Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2008

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/1093/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7196898589
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2008:7196898589.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Máriou Žákovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade O. I., E..

X.X.XXXX, I. Č., I. Q.. Č.. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Melánia Kvietková, Dominikánske nám. č.
13, Košice a v 2. rade K. K., X.. I., E.. XX.X.XXXX, bytom Z. Č.. XXX, zastúpená advokátom JUDr.
Milan Knop, Štúrova č. 20, Košice proti žalovanému J. Q., E.. X.X.XXXX, bytom D., Š. Č.. XX, zastúpený
advokátom JUDr. Vlastimil Klepáč, Krmanova č. 16 v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti vedenej na P. Č.. XXXX D. E. F. D. U.,
F. D. - S. A., D.. Ú. S. A., W. Z. Č.. XXX Y. Z. W. E. F. K.A. XXX A. W. B. A. S.. Č.. XXX E. Z. Č.. XXX

sa z r u š u j e .

Nariaďuje sapredajtejtonehnuteľnostistým,ževýťažokzpredajabuderozdelenýmedziúčastníkmi
konania týmto podielom:
žalobcovi v 1. rade X/X-U., Ž. v 2. X. X/X-U. a žalovanému 1.-U..

Návrh žalovaného na náhradu stavebných investícií v sume 960.754,40,- Sk vylučuje na samostatné

konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou podanou súdu dňa X.XX.XXXX žiadali, aby súd zrušil ich podielové
spoluvlastníctvo so žalovaným k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa K. D.. Ú. D. - S., K. E. Okresnom Ú.
D. U., F. D. E. P. Č.. XXXX W. Z. Č.. XXX, Y. Z. F. K. XXX A. S. X. B. Č..S.. XXX, reálnou deľbou. Svoju
žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti každý v podiele 1.1
z celku a vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti nadobudli dedením po svojom neb. F. O. I., Y. X.X.XXXX v
zmysle Osvedčenia o dedičstve č. D 675/92 zo dňa 15.4.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.5.1996.
Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1.1 z celku, napriek tomu

celú nehnuteľnosť užíva sám a nie je ochotný uvoľniť žalobcom tú časť nehnuteľnosti, ktorá predstavuje
ich spoluvlastnícky podiel. Podľa žalobcov je nehnuteľnosť reálne deliteľná na 2 časti z toho dôvodu, že
už ich nebohý otec užíval z nehnuteľnosti reálne vyčlenenú časť spolu so žalovaným.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa neho nehnuteľnosť nie je možné
reálne rozdeliť z toho dôvodu, že by nedošlo bez vynaloženia neprimerane vysokých nákladov k
vzniku samostatných nehnuteľností, čo je možné zistiť znaleckým dokazovaním. Ďalej poukázal na

to, že neb. otec žalobcov mu chcel predať svoj podiel na nehnuteľnosti. Zároveň žiadal, aby súd
vyporiadal podielové spoluvlastníctvo v širšom zmysle, t.j., aby prihliadol na náklady, ktoré on vynaložil
na zhodnotenie nehnuteľnosti.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a znaleckými posudkami U.. A. K.,
ktorý zistil reálnu deliteľnosť predmetnej nehnuteľnosti na 2 časti a určil výšku priamych nákladov
nutných na stavebné úpravy súvisiace s funkčným a fyzickým rozdelením budovy sumou 31.142,- Sk,

s výškou nepriamych nákladov, ktoré by boli vyvolané potrebou napojenia druhej časti nehnuteľnosti
na verejné komunikácie a inžinierske siete v sume 324.414,- Sk. Ďalším znaleckým posudkom znalca
U.. A. G., Z., bol vypracovaný geometrický plán na rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti na dve časti,
na Z. Č.. XXX/X K. K. XXX A., Y. S. F. Q.. J. W. Z. Č.. XXX/X F. K.A. XXX A. Y. S. K. Q.. Na
základe takto vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 30.1.2004 č.k. 18C 1093/96-190 zrušil

podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania reálnou deľbou tak, že Z. Č.. XXX/X F. K. XXX A.
Q. B. Z. S. Ž. v 1. a 2. rade a reálne vyčlenenú časť Z. Č.. XXX/X F. K. XXX A. určil do K. K.
Ž.. Na základe odvolania podaného účastníkmi konania Krajský súd v Košiciach svojim uznesením
zo dňa 31.3.2005 č.k. 14Co 169/04-228 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že prvostupňový súd bude v ďalšom konaní
povinný vysporiadať sa s otázkou, či účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

vzhľadom na námietky zo strany žalovaného, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná vzhľadom na ochotu
a schopnosť účastníkov konania finančne sa podieľať na nákladoch, ktoré sú nevyhnutné na skutočné
rozdelenie nehnuteľnosti po zrušení podielového spoluvlastníctva, rozhodnúť o vzájomnom finančnom
vyporiadaní medzi účastníkmi v prípade, ak reálnym rozdelením nebudú podiely účastníkov rovnaké,
zaoberať sa otázkou nutnosti zriadenia vecného bremena prejazdu cez Z. Č.. XXX a zaoberať sa

investíciami žalovaného do predmetnej nehnuteľnosti v prípade vyporiadania zrušovaného podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle.

V zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa prvostupňový súd opätovne zaoberal
námietkami zo strany žalovaného, ktorý v priebehu konania tvrdil, že je výlučným vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti. Súd predovšetkým zistil, že žalobcovia preukazovali svoje podielové spoluvlastníctvo so
žalovaným K. Y. D. E. F. D., F. D. U., D.. Ú. D. - S., P. Č.. XXXX Y. B.W. XX.X.XXXX, ktorý výpis predložili
spolu so žalobou. Z tohto výpisu vyplýva, že žalobca v 1. rade je podielovým S. E. Z.. Č.. XXX K. K.
XXX A. Y. Z. W. B. S.. Č.. XXX E. Z. Č.. XXX K. Z. 1.1U., D. T. W. Ž. K. X. X. K. Z. P.-U. k celku. Túto
nehnuteľnosť žalobcovia nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 15.4.1996 notára JUDr.

Stanislava Furdu č.k. D 675/92, Dnot 127/93, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.1996. Žalovaný
je Z. S. Z. E. K. Z. 1.1k celku titulom kúpy kúpnou zmluvou zo dňa 25.5.1984 vo forme Notárskej
zápisnice registrovanej na Štátnom notárstve v Košiciach dňa 25.5.1984 pod č. RI 189/84. Žalobcovia
predložili súdu aj fotokópiu notárskej zápisnice - kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.1977, ktorou ich neb. otec
O. I. nadobudol do svojho vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1 k celku.

Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že je výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti a nie je
dôvod na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalobcami, predložil súdu Č. K.
S. B.Ň. XX.X.XXXX K. Z., ktoré je podpísané O. I., ktorý vyhlásil na svoju česť, ako spoluvlastník
nehnuteľnosti v D.. Ú. D. - S., Y. K. C. E. P. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXX B. Č.. XXX, XXX B. F. K. XXX A.

Z. W. - K.-U. , že na predmetnej nehnuteľnosti nenesie žiadnu ťarchu, vzdáva sa užívania predmetnej
nehnuteľnosti:účastníckeho,spoluvlastníckeho,majetkoprávneho,vyplatenímvhotovostiXX.XXX,-Kčs
spoluvlastníkom J. Q., bytom K. D., Š. Č.. XX. Zároveň sa na čestnom vyhlásení uvádza, že prebral
XX.XXX,- Kčs. Čestné vyhlásenie je overené Obvodným úradom K. A. E. I. a podpísané aj žalovaným.
Na zadnej strane tohto prehlásenia je podpísaný D. W. W. K. K., X.. I., D. Z., Ž. O. F. I. O. odstúpil

svoju nehnuteľnosť zapísanú E. P. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXX ako spoluvlastník svojmu spolumajiteľovi Q.
J. Y. XX.XXX,- Kčs, ktoré peniaze v hotovosti prevzal jej otec dňa XX.X.XXXX. Žalovaný ďalej predložil
znalecký posudok B. G. Y. B. X.X.XXXX, ktorého účelom bolo ustálenie hodnoty nehnuteľnosti ako
podkladu pre vysporiadanie medzi spoluvlastníkmi, v ktorom znaleckom posudku bola určená hodnota
predmetnej nehnuteľnosti sumou 479.560,- Sk, výpis Y. P. Y. B. XX.X.XXXX preukazujúci podielové

