Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367995
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118367995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci
žalobcu SetCar sk, a.s. so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zast. JUDr.
Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 509/4, 036 01 Martin proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 2970/4, 816 23 Bratislava, právne zast. JUDr.
Felix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie 7571/8A, 816 23 Bratislava v konaní o zaplatenie 270
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
5Cb/1/2019-93 zo dňa 20. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/1/2019-93 zo dňa 20. februára 2019 p o t
v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 270 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným od 22.02.2018 do zaplatenia. Žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomere 100 % trov konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo

výške 270 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 22.2.2018 do zaplatenia. V žalobe
uviedol, že na základe škodovej udalosti došlo k škode na vozidle poškodeného I. W. (ďalej aj
poškodená / poškodený). Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozila, poisteného
u žalovaného. Poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu. Žalobca
následne vystavil za užívanie vozidla poškodenému faktúru. Žalovaný plnil, ale nie v plnom rozsahu.
Následne poškodený uzavrel zo žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, čo oznámil žalovanému.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 19Up/949/2018 zo
dňa 19.11.2018. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu
neuznáva, faktúra mu nebola doručená, žalobca nepredložil VOP, ktoré mali byť súčasťou zmluvy o
nájme. V Zmluve o nájme nie je uvedený počet najazdených kilometrov, tie sú uvedené len vo faktúre
č.170555 aj to napísané rukou, čo nie je dôveryhodné. Bol toho názoru, že žalobca nie je v spore aktívne
legitimovaný, pretože postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon.

4. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril, že prenájom vozidla je považovaný za skutočnú škodu, čiže
za majetkovú hodnou, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. K dopravnej
nehode došlo dňa 5.10.2017 v obci B. X.. Poškodené bolo motorové vozidlo L. XXX ev.č. Z. XXX
X., poškodená I. W.. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom B. E. ev.č. Z. XXX X., ktoré bolopoistené u žalovaného. Žalobca zapožičal poškodenej motorové vozidlo J. I. ev.č. X. XXX T. na základe
Nájomnej zmluvy č. 535 zo dňa 27.11.2017. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru
č. 170555, splatnú dňa 20.12.2017 na sumu 420 Eur s DPH. Tvrdenie žalovaného tom, že v zmluve

nie je uvedený počet kilometrov považoval za nepodstatné, pretože vozidlo bolo zapožičané na dni,
nezávisle od počtu najazdených kilometrov. VOP sú riadne zverejnené na web sídle žalobcu. Postúpenie
pohľadávky považoval za platné. K uplatnenému nároku poukázal na rozhodnutia súdov v obdobných
veciach.

5. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že ak poškodená neuhradila
žalobcovifaktúruzanájomvozidla,týmtonastranepoškodenejnedošlokzmenšeniumajetkuožalovanú
sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva
poškodenej na náhradu škody vo výške 420 Eur na žalobcu. Podľa okresného súdu je potrebné
vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.12.2017, nakoľko predmetnou zmluvou došlo
k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodenou ako nájomcom a

žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného suplovalo v tomto prípade samotné postúpenie. Je
nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia
bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenej ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej
veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia,

medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,
že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ,
okresný súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik
škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Úhradu nájomného supluje v tomto prípade
samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodenej ako nájomcu náhradného vozidla voči svojmu

veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatila, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky,
v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Poukázal pritom na právny názor vyslovený v
rozhodnutí Krajského súdu Bratislava sp.zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že predpokladom vzniku každej občianskoprávnej

zodpovednostijeprotiprávnyúkon,spôsobenieškodya príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonoma
škodou. Žalovaný svoju zodpovednosť v spore nenamietal. O tom, že jeho zodpovednosť je daná svedčí
aj to, že už žalobcovi plnil, avšak v menšom rozsahu ako žalobca žiadal. Poskytnuté poistné plnenie má
byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Rozsah
škody určuje ust. § 442 OZ. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky

zákonník nedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou
rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi.
Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
(R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení,
strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie

do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére
poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené
v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

