Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/79/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411010322
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6411010322.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Andrejom Matušovicom, v trestnej

veci proti obžalovanému MUDr. G. V., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestnéhozákonačíslo300/2005Z.z.vznenízákonačíslo492/2009Z.z.(ďalejlen„Trestnéhozákona")
s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad
Hronom dňa 08.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U.. G. V., O. XX.XX.XXXX X. Y.Ý. X., D. O., Z. V. O., H. X. U. X,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa15.12.2009po13.00h,počasplánovanéhooperačnéhozákroku,laparoskopickejcholecystektómie
na chirurgickom oddelení v Regionálnej nemocnici n. o. Banská Štiavnica ako hlavný operatér pri
zavádzaní operačných nástrojov potrebných k laparoskopickému výkonu po začatí zákroku u pacientky

C.. R. B., O. XX. XX. XXXX poškodil veľkú cievu dutiny brušnej, v dôsledku čoho došlo u nej k náhlemu
cirkulačnému zlyhaniu s poklesom tlaku, k zvýšenej frekvencii srdca, k poklesu nasýtenia krvi kyslíkom
a poklesu hladiny vydychovaného kysličníka uhličitého s ohrozením základných životných funkcií a hoci
zavedenou kamerou bolo zistené zakrvácanie v oblasti malej panvy a mierne v oblasti okolo hrubého
črevavľavo,natútookolnosťneupozornilanesteziológa,príčinuzhoršeniaklinickéhostavunerozpoznal,
nevyhodnotil, následkom čoho o 17.00 h pacientka C.. R. B. zomrela,

t e d a

-inémuznedbanlivostispôsobilsmrťauvedenýčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania,porušením
dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania,

č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno h/ Trestného zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36

písmeno j/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti
vykonávať povolanie lekára - chirurga v štátnych zdravotníckych zariadeniach na dobu 2 /dva/ roky.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú X. s jej nárokom na náhradu škody odkazuje
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec obžalovaného U.. G. V. a vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalcov, prečítaním listinných dôkazov - lekárskej
správy, operačného protokolu, pitevného protokolu, správ, charakteristík, odpisu z RT z prípravného

konania a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po jeho vyhodnotení dospel ku
skutkovým a právnym záverom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný MUY. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu je nesmierne ľúto a strašne ho mrzí
to čo sa stalo. C. bola jeho pacientkou dlhodobo, bola obézna s viacerými ochoreniami aj jej

imunologický stav nebol úplne v poriadku. Boli u nej zistené kamene v žlčníku a preto sa s pacientkou
dohodla laparoskopická cholecystektómia, čiže odstránenie žlčníka. Takúto formu operácie chcela sama
pacientka s tým, že sa navzájom dohodli, že pokiaľ sa to nebude dať tak sa riadne chirurgicky otvorí a
bude sa pokračovať v operácii klasicky. V deň operácie prebiehalo všetko normálne.
Zaviedli u pacientky port rezom pod pupkom, teda nástroj cez ktorý sa dáva kamera a sleduje brušná

dutina. Počas tohto sledovania zistili prítomnosť malého množstva krvi v oblasti malej panvy a v oblasti
ľavej strany hrubého čreva, ale tá krv stekala z oblasti pupka po prednej brušnej stene, pričom to bolo
veľmi malé množstvo krvi, pretože pri otváraní brušnej steny sa vždy nejaká cievka poraní, ktorá niekedy
zakrváca do podkožia alebo do brušnej dutiny. Inú patológiu brušnej dutiny nenašiel. Zaviedli preto druhý
port v oblasti hornej časti brušnej dutiny a po zavedení tohto portu anesteziológ hlásil, že stav pacientky

sa náhle zhoršil a dochádza k poklesu tlaku, k zrýchlenej činnosti srdca, preto jej začali anesteziológovia
podávať lieky na zvýšenie tlaku a činnosť srdca. Na operačnej sále čakali asi 2 - 3 minúty a keďže sa
stav pacientky nezlepšoval anesteziológ doporučil ukončenie operačného zákroku. Počas týchto 2 - 3
minút sa v brušnej dutine žiadna iná krv neobjavila, ani žiadne iné príznaky akéhokoľvek krvácania.
U pacientky došlo k náhlemu cirkulačnému zlyhaniu, čo mohlo byť v dôsledku zlyhania srdca alebo

embolizácie do pľúc. Ani ďalšie vyšetrenia následne realizované neukazovali na to, že by tam vzniklo
a pokračovalo krvácanie. Pacientka ihneď po vytiahnutí inštrumentária a po zašití rán bola prevezená
na anesteziologicko - resuscitačné oddelenie (ďalej len „ARO“), kde bolo pokračované v ďalšej liečbe
a resuscitácii. Pacientku bol ešte na ARO pozrieť, všetky aj laboratórne vyšetrenia nepriamo svedčili
o možnom rozvoji pľúcnej embólie, na čo bola aj pacientka liečená. Ani po 1,5 hodine od ukončenia

výkonu neboli žiadne náznaky krvácania alebo hemoragického šoku u pacientky. Hemoragický šok z
krvácania nevzniká takým rýchlym spôsobom ako vzniklo zrútenie stavu pacientky pri operácii. Neskôr
bolo konštatované, že v zabrušnom priestore sa našlo 600 ml krvi a v brušnej dutine ďalších 250 ml
krvi. Podľa obžalovaného strata 850 ml krvi nie je v príčinnej súvislosti s rozvojom šokového stavu, ktorý
bol u pacientky. Pokiaľ by boli nejaké príznaky krvácania rozhodne by indikovali operačnú revíziu, ale

toto vôbec nepredpokladali, že by sa tam mohlo jednať o nejaké krvácanie, preto ani operačnú revíziu
neindikovali. To krvácanie u pacientky bolo, ale nebolo príčinou vzniku hemoragického šoku. Pokiaľ
by sa aj neskôr bolo krvácanie zistilo, bolo by sa to dalo ošetriť, len o tom operatér musí vedieť. Ak
by bolo zjavné krvácanie do dutiny brušnej, operačnú revíziu by nariadil on ako hlavný operatér. Po
zavedení prvého portu pacientka žiadne problémy nemala. Ako prvá však bola zavedená do brušnej

dutiny Verešova ihla, túto zavádzal obžalovaný. Táto Verešova ihla je asi 2 - 3 mm hrubá a cez ňu sa
zavádza do brušnej dutiny kysličník uhličitý. Toto spôsobí nadvihnutie brušnej dutiny, teda nafúknutie
brucha a potom je možné vidieť na žlčník. Následne sa ihla vytiahne a cez otvor sa zavádza port s
kamerou o šírke asi 1,5 cm pomocou bodca (troakaru), ktorý pretne svaly brušnej dutiny. Druhý port
má šírku 1,1 až 1,2 cm a zavedie sa v hornej časti brušnej dutiny a cez tento sa zavádza do brušnej

dutiny pracovný nástroj. Avšak po zavedení druhého portu došlo k zlyhaniu zdravotného stavu pacientky.Obžalovaný nepokladal za nevyhnutné povedať anesteziológovi, že je tam nejaká krv, pretože tam
bolo pár kvapiek krvi pod črevom a v brušnej dutine nebola žiadna krv. Nesúhlasil s príčinou smrti
uvedenouvzáverochznaleckéhoposudku,pretožekrvácaniezhoršilocelkovýstavpacientky,alenebolo

príčinou jej smrti. Najpravdepodobnejšou príčinou smrti bolo zlyhanie srdca, pretože pacientka mala
aj kardiomyopatiu, teda ochorenie srdca znižujúce funkčnú výkonnosť srdca. Myslel si, že ani incízia
brušnej dutiny pacientky nemohla odvrátiť spôsobený následok, teda smrť. Klinický obraz nasvedčoval
pre pľúcnu embóliu, pretože také okamžité zlyhanie srdcovej činnosti, zlyhanie dýchania a zníženie
saturácie plynov v krvi je príznakom masovej embolizácie do pľúc. Ani strata 850 ml krvi nie je príčinou

