Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717211908
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7717211908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a

členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
Advokátska kancelária, Malinovo, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, proti žalovanej J. Q., V.. X.XX.XXXX,
Q. XX, o zaplatenie 182,00 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19Csp/159/2017-38 z
12.2.2018 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku III. o náhrade trov
konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 182,-
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 9.10.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu 26.6.2017 domáhal proti žalovanej zaplatenia 182,- eur,

poplatku218,96eur,poplatkovzaupomienky40,-eur,úrokov32%ročnezosumy350,-eurod23.1.2013
do 14.2.2013, zo sumy 294,- eur od 15.2.2013 do 14.3.2013, zo sumy 238,- eur od 15.3.2013 do
31.5.2013 a zo sumy 182,- eur od 1.6.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania zo sumy 400,96 eur
od 19.2.2014 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, žalovanej poskytol úver na základe
zmluvy č. XXXXXXXXX O. XX.X.XXXX vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu
s príslušným poplatkom vo výške 322,- eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to v
12 mesačných splátkach po 56,- eur počnúc dňom X.X.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX požiadala žalovaná

o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátok, z uvedeného dôvodu mala úver uhradiť do
14.7.2014. Strany sporu sa dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou. Žalovaná
neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila zmluvu o úvere
a stratila výhodu splátok. Žalovaná sa tiež podľa zmluvy zaviazala v prípade porušenia podmienok
zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok celkom vo výške 40,- eur. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu
168,- eur. Na preukázanie svojho nároku predložil žalobca úverovú zmluvu a všeobecné podmienky a

žiadosť o úpravu splátkového kalendára. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že strany sporu uzavreli
XX.X.XXXX úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 350,- eur,
ktorý bola žalovaná povinná podľa pôvodnej zmluvy zaplatiť do X.X.XXXX spolu s poplatkom 322,-
eur. Celkovo mala zaplatiť sumu 672,- eur. Ročný úrok bol stanovený na 39,15 % ročne, pri ročnejpercentuálnej miere nákladov 92 %. Podľa priloženej žiadosti o úpravu splátkového kalendára v tejto
zmluve dlžník požiadal o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 47 dní tak, aby
dátum prvej posunutej splátky bol XX.XX.XXXX. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná na úvere zaplatila

sumu 168,- eur. Súd, vychádzajúc z § 369 ods. 1, § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obch. zák., § 565 Obč.
zák., § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., žalobcovi priznal iba časť uplatneného
nároku, a to sumu 182,- eur a úroky z omeškania z tejto sumy od 9.10.2017 do jej zaplatenia a vo zvyšku
žalobu zamietol. Poukázal na to, že zmluva, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaná je
zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

že zmluva okrem iných náležitostí uvedených v § 9 zákona musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uviesť sa pritom musia všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Konštatoval, že v zmluve je síce uvedená RPMN
92%, ale podľa prepočtov súdu, je tento údaj nesprávny a v neprospech spotrebiteľa. Uviedol, že podľa
pôvodného textu zmluvy bola žalovaná povinná zaplatiť úver spolu s poplatkom 322,- eur, teda celkom

672,- eur do X.X.XXXX , bez uvedenia splatnosti v splátkach. Ide teda o konečný termín splatnosti
úveru. Zmluva bola uzavretá XX.X.XXXX, teda ide o splatnosť úveru 12 mesiacov. Pri výške úveru 350,-
eur, celkovej sume, ktorú má žalovaná zaplatiť (672,- eur) a splatnosti 12 mesiacov, je ročná úroková
miera 91,99% ročne a RPMN 281,64%. Ak súd vzal do úvahy predĺženú splatnosť úveru na základe
žiadosti žalovanej, podľa žalobcu do 14.7.2014, ide o splatnosť 18 mesiacov, a v takom prípade je ročná

úroková miera 54,47% a RPMN 151,68%. Žalobca uvádzal, že úver bola žalovaná povinná zaplatiť v
12 mesačných splátkach po 56,- eur. V takom prípade je podľa prepočtu súdu RPMN 262%. Urobil
záver, že skutočná RPMN je tak výrazne vyššia v neprospech spotrebiteľa oproti údajom uvedeným
v zmluve. Citujúc znenie § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal na to, že
úver poskytnutý veriteľom je tak v zmysle zákona bez úrokov a bez poplatkov, preto má veriteľ právo

iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 350,- eur. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu uhradila
na úvere sumu 168,- eur, preto priznal žalobcovi právo na zvyšnú neuhradenú časť úveru 182,- eur
(350 mínus 168). Vzhľadom na to, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd nemohol priznať ani
požadovaný poplatok v sume 218,96 eur a úroky z úveru. Žalobca si tiež uplatnil sumu 40,- eur ako
poplatky za upomienky. Súd nárok žalobcu v tejto časti nemal žiadnym spôsobom preukázaný, preto ho

