Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Tóth

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010141
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819010141.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému S. J., nar. XX.XX.XXXX v H., okres
N., trvale bytom T. XXX, okres N., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací
obzvlášť závažný trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm.

c) Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 27. marca 2019 pod sp. zn. 3T/24/2019, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne
dňa 30. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. marca 2019 pod sp. zn. 3T/24/2019 bol obžalovaný

S. J. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného trestného činu zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania
s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d), odsek 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.j)
Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1. od presne nezistenej doby, najmenej od júla 2018 až do dňa 2.10.2018, si na presne nezistených

miestach a od nezistených osôb neoprávnene a opakovane zadovažoval psychotropnú látku - pervitín
(metamfetamín), ktorú bez povolenia najmenej od júla 2018 až do 12,25 hod. dňa 2.10.2018 mal u
seba resp. pri sebe, pričom pervitín si zadovažoval aj pre vlastnú potrebu, ale aj za účelom jeho ďalšej
distribúcie konzumentom drog, pričom

- najmenej od júla 2018 na presne nezistených miestach v meste Prievidza resp. v blízkom okolí mesta

Prievidza, ako aj v obci Tužina, opakovane asi 4-krát dal bezodplatne v presne nezistených množstvách
psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) osobe W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. nad R. č. XX,
naposledy asi 3 týždne pred 3.10.2018 v obci T. v dome č. XXX,
- najmenej od júla 2018 na presne nezistených miestach v meste Prievidza resp. v blízkom okolí
mesta Prievidza opakovane 3 až 4-krát predal v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín
(metamfetamín) osobe O. F., nar. X.X.XXXX, bytom mesto D. a to jednu dávku pervitínu za sumu 10

eur, pričom naposledy sa tak stalo v týždni pred 3.10.2018, kedy mu predal 1 dávku pervitínu taktiež za
sumu 10 eur, keď ho O. F., ako taxikár, viezol autom z obce Tužina do Prievidze,
- najmenej od mesiaca august 2018 v meste Prievidza opakovane asi 10-krát predal v nezistených
množstvách psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) osobe S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom mesto N.,
ktorému nosil pervitín v N. väčšinou pred dom na B. Q. č. XX, kde bývajú rodičia S. C., pričom S. C.
predával pervitín za cca 20 až 40 eur, podľa toho, koľko mal S. C. peňazí a naposledy mu pervitín predal

v sobotu 29.9.2018 v N. na sídlisku U. a to 8 dielikov injekčnej striekačky za 40 eur,- najmenej od mesiaca august 2018 v meste Prievidza opakovane najmenej 2-krát dal bezodplatne
v nezistených množstvách psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) osobe R. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., Š. J. XXX/XX, ktorej dal naposledy 1 dávku pervitínu zadarmo v týždni pred 03.10.2018 v

Prievidzi na Starom sídlisku,

2. dňa 2.10.2018 v čase o 12,25 hod. počas vykonanej domovej prehliadky na základe výzvy dobrovoľne
vydal zelenú koženú tašku zn. Converse All stars s obsahom 4 ks striekačiek s bielou kryštalickou látkou,
plastové vrecúško s 3 ks prázdnych striekačiek a plastové vrecúško s bielou kryštalickou látkou, pričom

zoznaleckéhoposudkuKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZSlovenskáĽupčazodňa24.10.2018
vyplynulo, že
- v polyetylénovom vrecku sa nachádzala kryštalická látka hmotnosti 5,48 gramu s obsahom
metamfetamínu 56,8 percenta hmotnostných (3112 mg čistej látky), čo zodpovedá 78-im obvykle
jednorazovým dávkam drogy spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
- v 3 ks injekčných striekačiek sa nachádzala kryštalická látka so sumárnou hmotnosťou 4,79 gramu

s obsahom metamfetamínu 55,6 percenta hmotnostných (2664 mg čistej látky), čo zodpovedá 67-im
obvykle jednorazovým dávkam drogy spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa,
- v 1 ks injekčnej striekačky sa nachádzalo 1,34 gramu dimetylsulfónu (MSM), čo je výživový doplnok,
ktorý sa používa na riedenie metamfetamínu,
- v 3 ks prázdnych striekačiek bola v oplachoch potvrdená prítomnosť metamfetamínu a dimetylsulfónu

v stopovom, teda nevážiteľnom množstve,

pričom metamfetamín je v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, §
37 písm. m) Tr. zákona, § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per
analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 82 (osemdesiatdva) mesiacov, so zaradením na výkon
tohto trestu podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Popri tom mu boli uložené aj dve ochranné opatrenia, a to podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona, § 78 odsek