hemoragického šoku a teda príčinou smrti. Aj druhý port zavádzal do tela poškodenej on ako hlavný
operatér. Veľká brušná cieva sa nachádza v oblasti druhého driekového stavca, kde sa nachádza
aorta na chrbtici, táto sa tu rozdeľuje na dve panvové tepny, ktoré sa nachádzajú dolu v zabrušnom
priestore. Veľkú brušnú cievu poškodil on ako operatér pri zavádzaní prvého portu. Hoci po zavedení
tohto prvého portu nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky kamerou kontroloval brušnú dutinu
a nebolo tam žiadne väčšie množstvo krvi viditeľné. Ešte mali asi 2 - 3 minúty kameru v bruchu, potom

ako im anesteziológ povedal, že majú problém, keby tam bola krv tiekla, tak sa objaví vo väčšom
množstve. Zavedenie druhého troakaru nemalo vplyv na zhoršenie zdravotného stavu pacientky. U tejto
pacientky klinický stav nepoukazoval na to, že by krvácala a ani ďalšími laboratórnymi vyšetreniami krvi
sa nepotvrdilo krvácanie pacientky. On nemohol rozpoznať, že pacientka krváca, pretože pacientka už
bola na ARO. So záverom pitvy, že bola porušená brušná cieva súhlasí, toto sa však stalo pri zavádzaní

prvého portu troakaru. Vytekajúcu krv z porušenej cievy on nevidel, preto lebo vytekala do zabrušného
priestoru, ktorý nevidel, nakoľko bol tento priestor zakrytý črevnými kľučkami. Nebolo jeho povinnosťou
skontrolovať celé vnútro brušnej dutiny, zábrušný priestor vidieť len vtedy, keď sa všetky črevné kľučky
dajú preč. Krv v oblasti malej panvy a hrubého čreva vľavo bola z vpichu do brušnej dutiny v oblasti
pupka.

Svedkyňa X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že kritického dňa ešte o 08.15 h telefonovala s dcérou
a táto jej povedala, že jej už tečie infúzia a má zabandážované nohy. Nechápala však prečo bola jej
dcéra operovaná až tak neskoro. Neskôr jej volala znova o 09.00 h, ale ešte stále čakala na operáciu,
pričom sa dohodli, že po operácii jej dcéra zavolá. Keď do druhej poobede nevolala, tak okolo 14.50

h zavolala obžalovanému a on jej povedal, že operácia sa ani nezačala, pretože pacientka začala
kolabovať, pričom hovoril niečo o embólii pľúc. Okamžite odcestovala s manželom do Banskej Štiavnice,
kde obžalovaný práve ordinoval a tento povedal sestričke, aby ich odviedla na ARO. Vtedy nič bližšie
nepovedal. Na ARO im MUDr. U. hovoril, že urobil všetko čo mohol, ale ich dcéra umrela. Rozdiel vo
svojej výpovedi z hlavného pojednávania a z prípravného konania, kedy uviedla, že o dcérinej smrti jej

povedal obžalovaný, ani sa jej pritom nepozrel do očí, vysvetlila tak, že to bolo pravdepodobne tak ako
hovorila na polícii, pretože na hlavnom pojednávaní bola veľmi rozrušená. Potom ako sa porozprávali
s MUDr. U. telefonovala ešte obžalovanému, že prečo ju operovali až tak neskoro, keď ju už ráno
pripravovali, ale on jej na to nič nepovedal. Keď sa ho opýtala, že prečo neoddialil operáciu, tak jej
povedal, že aj tak by to dopadlo tak isto. Záverom uviedla, že jej dcéra síce bola pevnejšia, ale pritom

aktívne športovala a teda má za to, že by sa u nej akákoľvek choroba srdca prejavila počas tohto jej
aktívneho športovania.

Svedkyňa MUDr. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako primárka oddelenia ARO v
Nemocnici v Banskej Štiavnici, pričom bola zavolaná na operačnú sálu v prípade laparoskopiskej

cholecystektómie. Anestézu pri výkone podával pacientke MUDr. U. U pacientky boli jeden deň pred
operáciou urobené predanestetické vyšetrenia, interné, laboratórne vyšetrenia, záver ktorých bol hodný
pozorulenpreto,žepacientkaužívalaurčitéhormonálneprípravky,pričomjejbolodoporučenéodloženie
operačného zákroku. Pacientka bola obéznejšia, kardiálne bola v celku stabilizovaná. Na základe týchto
predoperačnýchvyšetreníaskutočnosti,žepacientkatrvalanazákrokusapristúpiloksamotnejoperácii.

Krátko po začatí operačného zákroku a po aplikovaní kysličníka uhličitého do brušnej dutiny, došlo po
zavedení hlavného a vedľajšieho portu k náhlemu zrúteniu cirkulácie krvi, poklesu tlaku na nemerateľné
hodnoty a k poklesu okysličenia, teda saturácie a poklesu kysličníka uhličitého. Preto ju MUDr. U. dal
zavolať na operačný sál, na ktorý prišla po 10 až 15 minútach od prvého zarezania do kože chirurgom.
Keďprišlanasálu,tlakmalapacientkanemerateľný,kysličníkuhličitýbolnanižšíchhodnotách,saturácia

kyslíka bola nemerateľná, činnosť srdca na monitore bola rýchla, teda rytmus srdca, tachykardia bola s
odpoveďou 160 až 180 za minútu. U.. U. jej povedal, že začal s podávaním lieku na podporu cirkulácie
aj dopĺňaním objemov, dal jej narýchlo stiecť fyziologický roztok, srdcová akcia bola rýchla a pretrvávala.
Chirurgický monitor nefungoval, teda nebol zapnutý, len anesteziologický. Rýchle pacientku popočúvala,dýchanie mala v poriadku, vtedy bola pacientka v anestéze a v spánku. Žiadne vážne príznaky niečoho
na nej nenašla, len náhle zrútenie cirkulácie, preto na začiatku uvažovali o embólii vzduchovej - pľúcnej,
alebo krvnej. Krvnú však nezachytili. U pacientky pokračovali v ďalších opatreniach v aplikovaní liekov

na podporu srdca, adrenalínu, infúzie, ale jej obraz sa nezmenil. Toto sa všetko robilo ešte na sále.
Keď prišla na sál, chirurgovia tam ešte boli. Kolega jej povedal, že nič sa tam dokopy nespravilo a že
žiadny problém nebol. Keď sa stav pacientky nezlepšil povedala chirurgom, že sa bude musieť zákrok
ukončiť, pretože sa klonili k pľúcnej embólii. Pri embólii, pokiaľ ide o masívnu formu, tak sú tam príznaky
náhleho zrútenia cirkulácie, pri príznakoch krvácania sa tá cirkulácia nezrúti tak rapídne a rýchle ako

v danom prípade v priebehu jednej minúty, preto im všetko nasvedčovalo na pľúcnu embóliu. Nemali
podozrenie na krvácanie. Na operačnej sále chirurgovia, potom ako im povedali, že sa nedá pokračovať
v operačnom zákroku, zašili ranu pacientke ešte na sále a pacientka bola prevezená na oddelenie
ARO, kde sa pokračovalo v aplikácii kyslíka. Brali pacientke krv na kompletné vyšetrenie a pokračovalo
sa v podávaní roztokov na podporu činnosti srdca, ale za celý čas sa im nepodarilo stav pacientky
stabilizovať. Následne došlo k poruchám rytmu srdca a neskôr aj k zastaveniu činnosti srdca. Pokiaľ by

aj mali vedomosť v tom čase o tom, že dochádza k vnútornému krvácaniu, tak resuscitácia by vyzerala
tak isto. Asi 1,5 hodiny od zhoršenia stavu pacientky použili prostriedok na riedenie krvi, keďže mali
podozrenie na embóliu a tento prostriedok mohol spôsobiť rýchlejšie vykrvácanie pacientky. Podľa nej k
prepichnutiu veľkej brušnej cievy došlo skôr Verešovou ihlou ako zavádzaním prvého troakaru. Klinický
stav pacientky nesvedčil o tom, že pacientka krváca, ani ďalšie vyšetrenia pacientky či už hematologické

nesvedčili o tom, že pacientka krváca nejako masívnejšie. Krvácanie pacienta by sa malo odzrkadliť na
jeho klinickom stave. Podľa nej vzhľadom na okolnosti prípadu obžalovaný nemohol vedieť, že pacientka
krváca, pretože tá krv začala tiecť do zabrušného priestoru. Myslí si, že strata 850 ml krvi u danej
pacientky nemohla spôsobiť jej smrť. Ak by chirurgovia zistili v brušnej dutine nejaké množstvo krvi, tak
by sa to malo revidovať, pristúpiť k zvratu operácie, eventuálne k otvoreniu dutiny brušnej. Pokiaľ by

bola vedela, že je tam nejaká krv, asi by viac komunikovala s chirurgom.