7. Okresný súd skonštatoval, že škodou je aj požičovné zaplatené za požičanie vozidla zrovnateľného
s poškodeným, ak prevyšuje výdavky spojené s vyžívaním vlastného auta. Škodu spočívajúcu v
tom, že žalobca (poškodená) vynaložil vyššie náklady na požičanie motorového vozidla v porovnaní
s nákladmi, ktoré by vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať v
dôsledkupoškodenia,jetrebapovažovaťzaskutočnúškodu,ktorúježalovanýpovinnýuhradiťvrozsahu

nutne a účelne vynaložených nákladov. Žalobca v spore preukázal, že si v spore uplatnil škodu za
nájom náhradného motorového vozidla len v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Nutná
doba opravy motorového vozidla je preukázaná záznamom so servisu, z čoho vyplýva čas opravy od
27.11.2017 do 06.12.2017. Žalobca v spore preukázal, že ide o škodu, ktorá spočíva v zmenšení
jeho majetku, a ktorá by nebola vznikla nebyť dopravnej nehody, ktorú spôsobila osoba poistená u

žalovaného.

8. Okresný súd uviedol, že aj keď žalovaný priamo v odpore nerozporoval čas opravy a cenu
požičovného, žalobca čas nevyhnutnej opravy preukázal údajom uvedeným na faktúre č. 170555 akoaj Čestným prehlásením poškodenej. Poškodená si motorové vozidlo požičala na obdobie, kedy sa
jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise a poškodená dĺžku opravy ovplyvniť nemohla. Náhradné
vozidlo bolo vrátené bezodkladne po skončení opravy, čo vyplýva z platenia požičovného do 06.12.2017,

čo je dátum totožný s dátumom ukončenia opravy uvedený na faktúre. Žalovaný nepreukázal, že
čas opravy v rozsahu 10 dní bol neprimerane dlhý. V tomto prípade nemožno žalobcovi prisúdiť
povinnosť zisťovania dĺžky opravy, ktorej trvanie je primerané rozsahu poškodenia a z toho vyvodiť
nemožnosť stotožniť dĺžku doby nájmu resp. jej primeranosť s dĺžkou opravy motorového vozidla.
Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný tým, že časť týchto nákladov

preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so
zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie
bolo používané motorové vozidlo, keď poškodená v čestnom prehlásení uviedla k dôvodom prenájmu
náhradnéhovozidla,žeautopotrebovalanadochádzaniedozamestnaniaabežnéhochodudomácnosti.

9. Okresný súd uviedol, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí

vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku
poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci
(rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/134/2014, sp. zn. 2 Cob/328/2015). Skutočnou
škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že

navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za
prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná
udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú
škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom
alebo zabezpečením škody. Poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v

dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenej vnútený
stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešila požičaním náhradného motorového
vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatila, uplatňovala
( žalobca) v súdnom spore. Cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenej, resp. právnemu
predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohla používať svoje vlastné vozidlo.

Práve do stavu, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil
klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodenej jej neprimeraným
zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťovala a hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou
vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodenú tým, aby počas opravy
poškodeného motorového vozidla zisťovala aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti

používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohla riešiť alternatívami inými,
než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto
prístupom by poškodená bola neprimerane a nedôvodne zaťažovaná, keďže už stav poškodenia jej
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim
stavom pre poškodenú.

10. Okresný súd uviedol, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť ( § 797 ods.3 OZ). Z Oznámenia
o poistnom plnení vyplýva, že je datované dňom 6.2.2018, podané dňa 8.2.2018 čiže dňom 6.2.2018
najneskôr žalovaný ukončil potrebné šetrenie a oznámil výšku poistného plnenia žalobcovi. Vzhľadom

na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania vzniklo žalobcovi právo aj na zaplatenie úroku
z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne. Žalobca si v spore uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom
22.2.2018, čiže po uplynutí lehoty 15 po skončení vyšetrenia poistiteľom (6.2.2018 č.l.10 plus 15 dní).
Aj v tejto časti okresný súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej. Pri rozhodovaní o výške
uplatneného úroku z omeškania sa okresný súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou

v § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od
01.02.2013. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm.

f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

12. Žalovaný napadol ústavnú nekonformnosť rozsudku, ktorý označil za nesprávny, nezákonný a
arbitrárny. Uviedol, že rozsudok je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie a trpí nepreskúmateľnosťou.Mal za to, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami,
zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa názoru žalovaného
na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie

právnych noriem v dôsledku svojvôle napr. nerešpektovaním kogentnej normy alebo v dôsledku
interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti zakladá porušenie základných
práv a slobôd. Uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí aj právo na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti
nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné

prostriedky. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

13. Žalovaný mal v prvom rade za to, že súd prvej inštancie sa žiadnym relevantným spôsobom
nevysporiadal s namietanou aktívnou legitimáciou žalobcu v uvedenom spore. Opakovane zdôrazňoval,
že žalobca nebol v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.

