Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115216222
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7115216222.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13,

Košice, IČO: 44518684, proti žalovaným v 1.rade: I. K., B..XX.XX.XXXX, X. W., Y. XX, v 2.rade: U. K.,
B..XX.XX.XXXX, X. W., Y. XX o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2.rade spolu so všetkými, ktorí s nimi v byte bývajú sú p o v i n n í vypratať byt č.41,
nachádzajúci sa v Košiciach na Jesennej ul.č.22, pozostávajúci z jednej izby, kuchyne a príslušenstva
do 30 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania žalobcom.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.6.2015 žiadal, aby súd uložil žalovaným, spolu so všetkými, ktorí s nimi v

byte bývajú, povinnosť vypratať byt Č..XX, nachádzajúci sa v W. B. Y. D..Č..XX, pozostávajúci z jednej
izby, kuchyne a príslušenstva. Požadoval aj náhradu trov konania.

2. Uviedol, že vlastníkom predmetného bytu je Mesto Košice. Na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa
23.10.2002, č.522/2002 bol tento byt prenechaný do užívania Y. K. (B..XX.XX.XXXX) na dobu neurčitú.
Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním bytu bola JÚ.
K. J.aná výpoveď z nájmu bytu, pričom výpovedná lehota uplynula 30.11.2004. Nájomca, Y. K. dňa

19.10.2006 zomrel. Od 1.12.2004 predmetný byt žalovaní užívajú, bez platnej nájomnej zmluvy.

3. S poukazom na ust. § 126 ods.1,2 Občianskeho zákonníka žalobca sa domáha vypratania bytu, na
tom základe, že Zmluvou o výkone správy č.1336/2008 zo dňa 1.12.2008, uzavretou medzi Mestom
Košice a žalobcom, Mesto Košice zverilo žalobcovi do správy aj predmetný byt. Obsahom správy podľa
zmluvy je právo užívať spravovaný majetok i to, že správca je povinný vo vlastnom mene uplatňovať na
súde nároky na vypratanie bytov patriacich Mestu Košice v zmysle článku VI, bod B, ods.(1) zmluvy o

výkone správy v znení dodatku č.3.

4. Žalovaní s návrhom na vypratanie bytu nesúhlasili. Podľa žalovaného v 1.rade na základe nájomnej
zmluvy sa stal spolunájomcom predmetného bytu, ktorý bol pridelený jeho starému otcovi Y. K., s ktorým
od narodenia v byte býval. Podľa jeho tvrdenia, po smrti sa stal zo zákona nájomcom bytu, keďže žili v
spoločnej domácnosti a iný byt nevlastní. Nedoplatky na nájomnom po nebohom starom otcovi zaplatil
v plnej výške, na základe čoho bytový podnik zrušil výpoveď z nájmu a podľa informácií návrh novej

nájomnej zmluvy bol zaslaný Mestu Košice v októbri 2007. K jej podpisu však nedošlo. Odvtedy sa
domáha uzavretia nájomnej zmluvy u vlastníka bytu. Keďže od roku 2008 za byt platí, správca platby
prijíma, žalovaný mal za to, že nájomný vzťah vznikol nielen zákonným spôsobom, ale aj konkludentne.
So žalovanou v 2.rade majú štyri deti, z toho tri maloleté.5. Žalobca v stanovisku zo dňa 3.9.2015 potvrdil, že žalovaný v 1.rade návrhom doručeným Okresnému
súdu Košice II dňa 20.8.2012 sa domáhal určenia, že je od 19.6.2006 nájomcom predmetného bytu

a to z dôvodu, že na jeho osobu prešiel nájom po nebohom Y. K. (starý otec tejto strany sporu).
Okresný súd Košice II rozsudkom v konaní č.k. 42C/197/2012 zo dňa 27.1.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť 12.12.2014, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 1Co/183/2014
návrh žalovaného v 1.rade zamietol. V zmysle tohto súdneho rozhodnutia k prechodu nájmu bytu
z nebohého Y. K. na vnuka, žalovaného v 1.rade nedošlo. Odvolací súd sa zaoberal aj možnosťou

konkludentného uzatvorenia nájomnej zmluvy, keď však konštatoval, že k jej uzavretiu ani takýmto
spôsobom nedošlo. Žalovaní predmetný byt správcovi neodovzdali napriek tomu, že ich žalobca
sústavne, naposledy výzvou zo dňa 29.5.2015 na splnenie tejto povinnosti vyzýval. Uvedená výzva je
súčasťou stanoviska žalobcu.

6. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

7. Dňa 23.10.2002 bola uzatvorená Zmluva o nájme bytu č.Nz/522/2002 medzi vlastníkom a
prenajímateľom Mestom Košice, správca Bytový podnik mesta Košice a nájomcom Y. K., G..Č..
XXXXXX/XXX, predmetom ktorej zmluvy bolo prenechanie nájomcovi do nájmu byt v W. B. Y. D.. Č..XX,
Č..X. XX, na III.poschodí, pozostávajúci z kuchyne, jednej izby a príslušenstva. Byt bol prenajatý na

dobu neurčitú a to odo dňa podpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu. Podľa článku 6 zmluva
bola uzatvorená z dôvodov výmeny bytov medzi T. T. H. H., X. Y. XX, W..

8.PodľaEvidenčnéholistuprevýpočetnájomnéhoaslužiebzodňa23.10.2002,zjehoobsahujezrejmé,
že v predmetnom byte okrem nájomcu Y. K. býval v byte H. I. K., t.j. žalovaný v 1.rade.

9. Žalobca predložil súdu aj Zmluvu o výkone správy majetku Mesta Košice č.1336/2008 zo dňa
1.12.2008, uzavretú medzi Mestom Košice ako vlastníkom a správcom, Bytovým podnikom mesta
Košice, predmetom ktorej zmluvy bol výkon správy obecného majetku zmluvným správcom, v súlade so
zákonom o majetku obcí, ostatnými právnymi predpismi a internými predpismi mesta. Súčasťou zmluvy

sú aj dodatky 1 až 11, aj príloha č.2, t.j. zoznam bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve mesta
a prísluchajúce pozemky Mestskej časti Staré mesto, z obsahu ktorého zoznamu je preukázané, že
predmetom majetku, ktorý bol daný do správy žalobcu bol aj majetok Jesenná 22 č.s. 1139.

10. Z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde Košice II. č.k. 42C/197/2002 súd zistil, že dňa

30.7.2012 žalovaný v 1.rade I. K. podal voči žalovanému Mesto Košice žalobu na určenie nájomcu bytu,
ktorým žalobným návrhom sa domáhal určenia, že je nájomcom bytu č.XX, B. X.L. C. J. Č..XX na Y. D..
P. W., pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne a príslušenstva.

11. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom zo dňa 27.1.2014, keď žalobu

zamietol, ktorý rozsudok v dôsledku odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 29.10.2014
potvrdil. Prvostupňové rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť 12.12.2014. Z obsahu uvedeného
spisu súd zistil aj to, že Bytový podnik mesta Košice, písomným podaním zo dňa 19.1.2004 Y. K. ako
nájomcovi predmetného bytu, v súlade s ust. § 711 ods.1, písm.d) OZ dal výpoveď z nájmu obecného
bytu č.41 z dôvodu, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas

dlhší ako tri mesiace. Výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Výpoveď bola Y. K., nájomcovi, doručená 22.1.2004
(čl.27 uvedeného spisu).

12. Na základe jeho žiadosti o predlženie výpovednej lehoty vlastník bytu odpoveďou zo dňa 31.5.2004

nájomcovi oznámil, že výpovedná lehota sa mu predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov
(§ 710 ods.4 OZ), t.j. výpovedná lehota mu uplynula 30.11.2004.

13. Podľa úmrtného listu z čl.7 spisu 42C/197/2012 súd zistil, že Y. K. dňa 19.10.2006 zomrel.

14. Prvostupňový súd pri rozhodovaní o určenie nájomcu bytu uzavrel, že medzi stranami sporu
bolo nesporné, že Y. K. bol nájomcom predmetného bytu od 23.10.2002 do 30.11.2004, kedy došlo
k skončeniu nájmu uplynutím výpovednej lehoty. Pokiaľ Július Fráter v deň smrti nebol nájomcom
bytu, nemohlo dôjsť k prechodu práv vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, keďže žiadna platná nájomnázmluva medzi užívateľom bytu a vlastníkom bytu neexistovala. Rovnako súd na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo ani konkludentne.

15. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu vysloveným v odvolaní, že nájomcom bytu sa
stal titulom zákonnej fikcie prechodu nájmu bytu, pretože nájomcom bytu na základe zákonnej fikcie
prechodu nájmu bytu by sa mohol stať len za predpokladu, že doterajší užívateľ bytu, jeho starý otec Y.
K. by bol nájomcom sporného bytu v čase jeho smrti, čo však v danom prípade preukázané nebolo.

16. Žalobca predložil súdu Zápis z preventívnej obhliadky bytu zo dňa 17.7.2014, kedy zistil prítomné
osoby v byte počas obhliadky - I. K., B..XX.X.XXXX, syn nájomcu, U. K., nevesta a traja vnuci L., J. H. G.
K.. Rovnaké skutočnosti boli zistené na základe Zápisu z opakovanej obhliadky bytu zo dňa 28.5.2013i
13.3.2013.

17. Podľa zástupkyne žalobcu, na základe uvedených skutočností žalovaní užívajú byt bez právneho

dôvodu, z ktorého dôvodu žiadali žalobe o vypratanie bytu vyhovieť.

18. Žalovaný v 1.rade pred súdom uviedol, že od útleho detstva ho vychovávali starí rodičia, keďže otec
v roku 1972 zomrel, o niekoľko rokov zomrela aj mama, bol ich jediným synom. Mali viaceré bývania, aj
dvojizbový byt na U. D.. P. W., kde býval s manželkou i dvomi deťmi potom, čo sa oženil. V tom čase

pracoval ako vodič expresnej kamiónovej dopravy, celá ťarcha domácnosti po finančnej stránke bola
jeho záležitosťou. Zabezpečoval rodinu, staral sa o starého otca. Pri ceste v Poprade však dostal slabý
infarkt, z ktorého dôvodu prišiel o zamestnanie takmer na dva roky, čo bolo dôvodom prečo platby za
byt neplatili. Aj preto došlo k výmene bytu z dvojizbového za jednoizbový na Y. XX P. W.. Poplatky ani
za tejto byt neplatili, z ktorého dôvodu starému otcovi bola daná výpoveď z nájmu bytu. Potom čo mu

Mesto Košice vyplatilo peniaze za pozemky, do jedného mesiaca po uplynutí výpovednej doby vyplatil
takmer celý nedoplatok s tým, že mal byť nájomný vzťah obnovený. Nestalo sa tak, v byte však naďalej
bývali a bývajú doposiaľ. Starý otec v roku 2006 zomrel. Keďže celú dlžobu vyplatil, situáciu ohľadom
bývania riešil až po smrti starého otca. Niekoľkokrát písal na magistrát, určitý čas žili v Belgicku. Vrátil
sa preto, lebo bytový podnik mu dal návrh, že pokiaľ vyplatí všetky dlžoby, nájomný vzťah obnovia. Z

uvedeného dôvodu sa na Slovensko vrátili. Nájomná zmluva bola pripravená, bytový podnik ju podpísal,
Mesto Košice tak však neurobilo, z ktorého dôvodu celý nájomný vzťah padol. Podával niekoľko žiadostí
o zlegalizovanie nájomného vzťahu, žiadal o prijatie u primátora, podal žalobu na určenie nájmu bytu.
Mesto Košice mu v ústrety nevyšlo a jeho žaloba bola zamietnutá. Po smrti starého otca v byte býva s
manželkou a tromi deťmi, tie chodia do školy. Napriek tomu, že sú občania rómskeho pôvodu, správajú

sa slušne, deti sa učia na samé jednotky, do školy chodia v lokalite, kde bývajú, v ktorom okolí majú
svojich kamarátov a známych. Obaja s manželkou sa snažia zamestnať, sám si otvoril živnosť v oblasti
medzinárodnej dopravy. Žalovaný doplnil aj to, že nedoplatky za byt na Jesennej 22 v Košiciach v roku
2007 vyplatil cca vo výške 390.000,-Sk, na ktorý nedoplatok bral úver, ktorý osem rokov splácal. Okrem
toho 150.000,-Sk vrazil do rekonštrukcie bytu. Odvtedy platil všetky poplatky za byt. Situácia sa zvrtla

potom, čo prehral súdny spor. Postojom vlastníka bytu sa cítia poškodení, znechutení z úkonov, ktoré
Mesto Košice voči nim podniklo. Po rozhodnutí odvolacieho súdu poplatky za byt neplatili. Záverom
uviedol, že nemajú zabezpečené iné bývanie, považujú sa za slušných ľudí, chcú žiť a pracovať na
Slovensku, v Košiciach.