Z prečítanej výpovede svedkyne z prípravného konania okrem iného vyplynulo, že v čase jej príchodu
na sál a zisťovania stavu boli ešte dva vstupy v tele pacientky. Pýtala sa chirurgov či nezistili krvácanie a
títo jej povedali, že z ich strany nič. MUDr. U. jej v krátkosti povedal, že u pacientky došlo k zníženiu tlaku,

poklesu saturácie, k zrýchleniu pulzu na 150 až 160. Hneď sa spýtala ako prebehol začiatok operácie,
či nedošlo k nejakému krvácaniu. Toto všetko sa pýtala anesteziológa, na čo jej povedal, že čo všetko
urobil on, že vysadil anestéziu, začal s aplikáciou liekov a zrýchlil infúziu. K tomu poškodeniu na ktoré
sa pýtala jej anesteziológ odpovedal, že nemá vedomosť o ničom.

Rozpory vo svojich výpovediach z hlavného pojednávania a z prípravného konania kedy uviedla, že
nejaká bližšia komunikácia medzi ňou a chirurgami neprebehla, ale od MUDr. U. sa dozvedela, že z
chirurgickej strany sa nič nedialo, chirurgov sa nič priamo nepýtala, kedy v prípravnom konaní povedala,
že sa ich na toto pýtala vysvetlila tak, že dnes s odstupom času sa už fakt nepamätá, ako to presne
bolo, ale myslí si, že to bolo tak ako jej to povedal anesteziológ, možno si to lepšie pamätala s kratším

časovým odstupom od udalosti, preto sa skôr prikláňala k svojej prvej výpovedi z prípravného konania.

Svedok MUDr. MC.o na hlavnom pojednávaní uviedol, že na meno poškodenej pacientky si už

nespomína, ale prišla deň pre plánovanou operáciou, kedy mala naplánovanú laparoskopickú
cholecystektómiu, teda odstránenie žlčníka. Robili jej príjem na oddelenie. Na druhý deň prišiel za ňou
aj obžalovaný, nevedel však uviesť o čom sa rozprávali a následne sa pristúpilo k operácii. Keď on
prišiel na operačnú sálu pripravil operačné pole ako má byť, robila sa incízia a teda rez v oblasti pupka,
zaviedol sa operačný nástroj troakar - bodec cez ktorý sa potom zaviedla kamera a zrevidovala sa celá

brušná dutina. Ešte pred troakarom sa zavádzala Verešova ihla a robilo sa nafukovanie brušnej dutiny.
Po zrevidovaní pravej a ľavej strany brucha ako aj najnižšieho priestoru v brušnej dutine, ktoré robil
operatér - obžalovaný, sledoval monitor aj on, kde videl črevá a žlčník a postupne prišli až do Duglasu,
v ktorom bolo vidno mierne zakrvácanie. Množstvo krvi odhadol na 20 ml, teda minimum. Krv sa tam
však môže vyskytnúť pretože troakarom sa prepichne brušná stena, kde sa môže poškodiť cieva, išlo

o normálny bežný nález. Tomu množstvu krvi, ktoré tam bolo nepripisovali nejakú väčšiu pozornosť.
Operatér následne vykonal ďalší rez pod pupkom, cez ktorý sa zavádzal ďalší nástroj troakar. On v tom
čase držal kameru, anesteziológ však stopol ďalší priebeh operácie, hoci ešte nemali zavedené všetky
nástroje. Anesteziológ im povedal, že majú na chvíľu prestať, preto prestali a pozerali na monitor, tedacez kameru do vnútornej časti brušnej dutiny. MUDr. U. zavolal na operačnú sálu MUDr. K., asi po 5
minútach prišla odvtedy ako im povedal, aby počkali. Nespomenul si či sa ich anesteziológovia, či už
MUDr. U. alebo MUDr. K. pýtali či je z ich strany všetko v poriadku. Veľká brušná cieva sa mohla poškodiť

len prvým vpichom, lebo ona je nízko pod pupkom, teda pri zavádzaní prvého troakaru - bodca. Nevedel
naisto povedať, či ešte mali nejaké nástroje v bruchu pacientky v čase príchodu MUDr. K. na operačný
sál. Myslel si, že nastalo u pacientky radikálne zlyhanie niečoho, vtedy si myslel, že v prvom rade ide
o nejakú pľúcnu embóliu alebo kardiálne zlyhanie. Možná príčina smrti vykrvácaním ich ani nenapadla.
Asi po pol hodine od stopnutia operácie mala pacientka po odberoch krvi normálny krvný obraz, teda

nič nenasvedčovalo na možnosť krvácania pacientky do dutiny brušnej, alebo na hemoragický šok. Aj
zvyšné vyšetrenia svedčili viac na pľúcnu embóliu. Keď anestezilógovia povedali definitívne, že končia,
vytiahli z tela poškodenej troakar a kameru a brušnú dutinu, teda rany zašili. Aj pred vytiahnutím kamery
v brušnej dutine na monitore videli to isté množstvo krvi ako predtým. K porušeniu veľkej brušnej cievy
podľanehodošloprizavádzaníbuďVerešovejihlyaleboprvéhobodca-troakaru.Absolútnežiadnyzdroj
krvácania nebolo vidieť, pokiaľ bola porušená veľká brušná cieva, tak krv z nej vytekala do priestoru kam

s kamerovým systémom nebolo vidieť. Nevedel povedať, či on alebo MUDr. V. s anesteziológom hovoril,
že v brušnej dutine videli nejakú krv aj keď len minimálne množstvo. Klinický stav pacientky nesvedčil
pre nejaké krvácanie, keby boli videli hromadenie krvi v dutine brušnej, automaticky dutinu otvoria
chirurgicky a urobia revíziu. Obdobne by postupovali aj v prípade hemoragického šoku. Jatrogénna
trauma znamená, trauma spôsobená lekárom. Osobne si myslel, že smrť pacientky nespôsobilo to, že

bolapoškodenácieva,pretožepripoškodenícievyakbydošloksmrtibymuselapacientkavykrvácať,ale
ona nevykrvácala, preto nesúhlasí so záverom znaleckého posudku, pokiaľ ide o príčinu smrti, pretože
pri strate 850 ml krvi pacient nezomiera.

Svedok MUDr. U.H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na operačnej sále úvod do anestézie pacientky

Hroncovej prebehol bez väčších komplikácií. Následne boli privolaní na operačnú sálu chirurgovia, ktorí
začali dezinfikovať operačné pole. Na sále boli prítomní dvaja chirurgovia a to ako hlavný operatér MUDr.
V. - obžalovaný a ako asistent MUDr. F.. Od momentu zarezania do kože zo strany chirurgov sledoval len
funkcie na anesteziologickom monitore a nesledoval bližšie chirurgický monitor. Klinický stav pacientky
sa zhoršil náhle, približne po 10 - tich až 15 - tich minútach od prvého zarezania do kože pacientky

došlo k náhlemu poklesu vydychovania CO2 v priebehu dvoch dychových cyklov a vzápätí došlo u nej k
tachykardii, teda k zvýšenej tepovej frekvencii. Po zistení vážnosti situácie chirurgom povedal, že majú
problém, pričom stav pacientky sa zhoršil v priebehu 30 - tich sekúnd. Medzi ním a chirurgom neprebehla
nejaká priama konverzácia ohľadne možného krvácania. Stav pacientky bol taký vážny, že bolo potrebné
okamžite konať, preto chirurgov vyzval, aby pozastavili operáciu a dal si hneď zavolať na sálu primárku,