14. Žalovaný uviedol, že zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený
mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle
ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Žalovaný poukázal na
ust. § 524 OZ, z ktorého vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so

žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale
v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným

ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s
vyššie cit. zákonným ust. § 524 OZ. K úhrade faktúry v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť
ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Vychádzajúc
z predloženej zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr
smeroval k cedovaniu pohľadávky v zmysle vyššie uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej a

až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie
odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom
vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v

predmetnomsúdnomkonaní.Poukázalpritomnaust.§39OZarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
4Obo/20/2007. Zmluvu o postúpení medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
vyhodnotil v zmysle § 39 OZ ako absolútne neplatný právny úkon. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva: rozhodnutie Ústavného súdu SR I ÚS/115/2, I ÚS/12/05,
I ÚS/382/06, III ÚS/119/03, IV ÚS/115/03, I ÚS/56/01 a Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van

de Hurk v. Holandsko Ruiztoria v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko. Vzhľadom na uvedené navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zdôrazňoval, že postupovaný bol nárok na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý mal poškodený voči žalovanému ako poisťovni

škodcu. Považoval preto za nesprávne a zavádzajúce tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že
predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje
voči poškodenému ako dlžníkovi. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku okresného súdu v otázke
namietanej aktívnej legitimácie žalobcu tak považoval za riadne odôvodnené, zrozumiteľné a správne.
Skutočnosť, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné

poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Uvedené potvrdzuje aj predložené oznámenie
o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. Súd tak v danom smere vychádzal aj
zo správania strán v čase pred podaním návrhu žalobcu, kedy žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o
postúpení pohľadávky. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže

byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za
nájom náhradného vozidla. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný
za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci dopredošlého stavu. Túto skutočnosť napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č. 17/2002,
z ktorého žalovaný vychádza pri šetrení poistných udalostí.

16. K namietanej arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie žalobca poukázal na základné princípy
Civilného sporového poriadku, predovšetkým na čl. 4, 5, 15 a 17, na ktorých stojí tento procesný
právny predpis a ktoré hoci netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Napokon aj
rozhodnutia, na ktoré žalovaný odkazoval vo svojom odvolaní uvádzajú, že povinnosť súdu odôvodniť
svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná

odpoveď, ale iba na argument, ktorý je pre vec rozhodujúci. To, že sa žalovaný nestotožnil s názorom
súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho
práva na spravodlivý súdny proces.

17. Pokiaľ o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť že došlo k
prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry nespôsobuje

rozpor s ust. § 524 OZ či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla. Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle
ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia

žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a o
rozpore s ust. § 524 OZ sú preto neopodstatnené. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky
došlokúhradefaktúryatedanajneskôrvtentookamihajkuvznikuškody.Takétopostúpeniepohľadávky
podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne
postúpenia pohľadávky označil žalobca za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie

pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu
škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.

18. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv cedovaniu

pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného. Podotkol, že
v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči
žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

19. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/32/2018, podľa ktorého
žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na
základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli
vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi
podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávky, t.j. odplata za postúpenie pohľadávky a pohľadávka žalobcu

voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo
svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky neakceptoval. Poukázal ďalej na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 3Cob/220/2017, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený
neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu

majetku o žalovanú sumu, t.j. ku vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému
postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody, pričom tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o
postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu
nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd v citovanom konaní

konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože
predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej
nehody. Žalobca poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/75/2018 a uviedol že
bolo na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 CSP ako vecne správne.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitýverejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21.Odvolacísúdbolvzmysle§383CSPviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie:

22. Dňa 5.10.2017 v B. X. došlo dopravnej nehode. Poškodené bolo motorové vozidlo L. XXX ev.č. Z.
XXX X., poškodená I. W.. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom B. E. ev.č. Z. XXX X., ktoré
bolo poistené u žalovaného.

