Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16Pc/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619201843
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619201843.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky: Y. R., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. F. O. X., Z..Č.. F. K. Š., O.. X. U. Č.. X, E. proti matke navrhovateľky (osobe, ktorá je
podľa návrhu povinná platiť výživné): X. R., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M., V. Š. Č.. XX, o určenie výživného
pre dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e matku navrhovateľky prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50,- Eur mesačne,
počnúc od 18.03.2019, ktoré výživné je matka navrhovateľky povinná uhrádzať k rukám navrhovateľky,
vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany matky navrhovateľky na navrhovateľku za obdobie od 18.03.2019 do
31.05.2019 v celkovej výške 43,58 Eur, je matka navrhovateľky p o v i n n á uhradiť k rukám
navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 15.03.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.03.2019
domáhala, aby súd zaviazal jej matku prispievať na jej výživu výživným vo výške po 50,- Eur mesačne.

2.Tentosvojnávrhodôvodnilatým,žerozsudkomOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.16P/214/2013
zo dňa 02.09.2013, právoplatným dňa 27.09.2013 bola zverená do pestúnskej starostlivosti M. M., Z. V.

E. Č.. XXX. Jej matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu na účet Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Rožňava vo výške 50,- Eur mesačne. Dňa 15.03.2019 dovŕšila plnoletosť a chce sa osamostatniť.
Je študentkou 3. ročníka Strednej zdravotníckej školy v Rožňave, v štúdiu bude pokračovať ešte aj v
budúcom školskom roku. Vybavuje si ubytovanie na internáte a priznanie sociálneho štipendia. Jej trvalý
pobyt je Mesto Spišská Nová Ves. Jej matka je poberateľkou invalidného dôchodku a doposiaľ na jej
výživu pravidelne prispieva.

3. Matka navrhovateľky sa k uvedenému návrhu nevyjadrila, napriek tomu, že na to bola vyzvaná
uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 16Pc/8/2019 - 7 zo dňa 20.03.2019, ktoré jej bolo doručené spoločne
s návrhom vo veci samej dňa 27.03.2019.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako
aj pripojenými spismi tunajšieho súdu sp.zn. 5P/159/2014, 16P/214/2013 a 15P/337/2008 a zistil tento
skutkový stav:

5. Podľa rodného listu navrhovateľky je jej matkou X. R., O.. XX.XX.XXXX, teda účastníčka konania
označená v tomto konaní, ako matka navrhovateľky, voči ktorej smeruje uvedený návrh.6. Navrhovateľka bola rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/214/2013 - 45 zo dňa 02.09.2013, ktorý
sa stal právoplatným dňa 27.09.2013, zverená do pestúnskej starostlivosti M. M., O.. XX.XX.XXXX a
jej matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na jej výživu výživným vo výške 50,- Eur mesačne,

počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktoré bola povinná poukazovať na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Rožňava, vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred.

7. Dňa 15.03.2019 navrhovateľka dovŕšila plnoletosť.

8. Podľa jej účastníckej výpovede t.č. býva na internáte, kde si za ubytovanie uhrádza mesačne 21,- Eur
a na stravu platí sumu 55,- Eur. Má tak isto výdavky aj počas víkendov, kedy je na internáte, nakoľko v
tom čase sa tam nevarí a musí si variť sama, čo podľa jej účastníckej výpovede predstavuje výdavok
vo výške 15,- až 20,- Eur mesačne.