ktorá rozhodla po spoločnej dohode s ním v dôsledku náhleho cirkulačného zrútenia pacientky o tom,
že operácia bude ukončená. Malo tak rýchly priebeh, že bolo treba v prvom rade stanoviť diagnózu,
ktorá viedla k zhoršeniu stavu pacientky, pretože nepredpokladal krvácanie, nakoľko takáto otázka na
operačnom sále nepadla. U pacientky došlo podľa neho jednoznačne k šoku a predpokladal, že k
tomuto šoku došlo v dôsledku embólie do pľúcnice, eventuálne predpokladal kardiálne zlyhanie, alebo

anafylaktický šok. Vzhľadom na rýchlosť zhoršenia stavu pacientky predpokladal hlavne embolizáciu
pľúcnice. Po dohode s primárkou pacientku preložili na ARO, kde sa ju snažili resuscitovať, najmä
tekutinovými infúziami. Klinický stav pacientky poukazoval na šok a laboratórne testy nenasvedčovali
nejakej výraznej patológie aj v dôsledku odberov vykonaných až na oddelení. Komunikácia medzi ním a
chirurgami neprebehla v tom smere, že by on ako anesteziológ dostal aktívnu informáciu od chirurgov o

tom, že došlo u pacientky k nejakému krvácaniu. Chirurgovia mu povedali, že nemali žiadnu komplikáciu
v operačnom poli. Nepamätal si, že by chirurgovia hovorili, že v brušnej dutine pacientky sa nachádza
akékoľvek aj minimálne množstvo krvi. Ex post si myslel, že mali chirurgovia otvoriť brušnú dutinu
pacientky. V danom kritickom čase však nebol dôvod na to, aby sa brušná dutina otvárala. Zrútenie
obehu pacientky prebehlo tak rýchlo, že nemal dôvod uvažovať o hemoragickom šoku. Podľa neho

klinický stav pacientky tomu vôbec nenasvedčoval. Laboratórne vyšetrenia rozboru krvi boli pacientke
robené a nebola zistená nejaká výrazná strata krvi. Prvý laboratórny výsledok ukazoval len na ľahkú
anemizáciu, teda stratu krvi. Ďalší rozbor krvi pacientke už robený nebol. Nikdy sa s takýmto náhlym
zrútením stavu pri krvácaní nestretol, aj keď boli straty oveľa väčšie a prebiehali omnoho rýchlejšie, nikdy
klinicky nevidel, že by do jednej minúty človek zostal bez tlaku a pulzu. Podľa neho strata 850 ml krvi

nespôsobuje bezprostredne smrť pacienta. Uvažoval aj na anafylaktickým šokom, ale hemoragický šok
bol na poslednom mieste z hľadiska indikácie problémov pacientky. Pokiaľ by bol vedel, že pacientka
krváca, vyzval by operatérov, aby skontrolovali stav krvácania do dutiny brušnej.Znalec MUDr. G.. CSc. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pacientka bola uvedená do celkovej
anestézie, pretože jej mala byť urobená laparoskopická cholecystektómia. Pod pupkom jej bola urobená
incízia, teda rez kože a potom bola zavedená Verešova ihla a následne troakar a kamera a ďalšia

incízia v hornej časti brucha, kadiaľ sa zavedie ďalší port. V tom čase anesteziológ hlásil, že u pacientky
dochádza k zrúteniu obehu. Obžalovaný uviedol vo svojej výpovedi, že v tele pacientky bolo prítomné v
Duglasovom priestore malé množstvo krvi, ktoré si on vysvetľoval tak, že mohlo byť v dôsledku ovulácie.
Pacientka mala zrýchlený pulz, bola tam hypotenzia a výkon bol ukončený a pacientka prevezená na
ARO. Po stanovení pľúcnej embólie sa pristúpilo k zriedeniu krvi, aby sa rozpustila zrazenina. Akonáhle

došlo k zrúteniu obehu a bola v brušnej dutine prítomná krv, malo sa myslieť na to, že mohlo dôjsť
ku krvácaniu do retroperitálneho priestoru, čo však zo začiatku nie je vidieť. Znalec si myslel, že prvé
uvažovanie malo viesť k otvoreniu brušnej dutiny, okamžite a až potom ako by sa vylúčilo krvácanie,
by sa mohlo pristúpiť k ďalším postupom, v konkrétnom prípade mala pacientka perforovanú spoločnú
bedrovú tepnu o dĺžke 0,9 cm. Pri poranení takejto cievy spočiatku došlo k veľkému krvácaniu do
uzatvoreného retroperitálneho priestoru. Keď sa tam krv nahromadí, v dôsledku tlaku dôjde k prevaleniu

krvi do dutiny brušnej a z jeho hľadiska to boli práve klinické príznaky hemoragického šoku úplne jasné,
teda hypotenzia a tachykardia. Pri zavádzaní troakaru alebo Verešovej ihly musí operatér myslieť na
to, že môže nastať krvácanie, alebo v súvislosti s krvácaním nejaký problém. Keď to rýchle krváca, tak
môže aj takto rýchlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta. Za akýchkoľvek okolností je možné
otvoriť brušnú dutinu a túto zrevidovať. Perforovanú, teda prepichnutú tepnu kamerou nemohol operatér

vidieť. Keď by brušnú dutinu otvorili, tak by v zadnom retroperitoneu videl krvácanie aj prepichnutú cievu,
v takom prípade by ju jednoducho operatér zašil. U pacientky bola zistená aj kardiomyopatia, ale bola
to aritmogénna kardiomyopatia, ktorá je teda latentná a v prípade, že sa pacientke znížil tak tlak, mohla
súvisieť so smrťou, ale bol to následok nie príčina smrti. Príčinou smrti bolo jednoznačne krvácanie a
hypotenzia. Lekári mali za každých okolností revidovať brušnú dutinu. Bedrová tepna bola podľa neho

pravdepodobne prepichnutá buď Verešovou ihlou alebo zavádzaním prvého troakaru pod pupkom. Z
hľadiska veľkosti rany to viac zodpovedá spôsobenie rany troakarom. Pacientka sa hemodynamicky
zrútila, bola bez tlaku a mala vysoký pulz. Množstvo vytečenej krvi do brušnej dutiny ani tak nebolo
rozhodujúce, ale mali chirurgovia myslieť v prvom rade na to, že zrejme v dôsledku zásahu operatéra
do ľudského tela došlo k zhoršeniu zdravotného stavu. Málo kedy je príčina v dýchacej sústave, mali

najskôr vylúčiť príčiny zhoršenia stavu v dôsledku zásahu operatéra v brušnej dutine. Priebeh zhoršenia
zdravotného stavu pacientky by bol rovnaký aj keby pacientka kardiomyopatiu mala alebo nemala
potvrdenú. Ak je hemodynamické zlyhanie pacienta, tak sa v prvom rade musí vylúčiť krvácanie, otvoriť
pacienta a zistiť, či tam nie je príčina zhoršenia zdravotného stavu. Chirurgovia mali najskôr vylúčiť,
že problémy nenastali preto, že oni niečo robili v brušnej dutine. Keďže problémy s pacientkou nastali

počas operácie v dutine brušnej, záver o tom, že sa má otvoriť brušná dutina chirurgicky a revidovať mal
urobiť chirurg. Anesteziológ do toho ľudovo povedané nemal čo hovoriť. Nemuseli si byť operatéri istí,
či došlo pri zavádzaní nástrojov k poraneniu pacientky a preto mali brušnú dutinu otvoriť a zrevidovať.
Podľa znalca bezprostrednou príčinou smrti pacientky bol hemoragický šok a príčinou hemoragického
šoku bola perforácia cievy zo strany operatéra, teda obžalovaného.

Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic. sk ďalej vyplýva, že počas operačného
zákroku jednoznačne došlo k jatrogénnemu poškodeniu veľkej cievy (tepny) dutiny brušnej operatérom,
teda k poškodeniu zdravia pacientky došlo v príčinnej súvislosti s operačným výkonom. Potom ako
začala pacientka zlyhávať na otázku anesteziológov nebola chirurgami vyslovená žiadna komplikácia v

operačnom poli. Takýto záver viedol anesteziológa k oprávnenému podozreniu na masívnu embolizáciu
krvnej zrazeniny do pľúcnej tepny, avšak v tejto fáze vývoja zdravotného stavu poškodenej pravá
príčina akútneho peroperačného zhoršenia klinického stavu s ohrozením základných životných funkcií
nebola rozpoznaná. V prípade, že chirurgovia zistili zakrvácanie v oblasti Duglasu, mierne v oblasti
okolo hrubého čreva vľavo, takáto situácia mala byť chirurgom hodnotená ako zjavný alarmujúci nález.

