Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/143/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011224
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3115011224.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanej M. I., nar. XX.X.XXXX v
C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods.
2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.9.2015, sp.
zn. 6T/98/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 4.9.2015, sp. zn. 6T/98/2015 bola obžalovaná M. I. uznaná
vinnou v bode I. rozsudku zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), písm. b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a v
bodoch II. až IV. rozsudku z pokračovacieho prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného
prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že

I. najmenej od začiatku roku 2012 týrala svoju matku W. I., bytom O. Y., F. č. XX/XX, s ktorou žije v
spoločnej domácnosti v Dubnici nad Váhom v jednoizbovom byte, ktorého majiteľom je W. I. a to takým
spôsobom, že ju fyzicky napádala, bila ju rukami po celom tele, hádzala ju o zem, kde ju bila päsťami,
pľuje na ňu, vulgárne a oplzlo jej nadáva, vyhráža sa jej, citovo ju vydiera, vyčíta jej a dáva jej za vinu,
že kvôli nej jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín odobral jej syna, vyháňa ju z bytu a berie
jej peniaze v dôsledku čoho je W. I. nútená si požičiavať peniaze od svojich susedov a známych, taktiež
nedovoľuje W. I. odpočívať, nakoľko má stále zapnutý hlasno televízor, ruší ju v spánku, teda svojim
konaním spôsobuje svojej matke fyzické a psychické utrpenia a ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie,

II. potom ako jej matka W. I., bytom O. Y., F. č. XX/XX zverila dňa 18.01.2013 u nej doma za účelom
výberu hotovosti svoju bankomatovú platobnú kartu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX vedenom s
Slovenskej sporiteľni, ktorého držiteľom je W. I., tak obvinená zverenú platobnú kartu po výbere hotovosti
svojej matke nevrátila, túto si ponechala a bez jej vedomia a zvolenia z bankomatu Slovenskej sporiteľne
v Novej Dubnici, Mierové námestie dňa 18.01.2013 v čase o 00:36 hod. až do 23.42 hod. dňa 18.01.2013
z uvedeného účtu vybrala sumu vo výške 110 €,

III. potom ako jej matka W. I., bytom O. Y., F. č. XX/XX zverila u nej doma za účelom výberu hotovosti
svoju bankomatovú platobnú kartu k č. účtu XXXXXXXX/XXXX vedenom s Slovenskej sporiteľni, ktorého
držiteľom je W. I., tak obvinená zverenú platobnú kartu po výbere hotovosti svojej matke nevrátila, túto si
ponechala a bez jej vedomia a zvolenia a od dňa 03.09.2014 do dňa 08.09.2014 postupne v bankomate
VÚB banky a.s. v Novej Dubnici vybrala sumu 195 €,

IV. v presne nezistenom čase v mesiaci február 2013 v O. Y., v byte kde býva spolu so svojou matkou
W. I., bytom O. Y., F. č. XX/XX si doposiaľ nezisteným spôsobom zadovážila jej platobnú kartu Clubcard
spoločnosti Tesco finančné služby, vydanú k zmluve č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi spoločnosťou
TESCO STORES SR a.s. a W. I. a následne za pomoci tejto karty od dňa 10.02.2013 až do dňa
21.02.2013 z bankomatu Slovenskej sporiteľne a.s. v Novej Dubnici, Mierové námestie postupne z účtu,
ktorého majiteľom je W. I. bez jej vedomia a zvolenia vybrala sumu vo výške 378 €, čím poškodenej
spôsobila svojim konaním škodu v celkovej výške 638 €.

Za to bola odsúdená podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zákona zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73
ods.2 písm. c) Tr. Zákona okresný súd obžalovanej uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona bola obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej W. I.,
trvale bytom O. Y., F. XX/XX škodu vo výške 643,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín
a to proti výroku o treste v neprospech obžalovanej M. I.. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
síce na hlavnom pojednávaní taktiež navrhoval uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby, avšak v rozmedzí od 5 do 6 rokov. Okresným súdom uložený trest vo výmere 4
roky považuje za neprimerane mierny s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná sa dopustila dvoch
trestných činov a tiež s prihliadnutím na charakter ich spáchania a osobu obžalovanej. Preto navrhol,
aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.e) Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a podľa
§ 322 ods.3 Tr.por. sám rozhodol tak, že uloží obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody vo výmere od
5 do 6 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia a uloží jej tiež ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a rozhodne tiež
o povinnosti nahradiť škodu poškodenej vo výške 643 €.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že navrhuje
odvolaniu okresného prokurátora vyhovieť a obžalovanej po zrušení výroku o treste uložiť prísnejší trest
odňatia slobody, tak ako to bolo navrhnuté v odvolaní prokurátora.

