálne 2.695,67 Eur, teda o 1.693,84 Eur viac ako jej bolo poskytnuté. Preplatok vo
výške 1.693,84 Eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Uviedla citáciu
ust. § 451 ods. 2 OZ.

12. Žalobkyňa požaduje preplatok z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.

13. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdí navrhla vykonať dokazovanie predložením výpisu splácania

úveru zo strany žalobkyne.

15. Okresný súd Martin vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Csp/74/2017-46 zo dňa 7.2.2018.

16. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor (č.l. 54 a nasl.). K výške vyplatenej
sumy z titulu úveru uviedol, že poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku

veriteľa poskytnúť úver a žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či
dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Poskytnutím úveru sa v zmysle
právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie
prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a pod.), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku,
teda aj započítanie, že naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v

hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných
prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na
jeho účet v peňažnom ústave. Skutočnosť, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma ako
je uvedené v zmluve, nie je spôsobné tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale
skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok úveru a

predmetná odplata bola započítaná pri poskytnutí úveru, s čím žalobkyňa prejavila súhlas.

17. K namietanej RPMN predkladá rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Uviedol, že
žalobkyňou namietaná dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani
odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver.

18. K nejasnosti a nezrozumiteľnosti o výške RPMN s ohľadom na obsah bodu 5 a 6 zmluvy uviedol, že
ani Zákon č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ a zákon
určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere a nie napr. v čase podania
žiadosti o úver. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva

výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení a táto hodnota je
v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú totiž význam údaje: suma úveru, celkové náklady,
dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní
žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, ten sa stane známym až pri schválení
úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať, čo však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ

o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.

19. Poukázal na to, že úprava výšky úrokov pre úverovú zmluvu je uvedená v § 502 Obchodného
zákonníka (ďalej len „OBZ“), že v zmysle ust. § 502 ods. 2 OBZ nie je v prípade úverovej zmluvy podľa
zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore

so zákonom, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola k obdobiu
uzatvorenia zmluvy (31.10.2013) upravená v zmysle § 53 ods. 6 OZ.

20. K ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že len ak ide o úver
s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkom.Uvádzanieporadiazapočítaniasplátkynaistinu,úroka
poplatky žiadny zákon nikdy nevyžadoval. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín
splatnosti splátky a počet splátok, teda aj náležitosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia. Nad
rámec toho obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Trval na tom, že zmluva jednoznačne obsahuje
náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch a že tzv. rozčleňovanie splátky

je výklad založený na nesprávnom výklade zákona a nepresným prevzatím Smernice 2008/48/ES.

21.Kabsenciidobytrvaniazmluvyatermínukonečnejsplatnostiúveruuviedol,žeobsahzmluvytvoriaaj
zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle čl. 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasťzmluvy o revolvingovom úvere (č.l. 7 ods. 7.1 písm. g/). Z ust. čl. 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva
deň splatnosti poslednej splátky úveru; z čl. 9 ods. 9.1 vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je
uzavretá na dobu neurčitú a že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o

revolvingovom úvere. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Termín
konečenj splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru zaslanom dlžníkovi aj totožne s dátumom
splatnosti poslednej splátky úveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti
prvej splátky.

22. Žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne týkajúce sa Dohody o poskytnutí služby, nakoľko z tvrdenia
žalobkyne nevyplýva dôvod neplatnosti a v čom má spočívať neprijateľnosť poplatkov.
Žalobkyňa nespochybnila, že s dohodou sa oboznámila a uzavrela ju dobrovoľne a dohodnutý poplatok
bol výrazom jej slobodnej vôle. Tvrdenie, že platba podľa tejto dohody je neprijateľnou podmienkou,
je nepreskúmateľné, lebo okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti žaloba neobsahuje žiadne

skutočnosti ani dôkazy na ich preukázanie.

23. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu poprela argumentáciu žalovaného v odpore. Zdôraznila, že
neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej
výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru,

že všetky ostatné náklady, vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu musia byť
zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Žalovaný poskytol
úver znížený o sumu poplatku za dohodu o poskytnutí fiktívnej služby, a to v čase, keď nebolo
zrejmé, či spotrebiteľ takúto službu využije. Nič nebránilo žalovanému, aby takúto službu ponúkol s
časovým odstupom, po uzatvorení spotrebiteľského úveru a nijako nevysvetlil, z akého dôvodu úročil

takto neposkytnuté plnenie. Trvala na tom, že údaj o RPMN sa určuje na základe údajov platných v
čase uzavretia zmluvy a z hľadiska kontraktačného procesu je nutné túto požiadavku vykladať tak,
že ide o konsenzus obidvoch zmluvných strán o hodnote RPMN na základe ostatných dojednaných
údajov zmluvy, že OZ nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy stačí dohoda strán o jej podstatných
náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony,

ktoré sú úplne obsahovo zhodné. Pokiaľ podstatné náležitosti zmluvy a teda aj namietaná konečná
splatnosť úveru, rozdelenie splátky na úroky, istinu a ostatné poplatky obsahovalo až neskôr doručené
oznámenie veriteľa o schválení úveru a nebolo podpísané dlžníkom (žalobkyňou), nejednalo sa o
dvojstranný právny úkon a nebolo ho možné považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami.
K dohode o poskytnutí služby odkázal na obsah žaloby, že žalovaný poskytol úver znížený o sumu

168,17 Eur, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby, a to v čase, keď nebolo zrejmé,
či spotrebiteľ takúto službu využije.

