Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7Csp/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618201210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2019:8618201210.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobkyne T. X., nar. XX.XX.XXXX,

bytom X. XXX/XX, XXX XX R., občan SR, zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom
Železničná 4A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanej PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlo Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zaplatenie vo výške 828,39 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 828,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy od 26.6.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 30.7.2018 domáhala zaplatenia sumy 828,39 eura.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.12.2013 žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere č. 85000037316 (ďalej len „zmluva č.1“), neskôr dňa 10.04.2014 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500045019 (ďalej len „zmluva č.2“). Žalobca v zmluve č. 1
a v zmluve č. 2 vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu č.1 a zmluvu č.2 ako fyzická osoba a pri

uzatváraní a plnení zmluvy č.1 a zmluvy č.2 nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva č.1 ako aj zmluva č.2 je tak spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Predmetom zmluvy č.1 bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej
zmluvy č.1 bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru - 1.500,-

eur, výška úrokovej sadzby - 70,01 % p. a., RPMN - 69,95 %, výška splátky - 80,37 eur, počet mesačných
splátok - 42, celková čiastka splatná dlžníkom - 3 375,54 eur.
Predmetom zmluvy č.2 bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej
zmluvy č.2 bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru - 660 eur,
výška úrokovej sadzby - 70,00 % p. a., RPMN - 69,49 %, výška splátky - 35,36 eur, počet mesačných
splátok - 42, celková čiastka splatná dlžníkom - 1.485,12 eur.
Uvedená zmluva č. 1 a zmluva č. 2 nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so

zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľaobsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným zmluva č.1 a zmluva č.2 obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi: absencia RPMN z dôvodu

nesprávneho určenia RPMN. V zmluve č.1 je uvedená úroková sadzba vo výške 70,00 % a RPMN
vo výške 67,71 %, v zmluve č.2 je uvedená úroková sadzba vo výške 70,00 % a RPMN vo výške
69,49 %. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014 „V hodnote
RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou
z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková

sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru,
za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej
sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia“. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota
RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako úroková sadzba, je preukázané, že žalovaný v zmluve nesprávne
uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v zmluve absentuje zákonná náležitosť spotrebiteľského úveru,
čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

Zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy definuje pojem celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom, resp. vymedzuje, ktoré náklady sa do RPMN započítavajú.
Zmluva č.1: ak by žalovaný RPMN vypočítal v súlade so zákonom, je zrejmé, že výsledným RPMN
pre úver ani revolving, nemohlo byť číslo menšie ako samotný úrok, nakoľko úrok je jednou zo zložiek
výpočtu celkovej RPMN. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytol žalobcovi len sumu 1 284,25 eur, ktorá

predstavuje v zmysle § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku spotrebiteľského úveru,
nakoľko zákon počíta len so skutočne poskytnutým plnením a po doplnení ostatných údajov pre výpočet
RPMN. Výsledkom je RPMN vo výške 89, 75%, čo je v absolútnom rozpore s údajom uvedeným v
zmluve.
Zmluva č.2 : ak by žalovaný RPMN vypočítal v súlade so zákonom, je zrejmé, že výsledným RPMN

pre úver ani revolving, nemohlo byť číslo menšie ako samotný úrok, nakoľko úrok je jednou zo zložiek
výpočtu celkovej RPMN. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poskytol žalobcovi len sumu 564,83 eur, ktorá
predstavuje v zmysle § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku spotrebiteľského úveru,
nakoľko zákon počíta len so skutočne poskytnutým plnením, a po doplnení ostatných údajov pre výpočet
RPMN. Výsledkom je RPMN vo výške 78,86 %, čo je v absolútnom rozpore s údajom uvedeným v

zmluve.
Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako úroková sadzba,
tiež skutočnosť, že nebola poskytnutá dohodnutá výška úveru, je preukázané, že žalovaný v
zmluve nesprávne uviedol výšku RPMN, v dôsledku čoho v zmluve absentuje zákonná náležitosť
spotrebiteľského úveru, čo má za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru. Výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej zmluve č.1 (70,01%) a v zmluve
č.2(70,00%)nezodpovedá(vneprospechžalobcu)výškepriemernejúrokovejmieryzúverovpeňažných
ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov
obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky bola priemerná hodnota ročnej
úrokovej sadzby 11,02 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci

