Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010069
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816010069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov JUDr.

Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. apríla
2019 odvolanie obžalovaného R. R. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/22/2016 zo dňa 23.10.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn.
6T/22/2016 zo dňa 23.10.2018.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného R. R., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom W.,
ul. U. č. XXX/X,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
1/
dňa 02. 04. 2013 podal ako osoba konajúca za daňový subjekt R. R. T., s miestom podnikania
Veterná 157/4-31, Námestovo, IČO 33755451, na Daňovom úrade Žilina, pobočka Námestovo riadne

daňové priznanie typu „B“ k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2012, v ktorom
deklaroval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v sume 952.408,26 € a výdavky v
sume 942.233,80 €, základ dane 10.174,46 €, s vlastnou daňovou povinnosťou v sume 1.240,64 €,
pričom vykonanou daňovou kontrolou o výsledku ktorej bol spracovaný Protokol z daňovej kontroly
č. 9512401/5/5422260/2014 zo dňa 15.12.2014, bolo zistené, že si postupne zaúčtoval do účtovnej
evidencie nepravdivé nákladové položky:
- nákup materiálu z výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV0005 zo dňa 31.01.2012 v celkovej

sume 3.122,54 € z toho základ dane 2.602,12 € a DPH v sume 520,42 €, pričom nepreukázal o aký
predmetplneniasajednalo,odakéhoplatiteľaanaakýúčelboloprijaté,pretosprávcadaneDaňovýúrad
Žilina, pobočka Námestovo zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 o sumu 2.602,12 €,
- nákup materiálu z dokladov vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou /ďalej len ERP/ s
daňovým kódom pokladnice /ďalej len DKP/ 600036342785001 od dodávateľa A.L.O.E., s.r.o. Boženy
Němcovej 8, Bratislava, IČO: 36342785:

Dátum vyhotov. dokladu z ERP Číslo dokladu z ERP /IČ poklad. Dokladu Fakt. suma spolu v € Z toho
ZD v € Z toho DPH v €
02.05.2012 15 / 12HV00089 1 621,20 1 351,00 270,20
02.05.2012 14 / 12HV00089 1 536,00 1 280,00 256,00
02.05.2012 16 / 12HV00089 1 150,32 958,60 191,72
03.05.2012 13 / 12HV00100 1 615,68 1 346,40 269,28
03.05.2012 12 / 12HV00100 1 364,40 1 137,00 227,40

04.05.2012 10 / 12HV00101 1 576,80 1 314,00 262,80
04.05.2012 11 / 12HV00101 1 419,12 1 182,60 236,5205.05.2012 2 / 12HV00102 1 649,70 1 374,75 274,95
05.05.2012 3/ 12HV00102 1 625,40 1 354,50 270,90
07.05.2012 14 / 12HV00104 1 300,32 1 083,60 216,72

07.05.2012 12 / 12HV00104 1 393,20 1 161,00 232,20
07.05.2012 13 / 12HV00104 1 532,52 1 277,10 255,42
08.05.2012 6 / 12HV00105 1 403,28 1 169,40 233,88
09.05.2012 19 / 12HV00106 1 520,22 1 266,85 253,37
09.05.2012 6 / 12HV00106 1 588,61 1 323,84 264,77

08.05.2012 5 / 12HV00106 1 637,16 1 364,30 272,86
10.05.2012 6 / 12HV00107 1 405,08 1 170,90 234,18
10.05.2014 5/ 12HV00127 1 561,20 1 301,00 260,20
11.05.2012 1 / 12HV00108 1 530,36 1 275,30 255,06
11.05.2012 2 / 12HV00108 1 294,92 1 079,10 215,82
12.05.2012 5 / 12HV00109 1 561,20 1 301,00 260,20

12.05.2012 4 / 12HV00109 1 530,36 1 275,30 255,06
14.05.2012 17 / 12HV00110 1 561,20 1 301,00 260,20
15.05.2012 15 / 12HV00111 1 323,84 1 103,20 220,64
15.05.2012 14 / 12HV00111 1 456,22 1 213,52 242,70
17.05.2012 14 / 12HV00112 1 625,40 1 354,50 270,90

17.05.2012 15 / 12HV00112 1 439,64 1 199,70 239,94
16.05.2012 10 / 12HV00112 1 403,28 1 169,40 233,88
18.05.2012 4 / 12HV00113 1 419,12 1 182,60 236,52
18.05.2012 3 / 12HV00113 1 649,70 1 374,75 274,95
18.05.2012 5 / 12HV00113 1 576,80 1 314,00 262,80

21.05.2012 8 / 12HV00114 1 615,68 1 346,40 269,28
19.05.2012 15 / 12HV00114 1 561,20 1 301,00 260,20
22.05.2012 11 / 12HV00115 1 530,36 1 275,30 255,06
21.05.2012 9 / 12HV00115 1 505,52 1 254,60 250,92
22.05.2012 10 / 12HV00115 1 150,32 958,60 191,72

23.05.2012 3 / 12HV00116 1 588,61 1 323,84 264,77
23.05.2012 2 / 12HV00116 1 520,22 1 266,85 253,37
25.05.2012 18 / 12HV00117 1 412,64 1 177,20 235,44
24.05.2012 24 / 12HV00117 1 561,20 1 301,00 260,20
28.05.2012 9 / 12HV00118 1 591,80 1 326,50 265,30

28.05.2012 10 / 12HV00118 1 455,36 1 212,80 242,56
26.05.2012 18 / 12HV00118 1 403,28 1 169,40 233,88
29.05.2012 4/ 12HV00119 1 542,24 1 285,20 257,04
SPOLU: 65 710,68 54 758,90 10951,78

výdavky v sume 65 710,68 €, z toho základ dane 54.758,90 € a DPH v sume 10 951,78 €,
pričom obchodná spoločnosť A.L.O.E. s.r.o., nemala v preverovanom zdaňovacom období registrovanú
elektronickú registračnú pokladnicu s prideleným DKP 600036342785001, preto nie je možné tieto
bločky považovať za pravé a nemôžu byť uplatnené ako výdavok, čím správca dane Daňový úrad Žilina,
pobočka Námestovo zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 o sumu 54.758,90 €,

- nákup tovarov s predmetom fakturácie „Stavebné práce Hotel LUNA“ od dodávateľa A.L.O.E., s.r.o.,
Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 36342785 z faktúr č. 120102 zo dňa 05.06.2012 v celkovej
sume 30 500,- €, z toho základ dane 25 416, 67 € a DPH v sume 5 083,33 € s úhradou bez označenia
na pokladničnom doklade zo dňa 20.06.2012, č. 120103 zo dňa 05.06.2012 v celkovej sume 20 000,- €,
z toho základ dane 16 666,67 € a DPH v sume 3.333,33 €, s úhradou bez označenia na pokladničnom

doklade zo dňa 20.06.2012, č. 120104 zo dňa 20.06.2012 v celkovej sume 15 000,- €, z toho základ
dane 12 500,- € a DPH v sume 2 500,- € s úhradou bez označenia na pokladničnom doklade zo dňa
20.06.2012, preto správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo, zvýšil základ dane z príjmov
fyzickej osoby za rok 2012 o sumu 54 583,34 €,

- nákup materiálu z dokladov vyhotovených ERP s DKP 6490036239241001 od dodávateľa RIMAX,
spol. s r.o., Bratislavská 8, 917 01 Trnava, IČO: 36239241:Dátum vyhotov. dokladu z ERP Číslo dokladu z ERP/ IČ poklad. Dokladu Fa. suma spolu v € Z toho
ZD v € Z toho DPH v €
03.05.2012 7 / 12HV00120 1 650,26 1 375,22 275,04