Anesteziológ sa však o prítomnosti krvi v brušnej dutine nedozvedel. Argumentácia, že krv v dutine
brušnejmalapôvodvaktuálnejovuláciipacientkybolaznačneneadekvátna,navyšeeventuálnaovulácia
nemohla byť príčinou zakrvácania aj okolo hrubého čreva. V tomto čase u pacientky neboli vyčerpané
všetky možnosti na stanovenie správnej diagnózy a mal sa zvážiť chirurgický postup a to revízia dutiny
brušnej klasickou laparotómiou, teda otvorenia dutiny brušnej. Smrť pacientky - C. nastala v súvislosti

s operačným zákrokom, pričom pracovná diagnóza embólie krvnou zrazeninou bola pitvou vylúčená.
Aritmogénna kardiomyopatia zistená histologickým nálezom bola zistená ako vedľajší nález, ktorý však
mohol zohrať úlohu pri cirkulačnom zlyhaní či zlyhávaní v rámci už existujúceho a prebiehajúceho
šokového stavu, no samozrejme nebol a nemohol byť základnou príčinou smrti či vzniku peroperačnejkomplikácie. Kardiomyopatia nebola spúšťacím mechanizmom zhoršenia zdravotného stavu pacientky.
V závere pitevného protokolu sa konštatuje dlhšie trvajúci šokový stav ako príčina smrti C.. ktorá je v
príčinnej súvislosti s poranením veľkej cievy pri operácii.

P. znalec z odboru súdne lekárstvo a patológia na hlavnom pojednávaní uviedol, že nenastali žiadne
okolnosti, pre ktoré by mohol nejakým spôsobom meniť závery svojho znaleckého posudku, na ktorých
trval. S revíziou, ktorá sa uvádza v znaleckom posudku organizácie Forensic. sk úplne súhlasí a nemá
k tomuto žiadne pripomienky. Súhlasí na 100 % s týmto záverom a pokiaľ ide o morfológiu, nemal k

tomu čo dodať. Aj z literatúry je známe, že akonáhle sa urobí nejaký invazívny zákrok do ľudského
tela, vždy je sprevádzaný krvácaním, teda aj pokiaľ ide o laparoskopickú cholecystektómiu. Krv v dutine
brušnej mohla byť z akejkoľvek cievy, ktorá sa v inkriminovanej oblasti nachádzala. Asi nemuselo byť
hneď každému jasné, že je porušená veľká cieva, pretože táto je v zapobrušnicovom priestore, je to
ďaleko a nie je tam dobre vidieť ani pri revidovaní dutiny brušnej. Podľa neho bezprostrednou príčinou
smrti pacientky bola embólia do pľúcnej artérie a akútne roztiahnutie pravej komory srdcovej. Až na pitve

sa zistilo, že to bol šok zo zníženia krvného tlaku, tzv. hypovolemický šok v dôsledku straty krvi a šok
kardiogénny, teda šok z dôvodu srdcového svalu. Takáto diagnóza je skôr morfologická a či má na to
vplyv aj kardiomyopatia, tak to je záležitosť, ktorú môže rozhodnúť len kardiológ.

V znaleckom posudku prof. MUDr. U.a ďalej uvádza, že sa plne stotožňuje so záverom znaleckého

posudku znaleckej organizácie Forensick sk., kde sa konštatuje, že vznik penetračného poškodenia
spoločnejbedrovejtepny,ktoráodstupujezbrušnejaortynemusíbyťsprevádzanýenormnýmkrvácaním
do dutiny brušnej, ale krv sa hromadí v zapobrušnicovom priestore. Rovnako masívne krvácanie vo
včasnom štádiu nemusí byť evidentné, pretože krv sa môže hromadiť v retroperitoneálnom priestore. Z
posudku ďalej vyplýva, že pokiaľ v danom prípade operatér, teda obžalovaný sledoval dutinu brušnú iba

niekoľkopočiatočnýchminútjeúplnelogické,ženemoholkrvvidieťviac,nežpopisujevosvojejvýpovedi,
pretože ak takéto krvácanie u pacientky bolo, tak táto krv zatekala do retroperitoneálneho priestoru.

Znalec Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa jeho názoru klinika pacientky nepoukazovala
na to, že u nej ide o masívne krvácanie. Klinický priebeh operačného výkonu a bezprostredného

operačného obdobia bol komplikovaný zhoršením celkového stavu pacientky v primárnej fáze operácie,
keď došlo po uvedení do anestézie k náhlemu poklesu krvného tlaku a k prejavom obehovej nestability.
Chirurg zrevidoval operačné pole a žiadny zdroj krvácania nezistil. Vychádzal pritom z operačného
protokolu a z výpovedi samotného operatéra. Myslí si, že každý chirurg by sa chcel presvedčiť, keď
sa stav jeho pacienta zhoršuje či tá príčina nie je chirurgická. Myslelo sa aj na ďalšiu príčinu, v prvom

rade na embolizačnú alebo primárnu kardiálnu. Anesteziológ vďaka tomu, že svojimi prostriedkami
nebol schopný udržať pacientku v uspokojivom obehovom stave, tak mal záujem na tom, aby ten
operačný zákrok bol rýchlo ukončený. Na tom sa spoločne s chirurgom aj dohodli a chirurg v tejto
počiatočnej fáze výkonu poranenie veľkej tepny nezaznamenal a chirurgický výkon bol ukončený,
čo z jeho pohľadu bolo v poriadku. V priebehu operácie nemusel chirurg nutne prejavy krvácania

zaznamenať, aj keď tepna už bola poranená a v počiatočnej fáze v dutine brušnej ešte nemusela byť
krv vo väčšom množstve, ktoré by chirurgom pozornosť obrátilo k poraneniu väčšej tepny alebo cievy.
Celková strata okolo 800 ml krvi nesúhlasí s požadovaným množstvom krvi, ktoré by mohlo pacienta
priviesť do hemoragického šoku. Celková strata krvi nebola natoľko objemová, aby mohla byť daná
do príčinnej súvislosti s klinickým zhoršením pacientky. V pozdejšej fáze chirurg už nemohol väčšie

množstvo krvi v brušnej dutine revidovať, lebo pacientka už na sále nebola, teda pokiaľ nevidel chirurg
na začiatku výkonu prejavy prudkého tepnového krvácania, tak nepomýšľal oprávnene na poranenie
veľkej cievy laparoskopickým inštrumentáriom a zhoršenie klinického stavu v zhode s anesteziológom
považoval ako dôsledok nejakého iného patologického stavu. Hemodynamický stav nastáva vtedy,
pokiaľ klesá krvný tlak, zrýchľuje sa pulz a zhoršujú sa dychové funkcie. Tak všetko svedčí spravidla

preto,žeideozhoršenievýkonnostisrdcaakopumpyazhoršenieprekrveniaživotnedôležitýchorgánov,
ktoré sa prejaví zrútením obehového stavu. Podľa jeho názoru operatér postupoval správne. Zmeniť
laparoskopickú operáciu na operáciu otvorenú predstavuje pomerne značné riziko a každý chirurg si
to určite rozmyslí u pacienta, ktorý kardiálne zlyháva. On by sa tak rozhodol urobiť nepochybne v
prípade, že by si bol istý, že pacientke bola poranená tepna a pacientka z nej masívne krváca, tak by