december 2013- pri zmluve č.1 a priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,59 % pre podobné typy
úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci apríl 2014. Dohoda o výške úrokov musí
byť, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne
neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi

a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009.
V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca uvádza, že žalovaný so svojimi klientmi uzatváral zmluvy o
spotrebiteľských úveroch s obdobne vysokými úrokovými sadzbami. Slovenské súdy v sporoch, kde
vystupoval žalovaný viackrát označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu za neprijateľnú a v rozpore s

dobrými mravmi. (Napríklad: rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24.05.2016 sp. zn. 7C/126/2014:
„Súd považoval ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe pri úvere so splatnosťou 42 mesiacov vo výške
70,01 % za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa vrátane praktiky
s používaním takmer nečitateľného textu v časti všeobecných obchodných podmienok. Úver je síce
odplatný právny úkon, ale výška úrokovej sadzby nie je ponechaná na ľubovôli veriteľa. Je nesporné, že

odplata za úver, ktorá predstavuje 70,01% ročný úrok zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania,
ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva
ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého ,,Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ Niet pochybností o tom, ženeprimeraná výška úrokov je hodnotená ako odporujúca dobrým mravom.“, rozsudok Krajského súdu
zo dňa 21. 04. 2016 Prešov sp. zn 17Co/296/2015 „Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý
úrok z úveru je aj rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú

priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy
(12,66 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,03 % považovať
za úžernícku, a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú,
odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade takmer 5 - násobne,
je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.“

Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá je neplatná. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie treba naň prihliadať akoby
vôbec nebolo obsahom zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú
náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa Zmluva
a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských

úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Absencia termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve č.1
ako aj v Zmluve č.2 nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v
zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie
na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa. Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou,

ktorúnemožnostotožňovaťschýbajúcimúdajomokonečnejsplatnostiúveru.Nepochybnezákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno
stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. g/ citovaného ustanovenia iný výklad než
ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Absencia termínu

konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný so žalobcom spoločne so zmluvou č. 1 uzavrel dňa 19.12.2013 aj dohodu o poskytnutí služby,
závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom
o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto dohody o poskytnutí služby

žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok. Za túto
službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 215,75 eur. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom
odôvodnená. Rovnako žalovaný so žalobcom spoločne so zmluvou č.2 uzavrel dňa 10.04.2014 aj
dohodu o poskytnutí služby, závislú na zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými
mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto

dohody o poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému službu spočívajúcu v odklade
splatnosti splátok. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 95,17 eur. Uvedená výška
sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny
sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Dohoda o poskytnutí
služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu. Je preto zrejmé, že dohoda

o poskytnutí služby súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy
č.1 a zmluvy č. 2. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré musel klient uhradiť vysokú odplatu) nie je
plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak plnením slúžiacim záujmom veriteľa. Až v strede
predtlačeného formulára zmluvy je pod bodom 8. spomenutá ďalšia zmluva, a to dohoda o poskytnutí
služby. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutý v jednej listine by preto malo byť

bežnoupraxouazvyklosťou,čiužbankovýchalebonebankovýchsubjektovtútopluralitutýchtoprávnych
úkonov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem ako keby
so žalobcom uzatvoril jeden právny úkon. Takéto konania žalovaného v bežnej praxi a zvyklostiam
odporuje a preto je v rozpore s dobrými mravmi, konanie priečiace sa dobrým mravom, preto je dôvodom
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 OZ s poukazom na bod 8. zmluvy č.1 a zmluvy č.