03.05.2012 6 / 12HV00120 1 514,00 1 261,67 252,33
02.05.2012 17 / 12HV00120 1 518,00 1 265,00 253,00
02.05.2012 18 / 12HV00120 1 518,00 1 265,00 253,00
02.05.2012 5 / 12HV00120 1 637,90 1 364,92 272,98
07.05.2012 16 / 12HV00121 1 616,00 1 346,67 269,33

05.05.2012 5 / 12HV00121 1 512,28 1 260,23 252,05
05.05.2012 4 / 12HV00121 1 374,80 1 145,67 229,13
04.05.2012 14 / 12HV00121 1 649,76 1 374,80 274,96
04.05.2012 12 / 12HV00121 1 650,00 1 375,00 275,00
04.05.2012 13 / 12HV00121 1 512,28 1 260,23 252,05
11.05.2012 13 / 12HV00122 1 610,00 1 341,67 268,33

10.05.2012 10 / 12HV00122 1 602,00 1 335,00 267,00
10.05.2012 11 / 12HV00122 1 637,60 1 364,67 272,93
09.05.2012 5 / 12HV00122 1 622,60 1 352,17 270,43
09.05.2012 6 / 12HV00122 1 648,22 1 373,52 274,70
07.05.2012 15 / 12HV00122 1 587,00 1 322,50 264,50

16.05.2012 23 / 12HV00123 1 562,00 1 301,67 260,33
15.05.2012 7 / 12HV00123 1 596,92 1 330,77 266,15
14.05.2012 6 / 12HV00123 1 613,30 1 344,42 268,88
12.05.2012 8 / 12HV00123 1 604,46 1 337,05 267,41
12.05.2012 11 / 12HV00123 1 645,60 1 371,33 274,27

11.05.2012 12 / 12HV00123 1 610,00 1 341,67 268,33
22.05.2012 12 / 12HV00124 1 589,70 1 324,75 264,95
21.05.2012 15 / 12HV00124 1 558,50 1 298,75 259,75
19.05.2012 9 / 12HV00124 1 649,76 1 374,80 274,96
18.05.2012 3 / 12HV00124 1 616,24 1 346,87 269,37

16.05.2012 22 / 12HV00124 1 640,10 1 366,75 273,35
17.05.2012 5 / 12HV00124 1 536,00 1 280,00 256,00
29.05.2012 3 / 12HV00125 1 637,90 1 364,92 272,98
28.05.2012 12 / 12HV00125 1 645,60 1 371,33 274,27
26.05.2012 15 / 12HV00125 1 622,60 1 352,17 270,43

24.05.2012 5 / 12HV00125 1 613,30 1 344,42 268,88
23.05.2012 6 / 12HV00125 1 656,00 1 380,00 276,00
22.05.2012 11 / 12HV00125 1 589,70 1 324,75 264,95
SPOLU: 55848,38 46 540,32 9 308,06

výdavky v sume 55 848,38 €, z toho základ dane 46 540,32 € a DPH 9 308,06 €, pričom obchodná
spoločnosť RIMAX, spol. s r.o. v daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia r. 2012 nevykázala
dodania tovaru v tuzemsku, ktoré by mohli obsahovať aj tržby z preverovaných pokladničných dokladov,
ERP s DKP 6490036239241001 bola registrovaná na Daňovom úrade Trnava od 27.09.2000 do
27.02.2012, kedy bola vyradená správcom dane z registrácie, uvedená obchodná spoločnosť v roku

2012 neobchodovala so stavebným materiálom uvedeným v pokladničných dokladoch, preto správca
dane Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012
o sumu 46.540,32 €,

- nákup materiálu z dokladov vyhotovených ERP s DKP 6081020226735001 od dodávateľa Y. V. U. -

STAVEBNINY STAVKVET, 90201 Pezinok, Moyzesova 8, IČO: 11834293,

Dátum vyhotov. dokladu z ERP Číslo dokladu z ERP/ IČ poklad. dokladu Faktur. suma spolu v € Z
toho ZD v € Z toho DPH v €
02.05.2012 11 / 12HV00099 1 645,28 1 371,07 274,21

02.05.2012 13 / 12HV00099 1 641,00 1 367,50 273,50
02.05.2012 12 / 12HV00099 999,60 833,00 166,60
03.05.2012 3 / 12HV00100 1 503,30 1 252,75 250,55
03.05.2012 2 / 12HV00100 1 604,20 1 336,83 267,3704.05.2012 11 / 12HV00101 1 622,50 1 352,08 270,42
04.05.2012 12 / 12HV00101 1 397,00 1 164,17 232,83
04.05.2012 10 / 12HV00102 1 547,20 1 289,33 257,87

05.05.2012 16/ 12HV00102 1 592,90 1 327,42 265,48
05.05.2012 15 / 12HV00103 1 649,20 1 374,33 274,87
07.05.2012 16 / 12HV00103 1 622,50 1 352,08 270,42
07.05.2012 17 / 12HV00103 1 475,00 1 229,17 245,83
07.05.2012 18 / 12HV00103 1 634,60 1 362,17 272,43

07.05.2012 19 / 12HV00104 1 486,00 1 238,33 247,67
07.05.2012 6 / 12HV00105 1 433,20 1 194,33 238,87
07.05.2012 1 / 12HV00105 1 652,00 1 376,67 275,33
07.05.2012 2 / 12HV00105 1 652,00 1 376,67 275,33
09.05.2012 1 / 12HV00106 1 337,40 1 114,50 222,90
09.05.2012 6 / 12HV00107 1 506,00 1 255,00 251,00

10.05.2012 16 / 12HV00107 1 355,40 1 129,50 225,90
09.05.2012 7 / 12HV00107 1 581,30 1 317,75 263,55
11.05.2012 9 / 12HV00108 1 239,00 1 032,50 206,50
10.05.2012 14 / 12HV00108 1 432,40 1 193,67 238,73
11.05.2012 11 / 12HV00109 1 445,50 1 204,58 240,92

11.05.2012 7 / 12HV00109 1 445,50 1 204,58 240,92
12.05.2012 9 / 12HV00110 1 411,70 1 176,42 235,28
12.05.2012 8 / 12HV00110 1 560,30 1 300,25 260,05
14.05.2012 14 / 12HV00110 1 506,00 1 255,00 251,00
15.05.2012 8 / 12HV00111 1 627,00 1 355,83 271,17

16.05.2012 7 / 12HV00111 1 609,20 1 341,00 268,20
17.05.2012 11 / 12HV00112 1 637,92 1 364,93 272,99
18.05.2012 19 / 12HV00113 1 547,20 1 289,33 257,87
21.05.2012 2 / 12HV00114 1 565,70 1 304,75 260,95
19.05.2012 8 / 12HV00114 1 633,00 1 360,83 272,17

22.05.2012 12 / 12HV00115 1 483,70 1 236,42 247,28
24.05.2012 20 / 12HV00116 1 634,60 1 362,17 272,43
23.05.2012 4 / 12HV00116 1 475,00 1 229,17 245,83
25.05.2012 4 / 12HV00117 1 581,30 1 317,75 263,55
24.05.2012 19 / 12HV00117 1 486,00 1 238,33 247,67

