Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2P/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615203232
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8615203232.18

Rozhodnutie

Okresný súd Svidník, vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. V. A., nar. X.X.XXXX, bytom pri matke,
zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov - matky
V.. Q. A., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. č. 8, zastúpenej Mgr. Marcelou Grancovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice a otca P. A., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX S. č. XX, toho času bytom P.o, zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ &

RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, za účasti
prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník a za účasti Komisárky pre deti, o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletej, o návrhu otca maloletej na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca maloletej na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. U k l a d á maloletej a jej rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte
poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov každý prvý víkend
v mesiaci a to v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod.

III. U k l a d á matke maloletej povinnosť telefonicky informovať otca maloletej každý piatok v týždni

o 18.00 hod. o zdravotnom stave maloletej, návštevách lekára, o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo
miesta jej bydliska, o osobitných potrebách maloletej, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich
sa maloletej a priebežne bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej P. A. (ďalej aj „navrhovateľ") sa podaným návrhom domáhal, aby súd druhý výrok
rozsudku zo dňa 4.9.2014 sp.zn. 2P/32/2013-407 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo
dňa 29.9.2016 sp.zn. 2CoP/20/2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Svidník zo dňa

8.8.2016 sp. zn. 2P/16/2015 zmenil tak, že dočasne zveruje maloletú P. V. A., nar. X.X.XXXX do osobnej
starostlivosti otca P. A., nar. XX.X.XXXX.

2. Návrh odôvodnil tým, že v priebehu konania o rozvod a úpravu práv a povinnosti k maloletej, od
nariadenia neodkladného opatrenia Okresného súdu vo Svidníku zo dňa 8.8.2016, ako aj vydania
rozhodnutia vo veci samej, na základe ktorého bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky,

došlo k podstatnej zmene okolností rozhodujúcich pre

2P/16/2015

-2-posudzovanie úpravy práv a povinností rodičov k maloletej. Od uvedeného obdobia, resp. už od
vydania predbežného opatrenia Okresného súdu Svidník dňa 17.12.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove zo dňa 4.3.2014, ktorým prvostupnový súd na návrh otca upravil styk otca
s maloletou, dochádza k situáciam, kedy zo strany matky je otcovi opakovane bezdôvodne a zámerne
bránené v styku s maloletou, matka neposkytuje otcovi informácie vo veciach maloletej, zamedzuje
prístupu k informáciam o zdravotnom stave (o čom svedčí napr. aj vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej
poisťovne zo dňa 19.8.2016 na podnet otca, kedy mu bol zamedzený prístup do e-pobočky zdravotnej

poisťovne maloletej zo strany matky), nekonzultuje s otcom podstatné veci týkajúce sa maloletej,
ako je poskytnutie zdravotnej starostlivosti, no predovšetkým u maloletej počas tohto obdobia zverenia
do osobnej starostlivosti matky a dočasnej úpravy styku s amloletou, došlo k zhoršeniu celkového
psychického stavu, pričom tieto skutočnosti vyplývajú zo psychologických správ, ktoré predložila matka
maloletej súdu v priebehu konania ako aj zo znaleckých posudkov vypracovaných súdom ustanovenými
znalcami. Uvedenej skutočnosti, t.j. bráneniu maloletej zo strany matky v styku s jej otcom nasvedčuje

aj skôr vydané predbežné opatrenie a tiež prebiehajúce konanie o súdny výkon rozhodnutia vedené
pod sp. zn. 4Em/1/2015, keďže ak by tomu tak nebolo a matka by dobrovoľne umožňovala kontakt
s maloletou, nebol by dôvod, aby konajúci súd dočasne do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
upravil styk maloletej s jej otcom neodkladným opatrením a zároveň prebiehalo konanie o súdny výkon
rozhodnutia - predbežného opatrenia dočasne upravujúceho styk maloletej s jej otcom.

3. Zo súdneho spisu v zásade vyplýva, že matka sústavne a opakovane nerešpektuje rodičovské práva
a povinnosti navrhovateľa a celková situácia napovedá, že matka nebude ani v budúcnosti súdne
rozhodnutia týkajúce sa styku maloletej s navrhovateľom rešpektovať a opakovane bude mariť výkon
súdneho rozhodnutia. Vyššie otcom zmienenú skutočnosť naznačila už aj znalkyňa PhDr. Hubová vo

svojom znaleckom posudku č. 67/2014, ktorý bol vo veci účastníkov vypracovaný, kde na strane 18
uviedla, že správanie matky je v rozpore s jej verbálnymi vyjadreniami, že ak sa jej nepodarí zachrániť
manželstvo, sleduje cieľ vytesniť otca postupne zo života dieťaťa, začína ho otvorene obviňovať zo
sexuálneho úchylného správania.

4. Na preukázanie toho, že ani po vydaní súdneho rozhodnutia dočasne upravujúceho styk maloletej s
jej otcom, ako aj potreba otca a maloletej vzájomne sa stretávať, zo strany matky neboli rešpektované,
predložil súdu prierez doterajšieho konania, vrátane stretnutí otca s maloletou, ktorý je zároveň reakciou
na matkou predložený prehľad stretnutí na pojednávaní dňa 1.12.2016. Z tohto prehľadu stretnutí
jednoznačne vyplýva záver a nepopiera to ani matka, že doposiaľ otec maloletej prišiel na stretnutie s

maloletou ...... krát, pričom len trikrát bolo neodkladné opatrenie matkou rešpektované, aj to nie riadne.
Otec maloletej sa už nespočetne veľakrát obrátil v súlade s ustanoveniami O.s.p. na súd so žiadosťou
o pomoc a informoval súd ako aj kolízneho opatrovníka zastupujúceho maloletú o nedodržiavaní
rozhodnutia súdu matkou. Otec maloletej realizoval svoje právo na súdnu ochranu v zmysle článku 46.
Ústavy ako jedného z jeho neodňateľných, nescudziteľných, nepremlčateľných a nezrušiteľných práv.

