Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 6T/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717010002
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Šimek

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2019:2717010002.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom na hlavnom pojednávaní konanom na

Okresnom súde Skalica dňa 27. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
U. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., F.. L. XXXX/XX, t.č. F. E. O.

sa u z n á v a z a v i n n ú, ž e

v období od 14.01.2016 do 27.03.2019 ako matka dcéry G. I., nar. XX.XX.XXXX si neplnila vyživovaciu
povinnosť v F. a na iných miestach, kde sa zdržiava, hoci jej táto vyplýva zo Zákona o rodine, ktorá
výška jej bola určená rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015,
právoplatný dňa 13.01.2016, ktorým súd zveril mal. dcéru G. I. do osobnej starostlivosti otca I. I. a matku
zaviazal prispievať na výživné dcéry sumou 84,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám otca, a následne rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017-41 zo dňa
04.07.2018, právoplatného dňa 15.08.2018, kedy súd zvýšil výživné matke zo sumy 84,- € mesačne na

sumu 126,- € mesačne s účinnosťou od 02.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám otca, pričom obžalovaná dostatočne nevyvíjala snahu nájsť si zamestnanie,
hoci vedela, že má vyživovaciu povinnosť voči dcére G. I., čím za uvedené obdobie spôsobila dlh na
výživnom vo výške 3.915,74 € k rukám otca I. I., bytom B., U.. O.Š. XXXX/XX,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, a

čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o j e j u k l a d á

podľa§207ods.3Trestnéhozákona,spoužitím§38ods.3Trestnéhozákona,§36písm.j),l)Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť podľa svojich schopností zaplatiť
v skúšobnej dobe dlh na výživnom 3.915,74 eur k rukám otca dieťaťa.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal dňa 03.01.2017 Okresnému súdu Skalica obžalobu na obžalovanú pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výpoveďou svedka - poškodeného, listinnými
dôkazmi zabezpečenými do konania, pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd vykonal hlavné pojednávanie proti obžalovanej ako proti ušlej (č.l. 67), nakoľko táto sa na adrese
trvalého pobytu ani na iných známych miestach pobytu dlhodobo nezdržuje. Obžalovaná má podľa
Registra obyvateľov SR evidovaný pobyt F., F.. L.R. XXXX/XX. Na uvedenej adrese si listové zásielky
dlhodobo nepreberá. Obžalovaná pri svojom výsluchu v prípravnom konaní ako adresu na doručovanie

písomností uviedla adresu: V. F.. XXa, Y., O.. Súdna zásielka sa však vrátila odtiaľ ako nedoručená.
Obžalovaná bola následne súdom telefonicky a prostredníctvom elektronickej pošty vyzývaná na
oznámenie adresy, na ktorej sa zdržuje a preberá zásielky. Uviedla, že sa dlhodobo zdržuje v O., kde si
hľadá nové bývanie a prácu, v súčasnosti nemá riadne bydlisko. O vypátranie pobytu obžalovanej bolo
dňa 02.08.2018 požiadané Okresné riaditeľstvo PZ v Senici, ktoré následne v rámci pátrania vykonalo

šetrenie k zisteniu jej pobytu, pričom bolo zistené, že sa dlhodobo zdržuje v O.. Pri telefonickom vyťažení
príslušníkmi OR PZ Senica bolo zistené, že nemá riadne bydlisko, nakoľko neustále mení prácu a
tým aj pobyt. Súdu sa taktiež nepodarilo zistiť iný pobyt alebo iná adresa na doručovanie písomností
obžalovanej. Teda je zjavené, že sa táto vyhýba trestnému konaniu (o ktorom má vedomosť) pobytom
v cudzine a skrýva sa.

Obžalovaná sa v prípravnom konaní priznala k spáchaniu skutku, ktorí je jej kladený za vinu, uviedla,
že ju to mrzí. Pracuje v O. ako skladníčka, pričom v O. býva so svojím priateľom. Vyživovacej povinnosti
voči dcére G. si je vedomá, na výživnom zaplatila len sumu 100,- eur a to dňa 23.04.2016. Inak výživné
neplatila. Dlh na výživnom má od januára 01/2016 až ku dňu výsluchu (29.12.2016) vo výške 908,- eur,

čoho si je vedomá. Obžalovaná uviedla, že dlh je schopná uhradiť do konca 02/2017 alebo začiatkom
03/2017 v plnej výške. V čase neplatenia výživného nebola evidovaná na úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie ani nepoberala žiadne sociálne dávky. Je zamestnaná v O. a jej mesačný príjem je cca
900,- eur. Ďalej uviedla, že z úradu práce v O. jej má byť vyplatená čiastka 900,- eur.

