Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/193/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715221472
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7715221472.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň

JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: O.. C. Č., J. J.C. A. X, E., O.
XX XXX XXX proti žalovaným: 1. E.. J. D., S.. P., T. H. D. XXX/XX, E., 2. T. P., T. U.Í. XX, 3. AXA
poisťovňa, a.s. Lazarská 13/8, Praha 2, ČR, AXA poisťovňa, a.s. pobočka poisťovne so sídlom Kolárska
6, Bratislava, IČO: 36 857 521, zastúpeného CLS Čajovský & Partners, s.r.o. Zochova 6-8, Bratislava,
IČO: 36 854 972, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, č.k.
14C/556/2015 - 103 zo 14.10.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému v 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným
priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o nároku na náhradu škody v sume 2.829,29 eur s prísl. vzniknutej v súvislosti so
škodovou poistnou udalosťou zo dňa 30.6.2014.

3. Vychádzal zo zistenia, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo pri dopravnej nehode dňa
30.6.2014, ktorú zavinila žalovaná v 1. rade ako vodič, prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré
malo uzavreté povinné zmluvné poistenie u žalovanej v 3. rade, je žalovaný v 2. rade. Žalovaná v 3. rade
na základe poistnej udalosti žalobcovi vyplatila plnenie vo výške 2.974,33 eur, neuhradila mu náklady

vo výške 842,69 eur, predstavujúce výmenu stropného panelu, výmenu mechanizmu strešného okna
a práce s tým súvisiace, keďže podľa jej záveru, poškodenie týchto dielov nezodpovedá uvádzanému
priebehu dopravnej nehody, tak ako aj poškodenie výfukových clon zo strany žalobcu nemala za
preukázané. Neuhradila mu ani náklady spojené s prenájmom náhradného motorového vozidla v plnej
výške, hradila iba 225,50 eur v časti o 1.722,- eur, nárok nepovažovala za dôvodný poukazujúc na to,
že určila dobu obvyklú na opravu pôvodného motorového vozidla na 11 dní. Žalobca si uplatnil nárok
na náhradu sumy 842,69 eur, predstavujúcej rozdiel medzi uplatnenou výškou nákladov na opravu

motorového vozidla a výškou uhradenou žalovanou v 3. rade a sumy 1987,60 eur, predstavujúcej škodu
za neuhradený prenájom vozidla.4. Po právnom posúdení veci podľa § 797 ods. 2, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 1, 2, 4 zákona o
povinnom zmluvnom poistení, § 4 ods. 2 písm. l/, § 25 ods. 1 písm. u/ Zákona o cestnej premávke,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, mal za preukázané a nesporné skutočnosti, a

to, že 30.6.2014 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu
žalovanýmv2.rade(správnežalovanouv1.rade-poznámkaodvolaciehosúdu),smotorovýmvozidlom
žalovaného v 1. rade (správne žalovaného v 2. rade - poznámka odvolacieho súdu). Na základe týchto
poškodení žalobca si dal opraviť motorové vozidlo, oprava bola fakturovaná faktúrou na sumu 4.580,42
eur s DPH, pričom žalobca si tento svoj nárok vo výške 3.817,02 eur, t.j. cenu za opravu bez DPH uplatnil

u žalovaného v 3. rade, ktorý mu vyplatil poistné plnenie, krátené o sumu 842,69 eur. Žalobcovi teda
bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 2.974,33 eur. Dospel k záveru, že pri tejto dopravnej nehode
nemohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, a to k poškodeniu stropného panelu a súčasne
mechaniky strešného okna, ktoré si dal žalobca pri oprave vymeniť. Uzavrel, že žalobca súdu žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal, že k poškodeniu uvedenej časti motorového vozidla došlo práve
pri dopravnej nehode 30.6.2014, keďže nepredložil žiadne relevantné dôkazy, preukazujúce skutočnosti