19. Žalovaná v 2.rade potvrdila skutočnosti uvádzané manželom, v jeho domácnosti žila od roku 2000.
Pre dlžoby došlo k výmene bytu, manžel sa snažil rodinu finančne zabezpečiť, nakoniec situáciu
nezvládol. Starý otec bol nevládny, sama bola na materskej dovolenke. Po presťahovaní sa na Jesennú
ulicu všetky poplatky uhrádzali až kým manžel nedostal infarkt, kedy prišli o jediný príjem. Napriek tomu
sa situáciu snažili riešiť, vycestovali do zahraničia. Keď manžel zdedil pozemky v Košiciach a od mesta

obdŕžal peniaze, zaplatil celú dlžobu. Z Belgicka sa vrátili len preto, že tu bola možnosť obnovenia
nájomného vzťahu. Podľa svojich možností sa snažili zamestnať, pracovala ako upratovačka, neskôr v
Nemecku, upratuje aj v bloku kde bývajú. Všetky záležitosti ohľadom nájomného vzťahu riešil manžel,
ktorý sa v tomto smere vyjadril. Pokiaľ by súd rozhodol o vyprataní bytu, nemajú zabezpečené žiadne
bývanie a s tromi deťmi sa dostanú na ulicu.

20. Na návrh oboch strán sporu súd konanie dvakrát prerušil, na pojednávaní dňa 23.3.2017, ako
aj dňa 1.3.2018. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, keďže mimosúdne rokovania boli
neúspešné. Aj keď žalovaní v priebehu konania uhradili vyššiu sumu, 1.552,16 €, zvyšok dlhu, čo doistiny predstavoval 6.124,04 €, k 14.11.2018 nedoplatok na istine predstavoval 6.943,29 €, plus penále.
Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal žalobe vyhovieť, byt vypratať bez pridelenia bytovej náhrady, keďže
žalovaní napriek prísľubu neuhrádzajú bežné nájomné, v roku 2018 nezaplatili za mesiace máj, jún, júl,

september a október, z ktorého dôvodu je dlh na istine cca 6.900,-€.

21. Žalovaní potvrdili, že v jednoizbovom byte bývajú štyria, najstarší syn študuje v zahraničí, dvaja
mladší synovia sú maloletí, ktorá skutočnosť vyplýva aj z opakovanej obhliadky bytu žalobcu. Doposiaľ si
bývanie nezabezpečili. Uviedli aj aktuálne finančné a majetkové pomery, keď žalovaný v 1.rade pracuje

ako donaškár v Reštaurácii Pod lipou, za dennú mzdu 10-12,-€ -2,50 € na hodinu, čo predstavuje
mesačne príjem cca 250,-€, žalovaná v 2.rade pracuje v Hotely Bristol s čistým príjmom 470,-€, v
tomto mesiaci začala pracovať aj ako pomocná sila. Z príjmu jej exekútor strháva 70,-€ za byt v
ktorom bývajú, plus 200,-€ za pôžičky. Žalovaná podala žiadosť o vyhlásenie bankrotu, keďže sa chce
vyhnúť exekúciám. Tento príjem je jediným príjmom štvorčlennej rodiny, majetky vyššej hodnoty nemajú.
Žalovaná v 2.rade predložila súdu výpis z Poštovej banky zo dňa 19.11.2018, preukazujúci jej príjem

(16.11.2018 prijatá úhrada 433,05 € i 47,36 €), i Lekársku správu z Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v
Košiciach preukazujúcu jej tvrdenie, že nájomné neplatili aj z dôvodu, že podstúpila chirurgický zákrok,
z ktorého dôvodu bola tri mesiace práceneschopná. O uvedenej skutočnosti svedčí lekárska správa zo
dňa 12.11.2018, ako aj zo dňa 18.10.2018.

22. Podľa ust. § 126 ods.1, 2 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

23. Uvedené ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, zavŕšením ochrany vlastníckeho
práva je ochrana poskytovaná nezávislými súdmi.