V súčasnosti na základe návrhu otca maloletej prebieha už tretie konanie o súdny výkon rozhodnutia a
pokiaľ by nebol dôvod na takéto konanie, ak by matka súdne rozhodnutie rešpektovala, konajúci súd by
v súlade so zákonným postupom takéto konanie dávno zastavil. Vzhľadom k uvedenému sú absurdné
tvrdenia matky, že „otec každý

2P/16/2015
-3-

rok žiada rozhodnutia, čiže odobratie dieťaťa násilným spôsobom s tým, že je tu už tretí alebo štvrtý
návrh do osobnej starostlivosti (viď strana 8 zápisnice z pojednávania zo dňa 1.12.2016). Skutočnosť,

že otec žiadal o pomoc a postup súdu v súlade s príslušnými právnymi predpismi vyplýva z jeho podaní
adresovaných súdu, ktoré zrejme matka maloletej vzhľadom na prípravu vlastných nespočetných podaní
už nedokáže ani registrovať, resp. vyjadrenia otca nad mieru dezinterpretuje, prispôsobuje a hodnotí
tieto vyjadrenia a návrhy v súlade so svojím cieľom, ktorý si zaumienila, t. j. „vytesniť otca zo života
maloletej“ a v súčasnosti využíva ako dôkaz jeho neempatického správania.

5. Zo súdneho spisu v zásade vyplýva, že ani posledná zmena neodkladného opatrenia, ktorej
súd vyhovel v plnom rozsahu uznesením zo dňa 8.8.2016 a odvolací súd toto rozhodnutia potvrdil,
nenapomohla k tomu, aby došlo k riadnej, resp. aspoň k minimálnej realizácii úpravy styku otca smaloletou, čomu nasvedčuje aj samotné vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 1.12.2016, strana 7, keď
na otázku súdu na matku maloletej, že ako sa otec stretol s maloletou v priebehu mesiacov, ktoré matka
udávala, matka uviedla, že, cit: „otec dcéru videl len na 10 metrov, mala som na mysli toto stretnutie“.

Otec maloletej súd informoval, že ani raz, keď si prišiel prevziať maloletú z materskej školy v piatok o
15.00 hod., maloletá nebola prítomná, pretože pred septembrovým stretnutím dňa 30.9.2016 ju matka
ešte v doobedňajších hodinách vybrala z materskej školy, čo potvrdila aj svedkyňa V.. V. A., riaditeľka
Materskej školy v Chotči na pojednávaní dňa 1.12.2016 v rámci svojej výpovede a pred októbrovým a
novembrovým stretnutím maloletá nebola vôbec prítomná v materskej škole. Ani decembrové stretnutie

sa neuskutočnilo, v piatok dňa 2.12.2016 matka maloletú radšej do materskej školy ani neodviedla.

6. Matka maloletej dňa 4.11.2016 doručila súdu návrh na zmenu neodkladného opatrenia spočívajúci
v zákaze styku otca s maloletou. Zároveň matka maloletej voči rozhodnutiu súdu zo dňa 18.11.2016,
ktorým bol jej návrh zamietnutý, dňa 8.12.2016 podala odvolanie. Matka maloletej navrhuje úplný zákaz
styku na základe lekárskej správy pedopsychiatričky MUDr. Terézie Rosenbergerovej, ktorá má podľa

jej názoru preukazovať zhoršený stav dieťaťa vplyvom stretnutí maloletej s jej otcom, o ktorých sa
vyjadrila, že za poslednú dobu videl otec maloletú na vzdialenosť 10 metrov a žiadne stretnutie sa teda
neuskutočnilo. Zároveň matka maloletej odôvodňuje svoj návrh na základe údajného neempatického
prístupu otca, ktorý má dokazovať videonahrávka z obdobia 5. a 6.9.2015, ktorá nepreukazuje matkou
tvrdené skutočností a navyše ani nie je zákonom získaným dôkazom v konaní. Faktom je, že posledné

udalosti nasvedčujú tomu, že matka nebude aj naďalej rešpektovať súdne rozhodnutie a voči tomuto
protiprávnemu konaniu nepomôžu ani opatrenia súdu smerujúce k rešpektovaniu súdneho rozhodntia,
t.j. nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia a v zásade ani trestné oznámenia, podané za podozrenie
pre spáchanie marenia súdneho výkonu rozhodnutia.

7. Navrhovateľ sa týmto návrhom na zmenu neodkladného opatrenia domáha zverenia starostlivosti o
maloletú nielen z dôvodu nerešpektovania neodkladného opatrenia zo strany matky, ale predovšetkým v
snahe ochrániť svoje dieťa, ktorého psychický stav sa v poslednom období vážne zhoršil. Zhoršený stav
dieťaťa vyplýva z matkou predložených lekárskych správ a taktiež z výpovedi svedkov na pojednávaní,
kde riaditeľka materskej školy V.. A. v rámci svojej výpovede potvrdila, že maloletá má problém s únikom

moču
2P/16/2015

-4-

a stolice, je nervózna pri akejkoľvek zmienke o otcovi a dokonca pri hre so svojím detským kamarátom
uvádza: „drž dvere, lebo príde oco a ma ukradne.“ Z doterajších dôkazov zabezpečených v konaní
(viď znalecké posudky) a taktiež vzhľadom na fakt, že od posledného psychologického vyšetrenia dňa
20.11.2015 sa maloletá stretla so svojím otcom na vzdialenosť 10 metrov, vyplýva logický záver, že nie je
možné, aby sa maloletá prirodzene takto sama vyjadrovala na adresu otca a doslova mala zo stretnutia