Svedok - poškodený I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná mu zaplatila len jedenkrát
100,- eur dňa 23.04.2016. Do dnešného dňa (27.03.2019) má teda dlh na výživnom vo výške 3.932,- eur.
Občas zavolá dcére, niekedy raz do týždňa, niekedy 2x do týždňa. Na tieto posledné Vianoce poslala
dcére peniaze. S obžalovanou komunikuje veľmi ojedinele. Stále jej hovorí, že neplatí výživné, ale ona
povie, že dcéra keď chce nech zavolá, ale jemu že nedá nič. Obžalovaná tvrdí, že pracuje v O.. Svedok

uviedol, že sa ohľadom vymoženia dlhu na výživnom obrátil aj na Centrum pre medzinárodnom právnu
pomoc, dostal však odpoveď, že nenašli žiadny jej oficiálny príjem, žiadneho zamestnávateľa. Do O.
odišla asi pred dvomi rokmi, keď žila na Slovensku, nepracovala, žila s ním, bola ľahostajná. Snažil
sa získať od obžalovanej adresu v O., nakoľko s ňou chcel riešiť prídavky na dieťa, ktoré by mohla
pobrať v O.. Povedal jej, že na Slovensku všetky papiere vybaví, obžalovaná mu však odmietla dať

adresu,naktorejbývavO..NaposledyboloovýživnomrozhodnutérozsudkomOSSkalica8P/169/2017,
kedy súd zvýšil výživné zo sumy 84 eur na sumu 126 eur mesačne s účinnosťou od 02.10.2017. Nemá
informáciu o tom, z čoho obžalovaná v O. žije. Keď do O. odchádzala, odišla tam so svojím priateľom.
Kde žije, ako a čím sa živí, však nevie. Obžalovaná niekedy spomínala, že pracuje s káblami. Dcéra
naďalej navštevuje 3. ročník Obchodnej akadémie Senica, jedná sa o 4-ročné štúdium. Dcéra má v

pláne pokračovať po skončení SŠ v štúdiu na vysokej škole. Na dcéru má bežné výdaje ako oblečenie,
stravovanie, hygiena. Pokiaľ ide o zdravotný stav, je alergička na prach, teraz rieši zubný strojček. O
výživu dcéry sa stará sám. Obžalovaná neposiela výživné ani k rukám dcéry. Teraz naposledy v sobotu,
keď obžalovaná volala dcére, jej hovoril, že či si uvedomuje, že neplatí výživné, že čo jej za to hrozí, že
je to trestný čin. Obžalovaná na to nepovedala nič, hneď to zahovorila. Je zamestnaný v spol. Prapol

s.r.o. ako vodič MKD, má príjem mesačne cca 1700 - 1800 eur aj s diétami. S dcérou býva v 3-izbovombyte, ktorý kúpil na hypotéku. Mesačné výdaje má nájom 200 eur, hypotéka 220 eur, elektrika 25 eur,
internet 28 eur, životné poistky jemu aj dcére 50 + 30 eur, sporenie po 20 eur. Dcére platí cestovné do
školy mesačne cca 25 eur, ďalej 10 eur mesačne na stužkovú.

Listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Skalici sp. zn. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015,
právoplatný dňa 13.01.2016 mal súd preukázané, že súd zveril mal. dcéru G. I. do osobnej starostlivosti
otca I. I. a matku (obžalovanú) zaviazal prispievať na výživné dcéry sumou 84 € mesačne, vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017 - 41 zo
dňa 04.07.2018, právoplatný dňa 15.08.2018, pričom súd zvýšil výživné matke zo sumy 84,- € mesačne
na sumu 126,- € mesačne s účinnosťou od 02.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

Správou ÚPSVaR Senica bolo preukázané, že obžalovaná v inkriminovanom období nebola vedená
ako občan v hmotnej núdzi, nebola ani evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, nebola poberateľom
sociálnych dávok.

Z potvrdenia na č.l. 29 mal súd preukázané, že dňa 23.04.2016 zaplatila obžalovaná výživné v sume

100,- eur.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Albín Božek mal súd preukázané, že od obžalovanej sa nepodarilo
vymôcť výživné.

Zpotvrdeniaonávšteveškolyzodňa15.03.2019malsúdpreukázané,žeG.Z.R.I.navštevujeObchodnú
akadémiu Senica, je žiačkou 3. ročníka.