26.05.2012 6 / 12HV00118 1 506,00 1 255,00 251,00
30.05.2012 17 / 12HV00119 1 652,00 1 376,67 275,33
29.05.2012 9 / 12HV00119 1 658,50 1 382,08 276,42
28.05.2012 10 / 12HV00119 1 564,40 1 303,67 260,73
SPOLU: 65 639,50 54699,58 10939,92

výdavky v sume 65 639,50 €, z toho základ dane 54 699,58 € a DPH 10 939,92 €, správca dane zistil,
že preverovaná ERP s DKP 6081020226735001 bola vyradená z používania ku dňu 21.11.2011, čím
správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby za
rok 2012 o sumu 54 699,58 €,

- neoznačené faktúry od SZČO Y. V. - KOVOZVAR, so sídlom 969 73 Prenčov č. 245, IČO 40041468,

Faktúra dát. vystavenia uhr. v hotovosti Suma v € Dodávateľ
Bez čísla 30.03.2012 31.03.2012 13200,- Y. V. - KOVOZVAR

Bez čísla 20.07.2012 20.07.2012 15000,- Y. V. - KOVOZVAR
Bez čísla 26.08.2012 26.08.2012 14800,- Y. V. - KOVOZVAR
SPOLU 43 000,-

s úhradou v hotovosti, pričom správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo preukázal, že

nedošlo k uskutočneniu uvedeného obchodu a zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012
o sumu 43.000,- €,neoznačené faktúry od spoločnosti JMS TRADE, s.r.o., Devätinová 22, 821 06 Bratislava, IČO:
45909938, DIČ:2023140790,

Faktúra dátum vystavenia Uhradené v hotovosti Suma v € Dodávateľ
Bez čísla 31.03.2012 01.03.2012 25000,- JMS TRADE, s.r.o.,
Bez čísla 31.03.2012 01.03.2012 28750,- JMS TRADE, s.r.o.,
Bez čísla 31.05.2012 31.05.2012 29500,- JMS TRADE, s.r.o.,
nie je faktúra 29.06.2012 75000,- JMS TRADE, s.r.o.,

Bez čísla 30.06.2012 30.06.2012 22500,- JMS TRADE, s.r.o.,
Bez čísla 31.07.2012 31.07.2012 65500,- JMS TRADE, s.r.o.,
Bez čísla 31.08.2012 31.08.2012 55000,- JMS TRADE, s.r.o.,
Bez čísla 30.09.2012 30.09.2012 39750,- JMS TRADE, s.r.o.,
SPOLU 341000,-

s úhradou v hotovosti, pričom správca dane Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo preukázal, že s
uvedenou spoločnosťou neuskutočnil uvedený obchod a zvýšil základ dane z príjmov fyzickej osoby za
rok 2012 o sumu 341.000,- €,

čím svojím konaním porušil § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení

neskorších predpisov, čím neoprávnene znížil základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 celkom
o sumu 597 008,26 € a skrátil daň z príjmu fyzických osôb za rok 2012 o sumu 114 124, 07 €,

2/
ako osoba konajúca za daňový subjekt R. R. T., s miestom podnikania Veterná 157/4-31, Námestovo,

IČO 33755451, podal na Daňovom úrade Žilina, pobočka Námestovo riadne daňové priznanie k dani
z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie január 2012 dňa 27.02.2012, máj 2012 dňa
25.06.2012, jún 2012 dňa 25.07.2012 pričom si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane uvedené v
záznamoch DPH a daňovom priznaní k DPH
- január 2012 z nákupu materiálu na základe výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV0005 zo dňa

31.01.2012 v celkovej sume 3 122,54 €, z toho základ dane 2602,12 €, DPH v sume 520,42 €,
- máj 2012 z nákupu materiálu na dokladoch z ERP s DKP od dodávateľa A.L.O.E., s.r.o., Boženy
Němcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 36342785, DIČ: 2021980664, IČDPH: SK2021980664 v sume
10 691,58 €, od dodávateľa RIMAX, spol. s r.o., Bratislavská 8, 917 01 Trnava, IČO: 36239241, DIČ:
2020165653, IČDPH: SK2020165653 v sume 9 308,06 €, od dodávateľa Y. V. U. - STAVEBNINY

STAVKVET, 90201 Pezinok, Moyzesova 8, IČO: 11834293, DIČ: 1020226735, IČDPH: SK1020226735
v sume 10 939,92 € /čísla dokladov z ERP rovnako ako v bode 1/,
- jún 2012 z nákupu materiálu na dokladu č. 5 zo dňa 10.05.2012 z ERP od dodávateľa A.L.O.E., s.r.o.,
Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava, IČO: 36342785, DIČ: 2021980664, IČDPH: SK2021980664 v
sume 260,20 €, z nákupu materiálu na faktúre č 120102 DPH v sume 5 083,33 €, č. 120103 DPH v

sume 3 333,33 €, č. 120104 DPH v sume 2 500,00 €,

čím svojím konaním porušil § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov a neoprávnene skrátil daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 42 460,84 €,
tedaR.R.akoosobaoprávnenázasubjektR.R.T.,smiestompodnikaniaVeterná157/4-31,Námestovo,

IČO 33755451, svojím konaním neoprávnene skrátil daň z príjmu fyzických osôb za rok 2012 a daň z
pridanej hodnoty za rok 2012 a tým spôsobil štátnemu rozpočtu SR, zastúpenému Daňovým úradom
Žilina, pobočka Námestovo škodu v sume 156 584,91 €
t e d a

v bode 1), 2)
pokračovacím konaním skrátil daň vo veľkom rozsahu,

t ý m s p á c h a l

v bode 1), 2)
pokračovací zločin skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného R. R. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/22/2016 z 23.10.2018, bol obžalovaný R. R. uznaný
vinným v bode 1) a 2) zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., na

tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti citovaného rozsudku. Podľa § 276 ods. 3
Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný R. R. ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom
pojednávaní, a to proti všetkým výrokom rozsudku. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil
prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 5.11.2018, doručeným Okresnému súdu
Námestovo dňa 6.11.2018, a to nasledovne:

Súd prvého stupňa sa správne nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré boli v konaní predkladané
obžalovaným. Obžalovaný sa aj naďalej pridŕža svojich tvrdení a zastáva názor, že rozsudok súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z vykonaného dokazovania je jasné,
že konanie obžalovaného nie je možné z pohľadu subjektívnej stránky hodnotiť ako úmyselné konanie.
Zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, a práve pre

absenciu úmyslu nemohol obžalovaný spáchať tento zločin. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3To/57/2013.
Obžalovaný sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku,
že jeho vina bola preukázaná tak priamymi, ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré majú do seba logicky
zapadať. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď neakceptoval dôkazy preukazujúce nevinu

obžalovanéhospočívajúcuvjehoneúmyselnomkonaní.Jednotlivévykonanédôkazypreukázalitvrdenia
obžalovaného a potvrdili, že všetky práce boli riadne vykonané a za práce bolo riadne zaplatené, pričom
ku každej platbe existoval doklad, o ktorom obžalovaný nemal dôvod pochybovať a nebolo preukázané,
že obžalovaný by úmyselne manipuloval s pokladničnými dokladmi. Obžalovaný je presvedčený,
že vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa boli spochybnené závery, ktoré vychádzali

zo šetrenia daňového úradu. V tejto súvislosti poznamenáva, že pred daňovým úradom boli úkony
vykonávané tak, že obžalovaný sa k nim nevyjadroval, pretože nepreberal poštu z dôvodu manželskej
a osobnej krízy.
Obžalovaný spochybňuje bod 1), odsek 1 obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa, v rámci ktorého sa
konštatuje, že obžalovaný do účtovnej evidencie nepravdivo zaúčtoval pokladničný doklad č. 12HV0005

zo dňa 31.1.2012 v celkovej sume 3.122,54 Eur, z toho základ dane predstavoval 2.602,12 Eur a DPH
v sume 540,42 Eur. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 23.1.2018 predložil doklady, ktoré sú
založené na č.l. 541-544, z ktorých je zrejmé, na nákup akého materiálu slúžil výdavkový pokladničný
doklad č. 12HV0005. Len z dôvodu zlej komunikácie obžalovaného s daňovým úradom z vyššie
uvedených dôvodov, neboli tieto doklady predložené daňovému úradu ku kontrole.