1 Tr. zákona ochranný dohľad na 20 (dvadsať) mesiacov a podľa §§ 73 odsek 2 písm. d), 74 odsek 1
Tr. zákona aj ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Prievidza v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v
neprospech obžalovaného. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výrok o vine

v napadnutom rozsudku, tento považuje za správny a zákonný, čomu však nie je v prípade výroku
o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, ktorý nezabezpečuje predovšetkým dostatočnú ochranu
spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti a je i v rozpore s ustanovením § 34 odsek 1, odsek
4 Tr. zákona. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd v posudzovanom prípade nesprávne aplikoval u
obžalovaného mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonnej sadzby podľa §

39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr. zákona per analogiam. V tejto súvislosti poukázal na osobu
obžalovaného, ktorá bola v minulosti 4-krát súdne trestaná, z nich dve odsúdenia má však zahladené s
tým, že trestnej činnosti sa v posudzovanom prípade dopustil v rámci plynutia určenej skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 3T/136/2017, ktorá mu plynie do
15.09.2019 a navyše v rámci nej sa dopustil aj ďalšej trestnej činnosti, a to prečinu krádeže podľa §

212 odsek 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený v trestnej veci Okresného súdu Prievidza pod sp. zn.
3T/48/2018 peňažný trest -400,- Eur, ktorý doposiaľ ale ešte neuhradil. Obžalovaný sa teda v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia opakovane dopustil trestnej činnosti, a to krátko po jej začiatku plynutia
a navyše aj piatich priestupkov a neviedol tým riadny život, čo vyvracia tvrdenia obžalovaného o tom,
že si uvedomil nesprávnosť vedenia svojho doterajšieho života. Ďalej poukázal na to, že vyhlásenie

obžalovaného o uznaní viny na hlavnom pojednávaní má procesnoprávne následky spočívajúce v
obmedzenom rozsahu dokazovania a teda takéto vyhlásenie obžalovaného samo o sebe nemôže byť
dôvodom na čisto formálne a mechanické zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby
o jednu tretinu. K moderácii trestu v tomto smere by však mal súd pristúpiť iba za existencie takých
okolností, ktoré sa bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech obžalovaného a v takýchto

prípadoch sa javí trest odňatia slobody v základných trestných sadzbách neprimerane prísnym, čo však
v tomto prípade tomu tak nie je. Skutočnosť uvádzaná obžalovaným, že kradol, aby si zabezpečil príjem
na nákup drog, ktoré následne distribuoval i predával ďalším osobám nemôže byť argumentom pre
použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 Tr. zákona. Neprimerane miernym je uložený trestobžalovanému v napadnutom rozsudku aj z dôvodu, že mu bolo aplikované mimoriadne zníženie takmer
o 1/3 pod dolnú hranicu zákonnej sadzby tak, ako by to bolo u prvopáchateľa trestnej činnosti. Prokurátor
preto navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1

písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil vo výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a aby sám
podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku, podľa § 172 odsek 2 Tr. zákona za použitia §§
36 písm. l), 37 písm. m) a 38 odsek 2 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici
zákonnej sadzby, so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla vyhovieť
odvolaniu prokurátora okresnej prokuratúry s tým, aby odvolací súd rozhodol tak, ako bolo navrhnuté
v odôvodnení odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázal na správny a zákonný