24. V súvislosti s výškou úroku uviedol, že vzhľadom na ust. § 52 ods. 2 tretej vety OZ je aplikácia
ust. § 502 OBZ pre rozpor so zásadou ochrany spotrebiteľa ako aj zásady prednostnej aplikácie

občianskoprávnej normy v prospech spotrebiteľa vylúčená. Uviedol citáciu ust.§ 53 ods. 6 OZ ,. § 3 ods.
1 OZ vo vzťahu k dohodnutej výške úroku.

25. Žalovaný sa k tomuto vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril.

26. Súd dňa 26.4.2018 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov
(ďalej len „PZ“). PZ žalobkyne podaním doručeným súdu 12.4.2018 a PZ žalovaného podaním
doručeným súdu 13.4.2018 ospravedlnili svoju neúčasť a neúčasť žalobcu a žalovaného a súhlasili, aby
súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti.

27. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu a zistil:
Zhodnýmivyjadreniamistránsporu(obsahžaloby,odporprotiplatobnémurozkazu),listinnýmdôkazom-
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere (č.l. 13) mal súd preukázané,
že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500034246 dňa 31.10.2013.
Podľa bodu 5 zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.170,-

Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 Eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98 Eur, predpokladaná
RPMN na úver 70,02 %, RPMN úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %. V bode 6 (údaje o
schválenom revolvingovom úvere v Eurách) je uvedená poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.170,-Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 Eur, celková čiastka,
ktorú musí dlžník zaplatiť (tj. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 2.632,98 Eur, RPMN na úver
69,72 %, RPMN úveru 70,02 %, priemerná RPMN za úver 46,06 %. Zmluvu podpísala žalobkyňa ako

dlžník 28.10.2013, žalovaný podpísal zmluvu 31.10.2013.
Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.10.2013 sú uvedené údaje o
schválenom úvere, č. úverovej zmluvy, výška úveru, splatnosť úveru (počet mesiacov), výška mesačnej
splátky úveru, sú údaje totožné ako v úverovej zmluve, je nový údaj dátum splatnosti prvej splátky úveru
2.12.2013 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru 2.5.2017, je uvedená RPMN úveru 69,72 % a

priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 46,06 % (č.l. 73).

28. Z obsahu žaloby žalobkyne a odporu žalovanému súd zistil, že žalobkyni bola na základe predmetnej
úverovej zmluvy poskytnutá suma 1.001,83 Eur, schválená suma úveru podľa tejto zmluvy bola 1.170,-
Eur. Z obsahu žaloby a odporu bolo zistené, že poskytnutý úver bol krátený o sumu 168,17 Eur, ktorý
predstavuje poplatok z Dohody o poskytnutí služby, ktorá bola uzatvorená spolu so zmluvou o úvere,

ktorejpredmetombolzáväzokveriteľaposkytnúťdlžníkovinajehožiadosťaposplnenínižšieuvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu max. troch akýchkoľvek splátok úveru.

29. Žalobkyňa na predmetnú úverovú zmluvu zaplatila žalovanému spolu sumu 2.695,67 Eur. Plnenie v
uvedenom rozsahu žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ani v priebehu celého sporu nepoprel.

Poskytnutie úveru žalovaným žalobkyni v rozsahu 1.001,83 Eur žalobkyňa preukázala výpisom z účtu
(č.l. 14) a úhrady v rozsahu 2.695,67 Eur výpismi z účtu (č.l. 15 a nasl.).

30. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a doplnenie niektorých zákonov (Zákon o spotrebiteľských úveroch ) účinného v čase

podpísania Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkovnazákladeZmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,odloženejplatby,alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

31. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

32. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkový výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie vo všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítať
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho spracovania
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa ods. 5, ak sa amortizuje
istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas
celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platný ku
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých do 15-tich kalendárnych dní po zverejnenípriemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

33. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1;

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

38. Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo
sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

39. Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených

v ods. 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z
týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než
splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv a to s
obdobnými právnymi účinkami.

40. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

41. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

42. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

43.Podľa§53ods.4OZ,zákonuvádza,ktorépodmienkyvspotrebiteľskejzmluvesanajmäpovažujúza
neprijateľné podmienky pod písmenom a) až r). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva (použitím
slova najmä), že za neprijateľné zmluvné podmienky sa okrem podmienok uvedených v § 53 ods. 4

považujú aj iné podmienky, ak spĺňajú kritéria ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

44. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere dňa 31.10.2013, ktorá sa spravuje režimom právnej úpravy podľa Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase podpísania zmluvy, ktorý upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu cenových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1).45. Nesporne podľa Zmluvy o úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, boli poskytnuté finančné prostriedky
vo forme spotrebiteľského úveru. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

46. Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle ust. § 9 ods. 1

Zákona o spotrebiteľských úveroch. Túto súd súčasne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, z ktorého
dôvodu na tento zmluvný vzťah bolo dôvodné aplikovať aj právnu úpravu ust. § 52 a nasl. OZ a zákona o
ochranespotrebiteľa. Vzmysleust.§52ods.1OZ,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmluvnými stranami boli na jednej strane
žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ (§ 2 písm. a/ Zákona č. 250/20071 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa), žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu je táto zmluva regulovaná osobitnou právnou úpravou
Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež ochrannými ustanoveniami
OZ, keďže ide o vzťah medzi dodávateľom - predávajúcim a spotrebiteľom.

47. K argumentácii žalovaného v súvislosti s aplikáciou ust. § 502 OBZ súd uvádza, že napriek

skutočnosti, že zmluvy o úvere sú upravené v ust. § 497 a nasl. OBZ a v zmysle § 261 ods. 6 písm. d)
OBZ účinného ku dňu podpísania Zmluvy o úvere sú absolútnym obchodnom, nemožno opomenúť fakt,
že súčasne ide aj o zmluvu majúcu charakter zmluvy spotrebiteľskej a preto normy obchodného práva
sú pre právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv použiteľné len vtedy, ak neodporujú právnej úprave,
majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda ak neodporujú právnej úprave spotrebiteľských vzťahov.

48. Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere a oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi súd zistil,
že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm. h/ Zákona č.
129/2010 Z.z. nakoľko v bode 5 ako účel čerpania úveru je uvedený nákup elektroniky. Uvedený opis
tovaru je, podľa názoru súdu, veľmi všeobecný a nezodpovedá kritériám ust. § 9 ods. 2 písm. h/, nakoľko

nie je zrejmé, aká elektronika, teda na aký tovar konkrétne sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje.
Pre každé zmluvné dojednanie sa vyžaduje, aby bolo dostatočne určité v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ,
podľa ktorého, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, súd musí na túto neplatnosť prihliadať a musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu. Pre neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania preto bol súdom

prijatý záver o absencii náležitosti zmluvy podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

49. K ust. § 9 ods. 2, písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. súd vychádzal z právneho názoru, ktorý bol
vyslovený v rozhodnutí NS SR 3Cdo/146/2017, podľa ktorého eurokonformným výkladom predmetného
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel

dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa Zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č.
129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje.

50. Súd sa stotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne v žalobe a v písomnom vyjadrení proti platobnému
rozkazu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa
(§ 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase vzniku zmluvy). Ako to vyplýva aj

z vyjadrenia žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, táto bola nesprávne vypočítaná, lebo
žalobkyňa mala povinnosť zaplatiť v súvislosti s uzatvorením dohody o poskytnutí služby aj poplatok
za tam dohodnutú službu vo výške 168,17 Eur a túto sumu žalovaný nezahrnul do celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom. Uvedená skutočnosť je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. g/ a
j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ

musí obsahovať aj RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítať ich na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona o
spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úveromvšetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o o

spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Keďže žalobkyňa so žalovaným uzatvorila Dohodu o poskytnutí služby, práve na základe úveru zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.10.2013, keď v ten deň ako jej súčasť v čl. 8 sa podľa
tejto dohody zaviazala, že za tam opísanú službu zaplatí žalovanému odmenu vo výške 168,17 Eur

(bod 8.1 dohody). Keďže išlo o formulárovú zmluvu, lebo text dohody sa nedal vyňať z úverovej zmluvy,
bolo dôvodné prijať záver, že predmetnú dohodu musela uzavrieť, aby získala spotrebiteľský úver
za ponúkaných podmienok. Bolo preukázané zhodnými vyjadreniami strán, že odplata za poskytnutie
dohodnutej služby bola odpočítaná z dohodnutého úveru vo výške 1.170,- Eur, keď žalobkyni reálne
podľa výpisu z účtu aj zhodných vyjadrení strán bola poskytnutá na predmetný úver suma 1.001,83 Eur.

51. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané, že odplata opísaná v predch. odseku
nebola zarátaná do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom išlo o údaj, ktorý bol veriteľovi
známy v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže obe zmluvy boli uzatvorené spoločne.
Súd poukazuje, že dohoda o poskytnutí služby je zmluvou, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a bez jej existencie by ani táto dohoda nevznikla a preto bolo dôvodné a zákonné v zmysle ust. §

9 ods. 1 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z. do celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť, zahrnúť aj
odmenu v zmysle dohody o zabezpečení splátok. Ak táto čiastka nebola zahrnutá do celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako to vyplýva zo zhodných tvrdení strán sporu, potom RPMN a celková
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neboli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že je nesprávne v zmluve o spotrebiteľskom

úvere uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného je dôvodné vyhodnotiť zmluvu
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 129/2011 Z.z. , že poskytnutý spotrebiteľský úver podľa
tejto zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

52. Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade, ak by neboli preukázané skutočnosti v ods. 51, bola

dôvodná argumentácia žalovaného, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá veta OZ prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh. Výška RPMN uvedená v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorý podpísala žalobkyňa
dňa 28.10.2013 v časti bodu 5, je v bode 6, kde sú obsiahnuté údaje o schválenom revolvingovom úvere,
ktorý žalovaný schválil dňa 31.10.2013, uvedená RPMN odlišne. Potom v zmysle § 44 ods. 2 OZ nejde

o prijatie návrhu v tejto časti. To by bolo v prípade, ak by bola žiadosť o poskytnutie revolvingového
úveru prijatá bez zmien. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere preto nemožno
považovať za prijatie návrhu, ale nový návrh na uzavretie zmluvy minimálne v časti, ktorej sa táto zmena
týka, tj. aj RPMN. V tejto časti potom zmluva nebola platne uzatvorená, z ktorého dôvodu by bola
dôvodná aplikácia aj ust. § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 129/2011 Z.z .

53. S ohľadom na tento záver súdom nebolo dôvodné zaoberať sa argumentáciou žalobkyne a
žalovaného vo vzťahu k absencii ďalších náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

54. V súvislosti s prijatým právnym záverom súdom, že úver podľa spotrebiteľskej zmluvy je
bezúročný a bez poplatkov, potom žalobkyňa bola povinná zaplatiť žalovanému sumu skutočne
čerpanú podľa Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034246. Zhodnými vyjadreniami strán sporu
mal súd preukázané, že žalovaný poskytol na predmetnú úverovú zmluvu žalobkyni sumu 1.001,83
Eur. Zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané tiež, že žalobkyňa plnila žalovanému

na tento úver sumu 2.695,67 Eur. V zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Z uvedeného dôvodu potom súd vychádzal zo zhodných vyjadrení, pokiaľ išlo o výšku plnenia na
predmetný úver, sumy 1.001,83 Eur ,aj pokiaľ išlo o výšku, ktorú žalobkyňa žalovanému na predmetnú
úverovú zmluvu plnila, 2.695,67 Eur. Súd vychádzal z tvrdení žalobkyne, ktoré protistrana výslovne

nepoprela a považoval ich v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia za nesporné, preto nevykonal
ani dokazovanie v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko toto by bolo neúčelné a nehospodárne s ohľadom
na skutočnosti, ktoré mali byť preukázané navrhovaným dokazovaním, keď boli preukázaní inak, tj.
postupom podľa § 151 ods. 1 CSP. V zmysle ust. 186, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, akneexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých
sa strany dohodli, súd neprihliada.

55. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 1.693,84 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ , podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením na strane žalovaného na úkor žalobkyne
je majetkový prospech v uvedenom rozsahu, ktorý žalovaný získal plnením od žalobkyne v rozsahu
úhrad vykonaných nad rámec skutočne čerpanej sumy úveru. Žalovaná suma 1.693,84 Eur je suma,

ktorú získal žalovaný od žalobkyne bez právneho dôvodu, nakoľko žalobkyňa predpokladala právny
dôvod plnenia z titulu úverovej zmluvy, avšak od počiatku tento právny dôvod nebol, lebo poskytnutý
spotrebiteľský úver sa od počiatku považuje za bezúročný a bez poplatkov.

56. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobkyne, nakoľko povinnosť
vydania bezdôvodného obohatenia vzniká na základe zákona a nie je viazaná na splnenie žiadnych

úkonov účastníkov zmluvného vzťahu, napr. ani výzvy podľa § 563 OZ. Žalovaný teda bol povinný
bezdôvodné obohatenie vydať dňom vzniku bezdôvodného obohatenia a preto omeškanie uplatnené
doplneným návrhom od 20.5.2017 bolo dôvodné. Žalovaný preukázateľne prijal plnenie v rozsahu sumy
1.693,84 Eur od žalobkyne pre uvedeným dátumom.

57. Sadzbu úroku z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z, uplatnená sadzba úroku z omeškania neodporovala uvedeným zákonným ustanoveniam.

58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa
mala vo veci plný úspech, preto jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

59.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.