Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116217119
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116217119.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

T. bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
Staničnénámestieč.9,Košice,nanávrhmatky:X.,bytomV.,zastúpenáadvokátkou:Mgr.EvaLutterová,
Advokátska kancelária Košice, Lidické námestie č. 12, za účasti otca: Y. bytom V. v konaní o zvýšenie
výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého T. za obdobie od 3.8.2016 do 14.4.2017 z a m
i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa X.X.XXXX. domáhala zvýšenia výživného zo strany otca
pre maloletého T. zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne a poukázala na poslednú
úpravu výživného rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2015 č.k. 18P/101/2015. Svoj
návrh odôvodnila tým, že od roku XXXX sa podstatne zvýšili potreby na maloletého, pretože v čase
pôvodnéhorozhodnutianavštevovalL.aodL.nastupujedoC..Každýzačiatokškolskéhorokaprematku
znamená zvýšené výdavky najmä na nákup učebníc, zošitov a ďalších školských pomôcok v sume 100
Eur. Okrem toho, podľa nej, vzrástli aj výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletého, ktorý sa

lieči na epilepsiu, ale okrem neurologického vyšetrenia chodí aj na očné, ortopedické a endokrinologické
vyšetrenia, ktoré súvisia s jeho zlým zdravotným stavom. V roku XXXX dokonca musel absolvovať trikrát
zubné ošetrenia, za čo musela zaplatiť 60 Eur. Ďalej matka poukázala na svoje pôžičky, ktoré súvisia
aj s tým, že maloletému zakúpila notebook v hodnote XXX Eur a mesačne tieto pôžičky spláca sumou
XXX,XX Eur. Otec na maloletého prispieva sumou 50 Eur mesačne. Okrem toho platí bývanie v byte,
v ktorom býva celá rodina sumou 250 Eur mesačne. V tomto byte býva ešte najstarší syn Y. a stredný
syn M. Matka k návrhu pripojila potvrdenie o nákupe notebooku dňa XX.XX.XXXX v hodnote XXX,XX

Eur, potvrdenie o poplatkoch, ktoré realizovala u zubára 3x 20 Eur v mesiacoch apríl a máj 2016, ako
aj doklady o svojich úveroch.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý podal XX.XX.XXXX uviedol, že s návrhom nesúhlasí a
žiadal, aby súd tento návrh v plnom rozsahu zamietol. Odôvodnil svoje vyjadrenie tým, že jeho priemerný
čistý mesačný príjem je XXX Eur a z toho platí pôžičku XXX,XX Eur a XX,XX Eur, za byt platí mesačne
244 Eur, pričom každý štvrťrok ešte 50 Eur platí za komunálny odpad, jeho lieky a cestovné predstavujú

50Eurmesačne,upratovaniebloku5Eurmesačne,výživnénasynaT.60EurmesačneapaušálvO220
Eur mesačne. Ďalej poukázal na to, že je práceneschopný od 27.8.2016,v čase písomného vyjadrenia
jeho práceneschopnosť trvala. Doložil súdu aj doklad o prevzatí výživného zo strany matky maloletého
za obdobie od decembra 2015 do októbra 2016, ako aj svoje zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o pôžičkea doklad o svojej práceneschopnosti. Okrem toho, doložil aj doklad o svojich príjmoch v X. za obdobie
od 4/2016 do 9/2016, za ktoré jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX,XX Eur.

3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa XX.XX.XX16, prešetril pomery na strane rodičov
a maloletého dieťaťa, potvrdil tú skutočnosť, že otec dieťaťa mimo výživného 50 Eur mesačne, ktoré
mal určené súdom, platí aj náklady spojené s bývaním v byte na F. sumou 250 Eur mesačne. V čase
prešetrenia pomerov žil v byte u svojej matky na V.. V M. byte žije matka, syn M. ktorý už je zamestnaný
a matke prispieva sumou 200 Eur mesačne a maloletý T.. Jednu izbu však má obsadenú najstarší syn

Y. ktorý pracuje v T. a raz do mesiaca prichádza domov. Tento za bývanie neprispieva ničím. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny na základe prešetrenia pomerov doporučil súdu zvýšenie výživného s
prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého, príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov.

4. Súd zistil, že posledná úprava výživného pre maloletého T. bola rozsudkom Okresného súdu Košice
I zo dňa 26.10.2015 č.k. 18P/101/2015-29, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2015.