ju ošetril, ale podľa neho operatér takúto situáciu nevidel. Rozhodne s tvrdením, že v prvom rade bolo
nutné vylúčiť krvácanie nesúhlasí, pretože podľa neho primárnou príčinou zhoršenia stavu pacientky
nebolo krvácanie, ale táto príčina bola pravdepodobne kardiálna. Rozhodne nesúhlasí ani so zistenou
príčinou smrti pacientky na základe pitvy. Znalec ďalej uviedol, že aj keby sa hneď otvorila brušná dutinapacientky a ošetrila sa poranená cieva nemohlo by to zachrániť jej život. Podľa neho príčinou smrti bolo
srdcové zlyhanie. Nikdy v živote svedok laparoskopickú operáciu žlčníka nerobil. Pri laparoskopickej
operácii žlčníka sa môže poškodiť veľká bedrová tepna, najčastejšie hneď v úvode pri zavádzaní portu

pomocou troakaru. Aby sa takémuto prípadnému poraneniu predišlo tak sa brušná dutina pred týmto
úkonom plní plynom. V prípade, že by bol znalec na mieste operatéra pacientky, bol by určite mal pocit,
že žiadne poranenie nespôsobil. Vedel by, že pacientka sa mu horší, ale chcel by určite vedieť či niečo
nepoškodil sám a preto by prehliadol operačné pole. Pokiaľ by krv nevidel, alebo nevidel by situáciu
ktorá by vyvolávala masívne krvácanie, tak by sa určite priklonil k tomu, že príčina zhoršenia stavu

je interná alebo anesteziologická. Myslel by na príčinu kardiálnu, alebo masívnu pľúcnu embolizáciu.
Podľa neho problém bol v tom, že operatér strácal pacientku a zjavný chirurgický dôvod na to nevidel.
Za tejto situácie sa rozhodnúť prejsť z laparoskopickej cholecystektómie na laparotómiu, teda otvoriť
dutinu brušnú je celkom ťažké. Vzhľadom na okolnosti prípadu podľa svedka nebol dôvod na otvorenie
brušnej dutiny. Kardiomyopatia zistená u pacientky až pitvou mohla mať vplyv na zhoršenie zdravotného
stavu pacientky.

Z odborného vyjadrenia Y. CSc. ďalej vyplýva, že v priebehu operácie nemusel chirurg nutne
zaznamenať prejavy krvácania aj keď bola tepna už poranená, pretože v dutine brušnej nemusela byť
krv vo väčšom množstve, ktorá by chirurgovu pozornosť obrátila k možnému poraneniu veľkej cievy,
ktorá bola prítomná. Pokiaľ chirurg nevidel v priebehu výkonu prejavy prudkého tepnového krvácania

nepomýšľal na poranenie veľkej cievy laparoskopickým inštrumentáriom a zhoršenie klinického stavu
považovalvzhodesanesteziológomzadôsledokinéhopatologickéhostavu,pretopostupobžalovaného
s ohľadom na svoje závery považuje za správny. V priebehu operácie nemohol chirurg krvácanie
zaznamenať.

Zo znaleckého posudku číslo 3/2012 MUDr. W. PhD., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie kardiológia vyplynulo, že pacientka trpela zriedkavým závažným ochorením srdca, rozdielnym
spôsobom poškodzujúcim tak pravú ako aj ľavú srdcovú komoru, ktoré prebiehalo klinicky nemo a aj
preto pravdepodobne neboli rozpoznané predoperačne. Pravá komora bola podľa pitevného nálezu
postihnutá rozvinutou formou arytmogénnej pravokomorovej kardiomyopatie a ľavá komora výraznou

hypertrofickoukardiomyopatioubezmožnostivyjadreniasakprítomnostiobštrukcievovýtokovomtrakte
ľavej komory, ktorej nález by mohol by ďalším významným faktorom zvýrazňujúcim nedostatočnosť ľavej
komory. Uvedené poškodenia mali za následok latentnú obojkomorovú srdcovú slabosť, ktorá zásadným
spôsobom obmedzovala schopnosť srdca reagovať na akékoľvek zmeny v podmienkach krvného
obehu s vysokou závislosťou na plniacich tlakoch oboch srdcových komôr. Náhle zmeny pomerov

krvného obehu počas udalostí sprevádzajúcich operačnú procedúru mali za následok manifestáciu
srdcovej slabosti spôsobom a priebehom zakladajúcim prudký vývoj kardiogénneho a hypovolemického
šoku mylne interpretovaných ako zlyhanie srdca pri pľúcnej embólii. Navyše srdcové ochorenia typu
arytmogénnej pravokomorovej kardiomyopatie a hypertrofickej kardiomyopatie boli identifikované ako
hlavné príčiny náhleho úmrtia mladých a atlétov a možno predpokladať, že v prípade vrcholového

športovania pacientky by sa ochorenia manifestovali skôr.

Prof. MUDr. U.Sc., znalec z odboru súdne lekárstvo a patológia vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2013
uviedol, že podľa odborného zamerania Doc. MUDr. P. CSc. je zrejmé, že sa jedná o klinického lekára.
Súdny lekár nemá právo sa vyjadrovať ku klinickej problematike, a to ani ku diagnostickým a ani ku

terapeutickým postupom. Doc. MUDr. P.c. vo svojom odbornom vyjadrení a aj vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní hodnotil prevažne terapeutický postup a diagnostické možnosti obžalovaného,
z tohto dôvodu sa k tejto časti jeho odborného vyjadrenia i výpovede nemá právo vyjadrovať. Avšak
so závermi týkajúcimi sa súdneho lekárstva plne súhlasil. V identickom znení sa vyjadril k znaleckému
posudku MUDr. W.

Z vyjadrenia Forensic.sk, znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia zo dňa 03.03.2014
vyplynulo, že sa nestotožňujú s názorom MUDr. P. nakoľko uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadneho
dokumentu v rámci spisového materiálu, ani zo žiadneho záveru z vykonanej pitvy a uzavretých diagnóz
po pitve a ani z výsledkov ďalších doplňujúcich morfologických vyšetrení po pitve. V čase vykonania
operácie nebolo z medicínskych faktov prípadu známe žiadne také nadmerné klinické riziko, ktoré

by viedlo k poznaniu, že počas operácie môže dôjsť k zlyhaniu srdca, či konkrétnej epizóde poruchy
činnosti srdca. Ak je po pitve známy výsledok, ktorý ako pridružené ochorenie stanovil arytmogénnu
kardiomyopatiu pravej komory srdca, potom nie je možné následne ex post týmto nálezom vysvetľovať,
či zdôvodňovať klinický vývoj v konkrétnom čase u žijúcej pacientky a to najmä preto, že ide o vedľajšímorfologický nález. Pridružené ochorenia predstavujú kategóriu pitevných nálezov, ktoré nemajú priamy
vzťah k základnej a bezprostrednej príčine smrti. Nie je možné spochybňovať závery pitvy najmä pri
neznalosti spôsobu a postupu uzatvárania pitevných protokolov. K znaleckému posudku MUDr. W..,

PhD., uviedli, že je možné súhlasiť s jeho všeobecnou časťou, ako aj s literárnymi údajmi o príslušných
diagnózach. Dokonca v konkrétnom prípade pacientky C. súhlasia aj s uvedeným konštatovaním znalca,
že pacientka vykazovala nízke kardiálne riziko počas predoperačného vyšetrenia, a tak mohla byť
operovaná bezpečne, bez ďalšieho odkladania. V kontexte s arytmogénnou kardiomyopatiou pravej
komory srdca uviedli, že znalecký posudok MUDr. W. CSc., popisujúci prevažne všeobecné aspekty a

patofyziologické mechanizmy ničím neovplyvňuje a ani nespochybňuje závery ich znaleckého posudku
číslo 67/2010 a ani jeho doplnenia číslo 37/2011.

Z kópie pitevného protokolu číslo 872/2010 okrem iného vyplýva, že pacientka C. umrela dňa 15. 12.
2009 o 17.00 h na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice a polikliniky n. o. Banská
Štiavnica. Pacientka po uvedení do celkovej anestézy pri plánovanej laparoskopickej cholecystektómii

po aplikácii kapnoperitonea a zavedení prvých dvoch portov náhle cirkulačne zlyhala. K smrti pacientky
viedlo zlyhanie srdca pri protrahovanom šoku, pri jatrogénnom poranení pravej artéria iliaca komunis
s krvácaním do retroperitonea a peritoneálnej dutiny pri aritmogénnej pravokomorej kardiomyopatii,
pričom bezprostrednou príčinou smrti bol šok a pridruženým ochorením nesúvisiacim so základným
ochorením bola kardiomyopatia.

