Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Podhorová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200107
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6017200107.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne N. E., nar. XX. XX.
XXXX, U.. M. XX, XXX XX M., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova ulica 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35807598, o zaplatenie 6.651,15 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti

uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 24. 08. 2015 č. k. 7C/31/2014-66, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/31/2014 - 66 zo dňa 24. 08. 2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh vo výške 399 € s odôvodnením, že súdny poplatok je vyrubený podľa položky
č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. s poukazom na § 2 ods. 2 zákona.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie. Namietala, že
uvedené uznesenie vykazuje nedostatky z dôvodu jeho neurčitosti a nepreskúmateľnosti. Samotné
konštatovanie súdu, že žalovaný má podľa § 2 ods. 2 zák. č. 79/1992 Zb. uhradiť súdny poplatok za
návrh považuje za nepostačujúce. Má za to, že ide o predčasné rozhodnutie, pretože v konaní ešte nie je
jednoznačne preukázané, že by žalobca uplatňoval ochranu práv zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala

na iné uznesenie krajského súdu, ktorý vyjadril názor, že nemožno akceptovať názor, podľa ktorého
oslobodenie od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch sa
bez ďalšieho vzťahuje aj na poplatníka uplatňujúce právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia (sp.
zn. 12Co/83/2010 - uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici). Odvolateľka sa domnieva, že súd
zaviazal na úhradu súdneho poplatku nesprávny subjekt, preto navrhla, aby odvolací súd toto uznesenie
zrušil.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej CSP),
preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s §
385 ods. 1 CSP a contrario. Napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne a súladné so
zákonom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Ako je zrejmé z obsahu spisu napadnutým uznesením okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 399 € s odôvodnením, že ide o súdny poplatok
vyrubený podľa položky č. 1. písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. s poukazom
na § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch. Ako je zistené, uvedené uznesenie bolo vydané po tom,
čo predchádzajúcim rozsudkom č. k. 7C/31/2014-48 zo dňa 10. 11. 2014 uložil súd žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni vymáhanú sumu 6.651,15 € z titulu bezdôvodného obohatenia, keď zmluvný vzťah, z

ktorého malo k tomuto bezdôvodnému obohateniu dôjsť, považoval za vzťah spotrebiteľský. Žalobkyňa
teda bola v konaní úspešná.5. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(platného a účinného v čase vydania napadnutého uznesenia), ak je poplatník od poplatku oslobodený a

súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. V danom spore teda súd riešil nárok vyplývajúci zo spotrebiteľského
vzťahu, pričom žalobca ako spotrebiteľ bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ osobne oslobodený od platenia
súdnych poplatkov ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

6. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že predmetom sporu bolo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, odvolací súd uvádza, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch, je
od poplatku oslobodený spotrebiteľ v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy, a to v každom
konaní, ktoré má základ v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľskou zmluvou je potom každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane
uzatvárajú dodávatelia so spotrebiteľmi. Je bez akýchkoľvek pochybností, že v tomto prípade žalobca

uplatňoval právo v spore, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Mal postavenie spotrebiteľa a v tomto
dôsledku sa naňho vzťahuje zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zák.
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase. Odvolací súd na
margo uvádza, že pokiaľ je akákoľvek problematika nejednoznačná a týka sa ochrany spotrebiteľa, je
potrebné vždy uprednostniť výklad, ktorý je v záujme spotrebiteľa a v tomto kontexte aj v rámci ukladania

poplatkovej povinnosti výklad, ktorý je na prospech poplatníka.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že v tomto prípade bol žalobca oslobodený od súdnych
poplatkov, a pretože bol vo veci samej úspešnou sporovou stranou, správne postupoval súd prvej
inštancie, keď podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, uložil neúspešnej žalovanej povinnosť

zaplatiť súdny poplatok.

8. V zmysle uvedeného potom odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

9. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.