2 o revolvingovom úvere, konkrétne bod 8.4 „Odplata za poskytnutie odkladu splátok je splatná dňom
uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby, pričom veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3
Zmluvných dojednaní...“
Žalovaný tak pri zmluve č. 1 poskytol úver vo výške 1 284,25 eura, t.j. znížený o sumu 215,75 eura,

ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby. Pri zmluve č. 2 žalovaný poskytol úver vo
výške 564,83 eur, znížený o sumu 95,17 eura, ktorý predstavuje poplatok za poskytnutie fiktívnej služby.
Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho
časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskémuprávu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky
sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. (Napríklad Rozsudok Krajského súdu
Prešov sp.zn. 18Co 109/201). Žalobca sa zrejmý nesúlad zmluvy č.1 a zmluvy č. 2 so zákonom pokúsil

so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovými výzvami zo dňa 18.06.2017
upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmlúv so zákonom. Žalovaný sa do dňa podania žalobného
návrhu k predsporovej vyjadril, avšak nevyjadril svoj postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch
strán mimosúdnou cestou.
Na základe vyššie uvedených skutočností, žalobca plnil na základe zmluvy č.1 a zmluvy č.2, ktorú

v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné považovať vzhľadom na početné zákonné
nedostatky za bezúročnú a bez poplatkov. Istinu v prípade zmluvy č.1 predstavuje suma poskytnutého
úveru vo výške 1 284,25 eura, v prípade zmluvy č. 2 istinu predstavuje suma poskytnutého úveru vo
výške 564,83 eura. Výsledná čiastka po sčítaní istiny zo zmluvy č.1 a istiny zo zmluvy č.2 je 1 849,08
eura. Žalobca žalovanému pri zmluve č. 1 vrátil sumu vo výške 1 874,33 eura a pri zmluve č. 2 sumu
vo výške 829,14 eura, t.j. spolu vo výške 2 703,47 eura. Preplatok pri zmluve č.1 vo výške 564,08

eura a pri zmluve č.2 vo výške 264,31 eura, spolu ( t. j suma pri sčítaní preplatku pri zmluve č.1 a
preplatkuzmluvyč.2)vovýške828,39eura(vrátaneodplatyzneplatnejdohodyoposkytnutíslužieb)tak
zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Žalobca si v konaní uplatňuje s právnej
opatrnosti preplatok vo výške 828,39 eura, ktorý zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor
žalobcu. Žalobca požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so

zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 828,39 eur odo dňa 26.6.2018 (uvedený
dátum je dňom, keď žalovaný už vedel, že sa bezdôvodne obohatil na žalobcovi a mal dostatok času
obohatenie vrátiť na účet žalobcu) až do zaplatenia.

3. Okresný súd Svidník vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 7Csp/58/2018-46 zo dňa 9.8.2018.

4. Žalovaný podal odpor dňa 12.9.2018, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o
nesprávnom určení RPMN. Žalovaný tvrdí, že v uzavretej zmluve o revolvingovom úvere je nesprávne
určená RPMN, pretože podľa jeho tvrdenia žalovaný poskytol žalobcovi len sumu 1 001,83 eura, ktorá
má predstavovať podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku spotrebiteľského úveru,

pretože podľa jeho mienky zákon počíta len so skutočne poskytnutým plnením. Žalobca popiera tvrdenie
žalovaného. Ak by malo platiť tvrdenie žalovaného, potom v prípade refinančných úverov či úverov
použitých na úhradu ceny tovaru alebo služby (kedy na účet spotrebiteľa sa neposkytuje žiadna suma)
by v zmysle tvrdení žalobcu nedochádzalo k poskytnutiu úveru, výška úveru by bola nula eur a teda
v konečnom dôsledku by spotrebiteľ získaval plnenie, ktoré formálne je uhradené z úveru, ale žiadny

úver by nedostal a teda by nemal mať ani záväzok ho vrátiť. Nedôvodnosť tvrdení žalovaného je možné
dokumentovať na príklade úveru použitého na refinancovanie iných, starších úverov. V takom prípade
sú tieto staršie úvery uhradené a vyrovnané novým úverom tak, že prostriedky z nového úveru sú buď
započítané so záväzkami zo starých úverov (ak ide o toho istého poskytovateľa úveru - toho istého
veriteľa) alebo poukázané na účet iných subjektov (iných poskytovateľov úverov). Spotrebiteľ na účet