23. Z Čestného prehlásenia poškodenej zo dňa 6.12.2017 vyplýva, že v dôsledku dopravnej nehody
na nevyhnutný čas opravy bola nútená si zapožičať vozidlo od žalobcu. Náhradné vozidlo využívala na
dochádzanie do zamestnania a bežného chodu domácnosti.

24. Žalobca zapožičal poškodenej motorové vozidlo J. I. ev.č. X. XXX T. na základe Nájomnej zmluvy

č. 535 zo dňa 27.11.2017 od 27.11.2017 počas nevyhnutného času opravy. Dohodnuté bolo denné
nájomné vo výške 42 Eur (vrátene DPH).

25. Žalobca v spore ako ďalší dôkaz predložil faktúru č. 2017174 zo dňa 7.12.2017 splatná dňa
14.12.2017 vystavená G. I.-AUTOELIT X.. XXX, ktorou fakturoval poškodenej za opravu- servisné práce

na vozidle L. XXX ev.č. Z. XXX X. sumu 597,90 Eur. Z predloženej listiny vyplýva aj čas opravy od
27.11.2017 do 6.12.2017.

26. Po skončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 170555 zo dňa 6.12.2017 , splatná dňa
20.12.2017 na sumu 420 Eur s DPH za prenájom motorového vozidla podľa zmluvy o nájme č. 535.

27. Žalobca ako postupník a poškodená ako postupca uzavreli dňa 6.12.2017 Zmluvu o postúpení
pohľadávkysobsahom:„PostupcamápeňažnúpohľadávkuvočiKOOPERATIVApoisťovňa,as.Vienna
Insurance Group (ďalej len poisťovňa), ako likvidačný zástupca, ktorý rieši škodu spôsobenú vozidlom
B. E., EČV: Z. vo výške 420,00 Eur, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa §4 zákona č. 381/2001 Zb.

Ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej
súvislosti so škodou 20 dňa 5.10.2017 na vozidle L. XXX, EČV: Z.. Postupca touto zmluvou v zmysle
§ 524 ods.1 Obč. zákonníka postupuje SetCar pohľadávku uvedenú v bode 1 a SetCar sa zaväzuje
uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu podľa bodu 4 a 5. Postupca súčasne postupuje s postúpenou
pohľadávkou SetCar všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou. Zmluvné strany

sa dohodli, že o postúpení pohľadávky bude poisťovňu informovať postupca, a to tak, že SetCar v
mene postupcu doručí oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky poisťovní. Postupca je povinný
odovzdať SetCar ním podpísané oznámenie o postúpení pohľadávky (príloha tejto zmluvy) spolu s touto
zmluvou v dvoch originálnych vyhotoveniach. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky
uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 420,00 Eur,

ktorá zodpovedá faktúre č. 170555 vystavenej SetCar ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla zn. J. I. U., EČV- X.. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné nároky
(naúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávkyanaúhradunájomnéhozanáhradnévozidlo)sapodpisom
tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene
a na vlastný účet. Táto zmluva sa uzatvára v dvoch vyhotoveniach, po jednom pre každú zmluvnú stranu.

Zmluvné strany vyhlasujú, že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne, nie v tiesni, ani za inak nevýhodných
podmienok, obsahu zmluvy porozumeli a na dôkaz toho pripájajú svoje vlastnoručné podpisy.“

28. Žalobca súdu predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré poškodená poslala žalovanému.
Žalovaný doručenie uvedeného Oznámenia nerozporoval.

29. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 6.2.2018 žalobcovi oznámil, že dňa 1.2.2018
ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukázal poistné plnenie vo výške 150 Eur, pričom
sumu 270 Eur z celkovej sumy 420 Eur označil za neprimerané náklady. Uvedené vyplýva z Prílohy
k Oznámeniu o poistnom plnení. V Oznámení o poistnom plnení žalovaný konštatoval, že vzhľadom

na rozsah poškodenia a prácnosť opravy ( stanovené výrobcom vozidla) zapožičanie náhradného
vozidla priznané max. za 5 dní. Vyjadril sa, že bola neprimerane účtovaná cena požičovného. Vzhľadom
na typ poškodeného vozidla cena požičovného priznaná max. 30 EUR/deň. Žalovaný nespochybnil
Oznámením o poistnom plnení nárok poškodenej na náhradné motorové vozidlo.30. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

32. Podľa § 524 ods.1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

33. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

34. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie

potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

35. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú motorovým vozidlom (ZPZP, )poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

36.Podľa§15ods.1ZPZP,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnený
uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

37. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, rovnako ako v odvolaní zotrval na procesnej
obrane, ktorou popieral aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný zdôrazňoval, že poškodený

predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu a teda nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu
o postúpení pohľadávky, keďže v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý
v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Zároveň namietol, že prejav
vôle medzi žalobcom a poškodeným najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, ktorá však nemohla
existovať, keďže to bola pohľadávka žalobcu a až následne smeroval k započítaniu údajne vzájomných

pohľadávok. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením,
nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť
pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil
použiť na započítanie.

38. Z citovanej námietky žalovaného vyplýva, že žalovaný nesprávne stotožnil dva samostatné právne
vzťahy poškodeného. Medzi poškodeným a žalobcom vznikol právny vzťah na základe toho, že žalobca
poskytol poškodenému náhradné vozidlo na zabezpečenie jeho potrieb prostredníctvom nájomného
vzťahu, za čo poškodenému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi nájomné. Z tohto právneho vzťahu
tak mal žalobca voči poškodenému pohľadávku na zaplatenie nájomného za využívanie náhradného

vozidla (pohľadávka 1).

39. Poškodený mal pritom samostatnú pohľadávku voči žalovanému ako poisťovni, a to z toho
dôvodu, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného, ktorá bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo.

Užívanímnáhradnéhovozidlapoškodenémuvzniklapovinnosťzatotoužívaniezaplatiťnájomné,pričom
nájomné zaplatené za požičanie vozidla, ak prevyšuje výdavky spojené s využívaním vlastného auta
sa v zmysle súčasnej judikatúry považuje za škodu v zmysle ust. § 442 OZ. Poškodenému tak voči
žalovanému ako poisťovni vznikol nárok na náhradu škody, čiže poškodený disponoval pohľadávkou
voči žalovanému z titulu nároku na náhradu škody v rozsahu nájomného, ktoré bol povinný zaplatiť za

požičanie vozidla (pohľadávka 2).40. Poškodený sa tak dostal do pozície veriteľa z pohľadávky voči žalovanému z právneho titulu náhrady
škodyazároveňbolvpostavenídlžníkavočižalobcovivzhľadomnazaplatenienájomnéhozavyužívanie
náhradného auta.

41. Keďže poškodený disponoval pohľadávkou voči žalovanému ako poisťovni a táto pohľadávka
bola zrejmá čo do právneho titulu aj čo do výšky, nič mu nebránilo zmluvou o postúpení pohľadávky
túto pohľadávku postúpiť na iný právny subjekt, v tomto prípade na žalobcu. Zmluva o postúpení
pohľadávky zo dňa 06.12.2017 uzavretá podľa § 524 OZ medzi žalobcom a poškodeným jasne a určito

vymedzuje postupovanú pohľadávku a zároveň bez ďalších pochybností upravuje, akým spôsobom sa
strany dohodli na úhrade odplatného postúpenia pohľadávky poškodeného voči poisťovni. Žalovaný tak
nesprávne dospel k záveru, že napadnutou zmluvou o postúpení pohľadávky postupoval poškodený
žalobcovi pohľadávku, ktorá patrila žalobcovi voči poškodenému. K takémuto právnemu úkonu by
skutočne nemohlo dôjsť, pretože nie je možné, aby veriteľ pohľadávky uzavrel so svojim dlžníkom
zmluvuopostúpenítejtopohľadávkynasaméhoseba,inakpovedanédlžníknemôžepostúpiťnaveriteľa

pohľadávku, z ktorej je dlžníkom a nie veriteľom. V danom prípade však poškodený bol veriteľom
pohľadávky na náhradu škody voči poisťovni a táto pohľadávka bola predmetom postúpenia podľa
zmluvy o postúpení pohľadávky.