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť

Obžalovaný uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol obhajca a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.
Podľa§317odsek1Tr.poriadkuaknezamietneodvolacísúdodvolaniepodľa§316odsek1Tr.poriadku
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku napadnutý výrok rozsudku súdu prvého

stupňa,pričompokiaľideovýrokovine,súdprvéhostupňapostupovalvsúladesozákonom,keďpotom,
čo právoplatne prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písm. b)
Tr. poriadku o vine, uznal obžalovaného napadnutým rozsudkom vinným zo spáchania pokračovacieho
obzvlášťzávažnéhotrestnéhočinuzločinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedov
a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), písm. d),

odsek 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.j) Tr. zákona, pretože tento svojím konaním
popísaným v skutku naplnil všetky štyri zákonné formálne znaky citovaného trestného činu. Keďže
odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe okresného súdu výroku
o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania,
preskúmal z podnetu podaného odvolania a prieskumnej povinnosti v rozsahu podaného odvolania len

napadnutý výrok o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora,
ktoré bolo podané včas, však dôvodné nie je.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd správne prihliadol na všetky
dôležité skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ale i generálnu
a individuálnu prevenciu. Na jednej strane je síce pravdou, že obžalovaný už bol v minulosti súdne
trestaný (celkovo 4 x) a že stíhaného skutku sa dopustil obžalovaný počas plynutia určenej skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia za inú trestnú činnosť. Na druhej strane je však pravdou i to, že prvé
dve jeho odsúdenia - za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a prečin zanedbania povinnej

výživy sú už zahladené a v prípade ostatných dvoch odsúdení ide opätovne o spáchanie prečinov,
ktorých povaha a charakter je menej závažný, čo dokazuje i tá skutočnosť, že v poslednom prípade
mu bol uložený iba peňažný trest. U obžalovaného okresný súd správne identifikoval priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a na druhej strane okresný súd správne identifikoval i
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže sa obžalovaný k stíhanej trestnej činnosti

od samého počiatku priznával a jej spáchanie presvedčivo, bez relevantných pochybností oľutoval.
Okresný súd tiež správne postupoval, keď potom, čo (právoplatne) prijal vyhlásenie obžalovaného o
uznaní viny v celom rozsahu zo spáchania stíhaného skutku s uznaním jeho predmetnej právnej
kvalifikácie, toto nezohľadnil súčasne aj ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona,
pretože následne okresný súd aplikoval u obžalovaného mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

pod zákonnú sadzbu analogicky, ako v konaní o dohode o vine a treste podľa § 39 odsek 2 písm. d),
odsek 4 Tr. zákona. U obžalovaného tak potom vznikol vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností a nebol dôvod na zvýšenie dolnej hranice základnej zákonnej sadzby či naopak zníženie
hornej hranice základnej zákonnej sadzby o 1/3 a obžalovanému mal byť potom súdom ukladaný trestodňatia slobody v zákonnej sadzbe od 10 do 15 rokov. K uplatneniu moderačného oprávnenia súdu
mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod zákonnú sadzbu analogickým postupom § 39 odsek 2 písm.,
d), odsek 4 Tr. zákona tak, ako okresný súd v napadnutom rozsudku správne i zákonne u obžalovanému

mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú zákonnú hranicu 10 rokov, s možnosťou zníženia
až o 1/3, odvolací súd v zásade nespochybňuje vyslovený názor prokurátora v dôvodoch svojho
odvolania, že nemá ísť v každom prípade iba o akési mechanické, resp. automatické „mimoriadne
zníženie,“ ale sa má tak postupovať iba v odôvodnených prípadoch. Tu však odvolací súd zaujíma
naopak odlišné stanovisko, oproti vyslovenému názoru prokurátora v tom, že k mimoriadnemu zníženiu

trestu takýmto spôsobom nemá dochádzať iba v tých prípadoch, kde existujú také relevantné (extrémne)
skutočnosti, ktoré by významne odôvodňovali uloženie trestu výlučne iba v zákonnej sadzbe, teda nie
znížením trestu pod dolnú hranicu zákonnej sadzby. Krajský súd v tejto súvislosti totiž pripomína, že
každé prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku je
významnou pomocou predovšetkým žalobcovi - prokurátorovi v trestnom konaní, ktorého elementárnou
povinnosťou je dokazovať vinu obvinenej osobe po podaní obžaloby na súd a v neposlednej miere má