neobdŕži nič. Refinancovaním dochádza k zániku starých úverov - či už započítaním (ak ide o toho
istého poskytovateľa - teda veriteľa aj zo starých úverov, a aj z nového úveru) alebo prevodom na účet.
Refinancovaním sa teda spotrebiteľ zbaví záväzku zo starých úverov. Ak má platiť tvrdenie žalobcu,
že úverom podľa zákona je výška skutočne poskytnutých prostriedkov, a tou je suma vyplatených
prostriedkov (ako to tvrdí aj v tejto veci), tak by sa spotrebiteľ zbavil starých úverov (započítaním,

prevodom na účet iného veriteľa) ale nevznikol mu už žiadny záväzok z nového úveru, keďže v zmysle
tvrdenia žalobcu nedochádza k skutočnému poskytnutiu prostriedkov. Týmto poukazujeme na vecnú
nesprávnosť a sčasti aj nelogickosť tvrdení žalobcu. Samotný zákon č. 129/2010 Z. z. ako spôsoby
(formy) poskytnutia spotrebiteľského úveru predpokladá (po prijatí regulácie v tejto otázke od 23.12.
2015) pripúšťa prevod na platobný účet spotrebiteľa, prevod na účty iného veriteľa, započítanie na

úhradu iných záväzkov spotrebiteľa, alebo poštovú poukážku. Právna regulácia popiera správnosť
tvrdenížalobcu.Poskytnutímúverusavzmysleprávnejúpravyatiežustálenejobchodnejpraxe(vrátane
bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne),
ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Z uvedenej regulácie vyplýva,
že spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý vo forme úveru každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné

právo - s výnimkou poskytnutia v hotovosti. Čiže, arg. a contrario bezhotovostne, formou započítania a
pod. Spotrebiteľské úvery sú často čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú prostriedky z
úveru poskytované v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu iných záväzkov
medzi tými istými subjektmi. Tvrdenie žalobcu o výške úveru preto odporuje zákonu č. 129/2010 Z.z., vktoromsav§2písm.l)uvádza,žeideosúčetvšetkýchfinančnýchprostriedkovposkytnutýchnazáklade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pojem „poskytnutie“ je chápaný širšie, ako to tvrdí žalobca. Aj podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) Zmluvu o úvere charakterizuje

záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka
poskytnú prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym
plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale
poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi
v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Zákon teda formu poskytnutia úveru tak, že sa

poskytuje v rámci kompenzácie pohľadávok nezakazoval (pritom od 23.12.2015 už výslovne vymedzil,
že úver môže byť poskytnutý len kartou, bezhotovostne alebo v prospech poskytovateľa úveru, čo
opätovne potvrdilo vyššie uvedené, a teda aj oprávnenosť postupu započítania).
Žalobca vyššie uvedenou argumentáciou napáda závery, kedy sa berie výška úveru ako výsledná suma
poskytnutých finančných prostriedkov. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je
uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale

skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške
- táto okolnosť vyplýva z bodu 10 zmluvných dojednaní, ako aj zo samotnej zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500037316 a č. 8500045019 (body 5 a 6).
Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré
vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj uzatvorenie prihlášky je

voliteľné. Ak by teda žalovaný dokument vôbec nepodpísal, tento by nikdy nevznikol. Pokiaľ by odplata
za poistenie bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom.
Do RPMN sa započítava odplata za služby výlučne v prípade, ak boli podmienkou získania úveru,
čo v tomto prípade splnené nie je, nakoľko ide o dobrovoľné služby v zmysle bodu 8.6. dohody o
poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby č. 8500037316 a č. 8500045019 nebola podmienkou

ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ dohodu o poskytnutí služby
uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z bodu 8., ods. 8.6 dohody
o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou
uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára
na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej

ustanoveniami.“
Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní
jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho
samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne
podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu

o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje
aj osobitné, individuálne rozlíšenie dohody od ostatného obsahu zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného
žalobca tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2
Občianskeho zákonníka.
Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je takéto konanie

pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný predložil aj predmetnú dohodu, ktorá ani
nemala povinný charakter, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady
nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Poskytnutie odkladu splátok
predpokladá iniciatívne konania dlžníka, preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil, sa
nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania.