spoluvlastníctvo žalovaného s neb. otcom žalobcov, snímku z pozemkovej mapy, dotazník a čestné
vyhlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy a návrh na registráciu zmluvy o kúpe zo B.W. XX.X.XXXX.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa XX.X.XXXX pri podpisovaní čestného vyhlásenia O. I.,
vyplatil mu XX.XXX,- Kčs s tým, že takto sa O. I. vzdal užívania predmetnej nehnuteľnosti a ďalšieho
spoluvlastníckeho, majetkoprávneho i účastníckeho práva. Po vyplatení tejto sumy mali záujem spísať

kúpno-predajnú zmluvu, avšak nevedeli zohnať notára, pretože v tom čase notárske úrady vybavovali
reštitúcie. Preto nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ani k registrácii prevodu nehnuteľnosti do jeho
výlučného vlastníctva. O. I. bol následne odvezený do nemocnice a potom zomrel. Napriek tomu, že
svoje práva uplatňoval v dedičskom konaní a jednal s dedičmi neb. O. I., jeho vlastnícke právo nebolonikým uznané. Súd sa oboznámil aj s listom žalovaného, ktorý bol podaný v dedičskom konaní na
Okresný súd Košice I, sp. zn. D 675/92 dňa 13.12. 2001, v ktorom žalovaný poukazuje na svoj skorší
list zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žiadal o opätovné prejednanie dedičského konania D 675/92 zo dňa

15.4.1996 a žiadal, aby Okresný súd Košice I určovacou žalobou stanovil jeho vlastníckeho právo na
nehnuteľnosti zapísanej E. P. Č.. XXXX, Z.. Č.. XXX B., B.. Súd si pripojil dedičský spis sp. zn. D 675/92,
v ktorom takéto písomné podanie žalovaného nenašiel a zároveň zistil, že žiadne konanie o určenie
vlastníckeho práva žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti na Okresnom súde Košice I vedené nie je.
Napriektomu,žežalovanývodvolaníprotirozsudkuprvostupňovéhosúduuviedol,žesavediekonanieo

určeniejehovlastníckehoprávakpredmetnejnehnuteľnosti,žiadentakýtodôkazvpriebehukonaniasúd
nepredložil, súd nezistil vedenie takéhoto konania a právny zástupca žalovaného potvrdil, že o žiadnom
takomto konaní nevie a žiadal, aby súd túto otázku posúdil ako predbežnú v tomto konaní. Preto súd mal
za to, že žalovaný žalobu o určenie svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti nepodal ani v
priebehu tohto konania. Listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil súdu, nepreukazovali vznik výlučného
vlastníctva žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ právny zástupca žalovaného žiadal, aby

sa súd touto otázkou zaoberal ako predbežnou otázkou, súd poukazuje na ust. § 133 a 134 OZ č.
40/1964 v znení účinnom v čase, kedy mal žalovaný nadobudnúť predmetné vlastníctvo, podľa ktorých
osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa ust. § 134 ods. 2 k
zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza

registráciou zmluvy. Žalovaný nepreukázal a ani vo svojich výpovediach a písomných podaniach netvrdí,
že by medzi ním a neb. O. I. bola uzavretá kúpna zmluva, práve naopak potvrdzuje tú skutočnosť,
že k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, O.E. I. vyhotovil iba čestné prehlásenie, ktoré mohlo byť pre
žalovaného dokladom o pripravovanej kúpnej zmluve, ktorou mal nadobudnúť celú nehnuteľnosť do
svojho výlučného vlastníctva. Túto skutočnosť nevylúčili ani žalobcovia vo svojej výpovedi, ktorí uviedli,

