Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2013

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10P/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203930
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2013:2513203930.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti D.: N., R.. XX.XX.XXXX, C., R.. XX.XX.XXXX O. Q., R.. XX.X.XXXX, všetky bytom u otca,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti rodičov:
K. D.Á., R.. XX.XX.XXXX, D. T. P. XXX, C. J., občianka SR, zast. JUDr. Danou Martinkovou, advokátkou,
AK so sídlom Záhradnícka 64, Bratislava a N. D., R.. XX.X.XXXX, D. T. P. XXX, C. J., občan SR, zast.

JUDr. Alenou Vagačovou, advokátkou, AK so sídlom Metodova 7, Bratislava, o návrhu matky na vydanie
predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na zastupovanie maloletých detí: N. D.,
R.. XX.XX.XXXX, C. D., R.. XX.XX.XXXX O. Q. D., R.. XX.X.XXXX v konaní o nariadenie predbežného
opatrenia.

Súd vydáva toto predbežné opatrenie:

Súd d o č a s n e upravuje styk matky s mal. N. D., R.. XX.XX.XXXX, C. D., R.. XX.XX.XXXX O. Q. D.,
R.. XX.X.XXXX tak, že matka je oprávnený stýkať sa s nimi každý párny víkend od soboty od 09,00
hod. do nedele do 18,00 hod., pričom otec je povinný maloleté deti v dohodnutý termín odovzdať matke

v mieste jej terajšieho bydliska a v dohodnutý termín je matka povinná deti otcovi odovzdať v mieste
jeho terajšieho bydliska, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode vo veci samej vedeného na tunajšom súde
pod sp. zn. 12P/130/2012.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný si dieťa vyzdvihnúť a odovzdať

ho matke vždy v určenom čase v mieste bydliska matky.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2013 domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým by bol upravený jej styk s maloletými deťmi tak ako je to uvedené vo výroku tohto
uznesenia. Návrh na vydanie predbežného opatrenia bol vylúčený na samostatné konanie.
Návrh odôvodnila tým, že už podaním návrhu na rozvod, v čase zotavovania a po zlyhaní jej organizmu
v máji 2012 začal otec detí jej brániť v styku s maloletými deťmi. Zobral jej kľúče od spoločného trvalého

bydliska, osobné veci jej odsťahoval k jej rodičom bez jej vedomia. Podľa tvrdenia matky otec začal
pred deťmi prezentovať, že ona ich opustila. Matka sa opakovane sama i prostredníctvom právneho
zástupcu snaží bezúspešne o usporiadanie svojich rodičovských práv a povinností k deťom. Jej právny
zástupca dva krát písomne vyzýval otca detí umožniť jej rodičovské povinnosti. Pred vianočnými
sviatkami pozvala deti s otcom do jej nového bytu, ale otec návštevu u nej odmietol. Podľa vyjadrení
matky otec odmieta akýkoľvek rozhovor ohľadom rodičovských práv a povinností s odôvodnením, že

rodičia ju nechcú. Na druhej strane matka cíti, že deti sú negatívne ovplyvňované otcom. Deti majú
podľa matky strach a sú zmätené majúc pocit viny pri kontakte s ňou, lebo vedia, že otec si to neželá.Matka má za to, že psychika detí sa vyvíja nepriaznivým smerom, deti matku postrádajú ako vzor a
oporu a ona je prezentovaná nespravodlivo v nepriaznivom svetle len preto, že odmietla ďalej pasívne
znášať manželské spolužitie. Ako príklad negatívneho správania otca uviedla, že ju neinformoval, že

mal. C. nastúpila 27.2.2013 do nemocnice v Bratislave, kde bola28.2.2013 operovaná. Matka uviedla,
že v súčasnosti získava informácie o deťoch v školách, lebo otec detí jej žiadne informácie o deťoch
neposkytuje. Matka ďalej uviedla, že deti ju navštívili v jej novom bydlisku len niekoľko krát. Dala
do pozornosti, že na pojednávaní ohľadom ich rozvodu 26.2.2013 otec nerozporoval, že matka nemá
možnosť s deťmi sa stretávať normálnym spôsobom. Matka je presvedčená, že u nej nie sú žiadne

dôvody pre obmedzenie jej rodičovských práv či povinností, resp. pozbaveniu práv.