Tvrdenie žalobcu o tom, že výsledná RPMN nesmie byť nižšia ako ročná úroková sadzba, popierame,
nakoľko údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o
ročnej úrokovej sadzbe.
Ďalej uviedol, že žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o neprimeranosti výšky odplaty. Popiera aj tvrdenie

žalobcu o výške odplaty, nakoľko táto je v súlade s právnou úpravou zohľadňujúcou priemernú odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu. Žalobca namiesto právnej úpravy účinnej v čase uzavretia
zmluvy nedôvodne porovnáva štatistické údaje iného poskytovateľa úverov (za diametrálne odlišných
podmienok schválenia, bonity, zabezpečenia atď.), navyše za stavu, kedy zákonodarca výšku odplaty
reguloval explicitne. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov

a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o nepriame
sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov.“ resp. „je hmotne
motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“(Sidak, M., Ďuračinská, M.
a kol. Finančné právo. 1 vydanie. Bratislava. C. H. Beck. 2012). Zákonodarca v čase uzavretia zmluvyreguloval celkovú odplatu v súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú
sadzbu úveru. Logicky to vyplýva aj z tej skutočnosti, kedy pri dvoch rôznych poskytovateľoch úverov -
bankovýchanebankovýchsubjektoch-sícemôžebyťúrokovásadzba(jejvýška)výrazneodlišná,avšak

napríklad pri bankových poskytovateľoch celková odplata je tvorená aj správou úverového účtu, rôznymi
poplatkami za vyhotovenia výpisov a pod. Zákonodarca preto výslovne stanovil, že sa bude právne
regulovať celková odplata za poskytnutie finančných prostriedkov - uvedené teda nenachádza oporu v
oblasti komparácie s úrokovými sadzbami bankových subjektov. V zákone bolo teda výslovne určené,
že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia

záväzku,objemposkytnutýchprostriedkovalehotasplatnosti.Žalobcatotovôbecnerešpektuje,rovnako
ako fakt, kedy aplikáciu ním označeného ustanovenia vylučuje práve hore citované ustanovenia podľa
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka
si svoj „zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod., čiže
úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré musel
dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Za podstatné prevýšenie sa pritom považuje také, ktoré je viac

ako o 25-27 %.
Priemerná výška odplaty pre Zmluvu č. 8500037316 v danom období (hodnoty za 3. štvrťrok 2013 bol
naposledy zverejnenými hodnotami pred uzatváraním predmetnej Zmluvy) bola 45,94% a pre Zmluvu
č. 8500045019 v danom období (hodnoty za 4. štvrťrok 2013 bol naposledy zverejnenými hodnotami
pred uzatváraním predmetnej Zmluvy) bola 46,30%, a táto nebola v zmluvách podstatným spôsobom

prevýšená.
Ďalej žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o absencii termínu konečnej splatnosti úveru a doby trvania
zmluvy. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť,
že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o
poskytnutie revolvingového typu/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah

zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 7. a 13. sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní).
Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky
úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z
ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú

s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Tvrdí, že termín
konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Pokiaľ ide o uvádzanie
konečnej splatnosti úveru, je potrebné uviesť, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle
únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Súdny dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15
vyslovil, že Uvedené ustanovenie (čl. 10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať

tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť
do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Súdny
dvor EÚ zároveň v spomenutom rozsudku konštatoval, že (výrok 4) Článok 23 smernice 2008/48 sa
má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2

tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o
okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Žalovaná ďalej uviedla, ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené,
potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať požiadavku na
eurokonformný výklad zákona. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu termínu konečnej splatnosti to

znamená, že s týmto údajom (náležitosťou) nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti,
pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve ako dôvod bezúročnosti
a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku
spotrebiteľa. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena zákona č. 129/2010 Z.z. od 01.05.2018. Zákonná
požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu

splnená viacerými spôsobmi, a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a
počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti.
Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že dohoda o poskytnutí služby je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou, vzhľadom na jej dobrovoľný charakter. Samotná dohoda o poskytnutí služby nebola
podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ dohodu o
poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z bodu
8., ods. 8.6 dohody o poskytnutí služby: „Veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutíslužby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o
poskytnutíslužbyuzatváranazákladeslobodnejvôle,jejobsahuporozumelasvojímpodpisomvyjadruje
súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“ Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému

spotrebiteľoviindikujeprizachovaníjehoelementárnejzodpovednostiaobozretnostioddelenosťdohody
o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda
o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje
a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby
je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu

Zmluvy o RÚ. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé a ani zistiteľné, o aké nútenie by malo ísť a či je
takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný predložil aj predmetnú dohodu,
ktorá ani nemala povinný charakter, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje
za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Poskytnutie odkladu
splátok predpokladá iniciatívne konania dlžníka, preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo
nevyužil, sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania. Tvrdenia žalobcu, že samotný text

dohody nebol zvýraznený odmieta, nakoľko táto je osobitne podpisovaná a táto časť je zvýraznená od
zvyšku zmluvy výrazne odlišným farebným podkladom, na ktorom sa táto textácia nachádza, pričom
táto skutočnosť je zjavná aj z dvojfarebnej fotokópie zmluvy predloženej žalobcom. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

5. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 .

6. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 828,39 eura s príslušenstvom.

7. Na pojednávaní dňa 28.2.2019 súd pokračoval v konaní a vec prejednal v neprítomnosti riadne
predvolaných strán sporu podľa § 180 CSP.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

9. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere na čl. 8 spisu v bode 5.
Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úveru revolvingového typu, súd zistil, že dlžník žiadal spoločnosť
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka
úveru vo výške 1 500,- eur, splatnosť úveru 42 mesačná splátka ( vrátane úrokov ) 80,37 eura, celková

čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania úveru: 3 375,54 eura,
predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN za úver 45,94
%, poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1 928,88 eura, predpokladá RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 63,32 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %.

10. Z bodu 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úveru revolvingového typu uvedenej zmluvy, súd
zistil,žeposkytnutáčiastkaúveru(úverovýlimit)1500,-eur,splatnosťúveru(početsplátok)42,mesačná
splátka (vrátane úrokov) 80,37 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za
celú dobu čerpania úveru): 3 375,54 eura, RPMN za úver 67,71 %, ročná úroková sadzba 70,01 %,

priemerná RPMN za úver 45,94 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 790,84 eura, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 1 928,88
eura, predpokladá RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu
76,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,25 %.

11. Na čl. 18 spisu žalobca predložil oznámenie o schválení zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500045019.

12.Zožiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvaorevolvingovomúverenačl.9spisuvbode5.
Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úveru revolvingového typu, súd zistil, že dlžník žiadal spoločnosť

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka
úveru vo výške 660,- eur, splatnosť úveru 42 mesačná splátka (vrátane úrokov) 35,36 eura, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania úveru: 1 485,12 eura,
predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba 70,00 %, priemerná RPMN za úver 46,30%, poskytnutá čiastka revolvingu: 347,94 eura, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 848,64 eura, predpokladá RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu 63,31 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.

13. Z bodu 6. Údaje o schválenom spotrebiteľskom úveru revolvingového typu uvedenej zmluvy, súd
zistil, že poskytnutá čiastka úveru ( úverový limit ) 660,- eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná
splátka (vrátane úrokov) 35,36 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za
celú dobu čerpania úveru): 1 485,12 eura, RPMN za úver 69,49 %, ročná úroková sadzba 70,00 %,

priemerná RPMN za úver 46,30 %, poskytnutá čiastka revolvingu: 347,94 eura, celková čiastka pri
revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 848,64
eura, predpokladá RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,00 %, ročná úroková sadzba revolvingu
76,20 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 5,25 %.

14. Na čl. 19 spisu žalobca predložil oznámenie o schválení zmluvy o revolvingovom úvere č.

8500037316.

