Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Tomčovčík

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218010778
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7218010778.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov
JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.
júna 2019, v trestnej veci proti L. X., pre prečin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a/ Tr.zák., o odvolaní
okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2019 sp.zn. 1T/46/2018
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 30.1.2019 sp.zn. 1T/46/2018 bol obžalovaný L. X. podľa
§ 285 písm.b/ Tr.por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 3Pv
133/2017, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

v M.Š. na ulici L. Z. Č.. XX pri D. R. v presne nezistenom čase dňa 21.11.2016 kúpil od P. U. kufor s
príborovým setom a bližšie nešpecifikovaným náradím za finančnú hotovosť 30,- Eur, hoci vedel, že tieto
pochádzajú z trestného činu krádeže, ktorej sa dopustili P. U. F. U. M.,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku prokurátor ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku zahlásil odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil písomne dňa 28.3.2018 následne:

Zo spáchania skutku je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďou svedka P. U. z prípravného
konania, kde vo svojej výpovedi po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia uviedol, že on kontaktoval
obvineného, ktorý za ním došiel na osobnom motorovom vozidle, kde mu predal veci pochádzajúce z

trestnej činnosti. Obvinený mu za odcudzené veci zaplatil 20,- alebo 30,- Eur.

Svedok na otázku vyšetrovateľa ohľadom vedomosti obvineného o pôvode veci uviedol, že „tam sa nie je
o čom baviť“. Svedok P. U. v predmetnej svedeckej výpovedi sa taktiež na otázku vyšetrovateľa vyjadril
ku skutočnosti, že počas svojej výpovede zo dňa 11.4.2017 v trestnej veci vedenej pod sp.zn. ORP-445/
JU-KE-2017 potvrdil, že obvinený L. X. vedel o tom, že veci pochádzajú z trestnej činnosti, lebo mu to

sám povedal.

Svedok k predmetnej konštatácii uviedol, že „vtedy si to pamätal a teraz už nie, lebo má teraz iné veci
na starosti“.

PokiaľsvedokP.U.tietoskutočnostinahlavnompojednávanípriamonepotvrdilajspoukazomnaodstup

času od dátumu, kedy sa skutok stal, táto skutočnosť podľa názoru prokurátora neodôvodňuje záver,
že obžalovaný svojím konaním nenaplnil všetky pojmové znaky prečinu podielnictva podľa § 231 ods.1písm.a/ Tr.zák. Zároveň prokurátor konštatoval, že súd na jednej strane uveril časti výpovede svedka,
keď v napadnutom rozsudku konštatoval, že sa skutok stal, avšak nie je trestným činom (obžalovaný
popiera akékoľvek stretnutie s uvedeným svedkom za účelom kúpi odcudzených vecí).

Vývoj dôkaznej situácie s poukázaním na obsah predošlých výpovedí aj s popisom okolností, za ktorých
obvinený od svedka odcudzené veci kúpil, práve podľa názoru prokurátora dostatočne odôvodňuje
záver, že obvinený vedel, že veci, ktoré kupuje na podnet od P. U. na základe jeho výzvy „príď lebo pre
teba niečo mám“, pochádzajú z trestnej činnosti.

V závere prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Napodkladetaktopodanéhoodvolaniaodvolacísúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie
je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. X., svedka
P. U., svedka U. M. a oboznámením listinných dôkazov, t.j. konfrontácie obžalovaného z prípravného

konania so svedkom P. U. a listinnými dôkazmi majúcimi súvis s charakteristikou osoby obžalovaného.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom vykonal všetky potrebné dôkazy na
objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods.10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil
jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr.por.

Krajský súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení, keďže tieto zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že sa
skutok stal, avšak nie je trestným činom.

Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci z výsluchu obžalovaného a z výsluchov svedkov
P. U. R. U. M. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplynulo, že obžalovaný L. X. vedel, že
príborový set, ktorý kupuje za finančnú hotovosť 30,- Eur, pochádza z trestnej činnosti.

Z judikatúry súdov Slovenskej republiky možno vyvodiť, že náležité zistenie skutkového stavu podľa

§ 2 ods.10 Tr.por. vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie o vine oprel o jednoznačne zistené a ničím
nespochybniteľné fakty, ktoré vylučujú akúkoľvek pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom
trestného stíhania, resp. že skutok spáchal obžalovaný.

Na základe vyššie uvedeného je potrebné, aby sa dostatočne objasnila vec v takom rozsahu, aby bolo

zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazoval všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
a aby existoval spoľahlivý záver, že skutok spáchal obžalovaný. Ak nie je splnená čo i len jedna z
uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Súdnemôževyvodzovaťnáležitézistenieskutkovéhostavuvecizdomnienokahypotéz,čoajsvysokým

stupňom pravdepodobnosti, pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí sa rozhodnúť v prospech
obžalovaného.

Zásada prezumpcie neviny sa musí prejaviť v rozhodnutí v tom zmysle, že sa uplatní zásada „in dubio
pro reo“.

Pri zisťovaní skutkového stavu, okrem požiadavky určujúcej rozsah a predmet dokazovania, je prioritná

požiadavka týkajúca sa kvality skutkových zistení. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, potom
skutkový základ rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí
iba zistenie pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu
taký istý význam ako dokázaná nevina.V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že prečin podielnictva podľa § 231 ods.1 písm.a/ Tr.zák. je
úmyselný trestný čin, pre ktorého naplnenie sa vyžaduje úmyselné konanie - teda vedomosť páchateľa,

že veci, ktoré na seba prevádza, pochádzajú z trestnej činnosti. Ak ten-ktorý páchateľ takúto vedomosť
nemá, resp. jeho obranu objektívnymi dôkazmi vyvrátiť nie je možné (ako v tomto prípade), nemôže
niesť trestno-právnu zodpovednosť.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo aj podľa názoru krajského súdu bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k odpredaju príborového setu medzi obžalovaným L.
X.D. R. P. U., avšak nebola preukázaná subjektívna stránka konania obžalovaného, a to vo forme
priameho, resp. nepriameho úmyslu.

Okresný súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v potrebnom rozsahu, dôkazy jak jednotlivo,
tak aj vo vzájomnom súhrne správne vyhodnotil a dospel tak k úplným skutkovým, ako aj právnym

záverom.

Po preskúmaní obsahu jednotlivých dôkazov, ako aj dôvodov, o ktoré okresný súd oprel svoje
rozhodnutie a kde v súlade s ustanovením § 168 Tr.por. vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané,
ktoré za pochybné a akými hodnotiacimi závermi sa riadil, aj krajský súd pri hodnotení týchto dôvodov

dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v zmysle zásady „in dubio pro reo“ je v celom rozsahu
namieste.

Krajský súd vzhľadom na vecnú správnosť dôvodov okresného súdu si tieto v podrobnostiach v celom
rozsahu osvojuje a na ne poukazuje.

Za daného stavu krajský súd, zaoberajúc sa dôvodmi odvolania okresného prokurátora, pri takejto
ustálenej dôkaznej situácii považoval uvedené odvolanie za nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.