Z obsahu spisu sp. zn. 12P/130/2012 súd zistil, že matka detí sa návrhom doručeným súdu dňa
13.9.2012 domáhala rozvodu a úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom. V rámci petitu žiada
zveriť deti jej do osobnej starostlivosti.

Podľa § 102 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.), (1) Ak treba po začatí konania
dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz. (2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu.

Podľa § 74 ods. 1, 2, O.s.p., (1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak
je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. (2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný
na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí

a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však
možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 75 ods. 1-5, 7,8 O.s.p., (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem

náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť
zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej
obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo

označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť
z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa
odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti
podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie,
ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti

podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s
návrhom,ktorýmánáležitostipodľaodseku2zaplatenýsúdnypoplatok,do30dníodzaplateniasúdneho
poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b)
a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2.
Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24

hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať
rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 O.s.p., (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil

výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru
a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho

starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania,
ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť
povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd
pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh nazačatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez
návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len
po určený čas.

Podľa § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom
navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo

pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté deti, ak ide o právne úkony,
pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a deťmi, súd maloletým deťom ustanovil
na zastupovanie v konaní o nariadenie predbežného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany ako kolízneho opatrovníka.

Pre nariadenie predbežného opatrenia zákon alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov.
Jedným z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, druhým je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný -
dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery, alebo

zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom
predbežných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov
konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí,
ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Predbežné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov

účastníkov. Podmienkou jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené.

Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Pred nariadením predbežného

opatrenia nie je teda skutočný stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia
byť aspoň osvedčené. Neznamená to však, že súd nariadi predbežné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti

vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne
úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a
povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia

zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď
spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je
to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí
o rozvode. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťas rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov
1 až 4 sa použijú primerane.

V danom prípade súd konštatuje, že sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia stotožňuje, lebo samotná matka nebola doposiaľ obmedzená ani pozbavená

svojich rodičovských práv a preto jej tieto práva a je oprávnená sa ich domáhať i súdnou cestou, pokiaľ
jej otec neumožňuje ich v riadne miere aplikovať.
Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom, pričom pri ich výkone sú si rodičia rovní. V prípade,
že medzi rodičmi, ktorí spolu nažijú, nepríde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti,
môže súd aj bez návrhu upraviť tento výkon, a to v konaní vo veci samej ohľadom úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému.

Z vyjadrenia matky má súd za to, že v súčasnosti nemá možnosť stretávať sa s deťmi v rozsahu aspoň
niektorých víkendov ( keďže i tak cez týždeň majú deti školské povinnosti) a preto súd i jej návrh na
dočasnú úpravu styku formou predbežného opatrenia považuje za dôvodnú.
Maloleté deti sú vo veku cca 15 rokov a cca 12 rokov, práve v tomto období si budujú osobný vzťah k
osobám, s ktorými sa pravidelne stretávajú, čo v tomto veku veľmi intenzívne vnímajú.

Keďže prerušením pravidelných kontaktov matky s maloletými by sa vzájomný vzťah detí k matke vážne
narušil, súd považoval za nevyhnuté aspoň v nevyhnutnom rozsahu upraviť stretávanie sa matky s
deťmi, keďže súd doposiaľ nerozhodol v merite veci o rozvode a úprave práv a povinností rodičov k
deťom na čas po rozvode.
Súd s ohľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodol o nariadení predbežného opatrenia v

rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko matka bude mať možnosť pravidelne sa
stretávaťsdeťmi,pričomupravenýrozsahibezprítomnostiotcasúdpovažujezadostatočnýnaudržanie
vzťahu detí k matke do právoplatného rozhodnutia vo veci samej ohľadom rozvodu a úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností.
S poukazom na § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku preto ďalšie dôvody v odôvodnení tohto

uznesenia neuvádza.

Doba trvania tohto predbežného opatrenia je viazaná na § 77 ods. 1 písm. b) alebo c) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.