Odsek 2 bodu 1) obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa sa týka nákupu materiálu od dodávateľa
A.L.O.E., s.r.o. V tejto súvislosti obžalovaný podotýka, že riadil a staval veľké dielo, na ktoré nemal
dostatok svojich zamestnancov a z dôvodu plnenia časových termínov stavby bol nútený využívať práce
subdodávateľov. O subdodávateľoch obžalovaný nemal vedomosť, že by to boli subjekty, ktoré by konali
tak, že si neplnia svoje zákonné povinnosti a naopak, bol si vedomý, že sa jedná o subjekty, ktoré v

tejto oblasti dlhodobo pracujú a dôveroval im, že plnia všetky svoje povinnosti, ako predpisuje zákon.
Na druhej strane ani nemal možnosť ovplyvniť alebo zistiť, či tomu tak nie je. V čase, keď obžalovanému
prišla ponuka od subdodávateľa spoločnosti A.L.O.E., s.r.o., ktorú zastupoval na základe splnomocnenia
R. J., táto spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri ako spoločnosť, ktorá sa okrem iného venuje
aj stavebným prácam a činnostiam. V obchodnom registri, ktorý mu bol predložený R. J., táto spoločnosť

zapísaná bola, a preto obžalovaný nemal dôvod nevyužiť subdodávateľské služby spoločnosti A.L.O.E.,s.r.o., za ktoré jej vyplácal dohodnutú odmenu a to vždy po odkontrolovaní vykonaných prác zo strany
investora. V konaní obžalovaného tu preto nemožno vidieť úmysel protiprávne konať, a taktiež nemôže
ísť ani o nedbanlivostné konanie, pretože obžalovaný si preveril zápis v obchodnom registri, ako aj

plnú moc, ktorá mu bola predložená R. J., ktorý reálne pracoval na diele a vystupoval ako zástupca
spoločnosti A.L.O.E., s.r.o., disponujúc pečiatkou tejto spoločnosti a plnou mocou. O uvedenom
svedčí mailová dokumentácia, ktorá bola založená do spisu. Materiál a práce zaevidované v dokladoch
uvedených v obžalobe a rozsudku súdu prvého stupňa v bode 1, odsek 2 a 3, bol použitý a práce
realizované na stavbe diela, pri rekonštrukcii hotela Luna v Žiary nad Hronom. Taktiež účtovné doklady

spojené s nákupom materiálu a výkonom prác na tomto diele boli vierohodné a obžalovaný nemal dôvod
o nich pochybovať.
Ďalší odsek obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý by mal preukazovať nepravdivé nákladové
položky, sa týka nákupu materiálu od dodávateľa RIMAX, s.r.o., Bratislava. Svedok S., ktorý bol v
konaní vypočutý, jednoznačne a určito potvrdil, že obžalovanému vozil tovar na stavbu vo väčšom
rozsahu s tým, že peniaze na tovar mu dával obžalovaný a niekedy kúpil tovar za vlastné finančné

prostriedky a po odovzdaní materiálu a predložení pokladničných bločkov a dokladov za tovar, mu zo
strany obžalovaného boli vyplácané financie za materiál, ktorý pre neho kúpil. Tento svedok potvrdil, že
bral tovar s dokladmi od spoločnosti RIMAX spol. s r.o. a spoločnosti Stavebniny STAVKVET. Svedok
S. vozil tovar pre obžalovaného vo väčšom rozsahu už v minulosti bez akýchkoľvek problémov, a preto
obžalovaný nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti dokladov, ktoré mu predložil svedok S. a nemal

ani možnosť preveriť pravosť týchto dokladov. Svedok S. mal za túto činnosť riadne zaplatené, ale z
dôvodu, že sa obával postihu za nezdanenie tohto príjmu, nespomenul, že túto prácu pre obžalovaného
vykonával odplatne. Napriek tomu pravdivo popísal skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že obžalovanému
dával doklady za nákup materiálu od spoločnosti RIMAX, s.r.o. a spoločnosti Stavebniny STAVKVET,
ktoré sú uvedené na strane 3-6 obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa.

Na strane 6 v druhom odseku obžaloby a rozsudku súdu prvého stupňa je uvedený nákup tovaru
od spoločnosti MATRATEX manufacture, s.r.o., pričom sa konštatuje, že obžalovaný nepreukázal
skutočný výdaj. V tejto súvislosti poukazuje na to, že spoločnosť MATRATEX manufacture, s.r.o.
preukázala, že obžalovanému dodala materiál, ktorý bol nainštalovaný do diela, na ktorom pracoval
obžalovaný. Podotýka, že súd prvého stupňa obžalovaného v tejto časti spod obžaloby oslobodil.

Poukazuje na skutočnosť, že dôvody, pre ktoré súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby v časti
týkajúcej sa spoločnosti MATRATEX manufacture, s.r.o., sú dané aj v ostatných prípadoch uvedených v
obžalobe a v napadnutom rozsudku a je teda nejasné, prečo súd prvého stupňa v ostatných prípadoch
obžalovaného uznal vinným. Obžalovaný je presvedčený, že tak ako súd prvého stupňa akceptoval
obhajobu obžalovaného v prípade spoločnosti MATRATEX manufacture, s.r.o. a v tejto časti ho spod

obžaloby oslobodil, súd prvého stupňa mal takto postupovať aj v ďalších prípadoch uvedených v
obžalobe prokurátora.
Aj v prípade uvedenom na strane 6 odseku 3 a na strane 7 odseku 1 obžaloby a rozsudku súdu prvého
stupňa, súd prvého stupňa dal za pravdu obžalobe, že nedošlo k uskutočneniu uvedeného obchodu,
pričom z výpovede zástupcu KOVOZVAR Y. V. je zrejmé, že všetky práce, ktoré obžalovaný vyplatil

tomuto subjektu, boli riadne vykonané a obžalovaný nemal dôvod pochybovať o tom, že tento subjekt
podniká v danej oblasti so všetkými dôsledkami. Nakoniec u Y. V. bola vykonaná daňová kontrola, ktorá
nezaznamenala v účtovníctve vo vzťahu k obžalovanému nedostatky.
Obdobne je tomu aj v prípade spoločnosti JMS Trade, s.r.o., kedy sa súd stotožnil s tvrdením uvedeným
v obžalobe na strane 7 odseku 2, že obžalovaný obchod s touto spoločnosťou neuskutočnil. Obžalovaný

v tejto súvislosti poukazuje na dôkaz preukazujúci jeho nevinu a to výpoveď konateľky spoločnosti JMS
Trade, s.r.o. R. J., ktorá tak v prípravnom konaní, ako aj pred súdom potvrdila, že všetky sumy, ktoré
sú uvedené na faktúrach, jej boli obžalovaným vyplatené a tiež práce, ktoré sú na faktúrach uvedené,
boli vykonané. Týmto chce obžalovaný preukázať, že pri vyplácaní faktúr a preplácaní bločkov bol
obžalovaný dobromyseľný, vedomý si, že doklady sú správne a nemal pochybnosti o tom, že práce

na diele boli skutočne vykonané a tovar zakúpený na základe jemu predložených bločkov dodaný
subdodávateľmi. Obžalovaný je presvedčený, že preukázal skutočnosť, že z jeho strany boli fakturované
len reálne vykonané práce na stavbách, ktoré realizoval v súlade so zmluvou o dielo. Poukazuje tiež na
skutočnosť, že pravdivosť výpovede svedkyne R. J. potvrdzuje aj následne vykonaná daňová kontrola
spoločnosti JMS Trade, s.r.o., ktorá vo vzťahu k obžalovanému nenašla žiadne pochybenia.