Obhajca obžalovanej uviedol, že navrhuje odvolanie okresného prokurátora zamietnuť, pričom poukázal
na skutočnosť, že obžalovaná chce svoj vzťah s matkou v budúcnosti napraviť a požiadal súd, aby vzal
do úvahy, že na obžalovanú čaká maloletý syn, o ktorého sa chce po výkone trestu postarať.

Obžalovaná M. I. uviedla, že sa pridržiava návrhu svojho obhajcu a dodala, že v budúcnosti chce
dokázať, že sa vie postarať o svojho syna a tiež dá do poriadku vzťah k svojej matke.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok o treste rozsudku súdu prvého
stupňa, nezistiac pritom chyby ostatných výrokov odôvodňujúce podanie dovolania a dospel k záveru,
že odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu obžalovanej okresný súd správne prihliadol na všetky dôležité
skutočnosti a zásady, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jej pomery a možnosti nápravy, vyplývajúce z ustanovenia
§ 34 odsek 1 Tr. zák.

V prejednávanom prípade ukladal okresný súd obžalovanej trest odňatia slobody podľa sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného a to § 208 ods.2 Tr.zák., pričom po úprave tejto základnej trestnej sadzby
v zmysle § 41 ods. 2 Tr.zák. a § 38 ods.2, ods.3 Tr.zák., (za súčasného zistenia dvoch poľahčujúcich

okolností v zmysle § 36 písm. l/, 36 písm. j/ Tr. zák., t.j. že sa priznala k trestnej činnosti a túto úprimne
oľutovala a pred spáchaním prejednávaných trestných činov viedla riadny život, tiež existencie jednej
priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h/ Tr. zák., že spáchala viac trestných činov), obžalovanej
hrozil úhrnný trest odňatia slobody od 7 rokov do 16 rokov 8 mesiacov a 10 dní. Po vyhodnotení všetkých
skutočností a zásad dôležitých z hľadiska jeho ukladania, však prvostupňový súd pri ukladaní trestu
použil ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu, tak ako ho napokon navrhol použiť
i prokurátor a uložil obžalovanej trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, vo výmere
4 roky.

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní, že uložený trest je pre
obžalovanú neprimerane mierny, sa s takýmto názorom nestotožnil. Je nutné poukázať na okolnosti
prípadu, z ktorých vyplýva okrem iného i skutočnosť, že výrazný podiel na páchaní trestnej činnosti
obžalovanou má zneužívanie návykových látok obžalovanou, ktorej konanie (ako vyplýva zo znaleckého
posudku) sa pod ich vplyvom stáva hostilným, punitívnym a agresívnym. Nezanedbateľný je aj postoj
samotnej obžalovanej, ktorá sa ku všetkému priznala a ťažko sa zmieruje s tým, čo sa stalo a je jej to
všetko ľúto. Uviedla, že všetko je také bolestivé, chce sa sama dať do poriadku, nadviazať opäť vzťahy
s matkou a synom. Vie, že pochybila, chce začať znova žiť a dostať svojho syna k sebe a zaradiť sa
do spoločnosti. Odvolací súd taktiež prihliadol na list matky obžalovanej, ktorá v podstate požiadala
súd o zhovievavosť pri potrestaní obžalovanej a o šancu, aby si mohli navzájom odpustiť a žiť spolu
ako matka s dcérou. Uviedla, že tiež na obžalovanú čaká jej syn. S poukazom na uvedené okolnosti
prípadu a tiež pomery obžalovanej, ktorá doposiaľ nebola odsúdená a nebola vo výkone trestu, ako
aj s prihliadnutím na to, že sa k trestnému činu v plnej miere doznala a tento aj úprimne oľutovala,
dospel krajský súd k záveru, že obžalovaná nie je osobou, ktorá by bola výraznejším spôsobom
kriminálne narušená, pričom v jej prípade na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest
kratšieho trvania spolu s uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Účelom
trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má iných odradiť
od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené. Po vyhodnotení všetkých rozhodujúcich kritérií dospel odvolací súd k záveru, že trest odňatia
slobody uložený obžalovanej za spáchané trestné činy za použitia ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. v
trvaní 4 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bola podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. zaradená
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nie je neprimerane mierny, je trestom
zákonným a spravodlivým, ktorý podľa presvedčenia súdu bude mať spolu s uloženým ochranným
protitoxikomanickým liečením na ňu dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomila závažnosť svojho
protispoločenského konania a bude ním splnený i účel trestu.

Napokon správny a zákonný je i výrok, ktorým bola podľa § 287 ods. 1 Tr. zákona obžalovanej uložená
povinnosť nahradiť poškodenej W. I., trvale bytom O. Y., F. XX/XX škodu vo výške 643 Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd ani v tomto nezistil žiadne pochybenie, pričom má oporu
vo vykonanom dokazovaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátora za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.