že mali vedomosť o tom, že ich otec sa chystal túto nehnuteľnosť predať žalovanému. K predaju
tejto nehnuteľnosti však nedošlo. Pokiaľ O. I. prevzal XX.XXX,- Sk, mohla to byť záloha na kúpu tejto
nehnuteľnosti. Podstatné pre právne posúdenie veci je však to, že nedošlo k uzavretiu písomnej kúpnej
zmluvy a ani k registrácii na štátnom notárstve, čo bolo zákonnou podmienkou pre prechod vlastníctva
k nehnuteľnosti na kupujúceho. Tie isté podmienky museli byť dodržané aj v prípade, pokiaľ by bola

uzavretá dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní medzi žalovaným a neb. O.
I., podľa ust. § 141 cit. OZ, pretože aj v tom prípade, dohoda o zrušení spoluvlastníctva, ak ide o
nehnuteľnosť, musela mať písomnú formu a rovnako bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Žiaden iný spôsob nadobudnutia celej nehnuteľnosti žalovaný nepreukázal, ani netvrdil.

Súd poukazuje na výpis z listu vlastníctva, ktorý predložili žalobcovia v tomto konaní a ktorý preukazoval
ichpodielovéspoluvlastníctvosožalovanýmvpriebehuceléhokonania.TýmtovýpisomzLVbolvsúlade
s ust. § 134 O.s.p. súd viazaný, pretože sa jedná o verejnú listinu. Podľa tohto zákonného ustanovenia,
listiny vydané súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú
osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu,

ktorý listinu vydal a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Žalovaný v priebehu konania nepreukázal opak, a preto súd vychádzal zo skutočností tam uvedených.

Súd v ďalšom konaní nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie
Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľnosti U.. O. A., ktorý v znaleckom posudku určil všeobecnú

hodnotu predmetnej nehnuteľnosti k dátumu vypracovania posudku X.X.XXXX S. X.XXX.XXX,- Sk.
Účastníci konania proti takto určenej cene nehnuteľnosti nenamietali.

Po vypracovaní tohto znaleckého posudku žalobkyňa v 2. rade podala vo veci zmenu návrhu na
začatie konania, v ktorom uviedla, že vzhľadom na priebeh súdneho konania nežiada zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovaným reálnou deľbou, pretože nemá záujem v
budúcnosti predmetnú nehnuteľnosť užívať spolu so žalobcom v 1. rade a z toho dôvodu byť s ním
v spoluvlastníckom vzťahu. Žiadala, aby súd pristúpil k finančnému vyporiadaniu medzi účastníkmi
konania tak, aby celá nehnuteľnosť pripadla žalovanému a aby jej bol vyplatený Z. 1.1zo sumy určenej
znaleckým posudkom vo výške X.XXX.XXX,- Sk.

Po doplnení výsluchu účastníkov konania súd zistil, že reálna deľba nehnuteľnosti neprichádza do úvahy
z viacerých dôvodov: predovšetkým preto, že účastníci konania sú starobní dôchodcovia, ktorí majú
obmedzenémožnostifinančnýchzdrojov,apretoanijedenznichniejeochotnýsapodieľaťnanákladochreálnej deľby nehnuteľnosti, ktoré boli vyčíslené znaleckým posudkom, reálna deľba nie je možná aj z
toho dôvodu, že pokiaľ žalobkyňa v 2. rade nemieni zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom
v 1. rade, reálna deľba nehnuteľnosti na 1.1. E. 1.1. X/X nie je možná. Podľa znaleckého posudku bola

možná za určitých okolností iba deľba na dve 1.-U.. Na základe toho súd dospel k tomu záveru, že
nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Súd týmto postupom zároveň rešpektoval zásadu, z ktorej OZ pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádza, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu. Preto pokiaľ žalobkyňa v 2. rade nechce zostať v podielovom spoluvlastníctve
so žalobcom v 1. rade, súd to musí rešpektovať a nemôže proti vôli účastníkov konania vytvárať nové

spoluvlastníctvo.

Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na

návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

V tomto konaní súd nie je viazaný návrhom na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania, ale je viazaný poradím, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania: a/ reálnou deľbou podľa výšky podielov, b/ prikázaním veci za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom, c/ predaj a rozdelenie výťažku podľa podielov.

Vzhľadom na závery súdu o reálnej nedeliteľnosti nehnuteľnosti, súd pristúpil k posúdeniu ďalšieho
zákonom upraveného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva: prikázaním nehnuteľnosti za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Žalobca v 1. rade sa pripojil k návrhom
žalobkyne v 2. rade a taktiež žiadal vyplatiť zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom svoj

podiel vo výške 1.1 sumu X.XXX.XXX,- Sk.