Obžalovaný zastáva názor, že sa mu podarilo preukázať svoju dobromyseľnosť a nevinu v celom
rozsahu obžaloby.
Obžalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/12/2016, v rámci ktorého
Najvyšší súd zdôrazňuje, že trestný čin skrátenia dane a poistného je také konanie páchateľa, ktoréspočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorým páchateľ dosiahne, že mu príslušný štátny orgán, v
danom prípade daňový úrad - správca dane daň vôbec nevyrubí alebo dosiahne, že daň správcovi dane
vôbec nezaplatí alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátenie dane je totiž špecifickou

formou podvodného konania. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Tr. zák.
vyžaduje,abypáchateľkonalúmyselne.Skrátenímvšakniejesamotnéneodvedeniealebonezaplatenie
už vyrubenej dane alebo poistného. Páchateľom aj spolupáchateľom trestného činu skrátenia dane
môže byť nielen subjekt dane, ale ktokoľvek, kto svojim úmyselným konaním spôsobí, že zákonná daň
nebola jemu alebo aj inému subjektu dane vymeraná buď vôbec alebo nie v zákonnej miere a daň tak

bola skrátená. Subjekt dane a subjekt trestného činu skrátenia dane nemusia byť totožné a nemožno
preto zamieňať daňovú zodpovednosť (povinnosť zaplatiť daň) a trestnú zodpovednosť za skrátenie
dane. Podstata skrátenia dane v zmysle § 276 ods. 1 Tr. zák. spočíva v akomkoľvek úmyselnom konaní
páchateľa, ktorým dosiahne, že mu príslušný štátny orgán daň vôbec nevymeria, alebo mu ju vymeria
v nižšej ako zákonom určenej čiastke, pokiaľ bola skrátená nie v malom rozsahu. Skrátenie dane nie je
však číre neodvedenie už vyrubenej dane. V napadnutom rozsudku špecializovaného trestného súdu je

preto nesprávna právna kvalifikácia ohľadne pomoci k pokračovaciemu trestnému činu skrátenia dane
a poistného, pričom z dôkazov zatiaľ nevyplýva s dostatočnou presvedčivosťou úmysel spáchať tento
trestný čin.
V tomto prípade je prokurátor síce presvedčený, že došlo k dostatočnému preukázaniu spáchaného
trestného činu tým, že boli v rámci daňového konania zistené pochybnosti ohľadom nákladových

položiek. V tejto otázke sa znovu obžalovaný odvoláva na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho
súdu, kde zdôrazňuje skutočnosť, že aj otázka, v akom rozsahu bola činom páchateľa skrátená daň, je
pri trestnom čine skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák. otázkou viny. Preto súd rozhodujúci
v trestnom konaní posudzuje túto otázku samostatne, a to aj v prípade, ak príslušný orgán o daňovej
povinnosti i o výške dane už právoplatne rozhodol. Rozhodnutie tohto orgánu berie súd do úvahy a

hodnotí ho pri svojom rozhodovaní ako každý iný dôkaz v rámci postupu podľa § 2 ods. 12 Tr. por.
Obžalovaný je presvedčený, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že neboli naplnené
zákonné znaky žalovaného trestného činu a to z dôvodu absencie úmyslu obžalovaného. Za týchto
okolností možno akceptovať obhajobu obžalovaného, že jeho konanie môže mať maximálne znaky
nedbanlivostného konania, ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o jeho úmysle. Žiadne dôkazy,

ani samostatné argumenty prokurátora v zmysle vyššie uvedenej argumentácie teóriu beztrestnosti
obžalovaného nemôžu vyvrátiť.
Obžalovaný žiada, aby krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby sám rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj prokurátor písomným podaním zo dňa 5.11.2018, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 6.11.2018. Prokurátor podal odvolanie len proti výroku o treste
napadnutého rozsudku, a to v neprospech obžalovaného. Prokurátor zahlásené odvolanie zdôvodnil
písomným podaním zo dňa 5.12.2018, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 6.12.2018.

Prokurátor sa nestotožňuje s uložením trestu obžalovanému podľa § 276 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom na
uznanie viny obžalovaného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. správne mal byť obžalovanému trest
ukladaný podľa § 276 ods. 4 Tr. zák.
Rovnakotaksanestotožňujeanisukladanímtrestuobžalovanému spoužitím§39ods.1Tr.zák.,čosúd
prvého stupňa zdôvodnil tým, že vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa

by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
V zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť postup podľa
tohto zákonného ustanovenia len za predpokladu, ak by použitie nezníženej trestnej sadzby trestu
odňatia slobody bolo pre páchateľa neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom

kratšieho trvania. Všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne. Aplikácia uvedeného ustanovenia
prichádza do úvahy najmä pri existencii okolností, ktoré by sa dali vyhodnotiť ako poľahčujúce a to vo
vzťahu k okolnostiam konkrétneho prejednávaného prípadu, čo v prípade obžalovaného R. R. určite
splnenéniejeatonajmäsprihliadnutímnajehopostojkspáchanémutrestnémučinu,ktoréhospáchanie
na hlavnom pojednávaní popieral.

Pri ukladaní trestu treba vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov a to princípu
zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.
Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu
okrem iného určuje aj pohnútku páchateľa a možnosti jeho nápravy.S poukazom na vyššie uvedené okolnosti má za to, že aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. v
prípade obžalovaného R. R. neprichádza do úvahy a súd mu mal uložiť trest odňatia slobody v zákonom
stanovenejnezníženejtrestnejsadzbe,keďokolnosti,naktorépoukázalsúdprvéhostupňaaktorépodľa

neho odôvodnili uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, mohli byť zohľadnené pri ukladaní
trestu v rámci nezníženej zákonnej trestnej sadzby.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o treste a obžalovanému uložil spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia (obžalovaný a prokurátor) podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby,
ktoré odvolaním neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Zistil potom, že odvolania podané obžalovaným R. R. (proti výroku o vine a proti výroku o treste) a
prokurátorom (proti výroku o treste v neprospech obžalovaného), boli podané oprávnenými osobami, v

zákonom stanovenej lehote. Po splnení si prieskumnej povinnosti následne krajský súd dospel k záveru
o čiastočnej dôvodnosti odvolania obžalovaného, avšak z iných dôvodov, ako uvádzal obžalovaný a o
dôvodnosti odvolania prokurátora z ním uvádzaných dôvodov.

Úvodom krajský súd poznamenáva, že v tejto veci už raz bolo súdom prvého stupňa rozhodnuté

rozsudkom, sp.zn. 6T/22/2016 zo dňa 25.1.2018, ktorý bol na podklade odvolania obžalovaného a
prokurátora zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/43/2018 zo dňa 31.7.2018. Krajský
súd konštatuje, že súd prvého stupňa v rámci ďalšieho postupu konal rešpektujúc právny názor
vyslovený odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení.