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

16. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

19. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

20. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

21. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 , ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.23. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch / v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa,

ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky

upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za
tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové

obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky
a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;

uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu

určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)
súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných
a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne
poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie
a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov

na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade
omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského
úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom

za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru predlehotou splatnosti podľa § 16 , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o
možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonaniavrátaneinformácieopovinnostispotrebiteľazaplatiťčerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13
ods. 3 , ako
aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu
podľa § 23 ,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,
r) a y)
, c)zmluva
o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do

troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

28. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29. Podľa § 451 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

33. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniuveciačosazískalozákonnýmspôsobomzdôkaznýchprostriedkov.Dôkaznýmprostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

34. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.35. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

36. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
37. V prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle jeho definície podľa § 290 CSP,
teda spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou. Vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré požadovala žalobkyňa má právny
základ v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej si strany poskytli finančné plnenia. Za spory súvisiace

so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z bezdôvodného obohatenia, nároky
z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže a nekalých obchodných praktík, nároky
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú vadnou vecou a iné (publikácia Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck,
2016, 1020 s.).

38. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka.

39. V prvom rade je potrebné uviesť, že formulár zmluvy označený ako žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere je neurčitý, nejasný a nezrozumiteľný, pretože
je označený, ako zmluva o revolvingovom úvere a z jej obsahu vyplývajú údaje o úvere aj údaje o
revolvingu.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že úverové zmluvy zo dňa 19.12.2013 a

10.4.2014 obsahujú iné údaje v časti vyznačenej spotrebiteľom v bode 5., ako údaje o požadovanom
revolvingovom úvere a iné v akceptácii návrhu zo strany dodávateľa v bode 6. zmluvy, ako údaje
o schválenom revolvingovom úvere, a to v časti RPMN za úver a predpokladanej RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu. Žalobkyňa podpísala zmluvy po vyplnení bodu 5. dňa 9.12.2013 a 3.4.2014 a
žalovaný ich podpísal po vyplnení bodu 6. dňa 19.12.2013 a 10.4.2014. Vyplnenie bodu 6. žalobcom

je s poukazom na § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom na uzavretie zmluvy, čo však
žalobkyňaneakceptovala,pretonedošlokvznikudvojstrannéhoprávnehoúkonuatedakvznikupovinne
písomnej úverovej zmluvy.

41. S poukazom na kogentné ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. musí mať zmluva

o spotrebiteľskom úvere písomnú formu a okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať náležitosti
uvedené v ods. 2 tohto ustanovenia.

42. Žalovaný v konaní nepreukázal platné uzatvorenie úverovej zmluvy v písomnej forme, preto plnenie,
ktoré poskytol žalobkyni je plnením bez právneho dôvodu a žalobkyňa mala povinnosť vrátiť žalovanému

len skutočne poskytnutú sumu 1 284,25 eur a 564,83 eura. Aj v prípade preukázania, že došlo k
dvojstrannému prejavu vôle a teda k uzavretiu úverovej zmluvy, bolo by potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z.
Predmetné zmluvy zo dňa 19.12.2013 a 10.4.2014 neobsahovali povinné údaje podľa § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jednostranné
oznámenie povinných náležitostí úverovej zmluvy zo strany žalovaného listom zo dňa 19.12.2013 a
10.4.2014 (č. l. 19 a 18 spisu), označenom ako oznámenie - zmluva o revolvingovom úvere nie je možné
považovať za obsah zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu.

43. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni boli reálne poskytnuté finančné prostriedky pri zmluve
č. 1 vo výške 1 284,25 eura a doposiaľ vrátila žalovanému sumu 1 874,33 eura a pri zmluve č. 2
boli reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 564,83 eura a doposiaľ žalobkyňa vrátila sumu
829,14 eura (žalovaný toto skutkové tvrdenia žalobkyne nenamietal). Pri zmluve č. 1 vznikol preplatok
vo výške 590,08 eura (1874,33 - 1284,25) a pri zmluve č. 2 vznikol preplatok vo výške 264,31 eura

(829,14 - 564,83) spolu preplatok vo výške 854,39 eura (590,08 + 264,31). Žalobca však v tomto
konaní uplatnil sumu 828,39 eura a súd jeho návrh nemohol prekročiť, preto žalovaný je povinný vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie (plnenie, ktoré prijal bez právneho dôvodu) vo výške 828,39 euraspolu s úrokom z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 26.6.2018 (od doručenia
predžalobnej výzvy žalovanému) do zaplatenia.