ním tvrdené v žalobe a v jeho vyjadreniach, zdôrazniac, že v konaní bolo preukázané, že k dopravnej
nehode nedošlo pri neprimerane vysokej rýchlosti, ako to žalobca tvrdil. Prihliadal aj na skutočnosť, že
vodič motorového vozidla žalobcu náhle zastavil, čím vytvoril prekážku žalovanej v 2. rade a došlo k
dopravnej nehode. Konštatoval, že z fotodokumentácie doloženej do spisu bolo vidieť na fotkách znaky
po páčení a následnom otváraní stropného panelu, ktoré poškodenia nezodpovedajú dopravnej nehode,

ktorá je predmetom tohto konania. Na základe týchto skutočností uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v súvislosti s náhradou škody za poškodenie tých častí motorového vozidla, ktoré zjavne neboli
vpríčinnejsúvislostispredmetnoudopravnounehodou.VtejtosúvislostipoukazovalnarozsudokNSSR
z 30.6.2010, sp.zn. 5Cd/126/2009(správne 5Cdo/126/2009), z ktorého vyplýva, že pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie

je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Zo spisového materiálu podľa
súdu jednoznačne nevyplýva príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a vznikom škody na častiach
motorového vozidla, a to poškodenie stropného panelu a súčasnej mechaniky strešného okna a clony
výfukuaichpoškodenienebolospôsobenépredmetnoudopravnounehodou,týmpádomnebolasplnená
podmienka na vznik povinnosti žalovaného v 3. rade vyplatiť poistné plnenie v požadovanom rozsahu.

Pri skúmaní oprávnenosti nároku na úhradu všetkých nákladov za prenájom motorového vozidla za
obdobie 95 dní, sú prihliadal na skutočnosť, že k prenájmu došlo medzi spoločnosťou DMF a.s. a
žalobcom, kde nájomný vzťah bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, nakoľko prenajímateľom
náhradného motorového vozidla bola obchodná spoločnosť, ktorej štatutárnym orgánom bol žalobca,
teda žalobca vystupoval pri uzatváraní nájomného vzťahu ako nájomca a súčasne ako štatutárny orgán

prenajímateľa, ktorá skutočnosť neodporuje právnemu poriadku, ale napriek tomu je spôsobilá vyvolať
pochybnosti o tom, či žalobcovi nejaká škoda vznikla, preto bolo na žalobcovi dôkazné bremeno, aby
preukázal, a to aj s prihliadnutím na povinnosti vyplývajúce z § 415 a § 417 OZ, že odplatné prenajatie
motorového vozidla bolo jediné a nevyhnutné riešenie situácie vzniknutej poškodením motorového
vozidla pri dopravnej nehode. Zo strany žalovaného v 3. rade došlo k úhrade čiastky 225,50 eur

predstavujúcej náhradu za 11 dní, ktorú dobu považoval za primeranú na vykonanie opravy motorového
vozidla žalobcu. Prihliadajúc na skutočnosti vyplývajúce z faktúry za opravu motorového vozidla, z ktorej
vyplýva, že celková oprava motorového vozidla vyžadovala spolu 183 ČJ, pričom 12 ČJ predstavuje
1 hodinu práce, to znamená, že z uvedených ČJ možno vypočítať celkové trvanie práce, ktoré je
v hodnote 15 hodín a 25 minút. Preto dobu prenájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 95

dní považoval za neprimeranú, lebo rozsah poškodenia nebolo možné považovať za taký rozsiahly,
aby odôvodňoval opravu vozidla, a teda aj prenájom náhradného vozidla v trvaní 95 dní. Zohľadnil
aj skutočnosti, že v správe o doobhliadke motorového vozidla dňa 18.9.2014 bolo uvedené, že po
prvotnej ohliadke bolo strešné okno mechanicky zatvorené, aby „zatiaľ mohol klient používať motorové
vozidlo.“ Zdôraznil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže z podkladov ktoré tvorili prílohu