so svojím otcom panický strach a to aj vzľadom na skutočnosť, na ktorú poukázala znalkyňa PhDr.
Halašová na strane 24 ZP č. 51/2015, cit.: „na deklaratívnej úrovni (slovné vyhlásenie) preberá postoje
a názory zo svojho výchovného prostredia od blízkych osôb, s ktorými trávi najviac času, hlavne od
matky“.Zvyššieuvedenéhojezrejmé,žemaloletájevychovávanávnevhodnomanezdravomprostredí,
vystavovaná psychickému nátlaku, je permanentne podrobovaná psychologickým vyšetreniam, čo

vyplýva z nami predloženého prierezu celého konania a prehľadu stretnutí a je vychovávaná ľuďmi,
ktorí nie sú schopní pochopiť význam a obsah svojich rodičovských práv a rodinných väzieb. Opätovne
zdôraznil, že spôsob, ktorým sa snaží matka maloletej dosiahnuť svoj cieľ, hraničí s psychickým
týraním maloletej a otec maloletej má jednoznačne za to, že takáto osoba nemá nárok ani spôsobilosť
vychovávať dieťa vo svojej osobnej starostlivosti. Matka svojím správaním nedáva záruky riadnej

výchovy maloletej.

8. Skutočnosť, že matka bezdôvodne a zámerne neumožnuje navrhovateľovi styk s maloletou, vyplýva
aj z dvoch znaleckých posudkov vypracovaných súdom ustanovenými znalcami. V znaleckom posudku
PhDr. Hubovej, na strane 23 znalkyňa uvádza, že kým sa neupravia pomery medzi rodičmi, je

pravdepodobnosť, že matka aj naďalej bude prejavovať nezáujem o styky otca s dieťaťom, bude účelovo
využívať lekárske vyšetrenia, psychologické vyšetrenia, nebude komunikovať s otcom. V znaleckom
posudku PhDr. Halašovej v časti Záver na strane 23 znalkyňa uvádza, že matka neuviedla žiadny
relevantný dôvod, ktorý by vysvetľoval odmietanie kontaktu maloletej dcéry s otcom bez jej prítomnostia že pokladá za nemožné, aby vo výchovnom prostredí matky prevládala klíma úprimne podporujúca
kontakt dcéry s otcom. Navrhovateľ je presvedčený, že stav u maloletej, ktorý opisujú psychológovia,
je opísaný vo väčšej miere pravdivo, avšak za tento stav je zodpovedná jedine matka. Navrhovateľ

je presvedčený, že či už pred plánovaným stretnutím, alebo následne po ňom, matka citovo vydiera
maloletú, vyvíja na ňu nátlak a psychicky ju ničí a deprimuje s cieľom vyvolať u maloletej zlý psychický
stav, ktorý sa v nej vždy má spájať so stretnutím s otcom, dokazujú to aj náhravky, ktoré navyše matka
predkladá súdu, kde si maloletú pred stretnutím nahráva a výslovene túto posiela k navrhovateľovi, aby
mu šla povedať sama, že s ním nechce ísť. Maloletá má už dostatočne vyvinuté schopnosti vnímať

informácie zo svojho okolia a spracúvať ich, vníma túto mentálnu atmosféru medzi rodičmi, avšak v
súčasnom veku nie je schopná rozumieť a logicky tieto infomácie vyhodnocovať a je veľmi jednoduché
vyvolať u takéhoto dieťaťa strach, či stres psychickým a citovým vydieraním, obzvlášť ak je to zo strany
najbližšejosoby-matky.Ovyššiepopísanýchskutočnostiachjenavrhovateľpresvedčenýpredovšetkým
z dôvodu, že v čase, kedy aspoň na malú chvíľu mal maloletú vo svojej starostlivosti, kedy sa uskutočnilo
tých pár stretnutí bez prítomnosti matky, nič nenaznačovalo, že maloletá by mohla byť v negativistickom

stave, resp. v stave poukazujúcom na prežitú citovú záťaž pri stretnutí s otcom a jeho rodinou, o čom
svedčia aj predložené CD nosiče s videonahrávkami a fotografiami.

2P/16/2015

-5-

9. Navrhovateľ miluje svoje dieťa a aj maloletá rovnako miluje svojho otca. Navrhovateľ chce maloletej
zabezpečiť stabilné výchovné prostredie, v ktorom bude mať dovolené užívať si lásku oboch rodičov tak,
aby bol zabezpečený jej všetranný vývoj. Maloletá sa tak isto teší zo stretnutí s otcom, čo dokazuje aj jej

správanie zo psychologického vyšetrenia u PhDr. Halašovej, kedy maloletá sama vyhľadala prítomnosť
navrhovateľa a nechcela sa od neho odlúčiť. Čo sa týka zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletú
za situácie, že bude maloletá zverená do jeho osobnej starostlivoti, k tomuto sa otec osobne vyjadril na
pojednávaní dňa 2.6.2016. Z vyjadrenia zamestnávateľa otca maloletej vo veci čerpania dovolenky na
nasledujúcirok2017jezrejmé,žeotecvroku2016vyčerpaldovolenku užnarok2017avroku2017 má

nárok iba v rozsahu piatich pracovných dní. Je zrejmé, že otec v tomto roku ako aj v predchádzajúcich
rokoch vyčerpal dovolenku predovšetkým na cestu za maloletou, pričom zo strany matky mu nebolo
umožnené stretnutie podľa rozhodnutia súdu, resp. aby sa zúčastnil pojednávaní. Aj z tohto dôvodu
považuje otec návrh na zmenu a vydanie neodkladného opatrenia za odôvodnený.