9. Z účastníckej výpovede navrhovateľky, ale aj potvrdenia Strednej zdravotníckej školy v Rožňave

vyplynulo, že navrhovateľka je t.č. žiačkou uvedenej školy v študijnom odbore 5304M - asistent výživy.
Podľa správy uvedenej školy, priemerné finančné výdavky na školský rok 2018/2019 predstavovali
výdavky na stravné - obedy v sume 30,- Eur mesačne, poplatok za rodičovské združenie vo výške 15,-
Eur ročne, poplatok na stužkovú slávnosť 50,- Eur ročne, poplatok za kurz ochrany človeka a zdravia v
sume 5,- Eur, poplatok do triedneho fondu 5,- Eur, náklady na tematickú exkurziu - koncentračný tábor

Osvienčim 32,- Eur, náklady na učebné pomôcky a to pracovné listy a učebnice z anglického jazyka,
nemeckého jazyka v sume 70,- Eur ročne, náklady na športovú výstroj na telesnú výchovu a obuv v
sume 50,- Eur ročne, náklady na pracovné oblečenie do zdravotníckeho zariadenia a na zdravotnú obuv
v sume 80,- Eur ročne, náklady na ďalšie exkurzie v sume 30,- Eur ročne, na kultúrne podujatia v sume
20,- Eur ročne a na školský výlet v sume 20,- Eur ročne. Podľa účastníckej výpovede navrhovateľky táto

má výdavky v súvislosti s hygienickými potrebami v sume cca 15,- Eur, náklady na oblečenie a obuv
vo výške cca 20,- Eur mesačne.

10. Navrhovateľka nevlastní žiaden hodnotnejší majetok a podľa jej výpovede si privyrába brigádnicky
v Kauflande, kde si takto zvykne zarobiť od 150,- do 250,- Eur mesačne.

11. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, nie je a ani nebola vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie a je vedená ako poberateľka prídavku na dieťa v sume 24,34 Eur
mesačne, čo potvrdila aj vo svojej účastníckej výpovedi. Poprela však, že by bola zároveň poberateľkou
opakovaného príspevku dieťaťu zvereného do náhradnej starostlivosti, ktorý podľa správy úradu práce

mal byť vyplácaný od 01.01.2019 vo výške 234,10 Eur mesačne.

12. Matka navrhovateľky podľa účastníckej výpovede navrhovateľky t.č. býva v prenajatom 1-izbovom
byte, za ktorý by mala uhrádzať náklady v celkovej výške 250,- Eur vrátane energií. Je poberateľkou
invalidného dôchodku vo výške 397,90 Eur mesačne.

13. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, nie je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie a z tejto evidencie bola vyradená dňa 19.03.2001 na vlastnú žiadosť. Je
vyučená v študijnom odbore prevádzkový chemik, avšak pracovala ako predavačka a v poslednej
evidencii si uviedla ako požadovanú profesiu na sprostredkovanie zamestnania skladník. Nie je

poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vyplácanej týmto úradom, avšak je vedená ako poberateľka
peňažného príspevku na osobnú asistenciu vo výške 3,82 Eur na hodinu, podľa § 22 zákona č.
447/2008 Z.z. na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tiež peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla vo výške
34,25 Eur mesačne. Zo spisov tunajšieho súdu, ako aj lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že matka

navrhovateľky t.č. nemá už žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

14. Podľa účastníckej výpovede navrhovateľky zo strany matky jej bolo zaplatené výživné za mesiac
apríl vo výške 50,- Eur, za mesiac máj len v sume 29,- Eur, nakoľko jej opatrovateľ matky z pôvodnej
sumy 50,- Eur stiahol 16,- Eur za komunálny odpad a 5,- Eur za víkend, ktorý navrhovateľka strávila v

uvedenom mesiaci u matky. Zároveň z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že jej matka nad rámec 50,-
Eur ničím neprispieva.15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

27. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

28. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok
ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť,ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

31. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

32. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

33. Pokiaľ ide o navrhovateľkou uplatnený nárok za obdobie od podania jej návrhu , t.j. od 18.03.2019,
k tomu je potrebné konštatovať, že podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie
vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je
schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne

z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť
napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za
nadobudnutieschopnostisamostatnesaživiť.Zároveňjevšakpotrebnékonštatovať,žepodľaaplikačnej
praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia
toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej

škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti
samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade
ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, kedy v takomto prípade ide skôr o
potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní
súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.