Odvolací súd primárne zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu (zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym takým vážnym procesným pochybeniam, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie
skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa

tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení
odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v
plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na
rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový

súdpostupovalprihodnotenídôkazovdôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazáklade
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj
v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
podrobne a jasne vyložil, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného R. R. a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke
viny. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným

rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto
konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného v rozsahu, v akom sú
dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstate súhrnom jeho
obhajobyprezentovanejvcelomdoterajšomkonaní.ObžalovanýR.R.založilodvolanienaopakovaných
dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, námietkami

obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na
odvolacom súde.

Skutočnosť, že obžalovaný R. R. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný R.
R. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje práva
zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal

a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom a vyjadril sa aj
k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd prioritne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a

nedostal sa do situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo
(v pochybnostiach v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Obžalovaný R. R. od začiatku vedeného trestného konania vinu popiera. Svoju obhajobu založil na
tom, že v prípade účtovných dokladov uvedených v obžalobe sa nejedná o fiktívne účtovné doklady,
nakoľko jeho firma skutočne realizovala stavebné rekonštrukčné práce na Hoteli Luna, ako aj na
Apartmánových domoch Richnava, čo si vyžadovalo tak nákup materiálu, ako aj realizáciu rôznych
stavebných činností. V súvislosti s takouto obhajobou obžalovaného aj krajský súd totožne so súdom

prvého stupňa konštatuje, že v danom prípade nie sú pochybnosti o tom, že obžalovaný v predmetných
zdaňovacíchobdobiachskutočnevykonávalstavebnéprácenanímuvádzanýchstavebnýchzákazkách,
čo si zaiste vyžadovalo tak nákup stavebného materiálu, ako aj uskutočňovanie rôznorodých stavebných
prác.Dokazovanímvykonanýmnahlavnompojednávanípredsúdomprvéhostupňavšakbolobezpečne
a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané, ako to súd prvého stupňa podrobne rozoberá

v odôvodnení napadnutého rozsudku, že v prípade účtovných dokladov presne špecifikovaných vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku sa jedná o fiktívne účtovné doklady, zaradené obžalovaným do
účtovníctvajednoznačnesúmyslomnavýšeniavýdavkovatýmvkonečnomdôsledkuzníženiaskutočnej
výšky daňovej povinnosti, t.j. skrátenia dane. Konkrétne ide o účtovné doklady podnikateľských
subjektov A.L.O.E., s.r.o., Bratislava, RIMAX, spol. s r.o., Trnava, Y.. V. U. - STAVEBNINY STAVKVET,

Pezinok, Y. V. - KOVOZVAR, Prenčov, JMS TRADE, s.r.o., Bratislava a výdavkový pokladničný doklad
č. 12HV0005 zo dňa 31.1.2012.

Za spoločnosť A.L.O.E., s.r.o., Bratislava bol v tomto trestnom konaní vypočutý v procesnom postavení
svedka konateľ spoločnosti K. U.. K sporným dokladom, ktoré sú predmetnom obžaloby, uviedol, že

obžalovaného nepozná. Predložené doklady nevystavoval. Formát nesedí s formátom, ktorý používal
v spoločnosti. Aj keď spoločnosť má v predmete podnikania stavebnú činnosť, nikdy nevystavovala
pokladničné doklady, ani faktúry na pracovné - stavebné náradie, na stavebný materiál. Spoločnosť
mala registračnú pokladnicu, ktorá sa používala na úhradu faktúr, avšak tieto úhrady nesúviseli so
stavebníctvom, ale len s diagnostikou a opravou cestných motorových vozidiel. Súčasne krajský súd

poznamenáva dôležité zistenie, že spoločnosť A.L.O.E., s.r.o., v preverovanom zdaňovacom období
nemala registrovanú elektronickú registračnú pokladnicu s prideleným DKP 600036342785001.

V súvislosti s účtovnými dokladmi od spoločnosti A.L.O.E., s.r.o. obžalovaný na svoju obhajobu síce
uvádzal, že za túto spoločnosť konal s osobou menom R. J., ktorý sa mu preukázal výpisom z

obchodného registra a disponoval aj pečiatkou spoločnosti. Takúto obhajobu obžalovaného súd prvého
stupňa správne vyhodnotil ako nehodnovernú a účelovú. Svedok K. U. vypovedal, že v roku 2012
spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Neuvádzal nič také, že za spoločnosť by bol v predmetom
období, resp. v ktoromkoľvek inom období oprávnený konať R. J.. R. J., ktorého výsluch obžalovanýnavrhol, na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa nebolo možné vypočuť, nakoľko zomrel. Aj
krajský súd je presvedčený, že obžalovaný osobu R. J. ako zástupcu spoločnosti A.L.O.E., s.r.o. uvádzal
zjavne účelovo, nakoľko z dôvodu úmrtia ho už nebolo možné v konaní pred súdom vypočuť. Pozornosti

súdu prvého stupňa pritom správne neuniklo, že osoba menom R. J. vlastne figurovala na zozname
dochádzky zamestnancov obžalovaného (čo tiež vylučuje, že by sa bolo jednalo o osobu skutočne
vystupujúcu za spoločnosť A.L.O.E., s.r.o.), ktorý predložil sám obžalovaný na poslednom hlavnom
pojednávaní, na ktorom sa vykonávalo dokazovanie. V súvislosti s konštatovaním o nehodnovernosti
obhajobyobžalovanéhoohľadnejehojednaniasR.J.akozástupcomspoločnostiA.L.O.E.,s.r.o.,krajský

súd tiež odkazuje na ďalšie správne úvahy súdu prvého stupňa na str. 15 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

Ohľadne účtových dokladov zaradených do účtovníctva obžalovaného od podnikateľského subjektu
Y.. V. U. - STAVEBNINY STAVKVET, Pezinok, bola vypočutá svedkyňa Mgr. V. U.. Svedkyňa sa
jednoznačne vyjadrila, že obžalovaného ako podnikateľský subjekt nepozná, neeviduje ho v registračnej

evidencii, nikdy s ním neobchodovala. K účtovných dokladom, ktoré sú predmetom obžaloby, uviedla,
že tieto nevystavila. V predmetných dokladoch sa nezhoduje názvoslovie tovaru s ich označením
tovaru, dokonca väčšinu tovaru uvedeného v pokladničných dokladoch v ponuke nemajú. Podstatnou
skutočnosťou je tiež zistenie, že elektronická registračná pokladnica s DKP 6081020226735001 bola
vyradená z používania ku dňu 21.11.2011 (doklady z elektronickej registračnej pokladnice nájdené v

účtovníctve obžalovaného sú z obdobia máj 2012).

K účtovným dokladom spoločnosti RIMAX, spol. s r.o., Trnava, zaradeným do účtovníctva obžalovaného
v zdaňovacom období podľa obžaloby, bol ako svedok vypočutý konateľ spoločnosti RIMAX, spol. s
r.o. Y. Y.. Svedok vypovedal, že obžalovaného nepozná. Po predložení sporných účtovných dokladov

podľa obžaloby potvrdil, že spoločnosť RIMAX, spol. s r.o. tieto nevystavila, nesedí forma pokladničného
dokladu, ani tovar uvedený na dokladoch, v dokladoch telefónne číslo neuvádzali. Ich spoločnosť s
takýmto materiálom neobchodovala. Za spoločnosť nemohol nikto iný vystaviť pokladničné doklady,
nakoľko spoločnosť nemala žiadneho zamestnanca. Podstatnou je tiež skutočnosť, že elektronická
registračnápokladnicasDKP6490036239241001bolasprávcomdanevyradenázregistrácie27.2.2012

(sporné pokladničné doklady boli vystavené v období mesiaca máj 2012).