44. Žalovaný si započítal na sumu 1 500,- eur neprijateľnú odplatu vo výške 215,75 eura a na sumu 660,-
eur neprijateľnú odplatu vo výške 95,17 eura, pričom neprijateľnosť tejto odplaty už bola opakovane
judikovaná. Bod 8 je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, dohoda o
poskytnutí služby nebola medzi stranami individuálne dohodnutá a žalobkyňa pred podpisom samotnej
revolvingovej zmluvy nemala možnosť vylúčiť túto časť textu zo zmluvy. Možnosť žalobkyne ovplyvniť

obsah vopred pripravených zmluvných podmienok predložených žalovaným na podpis je úplne iluzórna.
Predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a
po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu za odplatu vo výške 215,75 eura ( resp. 95,17 eura), resp.
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura (resp. 49,44
eura). Uvedená odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia

tejto dohody o poskytnutí služby, pričom veriteľ si ju hneď započítal voči pohľadávke dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru. Jednoducho povedané, žalovaný v zmluve uviedol
výšku úveru 1 500,- eur (resp. 660,- eur) a žalobkyni reálne poskytol sumu 1 284,25 eura (resp.
564,85 eura). Vyššie špecifikované zmluvné podmienky považuje súd za neprijateľné, a teda neplatné,
pričom konanie žalovaného je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku a v rozpore s dobrými

mravmi. Dlžník má zaplatiť za službu vopred bez ohľadu na to, či uvedenú službu využije alebo nie.
Inými slovami povedané, môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí za službu bez toto, aby zo strany
dodávateľa dostal protiplnenie. Takáto zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
nemôže požívať právnu ochranu.

45. Naviac súd dodáva, že ak by aj žalobca preukázal uzatvorenie úverovej zmluvy v písomnej forme,
bola by zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so
všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku / poctivosť, nezneužívanie
výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne

neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Ročná úroková sadzba
je podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o úvere zo dňa 19.12.2013 je
uvedená ročná úroková sadzba 70,01 % a v zmluve zo dňa 10.4.2014 je uvedená ročná úroková sadzba
vo výške 70 %. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných

bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2013 na úrovni
11,02 % ročne a v apríli 2014 na úrovni 10,59 %. Dohodnutá výška úrokov 70,01 % (resp. 70 %) ročne
uvedená v zmluve podstatne / viac ako šesťnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných
bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci december 2013 a apríl 2014.
Súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch musí dôsledne kopírovať výšku

úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov / aj keď vyššia ako pri
bankách/ musíbyťstálesúladnáspožiadavkoudobrýchmravovanesmievykazovaťznakynepoctivého
úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Dohodnutá úroková

sadzba vo výške 70,01 % (resp. 70 %) ročne (ako podstatná zložka právneho úkonu) je v rozpore s
dobrými mravmi, preto predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa svojím obsahom prieči dobrým
mravom. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon /dôvod neplatnosti sa týka jeho
podstatnej zložky /, je právny úkon neplatný v celom rozsahu.

46. Vzhľadom na úžernícku výšku úrokov z úveru (70 % resp.70,01 % ročne) by boli predmetné úverové
zmluvy neplatné, ak by aj žalovaný preukázal ich uzatvorenie v písomnej forme so všetkými ostatnými
zákonnými náležitosťami. Žalovaný by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 1 849,08
eura, čo žalobkyňa už splnila.

47. Pre úplnosť súd dodáva, že z vykonaného dokazovania zistil, že predmetné zmluvy o revolvingovom
úvere mali obsahovať RPMN nižšiu ako úroková sadzba. Pri úverovej zmluve č. 8500045019 mala byť
RPMN 69,49 % a ročná úroková sadzba úveru 70 %. Pri úverovej zmluve č. 8500037316 bola RPMN
67,71 % a ročná úroková sadzba 70,01 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkovénáklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané
ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú
prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi

sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie
úverov a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej
sadzby. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní
úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú
náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je

uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej
úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaja vie zistiť cenu
úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel uvedeného zákona, ak je výška
RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Už aj z uvedeného
dôvodu by bolo potrebné považovať predmetné úvery za bezúročné a bez poplatkov.

48. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia, ktoré prijal od žalobkyne bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho
úkonu.

49. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech , preto má
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).