zamietol. Zdôraznil, že žalobca síce uvádza, že podľa zmluvy mal právo na uhradenie sumy 40,- eur
za zasielanie upomienok pri porušení povinností zo zmluvy. Súdu žiadny dôkaz o tom, že by žalovanej
upomienky zasielal, nepredložil a neuviedol ani, o ktoré ustanovenia zmluvy svoj nárok opiera. Žalovaná
je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto súd priznal žalobcovi aj právo na úroky z omeškania
z priznanej istiny 182,- eur. Žalobca požadoval úroky z omeškania zo sumy 400,96 eur od 19.2.2014,

ale bez toho, aby odôvodnil svoj nárok v tejto časti žaloby. Neodôvodnil, z čoho istina 400,96 eur
pozostáva a prečo ju sankcionoval omeškaním od 19.2.2014. Súd tak vychádzal z omeškania priznanej
istiny nesplateného úveru 182,- eur. Úroky priznal z uvedenej sumy od 9.10.2017, pričom vychádzal z
§ 563 Obč. zák. Keďže nemal preukázané, z akého dôvodu si žalobca uplatňuje úroky z omeškania od
19.2.2014, za výzvu na úhradu uplatneného nároku považoval doručenie žaloby žalovanej 7.10.2017,

nasledujúci deň 8.10.2017 bol podľa § 563 dňom plnenia a od 9.10.2017 je žalovaná v omeškaní.
Požadovaná výška úrokov z omeškania 5% je v súlade s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., preto
súd priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 182,- eur od 9.10.2017 vo výške 5% ročne do jej
zaplatenia a vo zvyšku nárok zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a stranám
sporu ich nepriznal. Každá zo strán mala v konaní úspech len čiastočný, pričom žalovanej v konaní

žiadne trovy nevznikli a žalobca mal neúspech v prevažnej časti (470,74 eur uplatnených a 182,- eur
priznaných).

3.Protirozsudku -výrokuII.podalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazodvolacíchdôvodovuvedených
v § 365 od. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. V odvolaní, o. i., poukázal na neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou a to na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru na ods. 15 Všeobecných obchodných
podmienok o tom, že obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák., že všetky ich
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Citujúc jeho znenie, uviedol, že žalovanásúhlasila s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo - právny vzťah, ktorý vznikol na základe
Zmluvy o úvere, na znak čoho ju aj podpísala. Žalobca tvrdil, že vzhľadom na túto skutočnosť, nie je
možné na Zmluvu aplikovať ust. zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej zdôraznil, že v prejdnávanom

smere nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a
hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S tým, že že výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy. Ďalej
poukázal na to, že zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú
výšku odplaty. Uviedol, že záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014, že odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31.5.2014, to zn., že pokiaľ bola
spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie
výšky odplaty sa tu nebude aplikovať, že regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Obč. zák., že pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dodal, že
žalovaná uzatvorila zmluvu so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne

nevýhodných podmienok, že na finančnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov,
ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Citujúc znenie § 53 ods. 1 Obč. zák., uviedol, že
dojednaný úrok predstavuje odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru a ide o podmienku, ktorá
sa nepochybne týka predmetu plnenia, či primeranosti ceny, vzhľadom na čo ju nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku v zmysle cit. ust. Žalobca dohodnutý úrok ako aj jeho zabezpečenie úveru

považoval za primeraný v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom
neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými
subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov. Zdôraznil, že výška RPMN je uvedená aj
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako aj v dokumente Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, s ktorými bola žalovaná oboznámená pred poskytnutím úveru, čo potvrdila

aj svojím vlastnoručným podpisom, že poskytol žalovanej pred podpísaním zmluvy a následne pri
jej podpísaní pravdivé, riadne a úplné informácie. Citujúc § 1 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v
znení neskorších predpisov, uviedol, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov,
ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov,
že v prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie

je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením
peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po
poskytnutí peňažných prostriedkov. Zdôraznil, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok
za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatkov za poskytnutie
úver, ten nie je podľa neho neprimerane vysoký, keďže je nebankovým subjektom, ktorého riziko

podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú
výšku príslušného poplatku zdôraznil, že tento v čase uzatvorenia zmluvy žalovanej vyhovoval, keďže
nič voči jeho výške nenamietala. Ďalej poukázal na to, že žalovaná v prípade nadobudnutia pocitu, že
podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,
mala právo odstúpiť od Zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní, odo dňa uzavretia zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, že to nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy
a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Ďalej citoval z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora
C - 42/15 z 9.11.2016. Zastával názor, že dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na skutočnosť,
že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na

podmienky, za ktorých poskytol úver žalovanej a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko. Z uvedených
dôvodov, vzhľadom na skutočnosť, že nežiadal od žalovanej zabezpečenie úveru, účastníci sa dohodli
na týchto úrokoch z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Citujúc §
53 ods. 1 Obč. zák., poukázal na to, že uvedená argumentácia vychádzajúca zo znenia smernice, je v
celom rozsahu aplikovateľná aj na právny poriadok Slovenskej republiky. Poukázal na to, že predmetom

prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny, že ak by takýto prieskum
bol prípustný, dochádzalo by k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a v konečnom dôsledku k
regulácii cien všetkých tovarov a služieb. Taká regulácia cien by bolo v priamom rozpore s čl. 55 ods.
1 Ústavy SR. Z uvedeného mu vyplynulo, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto
konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na § 53 ods. 1 Obč. zák., ako aj článku

4 odsek 2 Smernice Rady 93/131 EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania.
Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5. Rozsudok okrem výroku II. a III. nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v
uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšku a vo výroku III. o náhrade trov konania ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil,

odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v
celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané
odvolanie žalobcom.

7. Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h)
C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,žekonaniemáinúvadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Obsah práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j.
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), je pomerne široký a medzi jeho

zložky možno zaradiť predovšetkým právo ma prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,
právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

10. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu

preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

11. V konaní a v postupe súdu nebolo zistené, aby sa dopustil nesprávneho procesného postupu, ktorým
by znemožnil strane - žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady
s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v 389 C.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri
dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami

C.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania),vchybnompoučovanístránsporuavďalšíchnedostatkochjehočinnosti,kuktorýmdošlo
počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie
sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného
práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku
ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu
o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola
strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o
povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné,

rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou
konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. C.s.p., napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich
povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu vrozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali, a pod..

13. V konaní nebola zistená vada, ktorej dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorú
okreminého,žalobcavodvolanínekonkretizujeatotak,abybolozrejmé,akejvadysasúdprvejinštancie
dopustil, dôsledkom čoho by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej.

14. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p..

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdupriaplikáciiprávanasprávnezistenýskutkovýstav.Oomylvaplikáciipráva idevtedy,aksúdpoužil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad.

17. Súd použil v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva, ktorú
uzavrel právny predchodca žalobcu a žalovaná je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá bola uzavretá v zmysle
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

19. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že obidve zmluvné strany aj keď sa dohodli o tom, že
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že v prejednávanom spore nemožno aplikovať ust. zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, keďže na jednej strane pri uzatváraní zmluvy bola žalovaná ako spotrebiteľka a na druhej

strane poskytovateľ úveru obchodná spoločnosť s tým, že žalobca bol dodávateľom - nebankovou
spoločnosťou, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľka pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

20. Spotrebiteľské právo sa vyznačuje prevahou kogentných noriem a predstavuje určitú odchýlku od
všeobecnej koncepcie súkromného práva vychádzajúce zo zásady zmluvnej autonómie. Spotrebiteľské
právo túto zásadu modifikuje za účelom zvýšenej ochrany slabšieho účastníka spotrebiteľskéhozmluvného vzťahu, ktorým je spotrebiteľ. Kogentnosť noriem Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa sa týka aj voľby práva podľa § 9 ZMP.

21. Podľa § 9 ods. 3 ZMP ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje
spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako Slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú
slovenským právom, t.j. najmä Občianskym zákonníkom. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek
súkromno-právna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 23a ods. 1 ZOS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom alebo

Obchodným zákonníkom. Z uvedených dôvodov je potrebné urobiť jednoznačný záver, že prejednávaný
vzťah - úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou má spotrebiteľský
charakter a že súd rozhodol správne pokiaľ v prejednávanom spore aplikoval zák. ust. uvedené v
odôvodnení rozsudku.

22. K výhradám žalobcu ohľadom skutočnosti, že v prejednávanom spore nemožno hovoriť o absencii

výšky, počtu a termínu splátok istiny úrokov a iných poplatkov , je potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie nevyvodil žiadne závery vo vzťahu k týmto námietkam, t.j., že by v zmluve absentovala výška,
počet a termín splátok istiny a úrokov a iných poplatkov. Z uvedených dôvodov je odvolanie v tomto
smere zmätočné a nevzťahujúce sa na prejednávanú vec. Súd zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti
predovšetkým vyvodil z tej skutočnosti, že pri výške 350 eur, celkovej sume, ktorú má žalovaná zaplatiť

672,- eur a splatnosti 12 mesiacov, je ročná úroková miera 91,99% ročne a RPMN 281,64% a ak vzal
do úvahy predlženú splatnosť úveru na základe žiadosti žalovanej do 14.7.2014, že v tomto prípade
je ročná úroková miera 54,47% a RPMN 151,68%, že v tomto prípade je podľa prepočtu súdu RPMN
262%, že skutočná RPMN je tak výrazne vyššia a v neprospech spotrebiteľa oproti údajom uvedeným
v zmluve. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov stotožňuje sa so záverom súdu, že podľa § 11 ods. 1

písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov, že preto má veriteľ právo iba na vrátenie poskytnutej sumy úveru vo výške 350,- eur a
po odpočítaní skutočnej úhrady žalovanou 168 eur , súd priznal žalobcovi právo na zvyšnú neuhradenú
časť 182,- eur a nepriznal požadovaný poplatok v sume 218,96 eur a úroky z úveru. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu, že nemal preukázané, z akého dôvodu si žalobca uplatňuje

úroky z omeškania od 19.2.2014 vo výške 5% v súlade s § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku
žalobu zamietol.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).