žaloby, v žiadnom smere nevyplýva, v akom čase bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do servisu na
opravu a kedy došlo ku skutočnému prevzatiu motorového vozidla z opravy, teda zásadným spôsobom
bolo spochybnené trvanie celej opravy motorového vozidla žalobcu a tým pádom aj trvania prenájmu
náhradného motorového vozidla. Dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na
vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pokrytý

povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
preto žalovaný v 3. rade nie je ani vo vzťahu k tomuto nároku pasívne vecne legitimovaný. Preto neboli
splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia ustanovené v § 451 ods. 2 OZ. Mal za to, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovaným plnú náhradu trov konania.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym a nelogickým skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť. Bol toho názoru, že súd
rozhodol vo veci predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu veci. Rozhodnutie podľa neho
nezohľadňuje vecné fakty, ktoré vyplývajú konkrétne z listinných dôkazov a ústnych či písomných

vyjadrení, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Boli odignorované dokumenty, ako sú vykonávané
dve obhliadky motorového vozidla a daný súhlas k výmene sporných dielov technikom špecialistom
poisťovne, ktoré následne neboli preplatené poisťovňou a záznam s políciou o dopravnej nehode. Súd
podľa neho nevykonal a nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, overil a vykonal iba
dôkazy, ktoré produkovali žalovaní. Opomenul sa vyporiadať s dôkazmi a prednesmi žalobcu, bol toho
názoru, že žalované strany nepredložili žiadne dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení,

pričom navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy
sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vyjadrení žalovaného. To isté platí aj pre
žalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré boli vznesené v rámci obrany voči žalobnému návrhu a
ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku.

7. Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade v totožných písomných vyjadreniach k odvolaniu žalobcu
žiadaližalobuonáhraduškodyvočiichosobámvplnomrozsahuzamietnuť.Poukazovalinato,ževčase
vzniku nehody vozidlo malo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Uviedli, že sa pripájajú k vyjadreniu podanému k odvolaniu žalovaným
v 3. rade. V plnom rozsahu súhlasili s rozsudkom, ktorý bol v danej veci vydaný, nakoľko sa zakladá

na skutočných faktoch. Poukázali na to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré
by preukazovali opodstatnenosť nárokov, ktoré si uplatnil žalobou. Nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu
uvedenými v odvolaní ohľadne toho, že súd rozhodol predčasne bez náležitého zistenia skutkového
stavu, pretože v súdnom konaní boli vykonané dôkazy, ktoré navrhoval samotný žalobca, ako aj oni
(žalovaní),súdpredrozhodnutímvovecisamejvdostatočnomrozsahuzistilstavvecí,ktorýbolpotrebný

pre rozhodnutie. Zdôrazňovali, že žalobca nebol priamym účastníkom nehody, na miesto nehody došiel
dodatočne. Podľa nich skutkové zistenia a právne závery, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného
dokazovania sú správne a logické. Poukazovali na to, že žalobca napriek skutočnosti, že niesol v danom
konaní dôkazné bremeno ohľadom skutočností uvedených v žalobe a nárokov uplatnených žalobou,
v konaní nepreukázal, že poškodenie motorového vozidla (stropný panel, mechanika strešného okna,

výfukové clony), nastalo pri dopravnej nehode 30.06.2014. Väčšina vyjadrení zostala len v rovine tvrdení
a úvah, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.

8. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie odmietnuť, ak odvolanie
nebude odmietnuté, navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny

a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia ako aj trov odvolacieho konania. Namietal,
že odvolanie nespĺňa všetky obsahové náležitosti vyžadované zákonom z dôvodu, že v odvolaní
absentuje minimálne uvedenie toho, v akom rozsahu sa napáda rozsudok a čoho sa žalobca ako
odvolateľ domáha. Nesúhlasil s tvrdeniami uvádzanými v odvolaní, že súd rozhodol vec predčasne
bez náležitého zistenia skutkového stavu, úplne odignoroval dôkazy predložené žalobcom, nevykonal

a nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom uveril a vykonal iba dôkazy, ktoré
produkovali žalovaní a opomenul sa vyporiadať s dôkazmi a prednesmi žalobcu. Poukázal na to, že
v konaní predložili návrhy na vykonanie dokazovania, poukázali a predložili všetky listinné dôkazy za
účelom podpory svojich tvrdení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na
to, aby bolo možné o danej veci rozhodnúť, pričom rozsah vykonaného dokazovania je uvedený v