Obžalovaný na preukázanie svojho obhajobného tvrdenia, že v prípade sporných dokladov ohľadne
nákupu stavebného materiálu, sa nejednalo o fiktívne doklady, navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť
svedka M. S.. Aj keď tento svedok v rámci svojej výpovede potvrdil, že pre obžalovaného vozil stavebný

materiál, súd prvého stupňa správne výpoveď svedka vyhodnotil ako nehodnovernú a účelovú, zjavne
učinenú v snahe napomôcť obžalovanému a to z dôvodov podrobne uvedených na str. 15 a 16
odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými argumentmi súdu prvého stupňa sa krajský súd bez
výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru o fiktívnosti aj
účtovných dokladov podľa obžaloby od spoločnosti JMS TRADE, s.r.o. Aj keď za túto spoločnosť
vypočutá svedkyňa konateľka spoločnosti R. J. tvrdila, že faktúry boli vystavené na základe reálne
vykonaných stavebných prác, súd prvého stupňa správne jej výpoveď vyhodnotil ako nehodnovernú,
učinenú účelovo v snahe napomôcť obžalovanému, a to z dôvodov podrobne uvedených na strane

16 odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorou argumentáciou sa krajský súd plne stotožňuje.
Krajský súd osobitne poukazuje na zistenie, že k jednotlivým faktúram tejto spoločnosti nie je pripojený
akýkoľvek súpis prác alebo iná konkrétna špecifikácia, čo je predmetnom fakturácie. Je neuveriteľné,
že obžalovaný by bol platil pomerne vysoké fakturované sumy za vykonané práce bez toho, aby bolo
konkrétne špecifikované, za aké práce vlastne platí a bez možnosti preverenia a kontroly fakturovaných

prác (nakoľko v prípade faktúr od tejto spoločnosti absentuje bližšie určenie predmetu fakturácie).
Navyše faktúry postrádali aj číslovanie. Hodnovernosť výpovede svedkyne R. J. a tým aj obhajoby
obžalovaného vážne spochybňujú tiež rozpory medzi výpoveďami svedkyne a obžalovaného ohľadne
toho, kto faktúry vystavoval, ako na to rovnako správne poukázal súd prvého stupňa na strane 16
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Serióznosť podnikania spoločnosti JMS TRADE, s.r.o. vážnym

spôsobom spochybňujú listinné dôkazy založené v spise. Konkrétne z protokolu o daňovej kontrole
vyplynulo, že miestnym zisťovaním u daňového subjektu JMS TRADE, s.r.o. bolo na mieste prevádzky
Vrakunská 45, Bratislava zistené, že na tejto adrese sa žiadna prevádzka nenachádza a o uvedenej
spoločnosti nikto nepočul. Pokiaľ ide o sídlo spoločnosti na adrese Devätinová 22, Bratislava, na tejtoadrese sa nachádzal starší dom a nedokončená novostavba, názov spoločnosti nebol nikde uvedený a
tiež bolo zistené, že konateľka spoločnosti R. J. sa na tejto adrese nezdržiava.

Totožne s konštatovaním súdu prvého stupňa krajský súd vyhodnotil ako fiktívne rovnako tak účtovné
doklady od podnikateľského subjektu Y. V. - KOVOZVAR. Krajský súd osobitne poukazuje na zistenie,
že k jednotlivým faktúram tejto spoločnosti nie je pripojený akýkoľvek súpis prác alebo iná konkrétna
špecifikácia, čo je predmetnom fakturácie. Je nereálne, že obžalovaný by bol platil pomerne vysoké
fakturované sumy za vykonané práce bez toho, aby bolo konkrétne špecifikované, za aké práce vlastne

platí a bez možnosti preverenia a kontroly fakturovaných prác. Boli zistené aj nezrovnalosti ohľadne
výplaty fakturovaných súm. Aj keď Y. V. pri ústnom pojednávaní na Daňovom úrade v Banskej Bystrici
dňa20.11.2014uvádzal,žepeniazedostávalpriebežnepočasmesiaca,vktorombolafaktúravystavená,
uvedené nezodpovedá príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom vystaveným k týmto faktúram,
keď podľa príjmových a výdavkových pokladničných dokladov mala byť tá ktorá fakturovaná suma
vyplatená jednorazovo v deň vystavenia faktúry, resp. v nasledujúci deň. Súčasne sú tu nezrovnalosti

medzi výpoveďou obžalovaného a svedka Y. V. ohľadne toho, aké konkrétne práce mal Y. V. pre
spoločnosť obžalovaného vykonávať. Obžalovaný pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 2.8.2016
uvádzal, že Y. V. zváral konferenčnú miestnosť na Hoteli Luna v Žiari nad Hronom. Y. V. pri ústnom
pojednávaní na Daňovom úrade v Banskej Bystrici dňa 20.11.2014 zas uvádzal, že vykonával kompletnú
rekonštrukciu Hotela Luna v Žiary nad Hronom, renovácia izieb, nadstavba hotela, nová strecha,

rekonštrukcia kuchyne a jedálne, pristavenie ďalšej budovy, ktorá momentálne slúži ako predajňa,
rekonštrukcia baru, pristavenie terasy. Na dokreslenie situácie krajský sú tiež poukazuje na fakt, že
predmetné faktúry nie sú očíslované a nie sú ani podpísané osobou konajúcou za spoločnosť Y. V.
KOVOZVAR.

Rovnako správne ako fiktívny súd prvého stupňa vyhodnotil výdavkový pokladničný doklad č. 12HV0005
zo dňa 31.1.2012 na sumu 3.122,54 Eur a to z dôvodov uvedených na strane 17 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorými sa krajský súd stotožňuje. Hoci obžalovaný ku koncu dokazovania na
hlavnom pojednávaní predložil pokladničné doklady o platbách v takejto sume (č.l. 541-544 spisu), aj
krajský súd výdavkový pokladničný doklad č. 12HV005 zo dňa 31.1.2012 v účtovníctve obžalovaného

považuje za fiktívny, vystavený bez skutočnej realizácie zdaniteľného plnenia v takejto sume. Predmetný
výdavkový doklad zo dňa 31.1.2012 totiž obžalovaný podložil viacerými pokladničnými blokmi od
rôznych podnikateľských subjektov, z rôznych dátumov mesiaca január 2012, predchádzajúcich dátumu
predmetného výdavkového dokladu zo dňa 31.1.2012.