42. Zmluvu o postúpení pohľadávky môžu strany uzavrieť ako odplatný alebo bezodplatný právny úkon.

V prejednávanom prípade medzi poškodeným a žalobcom došlo k zmluve o postúpení pohľadávky,
pričom strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné. Hodnota odplaty vo výške 420,- Eur
bola zo strany žalobcu voči poškodenému uhradená prostredníctvom započítania. Žalobca zmluvou o
postúpení pohľadávky odkupoval od poškodeného pohľadávku voči žalovanému v hodnote 420,- Eur,
pričom žalobca zároveň disponoval voči poškodenému pohľadávkou z titulu nájomného za užívanie

náhradného vozidla rovnako v hodnote 420,- Eur. Stranám tak nič nebránilo v tom, aby na základe
dohody vykonali úkon započítania vzájomných pohľadávok, keďže tieto sú spôsobilým predmetom
započítacieho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka.

43. Započítanie pohľadávok sa považuje za spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Je

to teda rovnaká situácia, ako keby poškodený zaplatil 420,- Eur v hotovosti žalobcovi za prenajatie
vozidla, čím by v jeho majetkovej sfére vznikla škoda vo výške 420,- Eur a následne by mu týchto
420,- Eur žalobca zaplatil späť v hotovosti na základe toho, že odplatne odkúpil od poškodeného
pohľadávku, ktorou poškodený disponoval voči poisťovni. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z
poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej

úpravy nahradiť úkonom započítania. Poškodený tak formou započítania zaplatil žalobcovi 420,- Eur za
prenajatie náhradného vozidla, čo znamená že v jeho majetkovej sfére vznikla škoda. Ak pohľadávku
na náhradu tejto škody v rozsahu 420,- Eur postúpil na žalobcu, tak je následne žalobca oprávneným
z pohľadávky na náhradu škody voči poisťovni, takže v právnom spore o zaplatenie náhrady škody
žalobca disponoval aktívnou vecnou legitimáciou.

44. Pri komplexnom posudzovaní všetkých okolností zisteného skutkového stavu treba prihliadnuť aj na
skutočnosť, že sám žalovaný zrejme uznal, že žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia vznikol,
keďže mu ho aj čiastočne uhradil vo výške 150 Eur. Predmetom sporu tak od počiatku nebola existencia
nároku na poskytnutie poistného plnenia žalobcovi, ale jeho výška, ktorú žalovaný krátil o 270 Eur.

45. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia správne vymedzil právny vzťah medzi poškodeným a
žalobcom, rovnako ako medzi poškodeným a žalovaným. Dospel tiež k správnemu právnemu záveru,
že žalobcovi a poškodenému nič nebránilo v tom, aby uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorá obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a zároveň aby v rámci tejto zmluvy sa strany

dohodli o tom, že vzájomne započítavajú svoje nároky, ktoré vznikli z dvoch samostatných právnych
vzťahov. Odôvodnenie okresného súdu je zároveň zrozumiteľné a dostatočne vyčerpávajúce na to, aby
bolo zrejmé, aký myšlienkový postup viedol okresný súd pri rozhodovaní vo veci. Práve na základe
odôvodneniaokresnéhosúdumoholžalovanývodvolanívyjadriťopačnýprávnynázor,kedypolemizoval
so závermi okresného súdu. Nie je preto možné prisvedčiť námietke žalovaného, že odôvodnenie

rozhodnutia okresného súdu bolo natoľko arbitrárne a nedostatočné, že by tým bolo popreté jeho právo
na spravodlivý súdny proces. Okresný súd odôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že aktívna vecná
legitimácia žalobcu je daná a vyjadril sa aj k ďalším námietkam, ktoré vzniesol žalovaný v odpore. Zuvedeného uhla pohľadu odôvodnenie okresného súdu spĺňa náležitosti predpísané Civilným sporovým
poriadkom a tiež je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu, na ktorú odkazoval žalovaný.

46.Odvolacísúdjevzmysle§380ods.1CSPodvolacímidôvodmiviazaný,pretopreskúmalrozhodnutie
okresného súdu iba z dôvodov uvedených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

47. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, takže ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

48. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

49. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).