10. Opodstatnenosť takéhoto návrhu na zmenu predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodňuje
predovšetkým skutočnosťou, že matka s cieľom zamedziť akejkoľvek forme styku maloletej s
navrhovateľom, neúmerne zaťažuje maloletú rôznymi vyšetreniami, doložil aj posledný výpis z účtu
poistenca maloletej ku dňu 30.10.2016, okrem psychológov, ktorých pravidelne navštevuje, podrobuje
maloletú vypočúvaniu Komisárom pre ochranu detí a na účely súkromného znaleckého posudku, o ktorý

požiadala, aj ďalšiemu psychologickému vyšetreniu u znalca PhDr. Garbara. O skutočnosti, že dieťa
je v osobnej starostlivosti matky ohrozené, svedčí aj tvrdenie matky v závere podania matky zo dňa
27.4.2016, kde sa „vyhráža“ ohrozením života a zdravia maloletej v prípade, ak súd nariadi súdny výkon
rozhodnutia odobratím dieťaťa. V snahe predísť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu maloletej,
prípadnému vzniku nenapraviteľnej ujmy na zdraví maloletej a taktiež v záujme predchádzania

vzniku nenapraviteľných škôd v podobe citového odcudzenia sa maloletej od navrhovateľa, v záujme
zabezpečenia ničím nerušeného rozhodovania vo veci samej, je zmena dosiaľ právoplatného a
vykonateľného predbežného opatrenia v záujme maloletej.

11. Na pojednávaní dňa 2.6.2016 otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že je schopný zabezpečiť

dcére vyváženú výchovu a dobrú psychickú pohodu. Nedovolí, aby jej bol upieraný druhý rodič. Je
schopný sa postarať o dcéru v akomkoľvek smere, nie len starostlivosťou dať dcére najesť, obliecť,
vypraviť ju do škôlky, priniesť ju zo škôlky, ale aj každodennou výchovou, aj prípravou na kontakt k
druhému rodičovi. Jednoducho vychovávať dcéru v tom, že jej rodičia nie sú manželia, nežijú spolu,
ani už nebudú žiť spolu, budú mať svoje vlastné rodiny, s tým, že by dcére vysvetlil, že rodina naďalej

trvá, že má otca, matku a že títo sa navzájom rešpektujú. Dcéru by si chcel zobrať k sebe do Rakúska,
kde má stredobod svojho života, svojich záujmov a tým pádom aj záujem dcéry byť so svojím rodičom
tam, kde žije rodič, kde rodič zarába na živobytie, kde sa rodič pohybuje, kde sa pohybuje v sociálnej
spoločnosti, má tam okruh priateľov. Za významné považuje aj sociálne zabezpečenie maloletej dcéryzo strany Rakúskej republiky voči maloletej. On tam má vlastné bývanie, štvorizbový byt o rozlohe 90
m2 v krásnej oblasti, 10 minút pešo k jazeru, 5 minút k škôlke. Zabezpečil by dohľad nad výchovou
svojej dcéry nielen z jeho strany, ale aj príslušným úradom práce, kde sa už informoval, že fungujú

medzinárodné úpravy v Európskej únii.
2P/16/2015

-6-

12. Matka maloletej v písomnom vyjadrení k návrhu otca uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, je
nedôvodný a v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Navrhla, aby súd tento návrh
otca zamietol. Na strane maloletého dieťaťa nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by mala mať za
následok zmenu v osobnej starostlivosti. Maloletá dcéra odmieta stretávanie sa s otcom vzhľadom na
jeho neempatické správanie, v ktorom otec vytrvalo pokračuje a ďalej tak vedome degraduje vzťah
dieťaťa s ním. Matka opakovane otca pozýva do rodinného domu, v ktorom býva, aby sa s dcérou stretol

v jej dôverne známom prostredí a aby takto nadviazal kontakt, následne po tom, čo dieťa odmietne s
otcom odísť, na čo otec absolútne nereaguje a ani sa len nepokúsi o nadviazanie kontaktu s maloletou
dcérou. Nikdy otcovi dieťaťa nebránila v styku s dieťaťom, otec svojím neempatickým správaním vyvolal
u dieťaťa odmietanie stretávania sa s ním. Otcovi ponúkala a naďalej ponúka pomoc pri nadväzovaní
kontaktu s dieťaťom, na čo otec reaguje odmietavo. Z uvedeného vyplýva, že otec v skutočnosti nemá

záujem o žiadnu reparáciu vzťahu s maloletým dieťaťom.

13. Otec seba v podanom návrhu opisuje ako milujúceho otca. Jeho sebaopis vyznieva však v kontexte
jeho skutkov bezobsažne. Otec dieťaťa má vedomosť o tom, že dieťa potrebuje pokoj nevyhnutý na
kompenzáciu jeho zdravotného stavu, napriek tomu jediným jeho cieľom a zámerom je násilné odňatie

dieťaťa, či už za účelom styku alebo za účelom zmeny v osobnej starostlivosti. Otec tak koná napriek
tomu, že si je plne vedomý vysokej fixácie maloletej dcéry na ňu, pričom bez akýchkoľvek pochybnosti
by násilné odňatie dieťaťa a jej vytrhnutie z jej dôverne známeho prostredia, znamenalo pre dieťa
totálnu devastáciu jej psychického stavu. Pre úplnosť uviedla, že tento „milujúci otec“ sa v konaní o
výkon rozhodnutia vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 4Em/1/2015 vyjadril, že mu je jedno, že