Z vyjadrenia MUDr. U. k anestézii pacientky C. okrem iného vyplýva, že po zavedení hlavného troakáru
a vedľajšieho portu o 13.15 h došlo k náhlemu vzostupu pulzovej frekvencie pacientky ako aj tlaku,
resp. vymiznutiu periférneho pulzu, pacientka mala cyanotické pery a bledosť v tvári. Bez meškania
bola privolaná primárka MUDr. K. a chirurgom bolo verbálne oznámené, aby pozastavili operáciu kvôli

problému s pacientkou, pričom v tejto súvislosti nebola chirurgmi vyslovená žiadna komplikácia v
operačnom poli. Po príchode primárky MUDr. K. a po spoločnom klinickom zhodnotení bolo chirurgom
oznámené, aby ukončili operačný výkon, preto títo následne pacientke zašili kožu a bola preložená na
posteľ a prevezená na oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny.

Zo správy Nemocnice a polikliniky n. o. Bratislava vyplýva, že pri operácii pacientky C. boli prítomný
MUDr. K. ako primárka oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny, MUDr. Ďuriš ako anesteziológ,
MUDr. B., sestra M. sestra X., sestra T. a ako operatér MUDr. V. a chirurg MUDr. F.. MUDr. B. robila
predoperačné anesteziologické vyšetrenie.

Z lekárskej správy vypracovanej MUDr. U. F. okrem iného vyplýva, že pacientka C. bola prijatá na
operáciu žlčníka do Nemocnice v Banskej Štiavnici dňa 14. 12. 2009. Po uvedení do celkovej anamnézy,
do celkovej anestézii dňa 15. 12. 2009 bola jej urobená incízia pod pupkom, zavedená kamera a jeden
port v oblasti epigastria. Po zavedení portu dochádza k náhlemu zhoršeniu stavu pacientky, anesteziológ
supunuje na embolizáciu do pľúc, preto bol ihneď ukončený zákrok, boli suturované teda zašité rany

a pacientka transportovaná na oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny. Záver tejto správy bola
vypracovaný MUDr. U. F. dňa 16. 12. 2009 o 13,59 hod. Na správe sa nachádza aj pečiatka MUDr. G.
Z operačného protokolu, ktorý vypracoval asistent MUDr. U. okrem iného vyplýva, že pacientke IO.
celkovej anestéze bol vykonaný rez v oblasti pod umbilikom, vykonané pneumoperiteum, po zavedení
Verešovej ihly následne zavádzaný kamerový systém a vykonávaný rez v oblasti epigastria, kde bol

zavádzaný troakar, po revízii zisťujú zakrvácanie v oblasti duglasu a mierne v oblasti parakolicky I.sin.
Následne na to náhle dochádza k hypocapniu, hypoxii tachykardii a hypotenzii. Anesteziológ suponuje
na príučnú embóliu, preto okamžite výkon ukončujú a pacientku prekladajú po zašití rán na oddelenie
anestézie a intenzívnej medicíny na ďalšiu konzervatívnu liečbu.

Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí vyplýva, že pacientka C. umrela dňa 15. 12.
2009 o 17.00 h.

Zfotokópiepríjmovéhopokladničnéhodokladučíslo123zodňa21.12.2009vystavenéhofirmouEureko
- enviro s.r.o. Levice vyplýva, že pán L. zaplatil za kremáciu a urnu spolu sumu 162,- Eur. Rovnaká

skutočnosť vyplýva aj z fotokópie dodacieho listu a pripojenej faktúry.Z fotokópie faktúry číslo 298/09, resp. príjmového pokladničného dokladu číslo 353 vystaveného
pohrebnou službou Okenka, O. vyplýva, že L. za pohrebné služby uhradil predmetnej spoločnosti sumu
711,71 Eur.

Z ďalšej fotokópie potvrdenia o zaplatení vyplýva, že pohrebníctvu Okenka bolo dňa 18. 12. 2009
uhradená suma 66,73 Eur.

Z dokladu o spopolnení číslo 549 okrem iného vyplýva, že IO. bola dňa 21. 12. 2009 spopolnená v

krematóriu v Leviciach.

Produkované dôkazy súd hodnotil v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku jednotlivo a v súhrne
a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
a že tohto sa dopustil obžalovaný. Aj napriek tomu, že sám obžalovaný spáchanie skutku od začiatku
trestného stíhania popiera, podľa názoru súdu je z jeho spáchania dostatočne usvedčovaný najmä

znaleckým posudkom organizácie Forensic.sk. V prvom rade je potrebné uviesť, že obžalovaný
ako hlavný operatér pri laparoskopickej cholecystektómii vykonávanej na pacientke C. pri zavádzaní
operačných nástrojov do dutiny brušnej poškodil pacientke veľkú cievu čo nakoniec vo svojej výpovedi
sám priznal. Obžalovaný rovnako priznal, že na chirurgickom monitore pri revidovaní dutiny brušnej
videl u pacientky zakrvácanie v oblasti malej panvy zv. Duglasu a mierne v oblasti hrubého čreva

vľavo v množstve podľa neho okolo 20 ml, ktoré pripisoval ovulácii pacientky resp. porušeniu malých
ciev pri prepichnutí dutiny brušnej pracovnými nástrojmi. Takýto záver operatéra - obžalovaného
podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie Forensic.sk bol však značne neadekvátny, navyše
prípadná ovulácia nemohla byť príčinou zakrvácania v oblasti hrubého čreva. Obrana obžalovaného
v tom smere že k náhlemu cirkulačnému zlyhaniu poklesom tlaku k zvýšenej frekvencii srdca, k

poklesu nasýtenia krvi kyslíkom a poklesu hladiny vydychovaného kysličníka uhličitého s ohrozením
základných životných funkcií nedošlo v dôsledku krvácania pacientky resp. poškodenia veľkej cievy
dutiny brušnej ním ako hlavným operatérom je vyvrátená rovnako znaleckým posudkom organizácie
Forensic.sk,resp.výpoveďouznalcaMUDr.G.iMUDr.O.,PhD.Podľatýchtoznalcov,kvyššieuvedeným
zdravotným problémom pacientky došlo v dôsledku jatrogénneho poranenia veľkej cievy operatérom,

pričommnožstvokrvizistenévtelepacientkypripitve(850ml)naktorésaobžalovanýneustáleodvoláva
nebolo rozhodujúce. Rozhodujúcim bolo hemodynamické zrútenie zdravotného stavu pacientky v
dôsledku straty krvi za situácie, keď chirurgovia o náleze akéhokoľvek množstva krvi v dutine brušnej
anesteziológa neinformovali, pričom tvrdili, že v operačnom poli žiadny problém nemajú. Podľa názoru
znalca a v danom prípade aj laického názoru súdu mali chirurgovia v prvom rade zvažovať možnosť, že k

zhoršeniu zdravotného stavu pacientky došlo práve v súvislosti so zásahom chirurgov do jej tela, navyše
keď videli v brušnej dutine určité aj keď podľa ich tvrdenia minimálne množstvo krvi. Anesteziológovia
MUDr. U. resp. MUDr. K. o tomto vedomosť nemali a preto sa im možné úvahy o tom, prečo došlo
k zhoršeniu zdravotného stavu pacientky uberali, teda nesprávnym smerom. Podľa znalca MUDr. X.
práve hypotenzia a tachykardia sú úplne jasné klinické príznaky hemoragického šoku vyvolaného práve

v dôsledku porušenia brušnej cievy operatérom. Nevedno z akého dôvodu chirurgovia v čase, keď mali
zavedenú v dutine brušnej kameru dôslednejšie túto nepreskúmali z hľadiska možného vzniku krvácania
aj Keď kamerovým systémom nebolo dostatočne vidieť do retroperitoneálneho (zabrušného) priestoru v
dôsledku črevných kľučiek ako to uviedol sám obžalovaný. Z výpovede znalca MUDr. X. vyplýva, že bolo
úlohou chirurgov a hlavné operatéra, teda obžalovaného, keď videl aj keď minimálne krvácanie v dutine

brušnej v kombinácii s tak jasnými príznakmi hemoragického šoku, akými boli hypotenzia a tachykardia,
chirurgicky otvoriť dutinu brušnú, vizuálne zistiť zdroj prípadne rozsah krvácania, toto zastaviť a zabrániť
tak smrti pacientky. Obrana obžalovaného v tom smere, že príčinou smrti pacientky mohla byť aj pitvou
zistená kardiomyopatia je vyvrátená rovnako výpoveďou znalca MUDr. X., v zmysle ktorej táto mohla
zohrať úlohu pri cirkulačnom zlyhávaní pacientky v rámci prebiehajúceho šokového stavu no nemohla

byť základnou príčinou vzniku peroperačnej komplikácie a smrti.