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nájomcom jednoizbového bytu na Y. D.. Č..XX P.
W., Č..X. XX B. X.L. bol starý otec žalovaného v 1.rade Y. K., na základe Zmluvy o nájme bytu zo

dňa 23.10.2002. Keďže ako nájomca si neplnil povinnosti a neuhrádzal nájomné riadne a včas bola
mu daná výpoveď z nájmu bytu listom zo dňa 19.1.2004, keď Bytový podnik mesta Košice v zmysle
§ 711 ods.1 písm.d) OZ dal nájomcovi výpoveď z dôvodu, že nezaplatil nájomné a úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Výpoveď bola adresovaná nájomcovi Y.
K.O., ktorý túto výpoveď prevzal do vlastných rúk 22.1.2004. Podaním zo dňa 31.5.2004 vlastník bytu

na žiadosť nájomcu súhlasil s predlžením výpovednej lehoty s tým, že táto lehota sa mu predlžila o
ochrannú dobu v trvaní šiestich mesiacov, t.j. uplynula 30.11.2004. Tak ako konštatoval prvostupňový
súd v konaní 42C/197/2012 starý otec žalovaného v 1.rade bol nájomcom predmetného bytu na základe
zmluvy o nájme od 23.10.2002 do 30.11.2004, kedy došlo k skončeniu nájmu uplynutím výpovednej
lehoty. Keďže Y. K. v deň smrti nebol nájomcom bytu, nemohlo dôjsť ani k prechodu práv vyplývajúcich

z nájomnej zmluvy na žalovaného v 1.rade, ani k uzatvoreniu nájomnej zmluvy konkludentne.

25. Z vyššie uvedených skutočností bolo preukázané, že žalovaní nie sú nájomcami predmetného bytu,
k tomuto nemajú žiaden právny vzťah a užívajú ho bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Byt dobrovoľne
nevypratali, ani po písomnej výzve žalobcu a doposiaľ ho užívajú.

26. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel a žalovaných spolu so všetkými, ktorí s nimi v byte bývajú
uložil povinnosť predmetný jednoizbový byt vypratať.

27. Pôvodnému nájomcovi bola daná výpoveď podľa § 711 ods.1 písm.d) OZ, keďže nezaplatil nájomné

a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace. Vzhľadom na jeho
žiadosť a zdokladovanie finančnej situácie vlastník pôvodnému nájomcovi predlžil ochrannú lehotu o
šesť mesiacov v zmysle § 710 ods.4 OZ. Žalovaným, ktorí nie sú nájomcami bytu v danom prípade by
bytová náhrada podľa zákona nepatrila, keďže podľa § 712a ods.3 OZ ak sa nájomný pomer skončil z
dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych

dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného
pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod
hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Podľa tohto zákonného ustanovenia bytovúnáhradu v takomto prípade skončenia nájmu by mal len nájomca, ktorému bola daná výpoveď podľa
citovaného zákonného ustanovenia.

28. Podľa § 3 ods.1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

29. Dobré mravy podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sú súhrnom etických, všeobecne

uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je častokrát zabezpečované i právnymi
normami tak, aby každé konanie bolo v súlade s morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Tento obecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja i morálny obsah v priestore a čase, musí byť
posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu (ÚS ČR, II.ÚS 544/2000).

30. Pre posúdenie, či výkon určitého práva, alebo povinnosti je, či nie je v rozpore s dobrými mravmi, je

nevyhnutnénáležitézistenieskutkovéhostavu,nazákladektoréhosarozpor,čizhodaposudzujú.Najmä
u žalôb na vypratanie stojí na jednej strane záujem vlastníka, uplatňujúceho si svoje vlastnícke práva
a na strane druhej vypratávaný subjekt, pričom sa môžu vyskytnúť okolnosti, pre ktoré sa vypratávanie
môže javiť ako neprimerane tvrdé. Ak teda súd pri vypratávacích žalobách aplikuje ust. § 3 ods.1 OZ, pri
splnení predpokladov uvedených v tomto ustanovení bude môcť ochranu vlastníckeho práva odoprieť

a žalobu zamietnuť (Najvyšší súd SR sp.zn. 3Cdo/109/2000).