Stanovisko žalovaného k tomuto návrhu bolo také, že trval na zohľadnení stavebných investícií, ktoré
investoval do predmetnej nehnuteľnosti a poukázal na konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod
sp. zn. 20C 884/97, v ktorom žalovaný žiadal od oboch žalobcov zaplatiť z titulu stavebných investícií po

257.884,-Sk.Nazákladenávrhužalovanéhosúdspojiltotokonanieskonanímozrušenieavyporiadanie
podielového spoluvlastníctva účastníkov konania do spoločného konania pod sp. zn. 18C 1093/96 v
záujme širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania.

Žalovaný v ďalšom konaní doplnil uplatnené stavebné investície tak, že určil ich celkovú výšku sumou

960.754,40,-Sk,ktorémalinvestovaťdopredmetnejnehnuteľnostiodroku1994.Podľanehovšetkytieto
stavebné investície boli nevyhnutnými stavebnými investíciami, pretože dom bol v schátralom stave a
pokiaľ by on do tohto domu neinvestoval, už by dom dávno neexistoval. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ
žalobcovia nesúhlasia s odpočítaním náhrady za stavebné investície tak, ako to vyčíslil, nemá finančné
prostriedky na to, aby žalobcov z celej nehnuteľnosti, podľa znaleckého posudku, bez odpočítania

stavebných investícií vyplatil.

Žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že nemajú finančné podmienky na to, aby mohli oni vyplatiť
žalovaného, žalobca v 1. rade z toho dôvodu, že jediný jeho príjem je mzda vo výške XX.XXX,- Sk
mesačne a žalobkyňa v 2. rade je dôchodkyňa, ktorá taktiež nemá žiaden iný zdroj príjmu. Namietli

premlčanie nároku žalovaného na náhradu stavebných investícií a poukázali na to, že nikdy žalovanému
súhlas na žiadne investície nedávali, žalovaný od nich tento súhlas nikdy ani nežiadal.

Po takto upravenom nároku žalovaného na náhradu stavebných investícií súd zistil, že podiel každého
zo žalobcov v 1. a 2. rade na týchto stavebných investíciách predstavuje čiastku XXX.XXX,XX Sk, podľa

výšky ich podielu, a preto v prípade, že by súd určil predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva
žalovaného, bol by povinný vyplatiť každého zo žalobcov podielom X.XXX.XXX,- Sk za podmienky, že
by boli stavebné investície žalovaného v plnom rozsahu zohľadnené. Žalovaný sa následne vyjadril tak,že nedisponuje takou sumou peňazí, ktorou by mohol vyplatiť žalobcov v 1. a 2. rade v uvedenej výške.
Poukázal na to, že jediným zdrojom jeho príjmu je starobný dôchodok v sume X.XXX,- Sk mesačne.

Predpokladom vyporiadania spoluvlastníkov prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom je to, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí a zároveň
preukáže, že sú uňho splnené predpoklady pre účelné využitie veci. Ak spoluvlastník vec nechce, súd
mu ju nemôže prikázať, aj keby u neho boli predpoklady na účelné využitie veci.

V tomto konaní záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva prejavil iba žalovaný.
Žalobcovia v 1. a 2. rade potom, čo odpadli možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti, túto do svojho
vlastníctva nežiadali. Preto súd v ďalšom konaní skúmal u žalovaného splnenie podmienky pre
prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, ako aj možnosť účelného využitia veci na
jeho strane. Súd zistil, že žalovaný splnil z týchto predpokladov iba jedinú podmienku, a to, že chce
predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Účelné využitie predmetnej veci žalovaný

nevedel zabezpečiť, ani v priebehu tohto konania, aj napriek tomu, že túto nehnuteľnosť užíval výlučne
sám a žalobcom v 1. a 2. rade neumožnil ani len vstup do tejto nehnuteľnosti, užívanie predmetnej
nehnuteľnosti a branie úžitkov z predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti
nebýva, ani nebýval, priestory od K. Q.. boli využívané ako priestory prevádzkové, naposledy ako Z.
W. Z. Y. J. Q.. ako Z. Z., naposledy ako predajňa W. W. E. E. synom žalovaného. V priebehu konania

sa však táto situácia zmenila a syn žalovaného prestal podnikať v týchto priestoroch, sám žalovaný
uviedol, že zadnú časť nehnuteľnosti umožnil užívať invalidnému dôchodcovi, vozičkárovi, ktorý tam
mienil podnikať, avšak od toho upustil a v týchto priestoroch v podstate prebýva bez platenia nájomného.