Pokiaľideoznaleckýposudokresp.výpoveďznalcaMUDr.B.,tentosasozávermiznaleckejorganizácie
Forensic.sk plne stotožnil a nevzniesol voči tomuto znaleckému posudku, resp. jeho doplnku žiadne
výraznejšie pripomienky. Z odborného vyjadrenia resp. z výpovede znalca MUDr. X. vyplýva, že postup

obžalovaného považoval za správny, poukazujúc pritom na svoj nesúhlas s bezprostrednou príčinou
smrti pacientky zistenou pri pitve, pretože táto bola podľa neho v srdcovom zlyhaní. Súdu sa takýto záver
znalca MUDr. X. javí viac ako otázny poukazujúc pritom na skutočnosť, že ani MUDr. X., ani MUDr. U.
a ani MUDr. B. závery pitvy pokiaľ ide o bezprostrednú príčinu smrti nijako nespochybňovali. ZnalecMUDr. X. opakovane uvádzal vychádzajúc z jeho výpovede, že operatér žiadne masívne krvácanie do
dutiny brušnej nevidel. Podľa znalca MUDr. X. aj názoru súdu však mal obžalovaný brušnú dutinu potom
ako sa začal zdravotný stav pacientky náhle zhoršovať zrevidovať kamerovým systémom dôslednejšie,

najmä preto že tam určitú krv videl aj s poukazom na to, že pacientka mohla krvácať do pomerne ťažko
viditeľnéhozabrušnéhopriestoru.NapriektvrdeniamMUDr.X.súdpostupoperatéra,tedaobžalovaného
vyhodnotil ako nesprávny pretože nepristúpil k otvoreniu dutiny brušnej, k jej zrevidovaniu vizuálne a k
zisteniu príčiny krvácania aj keď cez kamerový systém videl podľa neho len malé krvácanie. Pokiaľ by
obžalovaný brušnú dutinu pacientky otvoril, nepochybne by bol zistil väčšie krvácanie s poranenej veľkej

cievy, túto by bol ošetril a podľa názoru súdu tak zachránil život pacientke Ing. Hroncovej. Zo svedeckých
výpovedí MUDr. U. a MUDr. K. ako aj z výpovede obžalovaného vyplýva, že obžalovaný o krvácaní do
dutiny brušnej vedel, ale anesteziológov na túto skutočnosť neupozornil. Výpoveď svedka MUDr. F. len
potvrdzuje tvrdenia uvádzané obžalovaným ohľadne zistenia krvi v brušnej dutine a postup aký lekári
zvolili potom ako im pacientka začala na sále kolabovať. Z trestnej činnosti je obžalovaný nepriamo
usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, najmä pitevným protokolom, z ktorého vyplýva, že bezprostrednou

príčinou smrti pacientky bol šok, ale aj operačným protokolom a listom o prehliadke mŕtveho.

Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno preto vyvodiť jednoznačný záver o
zavinení obžalovaného spočívajúcom vo vedomej nedbanlivosti, pretože podľa presvedčenia súdu
obžalovaný ako skúsený chirurg vedel, že svojim konaním pri operácii - laparoskopickej cholecystektómii

môže poškodiť resp. ohroziť zdravie pacientky, ale bez primeraných dôvodov nesprávnym lekárskym
postupom sa domnieval, že poškodenie alebo ohrozenie jej zdravia nespôsobil. Obžalovaný MUDr.
G.vojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek
1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, keďže
inému (pacientke C.) z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho povolania. Porušenia dôležitej povinnosti vyplývajúcej
z jeho povolania a teda spáchanie činu závažnejším spôsobom konania sa podľa názoru súdu dopustil
obžalovaný tým, že anesteziológov neupozornil ako hlavný operatér na prítomnosť krvi v dutine brušnej
pacientky, čo viedlo k nesprávnemu vyhodnoteniu zhoršenia jej zdravotného stavu a v konečnom
dôsledku aj k jej smrti. Za dôležitú povinnosť možno ďalej považovať aj to, že obžalovaný nepristúpil k

otvoreniudutinybrušnejpacientkychirurgicky,hocitakurobiťmoholamalbezväčšiehorizikavsúvislosti
so zhoršením jej zdravotného stavu, nezistil príčinu krvácania a krvácaniu jednoduchým chirurgickým
zákrokom, zašitím prepichnutej cievy nezabránil. Znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného prečinu
obžalovaný naplnil tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej.

Obžalovaný MUDr. G.oposiaľ súdne trestaný ani priestupkovo postihovaný nebol. Z miesta trvalého
bydliska nie je bližšie hodnotený, uvádza sa, že bol tri krát postihovaný za dopravný priestupok a
keďže nie je prihlásený k trvalému ani prechodnému pobytu v meste Banská Štiavnica, kde pracuje v
nemocnici ako lekár, chirurg nie je možné sa bližšie k jeho osobe zo strany Mestského úradu v Banskej
Štiavnici vyjadriť. Z pracovného posudku vystaveného Nemocnicami a poliklinikami n. o. Bratislava na

obžalovaného okrem iného vyplýva, že MUDr. G. vykonáva svoju prácu lekára zodpovedne a dôsledne,
pracovné povinnosti a zverené úlohy plní k spokojnosti zamestnávateľa, pričom sa nikdy nedopustil
žiadnehoporušeniapracovnejdisciplíny.Pracujenaoddeleníjednodňovejambulantnejchirurgie,pričom
vo vzťahu k spolupracovníkom je nekonfliktný, ochotný vždy odborne poradiť a pomôcť. Medzi kolegami
si svojimi odbornými vedomosťami, skúsenosťami a zručnosťami získal rešpekt a uznanie. Napriek

povahe náročnosti svojej práce si aj v záťažových situáciách zachová kľudný a racionálny prístup.
Jeho doterajšie pôsobenie hodnotia ako úspešné, pretože svojim prístupom, odbornými skúsenosťami a
osobnými vlastnosťami prispieva k vysokému štandardu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v odbore
chirurgie vo vyššie uvedenej nemocnici v Banskej Štiavnici.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, 4 Trestného
zákona prihliadol na poľahčujúcu okolnosť - vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu
a priťažujúce okolnosti - nezistil, teda na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností s poukazom na
ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, zároveň prihliadol na osobné pomery a možnosti
nápravy obžalovaného ako i na okolnosti spáchania skutku a spôsobený ťažký nenapraviteľný následok

jeho konaním a dospel k záveru, že účel trestu bude u obžalovaného splnený aj uložením trestu odňatia
slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby t.j. trestu odňatia slobody v trvaní
2 roky s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Vzhľadom k tomu, že
svojim konaním porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania, súd mu uložil trest zákazučinnosti vykonávať povolanie lekára - chirurga v štátnych zdravotníckych zariadeniach na dobu 2 /dva/
roky. Takto uložený trest súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný
a zodpovedajúci zákonu.

Napriek skutočnosti, že poškodená X. si uplatnila náhradu škody riadne a včas, súd ju s jej nárokom
odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko obžalovaný pracuje vo Všeobecnej nemocnici v Žiari
nad Hronom ako odborný lekár v pracovnom pomere a podľa Zákonníka práce v zmysle § 179 a nasl.
je u neho založená všeobecná zodpovednosť ako zamestnanca za spôsobenú škodu (existuje tu teda

právny vzťah medzi poškodenou a Nemocnicou s poliklinikou n. o. Bratislava).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 3 T 79/2011.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.