34. V danom prípade je nepochybné, že navrhovateľka naďalej riadne pokračuje v štúdiu na príslušnej
škole, na ktorej toto štúdium začala ešte v čase, kedy bola neplnoletým nezaopatreným dieťaťom. V jej
prípade teda ešte naďalej ide o dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, nakoľko nezískala príslušné
vedomostné zručnosti, keďže jej štúdium pokračuje, dosiaľ ho neukončila a ani neprerušila, a teda ešte

nespĺňa všetky predpoklady na to, aby sa dokázala uplatniť na trhu práce, a preto jej naďalej prináleží
nárok na priznanie výživného vo vzťahu k jej rodičom. Skutočnosť, že si toho času brigádnicky privyrába
nie je relevantná pre prípadne konštatovanie, že nadobudla schopnosť sa samostatne sa živiť, nakoľko
uvedený príjem, ktorý dosahuje je možné charakterizovať len ako príjem náhodného charakteru a ako
taký nič nemení na tom, že navrhovateľka naďalej pokračuje v riadnom dennom štúdiu na príslušnej

škole, teda naďalej sa pripravuje vyššie spomínaným štúdiom na získanie príslušných vedomostných
zručností, aby sa mohla uplatniť na trhu práce v riadnom zamestnaní. Vzhľadom na uvedené je preto
potrebné konštatovať, že nárok navrhovateľky na určenie výživného pre ňu zo strany povinného rodiča,
ktorým v tomto prípade je jej matka je tu teda daný.

35. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany matky na navrhovateľku súd vychádzal zo súčasných
osobných a majetkových pomerov navrhovateľky, jej matky, tiež aj z odôvodnených potrieb
navrhovateľky.

36. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu
odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova,
hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky

nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

37. Na druhej strane určenie výživného zo strany povinného rodiča na odkázané dieťa, je limitované aj
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi tohto povinného rodiča.38. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005, sa zaradili majetkové
pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť
poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať.
Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine
však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny

príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti
a tiež situáciu na trhu práce.

39. Vychádzajúc z týchto záverov je potrebné konštatovať, že určujúcim príjmom matky navrhovateľky
je v súčasnej dobe jej invalidný dôchodok vo výške 397,90 Eur mesačne, ku ktorému ešte poberá

príspevoknakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacichsprevádzkouosobnéhomotorovéhovozidla
vo výške 34,25 Eur mesačne a tiež peňažný príspevok na osobnú asistenciu vo výške 3,82 Eur na
hodinu. Vzhľadom na skutočnosť, že matka navrhovateľky je poberateľkou invalidného dôchodku, ako
aj na charakter jej vyplácaných peňažných príspevkov je zrejmé, že jej schopnosti a možnosti zvýšiť
si tento jej súčasný príjem sú obmedzené, resp. že nie je schopná pracovnou činnosťou si zabezpečiť

navýšenie tohto príjmu.

40. Nebolo preukázané, že by matka z hľadiska jej majetkových pomerov vykazovala nejaký
zvýšený majetkový štandard. Podľa výpovede samotnej navrhovateľky matka prebýva v prenajatom
jednoizbovom byte. Samotná matka súdu neposkytla žiadne vyjadrenie k tejto veci a ani nepredložila

žiadne iné relevantné dôkazy o jej osobných a majetkových pomeroch.

41. Z hľadiska nákladových položiek, matka navrhovateľky vynakladá podľa výpovede navrhovateľky
na bývanie sumu 250,- Eur mesačne, pričom jedným z ďalších poplatkov, ktorý sa od nej vyžadoval
bol aj poplatok za komunálny odpad vo výške 16,- EUR, ktorý osobný asistent matky stiahol za matku

navrhovateľke z výživného. Tieto náklady sa nejavia neprimeranými.