sa z ich dcéry môže stať „pacient psychiatrie“. Toto vyjadrenie zrejme najlepšie vystihuje skutočný
vzťah otca k ich dcére a dokazuje, že zo strany otca ide len o presadenie svojho sebeckého a iba
jemu pochopiteľného „záujmu“. Otec je až tak zahltený svojím záujmom na násilnom presadení si svojej
vôle, že podal návrh, výsledkom ktorého by bolo vytrhnutie maloletého dieťaťa z jej dôverne známeho
prostredia, pretrhnutie všetkých jej sociálnych väzieb tak s ňou ako aj so starými rodičmi, s kamarátmi

a jej umiestnenie do neznámeho prostredia v krajine, ktorej jazyk neovláda, a to v predškolskom
veku. Z ostatnej lekárskej správy MUDr. Rosenbergerovej, ktorú v konaní už predložila, vyplýva akútna
potreba dieťaťa na harmonizáciu jeho osobnosti a kľudový režim bez stresu a tiež hrozba ďalšieho
psychického stavu trvalých a nezvratných následkov do konca života, tak zhoršenie poruchy reči, ba
dokonca hospitalizácia maloletej dcéry na psychiatrickom oddelení, návrh otca je teda v príkrom rozpore

s najlepším záujmom dieťaťa.

14. Do pozornosti súdu dáva aj záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 1.
ÚS 553/2016 zo dňa 14.9.2016, ktorým ústavný súd odmietol sťažnosť otca z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti. V rozhodnutí okrem iného konštatoval: „Ústavnému súdu neušlo pozornosti, že ...

z ďalšieho obsahu sťažnosti vyplýva záver, že jediným riešením, ktorého sa sťažovateľ dovoláva, je
okamžité vynútené odňatie maloletej a jej odovzdanie sťažovateľovi, pričom okresnému súdu vyčíta, že
tak dosiaľ neurobil a ponecháva riešenie situácie na rodičoch maloletej, aby sa dohodli a dobrovoľne
podrobili rozhodnutiu krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na okresným súdom
zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zdravotný stav maloletej, kde bol viacerými lekárskymi správami od

viacerých lekárov konštatovaný rovnaký záver, že sťažovateľ si vynucuje styk

2P/16/2015

-7-

s maloletou, čím pre ňu vytvára ťažké stresové situácie, ktoré len zhoršujú jej psychický stav. Nútené
stretávanie sa maloletej dcéry so sťažovateľom nevytvorí medzi nimi pevné rodinné puto, ako si zrejme
predstavuje sťažovateľ, ale naopak, objektívne na základe pozorovaní správania maloletej a nielen nazáklade výpovede jej matky, ako sa nesprávne domnieva sťažovateľ, sa tým zhoršuje stav maloletej,
vyvíjanie tlaku pôsobí kontraproduktívne a môže zanechať dlhodobé následky na zdraví maloletej. Je
potrebné zdôrazniť, že v danom prípade je síce dôležitý záujem sťažovateľa stretávať sa pravidelne so

svojou dcérou, ale samotný výkon rozhodnutia sa musí realizovať tak, aby bol prednostne sledovaný
najlepší záujem dieťaťa, ktorý prevažuje nad záujmom rodiča. Násilné, okamžité a nekompromisné
odobratie a odovzdanie maloletej sťažovateľovi je len krajne nevyhnutným riešením, ktoré prichádza do
úvahy za predpokladu, ak by rodič, s ktorým dieťa žije, konal zjavne nezákonným spôsobom a bránil
by tak v styku druhého rodiča s dieťaťom. Je preto logické a dostatočne odôvodnené, ak okresný súd

dosiaľ nesiahol po síce zákonnom, ale krajnom riešení...“.

15. Vyjadrenia otca o tom, že mu upiera informácie o maloletom dieťati, sú len jeho fabuláciami,
sú len jeho výmysly, ktoré otec neustále opakuje. Akákoľvek choroba, či hospitálizácia maloletého
dieťaťa je podľa názoru otca „jej výmyslom“, dokonca podľa jeho názoru úmyselne „vybavuje“
dieťaťu hospitalizácie v nemocnici. Tieto vyjadrenia otca nasvedčujú tomu, že otec postráda schopnosť

rozoznávať realitu. Tieto skutočne absurdné tvrdenia otca nasvedčujú zrejme aj o potrebe ustanovenia
znalca z odboru psychiatrie za účelom vyšetrenia duševného stavu otca. Bol to práve otec, ktorý
sa na základe výpisu z poisťovne obrátil na viacerých lekárov maloletého dieťaťa, ktorým uvádzal,
že poskytnutie zdravotnej starostlivosti dieťaťu majú najprv konzultovať s ním. Vzhľadom na toto
neprimerané správanie sa otca bola nútená požiadať poisťovňu, aby otcovi viac výpisy neposkytovala.

16. Pokiaľ otec v podanom návrhu namieta, že ani raz, keď si prišiel prevziať maloletú z materskej školy o
15.00 hod., maloletá nebola prítomná, pretože dňa 30.9.2016 ju ešte v doobedňajších hodinách vybrala
z materskej školy, toto vyjadrenie otca je opäť len jeho polopravdou, ktorú úmyselne podsúva súdu, aby
o sebe vzbudil predstavu neinformovaného otca. Otec bol o tom, že dieťa bude navštevovať tanečno

- pohybový krúžok informovaný učiteľkou v materskej škole ešte predtým, ako ho stihla informovať ona
a to v rámci konzultačných hodín, ktoré si v materskej škole dohodol. Tento záujmový krúžok je určený
oficiálnym rozvrhom pre všetky maloleté deti v predškolskom veku na piatok, preto z materskej školy
dieťa odchádza skôr.