zápisnici zo súdneho pojednávania zo 14.10.2014, ako aj v odôvodnení rozsudku. Skutkové zistenia
a právne závery súdu považoval za správne a logické, poukazujúc najmä na to, že práve žalobca
je tou stranou sporu, ktorá má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť navrhnúť dôkazy, ktorými
mali byť v súdnom konaní preukázané ním uplatnené nároky, pričom okrem dôkazov uvedených v
žalobe a vo vyjadrení, žalobca nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania tak, ako to uviedol na

pojednávaní 14.10.2016. Žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno v rámci súdneho konania, ale
svoje nároky nepreukázal ani vo vzťahu k nemu - žalovanému v 3. rade. V tomto smere poukazoval
najmä na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), z ktorého vyplýva, že poškodený bol oprávnený uplatniť
svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovni a bol povinný tento nárok preukázať. Žalobca ani v
súdnom konaní ani v čase uplatnenia nároku na poistné plnenie nepreukázal nároky na poistné plnenie v

rozsahu, v akom boli uplatnené. Poukazujúc na to, že tvrdenie žalobcu o poškodení motorového vozidla,
pokiaľ ide o stropný panel, mechaniku strešného okna a ľavú a pravú výfukovú clonu, ktoré malo nastať
pri dopravnej nehode 30.06.2014 a ktorej účastníkmi boli dcéra žalobcu a žalovaná v 1. rade, pričom
k priebehu dopravnej nehody sa vyjadroval samotný žalobca, ktorý však nebol jej priamym účastníkom
a na miesto dopravnej nehody došiel až dodatočne, konštatoval, že jediným priamym účastníkom

dopravnej nehody, ktorý sa k dopravnej nehode vyjadril bola žalovaná v 1. rade, pričom jej vyjadrenie
nebolo v rozpore s ostatnými dôkazmi vykonanými v súdnom konaní a jej vyjadrenie možno považovať
za relevantné, najmä čo sa týka nehodového priebehu. Preto súd správne vyhodnotil dôkazy vykonané
v súdnom konaní, ktoré súviseli s priebehu dopravnej nehody a následkami spojenými s dopravnou
nehodou. Aj z tohto dôvodu možno za daných okolností považovať akékoľvek vyjadrenia žalobcu k
priebehu dopravnej nehody za nedostatočné a opätovne zdôrazňoval, že žalobca nemal ďalšie návrhy

na vykonanie dokazovania. Poukazoval na to, že žalobca si okrem iného uplatnil aj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, avšak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je pokrytý rozsahom
povinného zmluvného poistenia, teda v tomto smere nie je pasívne vecne legitimovaný. K odvolacím
námietkam vo vzťahu k nároku na úhradu škody vzniknutej v podobe úhrady nájomného za náhradné
vozidlo počas opravy, poukazoval na judikatúru v danej veci, na ktorú sa odvolal aj vo svojom vyjadrení z

08.08.2016 a skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom účelnosti nájmu náhradného
vozidlaadobytrvanianájmunáhradnéhovozidla.Žalobcažiadnymspôsobomneodstránilpochybnostio
účelnosti a dobe trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj rozpory v dokladoch, ktoré predložil. Napokon
poukazoval na nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť žaloby, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku,
poukazujúc na to, že celková výška, ktorú si uplatnil, nepredstavuje súčet súm uvádzaných žalobcom v

žalobeočiastkovýchnárokoch(náhradaškodyaneuhradenáčasťzaprenájomnáhradnéhomotorového
vozidla), na ktorú nejednoznačnosť poukazoval už vo svojom vyjadrení z 08.08.2016.