42. Na druhej strane súd hodnotil aj bytové pomery samotnej navrhovateľky. Tá toho času prebýva na
internáte a to aj počas víkendov, za ktorý si musí uhrádzať poplatok v sume 21,- Eur mesačne, s ďalšou
výdavkovou položkou na stravu priamo v internáte v sume 55,- Eur mesačne a počas víkendov v ďalšej

sume 15,- až 20,- Eur mesačne. Čiže len zabezpečenie základných životných potrieb u navrhovateľky
ako je bývanie a strava ju mesačne stojí cca 96,- EUR. Navrhovateľka nemá druhého rodiča, ktorý by
jej zabezpečoval výživu.

43. V súvislosti s vyčíslením mesačných nákladov na dieťa je potrebné konštatovať, že toto vyčíslenie

má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných potrieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho
potrieb. Medzi tieto náklady bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Pri posudzovaní otázky,

čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov
a dieťaťa.

44. Jednorazové výdavky v podobe rôznych nákupov, napr. jednorazové nákupy školský pomôcok na
začiatku školského roka, prípadne úhrada poplatku za okuliare, je potrebné hodnotiť v kontexte dlhšieho

časového obdobia a to jedného roku. Tieto náklady je potom potrebné rozrátať na jednotlivé mesiace.
V prípade navrhovateľky sa tak jedná o výdavky, ako sú napr. poplatok za rodičovské združenie vo
výške 15,- Eur ročne, čo na mesiac predstavuje sumu 1,25 EUR (t.j. 15,- EUR : 12 mesiacov), poplatok
na stužkovú slávnosť 50,- Eur ročne, čo na mesiac predstavuje sumu 4,17 EUR (t.j. 50,- EUR : 12
mesiacov), poplatok za kurz ochrany človeka a zdravia v sume 5,- Eur a poplatok do triedneho fondu 5,-

Eur,čonamesiacpredstavujeuobochpoplatkovsumu0,42EUR(t.j.5,-EUR:12mesiacov),nákladyna
tematickú exkurziu - koncentračný tábor Osvienčim 32,- Eur, čo na mesiac predstavuje sumu 2,67 EUR
(t.j. 32,- EUR : 12 mesiacov), náklady na učebné pomôcky a to pracovné listy a učebnice z anglického
jazyka, nemeckého jazyka v sume 70,- Eur ročne, čo na mesiac predstavuje sumu 5,83 EUR (t.j. 70,-EUR : 12 mesiacov), náklady na športovú výstroj na telesnú výchovu a obuv v sume 50,- Eur ročne, čo
na mesiac predstavuje sumu 4,17 EUR (t.j. 50,- EUR : 12 mesiacov), náklady na pracovné oblečenie do
zdravotníckeho zariadenia a na zdravotnú obuv v sume 80,- Eur ročne, čo na mesiac predstavuje sumu

6,67 EUR (t.j. 80,- EUR : 12 mesiacov), náklady na ďalšie exkurzie v sume 30,- Eur ročne, čo na mesiac
predstavuje sumu 2,50 EUR (t.j. 30,- EUR : 12 mesiacov), na kultúrne podujatia v sume 20,- Eur ročne a
na školský výlet v sume 20,- Eur ročne, čo na mesiac predstavuje u oboch poplatkov sumu 1,67 EUR (t.j.
20,- EUR : 12 mesiacov). Teda len tieto školou vyčíslované výdavky pre tento školský rok predstavujú
priemerný mesačný výdavok pre navrhovateľku vo výške cca 31,44 EUR mesačne (t.j. 1,25 EUR + 0,42

EUR + 0,42 EUR+ 2,67 EUR + 5,83 EUR + 4,17 EUR + 6,67 EUR+ 2,50 EUR + 1,67 EUR + 1,67 EUR.)

45.Navrhovateľka,ktorájepotomplatobnýmmiestommusízabezpečiť,ževčase,keďnastaneaktuálna
potreba takýto náklad uplatniť, bude mať dostatok prostriedkov na ich úhradu z nakumulovaných
pravidelných mesačných príspevkov výživne platiaceho rodiča.

