Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. september 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213272
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6412213272.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní právne
zastúpená advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi ne p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17.9.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012, domáhal

proti žalovanej zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a sumy 275,- € z titulu nemajetkovej
ujmy. Zároveň žalobca žiadal náhradu trov konania. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného
útoku: Uviedol, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom, pretože tento nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú navrhol žalobca vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6730506 dlžníkom (povinným) O. O.,
D.. XX.X.XXXX, v zákonom stanovenej lehote 15 dní. Žalobca uviedol, že išlo o omeškanie o viac ako

5 mesiacov. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Majetkovú škodu vyčíslil ako náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci
správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Na správu pohľadávky
vynaložil 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- € a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu 15,- € (spolu 125,- €). Náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil žalobca tým, že samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Výpočet uplatnenej sumy náhrady nemajetkovej ujmy určil alikvotným pomerom 55,- € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, teda
660,- € za rok. Žalobca uviedol, že postupoval v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody, ktorá na túto
žiadosť pozitívne nereagovala.

2. Žalobca navrhol ako dôkaz pripojiť súdny spis exekučného súdu a spis Ministerstva spravodlivosti SR
k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní.3. Žalovaná sa k žalobe sa vyjadrila a použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: Uviedla, že
žalobu považuje za nedôvodnú z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázala na

nedostatky podanej žaloby, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď žalobca uviedol časť dôkazov,
avšak v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že by žalobca mal znášať
dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol
na odstránenie neželaného stavu. Žalovaná namieta skutočnosť, že v predmetnej veci ide o predčasne
uplatnený nárok na súde, nakoľko žalobca podal žalobu o náhradu škody skôr ako po uplynutí šiestich

mesiacov odo dňa prijatia jej žiadosti. Naviac, potom ako žalobca podal žalovanej žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, bol vyzvaný na doplnenie týchto žiadostí. Žalobca žalovanej
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, preto považovala žalovaná
nárok za predbežne neprerokovaný. Nerozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v lehote ustanovenej zákonom vzhľadom na povahu tohto úkonu nepovažovala
za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

4. Súd uvádza ako posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní
vychádzal, ako vec právne posúdil a vyhodnotil dôkazy:

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením tvrdení prednesených žalobcom, žalovanou,

oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/112/2011 a zistil, že dňa 4.1.2011 sa začalo
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. exekučné konanie na návrh oprávneného -
žalobcu proti povinnému O. O., D.. XX.X.XXXX, bytom P. O. XX/XX, XXX XX Ž., pre vymoženie sumy
1 315,85 € s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 15.10.2010sp. zn. SR 09311/10. Dňa 26.1.2011 bola tunajšiemu súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie sp. zn. EX 124/11. Tunajší súd vydal pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. dňa
3.2.2011 poverenie na vykonanie vyššie uvedenej exekúcie.

6. Podľa § 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Svojej zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

7. Z citovaného ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti
štátu (Slovenskej republiky) za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje
kumulatívne (súčasné) splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
2. vznik škody ako peniazmi vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z. z. neobsahuje
legálnu definíciu nesprávneho úradného postupu. Ustanovenie § 9 uvedeného zákona v znení účinnom
do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup
definovať ako postup orgánu verejnej moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými
právnyminormamiaktorýspočívavinejnežrozhodovacejčinnosti.Vprípaderozhodovacejčinnostitotiž
zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité
rozhodnutia týkajúce sa najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste

atď.). Inými slovami, pri nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom
prípade upravená právnou normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny
úradný postup je potrebné posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

8. Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola daná

zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

9. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané tvrdenia žalobcu, že by postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní sp. zn. 9Er/112/2011 v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udeleniepoverenia došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu bola tunajšiemu súdu doručená dňa 26.1.2011. V tom čase účinné ust. §

44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). V danom prípade súd rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní odo dňa jej doručenia, keď písomne poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 3.2.2011

10. V tejto súvislosti je ešte potrebné dodať, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto
rovine garanciu ústavného práva každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný
súd Slovenskej republiky prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky
alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. V rozhodnutí sp.
zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na jednej strane všeobecný

súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu, na druhej strane
ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom realizácie širšieho základného práva - práva na spravodlivý proces, ktoré
majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v príslušných
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto zmysle

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno stavať
proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne
nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

11. Vychádzajúc z uvedeného súd preto uzavrel, že v danom prípade postup exekučného súdu v
súvislosti s rozhodovaním o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku nemožno považovať za nesprávny úradný postup.

12. Súd však nielenže nemal preukázaný nesprávny úradný postup, ale nemal preukázané ani splnenie

ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy.
Žalobca v tomto smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 182 Civilného
sporového poriadku, nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a
ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s
rozhodovaním o poverení súdneho exekútora utrpela konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú

škodu, či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17
ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý
zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované)
paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume 70,- €, na udržiavanie
a správu informačného systému v čiastke 40,- € a na administratívne spracovanie textov urgencií,

publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v
čiastke 15,- €. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým
stavom pred škodnou udalosťou. Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne
vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom

uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu
ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodovej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal, ale ani nijako
bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnému konkrétne súvisia s

tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený
vykonaním exekúcie v zákonnej lehote.
13. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivýdopad(ujmu)najehoprávnepostavenieakoveriteľapohľadávkyvočipovinnémuvdôsledkutvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku

postupu exekučného súdu.

14. Pretože súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobkyne ani
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, žalobu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žaloba žalobcu bola zamietnutá, teda plný úspech vo veci mala žalovaná. Nakoľko
však úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej s poukazom na ustanovenie § 255 ods.
1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 2 CSP, čl. 17 CSP vo výroku II. náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s

princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.