Krajský súd uzatvára, že okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že
obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. Okresný súd zároveň protiprávne konanie obžalovaného v
bode 1) a 2) správne právne kvalifikoval ako pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa §
276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., nakoľko obžalovaný pokračovacím protiprávnym konaním popísaným vo
výrokovejčastinapadnutéhorozsudkuskrátildaňvoveľkomrozsahuspoukazomna§125ods.1Tr.zák.

atokonanímspriamymúmyslomvzmysle§15písm.a)Tr.zák.Okresnýsúdvodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia súčasne dôsledne a správne zdôvodnil takúto právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, a
preto aj v tomto smere krajský súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku,
s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Plniac si prieskumnú povinnosť krajský súd však zistil nasledovné pochybenia súdu prvého stupňa vo
výroku o vine napadnutého rozsudku:

Aj keď súd prvého stupňa v rámci opisu skutku napadnutého rozsudku v úvode správne uvádza, že
bolo zistené, že obžalovaný si postupne do účtovnej evidencie zaúčtoval nepravdivé nákladové položky,

ďalej presne špecifikované, v závere opisu skutku v bode 1) formálne pochybil, keď nelogicky uvádza,
že obžalovaný takýmto konaním neoprávnene z v ý š i l základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok
2012 celkom o sumu 597.008,26 Eur a krátil daň z príjmu fyzických osôb za rok 2012 o sumu 114.124,07
Eur. Správne a logicky obžalovaný neoprávneným zaúčtovaním nepravdivých nákladových položiek z
n í ž i l základ dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 celkom o sumu 597.008,26 Eur a skrátil daň

z príjmu fyzických osôb za rok 2012 o sumu 114.124,07 Eur.
Súčasne súd prvého stupňa v závere opisu skutku napadnutého rozsudku pochybil, keď výšku škody
určil n a j m e n e j v sume 156.584,91 Eur. Súd prvého stupňa v rámci opisu skutku správne
konkretizuje vykonaným dokazovaním zistené úmyselne neoprávnene zaúčtované nákladové položky,čomu zodpovedá spôsobenie škody presne vo výške 156.584,91 Eur a nie spôsobenie škody najmenej
vo výške 156.584,91 Eur.
Hoci súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v rámci právnej kvalifikácie protiprávneho

konania obžalovaného správne uvádza, že obžalovaný v bode 1) a 2) spáchal pokračovací zločin
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., v rozpore s uvedeným vo výroku o vine
napadnutého rozsudku protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikuje ako zločin skrátenia dane
a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., teda bez uvedenia, že sa v bode 1) a 2) jedná
o pokračovací trestný čin.

Na základe týchto zistených pochybení súdu prvého stupňa vo výroku o vine potom krajský súd musel
pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. pri súčasnej
aplikácii ustanovenia § 321 ods. 2 Tr. por. Uvedené pochybenia okresného súdu formálnej povahy však
krajský súd následne napravil tak, že vo veci sám rozhodol, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, nakoľko nové rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol súdom

prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne zistený (§ 322 ods. 3 Tr. por.).

Krajský súd sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa ohľadne odmietnutia ďalších dôkazných
návrhov obžalovaného a prokurátora a to z dôvodov podrobne uvedených na str. 18 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. na hlavnom

pojednávaní vykonanými dôkazmi zistil skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v
rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Osobitne krajský súd poukazuje na skutočnosť, že z dôkazného
návrhu obžalovaného na výsluch svedkov M. S., Y. V., R. J. a Ing. C. V. zo dňa 22.10.2018 nevyplýva, že
svedkovia by v rámci výsluchu, resp. dopočutia na hlavnom pojednávaní mali uviesť také skutočnosti,
ktoré by mohli mať podstatnejší vplyv na existujúcu dôkaznú situáciu a skutkové závery súdu prvého

stupňa.

V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného, krajský súd považuje za potrebné dať
obžalovanému tiež do pozornosti nasledovné : Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie
podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.)

a zákonný postup pre reakciu orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého
obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a
§ 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať
sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť
alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej

úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri
plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov
obžalovaného nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu.

Po uznaní viny obžalovaného bolo súčasne povinnosťou krajského súdu rozhodnúť aj o uložení trestu
obžalovanému. Pokiaľ ide o rozhodovanie o treste pre obžalovaného, krajský súd dospel k záveru, že
súd prvého stupňa v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vykonané
dôkazy podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku rozobral (hodnotenie osoby obžalovaného
z pohľadu jeho rodinných pomerov, výkonu povolania, predchádzajúce odsúdenia obžalovaného,

spáchanépriestupky).Súdprvéhostupňapriukladanítrestuobžalovanémusprávnepoukázalnazásady
ukladania trestov podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a tiež nutnosť pri ukladaní trestu prihliadať najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Totožne s odvolacími námietkami
prokurátora však krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa v konečnom dôsledku obžalovanému uložil

neprimeraný trest, čo bolo dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa aj z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por. Súd prvého stupňa primárne pochybil, keď obžalovanému ukladal trest podľa
§ 276 ods. 3 Tr. zák. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol uznaný vinným z pokračovacieho zločinu
skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., obžalovanému mal byť trest správne
ukladaný podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. Súčasne súd prvého stupňa obžalovanému trest ukladal s použitím

§ 39 ods. 1 Tr. zák., aj keď na ukladanie trestu obžalovanému podľa tohto zákonného ustanovenia neboli
splnené zákonné podmienky.V súlade so zásadou individualizácie trestu zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest
aj pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby (§ 39 ods. 1 Tr. zák.). Jedná sa o prípady
uloženia trestu páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo

konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak
poľahčujúce okolnosti, najmä za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné
pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností. Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne
súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia s trestným činom a existujú v čase rozhodovania o treste.
Mimoriadne okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu.

Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej činnosti bežne nevyskytujú alebo len v
ojedinelých prípadoch. Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu musí zistiť nielen skutočnosti
nasvedčujúce mimoriadnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, ale aj odôvodniť, prečo
považuje uloženie trestu v rámci trestnej sadzby za neprimerané.

Z vyššie uvedeného výkladu aplikácie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. je nepochybné, že súdom prvého

stupňa uvádzané vedenie riadneho života obžalovaným pred spáchaním skutku, ako aj počas dlhej
doby viac ako 5 rokov po spáchaní skutku nespĺňa zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody obžalovanému podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním
skutku viedol riadny život ( čo zodpovedá poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. ), ako aj
fakt, že obžalovaný po dlhú dobu aj po spáchaní skutku vedie riadny život, sa síce zohľadní pri ukladaní

trestu obžalovanému, avšak v rámci zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Zohľadniac zásady ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák., teda prihliadnuc na záujmy
spoločnosti a obžalovaného, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku,
zavinenia, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti nápravy obžalovaného,

krajský súd obžalovanému R. R. podľa § 276 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a za splnenia zákonných podmienok
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná o
doposiaľ netrestanú osobu, ktorá sa po dlhú dobu po spáchaní trestnej činnosti nedopustila žiadnej inej

trestnej činnosti, absenciu priťažujúcej okolnosti, krajský súd zohľadnil u obžalovaného tým spôsobom,
že mu trest odňatia slobody ukladal úplne na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby trestu
odňatia slobody. Takýto obžalovanému uložený trest považuje krajský súd za zákonný a spravodlivý,
zodpovedajúci zásadám tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Obžalovanému bolo pritom
možné v rámci odvolacieho konania uložiť prísnejší trest ako napadnutým rozsudkom a to na podklade

odvolania prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V súvislosti s ukladaním trestu obžalovanému krajský súd záverom poznamenáva, že aj keď sa jedná
o pokračovaciu trestnú činnosť z rokov 2012 a 2013, v konaní orgánov činných v trestnom konaní, ako
aj súdu neboli zistené žiadne také súdnou praxou ustálené prieťahy v konaní, ktoré by odôvodňovali

postup pri ukladaní trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný dňa
15.12.2014. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie a obžalovaného vznesené obvinenie dňa 21.7.2015.
Obžaloba bola na súd podaná dňa 1.4.2016. Vo veci bol súdom prvého stupňa prvý rozsudok vyhlásený
dňa 25.1.2018, tento bol však na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora zrušený uznesením
Krajského súdu v Žiline dňa 31.7.2018. Aktuálne preskúmavaný rozsudok bol súdom prvého stupňa

vyhlásený dňa 23.10.2018. Pritom je potrebné zohľadniť rozsah spáchanej trestnej činnosti a tomu
zodpovedajúcu potrebu vykonania väčšieho množstva dôkazov.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.