46. Celkové vyčíslované náklady na navrhovateľku pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií sa tak
pohybujú v sume cca 163,- EUR. (náklady na školské potreby v priemere cca 31,44 EUR mesačne +
náklady na bývanie a stravu v sume cca 96,- EUR mesačne + náklady na hygienu v sume cca 15,- EUR
mesačne + náklady na oblečenie v sume cca 20,- EUR mesačne) .

47. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby navrhovateľky,
prihliadajúc na súčasné príjmové a majetkové pomery jej matky, ako aj na skutočnosť, že táto toho času
nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, súd ustálil výšku výživného z jej strany na navrhovateľku na
sumu 50,- Eur mesačne, tak ako to samotná navrhovateľka vo svojom návrhu navrhla, berúc do úvahy
skutočnosť, že súd nemôže prekročiť samotný návrh navrhovateľky.

48. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 18.03.2019, t.j. odo dňa, kedy navrhovateľka podala
uvedený návrh, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je uvedené výživné možné
u dospelých osôb priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

49. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na navrhovateľku za obdobie od 18.03.2019,
vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.03.2019
do 31.05.2019, a to v celkovej výške 43,58 EUR, ktoré súd matke uložil zaplatiť k rukám navrhovateľky
do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

50. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 50,- EUR mesačne za
mesiace apríl 2019 a máj 2019 vrátane (t.j. 2 mesiace x 50,- EUR) a pomernej časti určeného výživného
za mesiac marec 2019 zodpovedajúcej 14 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 18.03.2019
do 31.03.2019), čo predstavovalo čiastku 22,58 EUR (t.j. 50,- EUR / 31 dní x 14 dní). Celková suma
určeného výživného na navrhovateľku za uvedené obdobie tak predstavovala čiastku 122,58 EUR (t.j.

50,- EUR x 2 mesiace + 22,58 EUR).

51. V konaní bolo preukázané že matka navrhovateľky od podania návrhu, teda za obdobie od
18.03.2019 do dňa rozhodovania súdu, t.j. do 27.05.2019 uhradila na výživu navrhovateľky sumu 50,-
EUR v mesiaci apríl 2019 a 29,- EUR v mesiaci máj 2019. Súd tieto uhradené sumy výživného následne

odrátal od vyššie vyčíslených sumy určeného výživného a tak dospel k celkovej sume zaostalého
výživného na navrhovateľku v sume 43,58 EUR (t.j. 122,58 EUR - 50,- EUR - 29,- EUR).

52. Skutočnosť, že za mesiac máj 2019 opatrovateľ matky stiahol z pôvodnej sumy 50,- EUR určenej
na výživu navrhovateľky sumu 16,- EUR, ako poplatok za komunálny odpad a sumu 5,- EUR za pobyt

navrhovateľky u jej matky počas víkendu, súd nevzal v úvahu, nakoľko tieto nepredstavovali položky,
ktoré by mali zaťažovať navrhovateľku a započítavať sa tak na plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany jej matky pre ňu. Zároveň nebolo preukázané, že matka za mesiac marec 2019, od ktorého sa
priznávalo výživné k rukám navrhovateľky, tejto poskytla akékoľvek plnenie na jej výživu a pokiaľ ho
uhrádzala priamo Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, tak za obdobie od 18.03.2019 do 31.03.2019

uvedená inštitúcia naň už nemala žiaden nárok, keďže navrhovateľka v tom čase už bola plnoletá,
kedy túto plnoletosť dosiahla dňa 15.03.2019, a pestúnska starostlivosť o navrhovateľku uvedeným
dňom zo zákona podľa § 52 ods. 1 písm. a./ Zákona o rodine, zanikla a tým zanikla aj povinnosť matky
navrhovateľky uhrádzať výživné na navrhovateľku v prospech úradu práce.53. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2019, nakoľko splatnosť jednotlivých
opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť

za mesiac máj 2019 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

54. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí

57. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, keďže navrhovateľka a ani jej matka ako
účastníci konania nepodali návrh o tom, aby sa o nich v tomto konaní rozhodovalo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový

poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62

ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.