Týmto rozsudkom bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo určené výživné zo strany
otca maloletého sumou 50 Eur mesačne, určené dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 26.6.2015
do 31.10.2015 v sume 208,30 Eur a bolo povolené otcovi splácať toto dlžné výživné po 10 Eur mesačne
dorúkmatkyodnovembra2015aždozaplatenia.Včasetohtorozhodnutiasúdu,maloletýT.navštevoval
L. na U.. Matka poukazovala na výdavky v sume 160 Eur mesačne s tým, že maloletý mal ortopedické

problémy a za protetiku matka uhrádzala 17 Eur polročne. Bolo zistené, že trpí epileptickým ochorením,
v dôsledku čoho užíva lieky, nosí okuliare, ktoré mu matka vymieňa jedenkrát do roka za 50 Eur. Aj v tom
čase rodina žila v M. byte, v ktorej jednu izbu užíval najstarší syn Y. tretiu izbu matka s maloletým T. a
dospelým synom M. Tento, ako zamestnaný prispieva matke 200 Eur mesačne. Matka mala v tom čase
príjem vo výške XXX až XXX Eur v čistom mesačne, otec uvádzal príjem XXX až XXX. Eur mesačne.

Aj v tom čase platil bývanie za celú rodinu v tomto byte v sume 237 Eur mesačne a raz štvrťročne 50
Eur za odvoz smetia. Obaja rodičia uvádzali svoje splátky, ktoré realizovali na splácanie úverov, pričom
otec poukazoval aj na pôžičku na byt a na plastové okná, ktoré splácal sumou 68,63 Eur + 197,76 Eur
mesačne.

5.Ďalejsúdzistil,žemanželstvoúčastníkovkonaniabolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduKošice
I zo dňa 20.2.2017, č.k. 18P/82/2016, týmto rozsudkom bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti
matky a výživné zo strany otca dieťaťa bolo určené sumou 120 Eur mesačne pre čas po právoplatnosti
rozvodu manželstva. Styk otca s maloletým upravený nebol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.4.2017.

6. S prihliadnutím na uvedený právoplatný rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania súd
určil za rozhodné obdobie, ktoré skúmal v tomto konaní, dátum podania návrhu zo strany matky, t.j.
3.8.2016 do 14.4.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozvodový rozsudok účastníkov konania, ktorý
upravil výživné zo strany otca voči mal. Petrovi pre čas po rozvode manželstva.

7. Z výpovede matky v tomto konaní vyplýva, že návrh podávala ešte v čase, keď jej manželstvo s
otcom maloletého právne existovalo a žili spoločne v jednom byte. Z jej strany bolo nesporné, že za
tento byt platil za rozhodné obdobie sumu 250 Eur mesačne otec dieťaťa a platil na výživu maloletého
sumu 50 Eur mesačne. Jej príjem predstavoval XXX Eur mesačne v čistom, avšak veľkú časť svojho

príjmu dávala na splácanie pôžičky jednak preto, že zakúpila práčku, jednak zakúpila notebook pre
maloletého, telefón pre syna T. a oblečenie, takže mesačne splácala 252 Eur. Bolo to aj z toho dôvodu,
že sa zadlžovala, nepostačoval jej príjem a musela si požičať 200 Eur aj od svojho brata. V tom období
maloletý navštevoval X. ročník U., v čase výsluchu matky navštevoval X. ročník tejto školy. Maloletý sa
v škole nestravoval. Matka vykázala výdavky súvisiace s maloletým 50 Eur za okuliare ako jednorazový

výdavok, mesačník MHD 10 Eur, kredit na mobil 10 Eur raz za tri mesiace, poplatok ZRPŠ 12 Eur ročne,
príspevok na uteráky a mydlo v škole: 10 Eur na polrok, ortopedické vložky 17 Eur, ale okrem toho aj
výdavky na ortopedické topánky, lieky na epilepsiu 1,20 Eur, ktoré lieky užíva syn stále. Maloletý je však
často chorý, pretože má často angíny, prechladenia a v dôsledku toho musí užívať antibiotiká, kvapky do
nosa, kvapky proti kašľu, takže to ju stojí mesačne 20 Eur. Pre časté ochorenia má zistenú už aj alergiu.

8. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od XX.X.XXXX do X.X.XXXX bol práceneschopný. Dostával iba
nemocenskédávkyodSociálnejpoisťovnevpriemereXXXEurmesačne.Keďnastúpildopráce,zarábal
XXX až XXX Eur mesačne. Pracuje ako V. V čase, keď bol vypísaný, žil u svojej matky, ale aj v tomčase platil bývanie v spoločnom byte. Nikto z celej rodiny sa na týchto platbách nepodieľal, a preto
si musel požičiavať od svojej matky. Na maloletého platil výživné 50 Eur mesačne. Okrem toho však
splácal aj pôžičky. Jednalo sa o refinancovanú pôžičku v Slovenskej sporiteľni, ktorú pôvodne zobrali na

plastové okná, ktoré sa vymieňali na byte, na práčku a chladničku. Jedná sa o pôžičku na práčku, ktorá
neskôr zhorela, a preto matka dieťaťa musela kupovať inú práčku. Rovnako spláca aj B. pôžičku 34 Eur
mesačne. Mesačník MHD ho stojí 20 Eur, lieky, ktoré užíva na pohybový aparát a trombózu raz za tri
mesiace 32 Eur, ostatné lieky 12 Eur mesačne. Uviedol, že synovi v tomto období zakúpil tričká, alebo
aj botasky, doklady však so sebou nemá a ani nechce ich preukazovať.

9. Zo správy od zamestnávateľov rodičov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem na strane matky
predstavujeXXX,XXEurzaobdobieod10/2015do9/2016anastraneotcamaloletéhozatoistéobdobie
XXX,XX Eur.

10. Zo správy Sociálnej poisťovne, ktorú si súd vyžiadal vyplýva, že práceneschopnosť na strane otca

maloletého trvala od 6.9.2016 do 1.1.2017, pričom v mesiaci október 2016 mu bola vyplatená dávka
393,7 Eur, v novembri 2016 488,20 Eur, v decembri 2016 472,50 Eur, v januári 2017 488,20 Eur a vo
februári 2017 15,28 Eur. Spolu takto nemocenské dávky boli vyplatené vo výške 1.858,40 Eur.

11. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

12. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

13. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,

podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov
predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiadúce a
prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie
podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho

rozhodnutia so stavom súčasným.

16. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, ženie sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca pre mal. T. Súd nezistil takú
podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého T. ani jeho rodičov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného tak, ako sa matka maloletého domáha v tomto konaní. Pokiaľ súd porovnával pomery

účastníkov v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom v rozhodnom období, zistil, že
predchádzajúce súdne rozhodnutie, ktoré upravilo výšku výživného na strane otca maloletého na sumu
50 Eur mesačne, nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2015, ale matka už dňa 3.8.2016 podala návrh na
zvýšenie výživného. Takto podala návrh po uplynutí ôsmich mesiacov od predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia. Za toto obdobie maloletý nenastúpil študovať na iný stupeň školy, ale pokračoval v štúdiu

na tom istom stupni ZŠ, vo vyššom ročníku, teda jeho potreby sa podstatne nezmenili, nezmenil sa
podstatne ani jeho zdravotný stav, pretože aj v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí sa zdravotné
problémy maloletého a s tým súvisiace výdavky zohľadňovali. Matkin príjem sa podstatne nezmenil a
príjem na strane otca poklesol, najmä s prihliadnutím na jeho práceneschopnosť. Súd však poukazuje
aj na tú podstatnú skutočnosť, ktorá bola konštatovaná aj v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí, že
otec platí poplatok za bývanie celej rodiny, a platil tieto náklady aj v rozhodnom období, pričom nikto

ďalší z dospelých členov rodiny sa na týchto poplatkoch nepodieľal. Súd preto už v predchádzajúcom
rozsudku konštatoval, že „ čo sa týka výšky výživného, súd vychádzal predovšetkým z tej skutočnosti,
že otec zo svojho príjmu platí výdavky spojené s bývaním za celú rodinu, teda nielen svoj podiel, ale aj
podiel dvoch plnoletých synov a matky, čím matku odbremeňuje od ďalších výdavkov z jej príjmu. Ďalej
otec spláca pôžičku na plastové okná, ktoré boli namontované v byte a túto pôžičku by taktiež mala

splácať aj matka maloletého, teda znova ju vo výške polovice z tejto pôžičky odbremeňuje od ďalších
výdavkov“. Matka preto prostriedky, ktoré jej takto zostávajú môže použiť aj pre potreby maloletého T.
na krytie jeho výživy. Z týchto dôvodov súd návrh matky zamietol.

17. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).