9. Žalobca v replike na vyjadrenia žalovaných k jeho odvolaniu uviedol, že úlohou súdu nie je
spolupracovať so stranami sporu, ale dať si predkladať im poznatky, ktorými by sa mal zaoberať. V

podstate im nastavuje zrkadlo, je už na nich ako dosiahnu nápravu. Vyjadrenia žalovaných považoval za
účelové, neobjektívne, zavádzajúce, s jediným cieľom vyhrať spor bez toho, aby súdu predložili jediný
dôkaz svojich tvrdení. Poukazoval na to, že súd rozhodol vo veci iba na základe prednesov žalovaných,
ktoré boli sporné a zavádzajúce. Pritom zákon C.s.p. konštatuje, že v občianskom sporovom konaní
zaťažuje účastníka konania povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a zároveň dôkaznú povinnosť,

čo znamená povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, navrhovanie
dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je uniesť
dôkazné bremeno v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na
jeho procesné postavenie. To je podstata problému žalovaných, že ani najmenší dôkaz pre rozhodnutie

súdu nepredložili, iba ich vyjadrenia, ktoré si dokonca navzájom odporujú, takže o týchto vyjadreniach
sa dá celkom úspešne pochybovať. Tu možno podľa neho poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 08.11.2011 pod sp.zn. 1Sžr/38/2011, v ktorom dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už rímskom
práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje

procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. To
platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

10. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniam žalovaných bolo žalovaným doručené 15.03.2017 resp.
16.03.2017.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.12.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. marca 2018 o 9.30 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 7.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 C.s.p.

14. O obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365

ods.1 písm.e/ f/ h/ C.s.p., t.j. súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p. je potrebné uviesť, že
súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na

preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j.
ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom
tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý
dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. V danom prípade žalobca síce uvádza tento odvolací dôvod, ale v odvolaní neoznačil dôkaz,
ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný ani neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli
tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval. Preto uvedený odvolací dôvod nie je daný.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré

vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. ) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z

vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, žeby
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby
v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §§ 133 až 135 O.s.p. účinného včase jeho rozhodovania, alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

22. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho
rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

23. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť
rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle

ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s náhradou škody za poškodenie tých častí
motorového vozidla, ktoré zjavne neboli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, lebo
z obsahu spisu nevyplýva príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a vznikom škody na častiach
motorového vozidla -poškodenie stropného panelu, súčasnej mechaniky strešného okna, ľavej a pravej
výfukovej clony. Zároveň sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie, že odplatné prenajatie motorového vozidla bolo jediné a nevyhnutné
riešenie situácie vzniknutej poškodením motorového vozidla pri dopravnej nehode, že doba prenájmu
náhradného motorového vozidla v trvaní 95 dní bola primeraná, nakoľko z podkladov, ktoré tvorili prílohu
žaloby v žiadnom prípade nevyplýva, v akom čase bolo poškodené motorové vozidlo prijaté do servisu
na opravu a kedy došlo ku skutočnému prevzatiu motorového vozidla z opravy a po akú dobu bolo

nevyhnutné použiť náhradné vozidlo.

25. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá
O.s.p.platnéhoaúčinnéhovčasezačatiakonania,ktorémuzodpovedáust.§132ods.1C.s.p.platnému
a účinnému v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť

dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho

účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žehosúdnepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (viď uznesenie NS SR sp.zn.
4Cdo/13/2009 z 11.09.2008).

26. Samotná skutočnosť či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá
priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom,
ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce
žalované právo musí tvrdiť žalobca, okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosť žalovaného. Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena

na strane toho, ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že
neexistencia (ničoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje (viď uznesenie NS SR sp.zn.
6Cdo/81/2010 z 31.05.2010).