17. V podanom návrhu zároveň otec nijako nepreukázal bezodkladnú a naliehavú potrebu úpravy
pomerov. Odvolávanie sa na viac ako rok starý znalecký posudok PhDr. Halašovej, ktorá napokon sama
pri svojom výsluchu poprela svoje závery, nie je preukázaním bezodkladnej a naliehavej potreby úpravy
pomerov. V podanom návrhu otec ďalej uvádza, že z priloženého vyjadrenia jeho zamestnávateľa
vyplýva, že otec v roku 2016 vyčerpal dovolenku pripadajúcu už na rok 2017 a v roku 2017 má nárok na

dovolenku iba v rozsahu piatich pracovných dní a že túto vyčerpal predovšetkým na cestu za maloletou,
resp., aby sa zúčastnil pojednávaní. Toto svoje tvrdenie otec nijakým spôsobom nepreukázal a toto
tvrdenie ani z potvrdenia zamestnávateľa nijako nevyplýva. Otec nepredložil žiaden dôkaz

2P/16/2015

-8-

otom,žebybolvroku2016vyčerpalsvojudovolenkunacestyzamaloletýmdieťaťom,anilenneuviedol,
koľko dni dovolenky mal v roku 2016 v dispozícii.

18. V podanom návrhu otec už len rozvádza svoje úvahy o tom, ako podľa jeho názoru psychicky vydiera
dieťa, psychicky ju ničí a podobne. Tieto tvrdenia sú lživé a je to len snaha spochybňovať ju ako matku.
Dieťa je vyčerpané a stresované zo svojho otca, čo sa u nej psychosomatický prejavuje tým, že sa
pomočuje. To je najjasnejší dôkaz výsledku násilného domáhania sa svojich práv zo strany otca a s tým
spojeného stresu a traumy malého dieťaťa. Rovnako ďalším dôkazom výsledku násilného domáhania

sa svojich práv zo strany otca sú vyjadrenia dieťaťa prednesené v materskej škôlke, v rámci ktorých
pri hre vyjadrila obavu z toho, že ju otec ukradne. Takto ho maloleté dieťa vníma skŕz jeho konanie
a neempatické správanie, akokoľvek bude mať snahu prekrúcať význam strachovej reakcie dieťaťa z
neho. Za všetko pripomína, ako dieťa pri snahe o výkon rozhodnutia (5.9. a 6.9 2015) kričalo, kopalo a
hrýzlo ju, plakalo a odmietalo s otcom odísť, pričom sa otec domáhal jeho okamžitého odňatia prítomnou

policajnou hliadkou, sudcom, alebo kolíznou opatrovníčkou. Následne spochybňovanie objektívnosti
vyjadrenia dieťaťa otcom je skutočne zarážajúce.19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd návrh otca zamietol. Slovenská
republika sa zaviazala, že pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa uskutočnovanej súdmi bude
záujemdieťaťaprvoradým,tedaajzáujemmaloletejAR.ynabezpečie,stabilitu,ochranujejbezpečnosti,

duševného, telesného a fyzického vývoja. Návrh otca je v príkrom rozpore s najlepším záujmom
maloletého dieťaťa.

20. Opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2016 a dočasne navrhuje pozastaviť styk starých rodičov ako aj otca

maloletej AR.j, nar. 8.6.2011do doby, kým sa situácia v rodine neupokojí a kým sa nezlepší zdravotný
stav maloletej. Rešpektuje súčasný stav maloletej a stotožňuje sa s vyjadrením MUDr. Rosenbergerovej
a Komisárky pre deti Ing. Viery Tomanovej, PhD. s dočasným pozastavením styku otca a starých
rodičov s maloletou. Rodičom a starým rodičom bolo navrhnuté, aby svoje vzájomné vzťahy a postoje
zlepšili, začali spolupracovať so psychológom, preto Okresný súd Svidník dňa 27.10.2016 uznesením
č.k. 4Em/1/2015-705 rozhodol o uložení výchovného opatrenia rodičom podľa § 37 ods. 2 písm. c)

Zákona o rodine - podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko - psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť
z dôvodu podania opravného prostriedku zo strany otca dieťaťa. Psychológ na referáte poskytuje
psychologické poradenstvo, preto navrhuje súdu zmeniť uložené výchovné opatrenie na povinnosť
podrobiťsaodbornémupsychologickémuporadenstvunareferáteporadensko-psychologickýchslužieb

ÚPSVaR Prešov.

21. Komisárka pre detí vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že dňa 1.12.2016 na pojednávaní
predložila vyjadrenie vo veci maloletej Alexandry Márie Burcinovej, nar. 8.6.2011. Vo vyjadrení sa
poukazuje na problematickú komunikáciu medzi rodičmi, ktorá môže mať negtívny vplyv na zdravotný

stav maloletej. Správa ďalej poukazuje na nepriaznivý psychický stav maloletej s otcom do doby
kompenzácie jej zdravotného stavu. Je nevyhnutné,

2P/16/2015
-9-

aby došlo k upokojeniu celkovej situácie a k vytvoreniu harmonického prostredia pre maloletú,
čo je jednoznačne v jej najlepšom záujme. K rovnakému záveru dospel vo svojom vyjadrení zo
dňa 15.12.2016 aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov. Návrh otca na zmenu a vydanie
neodkladného opatrenia - zverenie dieťaťa do starostlivosti otca, je v rozpore s najlepším záujmom

dieťaťa. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), článok 3 ods. 1 musí byť dieťa
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V danom prípade je
potrebné veľmi citlivo posudzovať možný vplyv, aký by mohlo mať zverenie maloletej do starostlivosti
otca vzhľadom na jej zdravotný stav. Nepochybne by išlo o výrazný zásah a zmenu v doterajšom
živote maloletej, čo by sa mohlo negatívne podpísať na jej zdravotnom stave. Maloletá má s matkou

vybudovaný harmonický vzťah a je na ňu naviazaná, pričom vzťah k otcovi absentuje. Vytrhnutie
maloletej z prostredia, v ktorom žije a je naň zvyknutá, môže mať negatívny dopad na jej zdravotný
vývin. Upriamila pozornosť na fakt, že maloletá otca odmieta, ako deklarovala aj počas rozhovoru s
Komisárkou pre deti, ktorý sa uskutočnil dňa 25.8.2016. V danom prípade je potrebné pred tým, ako súd
dospeje k akémukoľvek záveru, dôkladne posúdiť príčinu odmietania otca maloletou.

22. Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom
navrhovateľa, aby súd zmenil doposiaľ účinné neodkladné opatrenie tak, že zverí maloletú dočasne do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej navrhovateľovi a upraví styk matky s maloletou. Poukázal na
skutočnosť, že dieťa nie je vecou a má vybudovaný blízky vzťah k matke. Po zdravotnej stránke podľa

vyjadrenia ošetrujúcej lekárky maloletej dieťa vykazuje veľkú úzkosť, ktorej stav sa zhoršuje po styku
s otcom.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.25. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26.Podľa§331ods.1,vetaprváCSP,návrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniadoručísúdostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

27. Podľa § 367 ods. 1, 2 a 3 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo

vyhotovené.

2P/16/2015
-10-

28. Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej
len Zákon o rodine).

29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa upravujú práva a povinností rodičov; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou tohto rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletému.

32. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, v rozhodnutí o úprave práv a povinností k

maloletému dieťaťu; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

33. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

34. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania
alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky
pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu.
Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

35. V prejednávanej veci bola maloletá na čas po rozvode rozsudkom tunajšieho súdu dňa 4.9.2014
právoplatne zverená do osobnej starostlivosti matky, v dôsledku čoho sa otec nemôže podieľať na jej
sústavnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že rodičia sa o úprave styku otca s maloletou nedohodli,
naďalej prebieha konanie o úprave styku otca s maloletou a od roku 2016 aj o návrhu otca na

zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/16/2015
zistil, že naposledy bolo o úprave styku otca s maloletou rozhodnuté neodkladným opatrením č.k.
2P/16/2015-806zodňa8.8.2016vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2CoP/20/2016zo dňa 29.9.2016 a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý prvý víkend v mesiaci a
to v piatok od 15.00 hod do 18.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti

2P/16/2015
-11-

matky, v čase školského roka (t.j. od 1.9. do 30.6. bežného roka) je otec povinný si maloletú vyzdvihnúť
v piatok o 15.00 hod. z predškolského alebo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, v

ostatných termínoch, resp. za situácie, ak maloletá nebude prítomná v predškolskom alebo školskom
zariadení, ktoré navštevuje, sú otec a matka povinní odovzdať si navzájom maloletú riadne pripravenú
pred bydliskom matky. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že matka maloletej sa návrhom zo dňa
4.11.2016 domáhala, aby súd neodkladným opatrením zakázal styk otca s maloletou. Súd uznesením
č.k. 2P/16/2015-1049 zo dňa 18.11.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
17CoP/1/2017-1208 zo dňa 10.1.2017 návrh matky maloletej na zmenu neodkladného opatrenia

zamietol.

36. Zo súdneho spisu a vyjadrení účastníkov je zrejmé, že styk maloletej s otcom neprebieha podľa
nariadeného právoplatného neodkladného opatrenia, nakoľko maloletá dlhodobo odmieta stretnutia s
otcom. Otec opakovane v priebehu konania podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o

dočasnom zverení maloletej do jeho starostlivosti. Navrhovateľ sa teraz, týmto návrhom na zmenu
neodkladného opatrenia, domáha zverenia starostlivosti o maloletú nielen z dôvodu nerešpektovania
neodkladného opatrenia zo strany matky, ale predovšetkým v snahe ochrániť maloletú, ktorej psychický
stav sa v poslednom období vážne zhoršil, o čom matka predložila lekárske správy a taktiež to vyplynulo
aj z výpovedi svedkov na pojednávaní, kde riaditeľka materskej školy V. v rámci svojej výpovede

potvrdila, že maloletá má problém s únikom moču a stolice a je nervózna pri akejkoľvek zmienke o otcovi.
Súd sa oboznámil s návrhom otca na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia o dočasnom zverení
maloletej do jeho starostlivosti, vyjadreniami k návrhu otca zo strany matky maloletej, opatrovníka,
prokurátora Okresnej prokuratúry vo Svidníku a Komisárky pre deti, listinnými dôkazmi založenými v
spise a dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov

účastníkov v dôsledku zmeny pomerov podľa § 26 Zákona o rodine. Je pravdou, že zdravotný stav
maloletej sa v poslednom období zhoršil, čo matka pripisuje neempatickému správaniu otca k maloletej,
avšak pravdou je aj to, že maloletá sa od posledného psychologického vyšetrenia dňa 20.11.2015 so
svojím otcom nestretla. Bude preto predmetom ďalšieho dokazovania a z jeho vyhodnotenia úlohou
súdu ustáliť, čo je skutočnou príčinou zhoršenia zdravotného stavu maloletej, keď sa s otcom nestretáva

a tiež čo je príčinou odmietania otca zo strany maloletej.