takétovyhlásenieobžalovanéhoajvýznamvovzťahukhospodárnosticeléhotrestnéhokonania.Navyše
prijaté vyhlásenie o uznaní viny obžalovaného predstavuje do budúcnosti takmer nenapadnuteľné
rozhodnutie o jeho vine a právnom posúdení stíhaného skutku obžalovaného. V posudzovanom prípade
odvolací súd nezistil žiadne také významné (extrémne) okolnosti, ktoré by náležite odôvodňovali to,
že obžalovanému je nevyhnutné uložiť trest odňatia slobody tak, ako navrhoval prokurátor, t. j. v

zákonnej upravenej sadzbe. To, že obžalovaný páchal stíhanú trestnú činnosť i počas plynutia určenej
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za inú trestnú činnosť a počas nej sa mal dopustiť navyše
i ďalšej trestnej činnosti, ešte nie je možné považovať za takúto relevantnú okolnosť. Nemožno totiž
opomenúť skutočnosť, že hoci u obžalovaného nejde o prvotrestaného páchateľa trestnej činnosti, sa
vo všetkých predchádzajúcich prípadoch tejto dopustil s menej závažným charakterom. Krajský súd

tiež musí pripomenúť, že ak aj posudzovaná trestná činnosť obžalovaného je obzvlášť závažného
charakteru, so zreteľom na jej právne posúdenie, táto skutočnosť je sama o sebe vyjadrená v základnej
zákonnej sadzbe hroziaceho trestu v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu a preto v súlade
so zákazom dvojitého pričítania tej istej okolnosti nie je možné touto okolnosťou odôvodňovať vylúčenie
aplikácie moderačného oprávnenia súdu podľa § 39 Tr. zákona. Rovnako tomu tak je i v prípade

ďalšej skutočnosti, na ktoré poukazoval prokurátor v dôvodoch svojho odvolania - nákup drog a ich
následná odplatná distribúcia ďalším osobám. S prihliadnutím na všetky skutočnosti majúce význam
z hľadiska ukladania trestu sa potom i odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že
na obžalovaného nie je nutné vplývať trestom odňatia slobody iba v základnej zákonnej sadzbe, ale
účel trestu bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody mimoriadnym znížením pod dolnú

hranicu 10 rokov (maximálne o 1/3) analogickým postupom podľa § 39 odsek 2 písm. d), odsek 4 Tr.
zákona, vo výmere 82 mesiacov. Správne i zákonne tiež okresný súd zaradil obžalovaného výnimočne
do najmiernejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody - ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona. U obžalovaného ani odvolací súd nevidí tak závažné
dôvody, pre ktoré by malo byť na neho pri výkone uloženého trestu odňatia slobody pôsobené režimom

najprísnejšieho ústavu na výkon trestu, teda ústavom na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia
či so stredným stupňom stráženia, s čím sa fakticky stotožnil aj prokurátor, ktorý sám v dôvodoch
odvolania navrhoval takéto zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody. Odvolací súd
ďalej pripomína, že ochranné opatrenia, ktoré boli obžalovanému tiež uložené prvostupňovým súdom v
napadnutom rozsudku (inak tiež správne a zákonne s oporou vo vykonanom dokazovaní na hlavnom

pojednávaní) majú tiež povahu trestnoprávnej sankcie a obe uložené ochranné opatrenia okresným
súdom v posudzovanom prípade nie sú nevýznamnou podporou dosiahnutia očakávaného účelu trestu
tak, ako poukazoval prokurátor v dôvodoch svojho odvolania. Krajský súd preto uložený trest odňatia
slobody a spôsob jeho výkonu v napadnutom rozsudku okresného súdu považuje za plne dostatočný
na dosiahnutie tak individuálno - preventívneho účinku ako aj generálno - preventívneho

účinku a je i dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia spoločnosťou a
dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona podporujú aj obe uložené ochranné
opatrenia obžalovanému.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza odvolací súd nepovažoval za

dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.