Zákonom stanovená možnosť rozdelenia podielového spoluvlastníctva prikázaním iba jednému z

podielových spoluvlastníkov je vo svojich dôsledkoch pre ostatných spoluvlastníkov núteným odobratím
vlastníckeho práva, a preto tu musí byť zaručená náhrada za odňatie tohto vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu. Listina základných práv a slobôd
v čl. 11 ods. 4 a Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 za určitých podmienok umožňuje
vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva a medzi tieto podmienky patrí aj poskytnutie

náhrady. Preto aj konštrukcia ust. § 142 ods. 1 OZ je plne v súlade s uvedenými ustanoveniami,
keď upravuje, že súd vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
Preto v prípade takéhoto rozhodnutia je podľa zváženia súdu nevyhnutné skúmať ďalšie hľadisko,
ktorým je hľadisko solventnosti účastníka k vyplateniu spoluvlastníckeho podielu jednak z hľadiska
samotnej schopnosti náhradu poskytnúť, ako aj z hľadiska jej včasného poskytnutia. Primeranú náhradu

treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Ekvivalent umožňujúci podľa miestnych
podmienok obstaranie obdobnej veci, akú predstavoval podiel spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený
ostatným spoluvlastníkom. Z tohto vyplýva, že súd nemôže pripustiť, aby žalovaný, ktorý prejavil
záujem nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, neposkytol primeranú náhradu za
spoluvlastnícke podiely žalobcov. Preto súd dospel k tomu záveru, že za tých okolností, že žalobcovia

predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva nechcú a zároveň nespĺňajú podmienku solventnosti, za
tých okolností, že žalovaný nehnuteľnosť do svojho vlastníctva chce, avšak taktiež nespĺňa podmienku
solventnosti, neprichádza do úvahy zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním
veci za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov. Z toho dôvodu súd rozhodol o poslednej
možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením predaja nehnuteľnosti s

rozdelením výťažku podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov konania.

Vzhľadom na to, že žalovaný svojim písomným podaním zo dňa XX.X.XXXX navrhol, aby súd žalobu
žalobcov zamietol, súd sa zaoberal posúdením podmienok pre zamietnutie žaloby podľa ust. § 142
ods. 2 OZ. Podľa tohto zákonného ustanovenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu, alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Dôvody hodné osobitného zreteľa preukazoval v tomto konaní žalovaný, ktorý poukázal na to, že je
dôchodcom, ktorý celý svoj život pracoval a len preto, že teraz nemá niekoľko miliónov na vyplatenie
spoluvlastníckeho podielu, má prísť o nehnuteľnosť. Zároveň opätovne poukázal na to, že sa cíti byť
vlastníkom celej nehnuteľnosti. Podľa neho napriek tomu, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, to

ešte neznamená, že ju nie je možné oddelene spoločne užívať. Takéto spoločné užívanie nehnuteľnosti
existovalo už v čase, keď žil právny predchodca žalobcov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že do
nehnuteľnosti investoval nemalé finančné prostriedky, túto opravil a zrekonštruoval do obývateľného
stavu. V nehnuteľnosti chce bývať, ale momentálne mu to nedovoľuje zlý zdravotný stav. Podľa neho vjeho prospech svedčí aj skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobcov O.E. I. vyplatil za predmetnú
nehnuteľnosť XX.XXX,- Sk.