27. Vzhľadom na to, že žalobca v danom prípade si uplatňoval nárok na náhradu škody vzniknutej

v súvislosti s dopravnou nehodou zapríčinenej žalovanou v 1. rade motorovým vozidlom ktorého
prevádzkovateľom je žalovaný v 2. rade a ktoré bolo poistené u žalovanej v 3. rade, bolo povinnosťou
žalobcu označiť dôkazy na preukázanie pravdivosti tvrdenia, že poškodenie motorového vozidla v
rozsahu, v ktorom žalovaný žalobcovi náhradu škody neuhradil, bolo spôsobené predmetnou dopravnounehodou. V tomto smere aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo dôkazné bremeno na žalobcovi,
ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože z vykonaných dôkazov, po vyhodnotení jednotlivých
dôkazov a v ich vzájomných súvislostiach, tieto nepreukazovali pravdivosť tvrdenia, že je daná

príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a poškodením stropného panelu, mechaniky strešného
okna a výfukových clôn. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia totiž nepostačuje samotný zápis o
poškodení motorového vozidla vykonaný pracovníkom žalovaného v 3. rade za situácie, že z iných
dôkazov (fotodokumentácia) vyplýva, že sú viditeľné známky poškodenia stropného panelu spôsobené
pravdepodobne manipuláciou či páčením a pri zohľadnení priebehu dopravnej nehody ako to uviedol aj

súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že k tomuto záveru súd prvej inštancie dospel na základe
listinných dôkazov predložených tak žalobcom ako aj žalovaným v 3. rade.

28. Za správny je potrebné považovať aj záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní dôvodnosti nároku
na úhradu nákladov za prenájom osobného motorového vozidla nad dobu 11 dní (do 95 dní). Vzhľadom
na to, že zo žalobcom predložených listinných dôkazov nie je zrejmé po akú dlhú dobu z objektívnych

dôvodov nemohol užívať motorové vozidlo poškodené pri predmetnej dopravnej nehode, príp. po akú
dlhú dobu predmetné motorové vozidlo v servise, t.j. bolo odovzdané, prijaté do servisu a kedy bolo
prevzaté z opravy. Za takýchto okolností správne súd prvej inštancie vychádzal z doby, ktorá bola
reálne potrebná na vykonanie opravy predmetného motorového vozidla. V tejto súvislosti odvolací
súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil po akú dobu z

objektívnych dôvodov motorové vozidlo nemohol užívať. V žalobe uviedol iba sumu, ktorú si uplatňuje
titulom prenájmu motorového vozidla, ktorým bolo zabezpečovania plnenia úloh pre prevádzku firmy.
Doba prenájmu náhradného motorového vozidla (95 dní) vyplýva iba z vystavenej faktúry predloženej
žalobcom. Za situácie, že v správe o doobhliadke motorového vozidla dňa 18.9.2014 bolo uvedené,
že po prvotnej ohliadke bolo strešné okno mechanicky zatvorené, aby „zatiaľ mohol klient používať

motorové vozidlo“, že z predložených dokladov nie je možné zistiť kedy vozidlo bolo odovzdané
do opravy a kedy bolo z nej prevzaté, jednoznačným spôsobom spochybňuje dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na úhradu nákladov za prenájom motorového vozidla po dobu 95 dní, teda že za
toto obdobie žalobca predmetné motorové vozidlo nemohol užívať z objektívnych dôvodov majúcich
základ v dopravnej nehode zapríčinenej žalovanou v 1. rade. Aj k tomuto záveru súd dospel na základe

vyhodnotenia všetkých dôkazov, teda dôkazov predložených tak žalobcom ako žalovanými, najmä
žalovaným v 3. rade. Za týchto okolností nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu uvádzanom v odvolaní,
že súd neprihliadal na ním predložené dôkazy.

29. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako to uvádzal aj samotný žalobca, on sám si prenajal

vozidlo, ktoré užíval po dobu 95 dní, z toho dôvodu mu vznikla povinnosť uhradiť nájomne spoločnosti,
od ktorej si toto vozidlo prenajal. V tomto prípade teda nešlo o plnenie za iného, preto mu nemohol
vzniknúť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným. Preto správne súd konštatoval,
že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia ustanovené v §
451 ods. 2 OZ.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Odvolací súd teda rozhodol len o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

32. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto im prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Žalovaným v 1. a 2. rade však preukázateľne žiadne trovy v odvolacom nevznikli, preto im
nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania žalovanému v 3. rade proti neúspešnému žalobcovi.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).