37. Súd poukazuje na vyššie citované znenie § 23 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sa zmenia
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa tohto zákonného ustanovenia by malo ísť o

podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských
práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a
povinnostiach. Aj keby súd považoval tvrdenia otca v návrhu za osvedčené a zmenu pomerov videl v
tom, že matka maloletej bráni v stretávaní sa otca s maloletou a v zhoršení psychického stavu maloletej,
ktorá je v osobnej starostlivosti matky, pri rozhodovaní o zverení, resp. v tomto prípade o dočasnom

zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca musí prihliadať na záujem maloletého dieťaťa v širších
súvislostiach. Súd musí totiž prihliadať na to, že maloletá sa narodila na Slovensku, od narodenia vyrastá
pri svojej matke, ktorá sa o ňu zodpovedne stará. Maloletá v mieste bydliska navštevuje materskú školu,
má rozličné záľuby, svojich kamarátov a celú rodinu zo

2P/16/2015
-12-

strany matky, ale aj zo strany otca. Je nesporné, že matka poskytuje maloletej citové zázemie, všetky
vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Vytrhnutie maloletej z jej dôverne

známeho prostredia, pretrhnutie všetkých jej sociálnych väzieb tak s matkou ako aj so starými rodičmi, s
kamarátmi a jej odovzdanie otcovi, ktorý, ako sa vyjadril, by s ňou chcel bývať v neznámom prostredí v
Rakúsku, v krajine, ktorej jazyk maloletá neovláda, a to v predškolskom veku, by malo na maloletú ďalší
negatívny vplyv na jej zdravotný stav, vrátane duševného. Otec v návrhu poukázal na rozhodnutie R21/1965, že záujem maloletého dieťaťa na zachovaní stability výchovného prostredia nemožno vidieť len
v tom, že za každú cenu sa musí rešpektovať vytvorený faktický stav. Nebolo by to vhodné najmä vtedy,
ak by tento faktický stav bol vyvolaný bezdôvodným nerešpektovaním súdnych rozhodnutí. Maloletý

sám nemôže úplne posúdiť, aké výchovné opatrenie je v jeho záujme, a preto závisí aj od osôb, ktoré
ho vychovávajú alebo majú vychovávať, aby vyslovili názor, aké opatrenia treba v zájme maloletého
vykonať. Ak je na vyslovenie záveru povolaný súd, musí tak urobiť po dôkladnom zvážení všetkých
skutočností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať výchovu dieťaťa. Tu súd poukazuje na judikát
R 97/67, v ktorom sa uvádza, že zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého

dieťaťa alebo súdom schválenej dohody rodičov len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou
stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Tak je to obvyklé v tých prípadoch, v ktorých sa
skôr vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá
naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdravý vývoj dieťaťa. Tieto skutočnosti a záver
všakmusísúddôkladneposúdiťarozhodnúťvovecisamej.Súdpoukazujeajnavyjadreniaopatrovníka,
prokurátora a Komisárky pre deti, ktorí sa pridržiavajú zákazu styku otca s maloletou. Vychádzajúc z

citovaných ustanovení Zákona o rodine, že rozhodujúcim dôvodom na odovzdanie maloletého dieťaťa
do starostlivosti druhého z rodičov je skutočnosť, že to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, má súd
v tomto štádiu prebiehajúceho konania o úprave styku a o návrhu otca o zverenie maloletej do jeho
osobnej starostlivosti za to, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je v záujme maloletej, aby do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej bola v doterajšom prostredí v osobnej starostlivosti matky.

Podľa názoru súdu nie je splnená ani podmienka o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, t.j.
skutočnosti, že bez okamžitej i keď len dočasnej právnej úpravy by bolo právo otca ohrozené, nakoľko
otec sa s maloletou nestretáva už viac ako 2 roky a pokiaľ otec poukazuje na zhoršovanie zdravotného
stavu maloletej v osobnej starostlivosti matky, tieto skutočnosti sú už predmetom dokazovania v
prebiehajúcom konaní.

39. Súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že na psychiku dieťaťa veľmi pôsobí nekomunikatívnosť a
nevraživosť rodičov pri jeho odovzdávaní, resp. pri tom, keď sa otec dostaví k realizácii styku. Jedná
sa o výrazne nežiadajúci jav pre osobnostný vývoj aj duševné zdravie maloletého. Je preto treba v
záujme dieťaťa tento negatívny stav zmeniť. Akákoľvek starostlivosť predpokladá zo strany rodičov

predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať a najmä
nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Súd upozorňuje, že jedným z určujúcich faktorov pri
rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti je schopnosť rodiča spolupracovať s druhým
rodičom pri výchove dieťaťa. Ak táto spolupráca a komunikácia nie je bez zjavného dôvodu naplnená, je
rodič výchovne nespôsobilý. Preto súd na záver apeluje na oboch rodičov, aby zvážili svoju komunikáciu,

nakoľko sa preukazuje, že maloletá sa stáva „nástrojom“ pre ich

2P/16/2015
-13-

vzájomný„boj“,zktoréhopotomvyplývajúvyhrotenésituácienegatívnevplývajúcenaichmaloletédieťa,
ktorého obidvaja rodičia bezpochyby milujú.

40. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že neboli dané podmienky a predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia a preto návrh otca na zmenu a nariadenie neodkladného opatrenia súd vo

výroku I. uznesenia zamietol.

41. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

42. Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uložil maloletej a jej rodičom vo výroku II.
uznesenia povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu na referáte poradensko - psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od
15.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. Toto výchovné opatrenie súd nariadil

práve v čase, keď sa má uskutočňovať styk otca s maloletou, aby sa tento styk čiastočne realizoval za
prítomnosti odborného poradcu, ktorého je ÚPSVaR povinný zabezpečiť.43. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

44. Súd vzhľadom k tomu, že otec nemá pravidelné informácie o maloletej a aj z dôvodu, aby prinútil
matku a otca vzájomne komunikovať, uložil matke maloletej vo výroku III. uznesenia povinnosť

telefonicky informovať otca maloletej každý piatok v týždni o 18.00 hod. o zdravotnom stave maloletej,
návštevách lekára, o dlhodobejšom pobyte maloletej mimo miesta jej bydliska, o osobitných potrebách
maloletej, ako aj o ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a priebežne bezodkladne o
mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
2P/16/2015

-14-

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.