31. Ak sa žalobca domáha vypratanie domu, v ktorom žalovaní s maloletým dieťaťom bývajú a žalovaní
nemajú možnosť zabezpečiť si bývanie inak (hoci aj na podstatne nižšej, avšak ešte pre ľudskú
dôstojnosť zaručujúcej úrovni), je výkon práva žalobcu požadovať vypratanie domu v rozpore s dobrými

mravmi. O rozpor výkonu práv žalobcu s dobrými mravmi by nešlo iba v prípade, že by žalovaní
poškodzovali svojvoľne práva žalobcu (Najvyšší súd ČR sp.zn. 22Cdo/1630/2002). Odopretie ochrany
výkonu vlastníckeho práva, ktorý je uplatňovaný v rozpore s dobrými mravmi žalobou o vypratanie bytu,
sa podľa okolností prípadu prejaví buď zamietnutím žaloby, alebo tým, že vypratanie bude podmienené
zabezpečením bytovej náhrady (Najvyšší súd ČR sp.zn. Cpjn6/2009).

32. V tomto smere vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1.rade v predmetnom
byte býva od jeho pridelenia, potom čo sa oženil, s celou svojou rodinou, v súčasnosti manželkou
a dvomi maloletými synmi. Žalovaní v priebehu konania preukázali svoje tvrdenia ohľadom platenia
nedoplatkov za predmetný byt - čl.74 a nasl., keď za pôvodného nájomcu 22.12.2004 žalovaný v 1.rade

zaplatil 25.000,-Sk, podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.10.2007 uhradil 214.415,-Sk,
podľa príjmového dokladu zo dňa 29.10.2007 zaplatil 76.540,-Sk, dňa 14.5.2008 zaplatil 58.781,-Sk,
15.5.2009 zaplatil 1.739,66 €, 17.3.2010 sumu 1.361,28 €, v januári 2018 uhradil 1.552,16 €, ktoré
platby preukazujú skutočnosti, že obnovenie nájmu bytu so žalobcom, resp. vlastníkom žalovaní riešili,
nesúhlassobnovenímnájmuvyslovilvlastníkbytuMestoKošice.Podľažalovanýchplatbyzabytprestali

uhrádzať až potom, čo žaloba o určenie nájmu bola zamietnutá a teda nemali istotu, že sa nájom,
napriek prísľubu prenajímateľa obnoví. Žalovaní spolu so svojimi deťmi obývajú jednoizbový byt, ten
zrekonštruovali a tak, ako žalovaný v 1.rade uviedol, napriek tomu, že sú občania rómskeho pôvodu,
správajú sa slušne, deti chodia do školy, riadne sa učia a v lokalite kde bývajú majú svojich kamarátov.
Napriek tomu, že nedoplatky za starého otca vyplatili, vzhľadom na postoj prenajímateľa, resp. vlastníka

bytu cítia sa poškodení, znechutení z úkonov, ktoré vlastník voči nim podstúpil, keď napriek prísľubu
nájom neobnovil. Poplatky prestali uhrádzať až od času, kým žalovaný v 1.rade nemal zdravotné
problémy, z ktorého dôvodu prišili o jediný príjem. Situáciu riešili tak, že vycestovali do zahraničia, vrátili
sa len z toho dôvodu, že bola možnosť a prísľub zo strany prenajímateľa o obnovenie nájomného
vzťahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj vzhľadom na súčasnú sociálnu a finančnú situáciu

žalovaných, keď žalovaný v 1.rade pracuje ako donaškár s denným príjmom 10,- až 12,-€, na hodinu
má 2,50 €, žalovaná pracuje s čistým príjmom cca 470,-€, z ktorého príjmu má exekučné zrážky za byt,
súd uložil žalovaným povinnosť vypratať predmetný jednoizbový byt do 30 dní odo dňa zabezpečenia
náhradného ubytovania žalobcom, zabezpečenie ktorej bytovej náhrady súd považuje za súladnú s
dobrými mravmi.

33. Ustanovenia § 712c ods.2 OZ pri určení toho kto má zabezpečiť bytovú náhradu odkazuje na
primerané použitie zákona č. 189/92 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu a s
bytovými náhradami. Povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu ust. § 5 zák.č.189/92 Zb. je uložená tomu,v prospech koho sa byt vypratáva. Žalovaných byt sa vypratáva v prospech vlastníka, Mesta Košice,
resp. jeho správcu, ktorému vznikla povinnosť zabezpečiť žalovaným náhradné ubytovanie v zmysle
citovaného ust. zák.č. 189/92 Zb.

34. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP keď žalobcovi ako úspešnej strane sporu
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.