Podľa zaužívanej súdnej praxe dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší a
nevyporiada podielové spoluvlastníctvo, sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane
žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie
v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na
nehnuteľnosť, alebo okolnosti nemateriálnej povahy, napr. citové, vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý

vec užíval, alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či s ktorou ju užíval, alebo materiálnej povahy,
napr. zárobkové, podnikateľské, výška finančných prostriedkov vynaložená na získanie nehnuteľnosti
alebo na jej zveľadenie), ako aj na strane žalobcov (najmä, ak by išlo o vyriešenie užívacích vzťahov,
pričom otázka zániku spoluvlastníctva pre nich nemá prioritu, alebo vec majú v úmysle predať). Podľa
zváženia súdu v prejednávanom prípade nie sú na strane žalovaného, splnené také subjektívne dôvody,
ktoré by odôvodňovali zamietnutie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Žalovaný v predmetnej nehnuteľnosti nebýval, ani nebýva, jeho trvalé bydlisko je na Š. Q.. Č.. XX K.
D.Š., kde aj býva, čo sám potvrdil vo svojej výpovedi. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania bola
dlhodobo využívaná na prevádzkové účely, nie je vhodná na bývanie a v súčasnosti nemá žiadne účelné
využitie. V prospech žalovaného nesvedčia ani ďalšie okolnosti, na ktoré poukazuje vo svojom návrhu
na zamietnutie žaloby, a to, že nehnuteľnosť je spoločne užívateľná so žalobcami, pretože žalovaný

sa doposiaľ voči žalobcom správal násilne, odmietal rešpektovať ich podielové spoluvlastníctvo,
neumožňoval im užívať predmetnú nehnuteľnosť a tak realizovať svoje vlastnícke práva. Napriek
tomu, že predmetnú nehnuteľnosť užíval sám, nikdy žalobcom nezaplatil žiadnu čiastku za užívanie
tejto nehnuteľnosti, a práve z toho dôvodu žalobca v 2. rade v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 15C 358/03 uplatnil nárok na zaplatenie úhrady za užívanie jeho podielu od roku

2000. Naviac žalobcovia vzhľadom na rozpor existujúci medzi nimi a žalovaným nemajú v súčasnosti
záujem užívať predmetnú nehnuteľnosť spolu so žalovaným. Zároveň je potrebné poukázať na to, že
pokiaľ žalovaný svoj návrh odôvodnil vynaložením finančných prostriedkov na opravu a rekonštrukciu
predmetnej nehnuteľnosti, súhlas na vykonávanie týchto prác mal iba od právneho predchodcu žalobcov
v 1. a 2. rade, ktorý súhlas však jeho smrťou (X.X.XXXX) zanikol a od žalobcov v 1. a 2. rade ako od

podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti nikdy súhlas na vynaloženie investící nemal, ani
tento súhlas od nich nežiadal. Preto súd s prihliadnutím na všetky tieto okolnosti návrhu žalovaného
na zamietnutie žaloby nevyhovel. Súd svojim rozhodnutím nemôže navodiť taký skutkový stav, ktorý
by vzájomné rozpory medzi účastníkmi konania nevyriešil, práve naopak, od súdneho rozhodnutia v
tomto konaní sa očakáva definitívne vyriešenie vzťahov medzi účastníkmi konania. Preto súd považoval

za jediné možné riešenie v tomto konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva účastníkov konania
nariadením predaja predmetnej nehnuteľnosti.

Napriek tomu, že zaužívaná súdna prax v týchto prípadoch predpokladá vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva v širšom zmysle a v tomto konaní žalovaný uplatnil proti žalobcom nárok na započítanie

jeho stavebných investícií v sume XXX.XXX,XX,- Sk, súd o tomto nároku žalovaného nerozhodol a
vylúčil ho samostatné konanie. Zmysel vyporiadania účastníkov konania v širšom zmysle nadobúda
konkrétnu podobu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom tak, aby sa vyriešili všetky vzťahy, ktoré medzi
podielovými spoluvlastníkmi vznikli v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Keďže súd

takýto spôsob vyporiadania svojim rozsudkom nevykonal a rozhodnutie o priznaní náhrady za stavebné
investície žalovaného záviselo od ďalšieho dokazovania vo veci, súd v záujme urýchlenia konania,
rozhodol o vylúčení tohto nároku na samostatné konanie. Vo vylúčenom konaní rozhodne aj o trovách
celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutie súdu o vylúčení nároku na samostatné konanie je rozhodnutím o vedení konania, preto
proti nemu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a O.s.p.).