Podľa§207ods.1Tr.zákonaktonajmenejtrimesiacevobdobídvochrokovneplní,čoajznedbanlivosti,
zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu

po dlhší čas.

Súd poznamenáva, že podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku upozornil strany v konaní, že skutok je
potrebné ďalej posudzovať ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr.
zákona s tým, že majú právo požiadať o znovu poskytnutie lehoty na prípravu obhajoby a žiadať odročiť

HP za týmto účelom najmenej o 5 pracovných dní. Obžaloba ani obhajoba o uvedené nepožiadali.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd uznal obžalovanú za vinnú z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože bolo preukázané,
že obžalovaná úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnila zákonnú povinnosť

vyživovať iného a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a to po dlhší čas (viac ako 3 roky od
14.01.2016 do 27.03.2019). Úmyselné zavinenie bolo preukázané tým, že obžalovaná hoci vedela o
tom, že má vyživovaciu povinnosť na dcéru G., deklarovanú aj rozsudkom Okresného súdu Skalica
č.k. 7P 46/2015-47 zo dňa 17.12.2015, právoplatný dňa 13.01.2016, kedy súd obžalovanú zaviazal
prispievať na výživné dcéry sumou 84,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k

rukám otca a naposledy rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 8P/169/2017 - 41 zo dňa 04.07.2018,
právoplatný dňa 15.08.2018, keď súd zvýšil výživné obžalovanej zo sumy 84,- € mesačne na sumu 126,-
€ mesačne s účinnosťou od 2.10.2017, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám otca, si túto svoju zákonnú povinnosť vedome neplnila. Obžalovaná nepreukázala, že
by mala nejaké pracovné obmedzenia, či zdravotné problémy, pre ktoré by objektívne nemohla platiť

výživné v určenej výške súdom. Naopak obžalovaná žije v zahraničí, kde ako sama uviedla, si hľadá
nové bývanie. Je zrejmé, že k živobytiu musí mať finančné prostriedky. Napokon rovnaké okolnosti na
strane obžalovanej tu boli aj v čase jej výsluchu v prípravnom konaní, kedy sa v celom rozsahu priznala k
spáchaniu trestného činu, tento oľutovala, už v tom čase bývala a pracovala v O., avšak dlh na výživnomdo dňa hlavného pojednávania neuhradila, napriek tomu, že sa sama vyjadrila pri výsluchu, že dlh na
výživnom je schopná uhradiť. I keď súd samozrejme nie je viazaný vyššie uvedenými rozsudkami, nie je
najmenšídôvodsaodchyľovaťodichzáverovohľadomschopnostíamožnostíobžalovanejplatiťvýživné

vo výške určenej súdom v konaní pod sp.zn. 7P/46/2015 a 8P/169/2017, s ktorými sa súd stotožňuje.
Je zrejmé, že je v schopnostiach a možnostiach obžalovanej si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť,
ktorú si úmyselne neplní.

Pokiaľ ide o skutkové zistenia ohľadom vypočítaného dlhu na výživnom, z výpovedi poškodeného je

zrejmé (čo napokon potvrdila i obžalovaná pri svojom výsluchu v prípravnom konaní), že obžalovaná
zaplatila na výživnom len 100,- eur dňa 23.04.2016, inak výživné neplatila. Obžalovaná tak za obdobie
od 14.01.2016 do 27.03.2019 (ku dňu vyhlásenia rozsudku) spôsobila celkom dlh na výživnom vo výške
3.915,74 eur.
Za rok 2016 : sumu 908,- eur (12x84 eur - 100 eur)
Za rok 2017 : sumu 1.134 eur (9x84 eur + 3x126 eur, pozn. s účinnosťou od 02.10.2017 bolo zvýšené

výživné na sumu 126,- eur)
Za rok 2018 : sumu 1.512 eur (12x126 eur)
Za rok 2019 : 361,74 eur (2x126 eur + mesiac marec alikvotná časť za 27 dní (126/31x27).
Teda spolu vo výške 3.915,74 eur.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne a dospel k jednoznačnému
záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, sa stal, že ho spáchala obžalovaná
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovanej. Podľa názoru
súdu obžalovaná svojím konaním uvedeným vo výroku o vine naplnila všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na spôsob spáchania
činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej súd zistil, že obžalovaná z miesta
bydliska nie je bližšie hodnotená. Obžalovaná bola doposiaľ 1 x odsúdená, a to rozhodnutím Okresného
súdu Dülmen sp.zn. 81 Js 24/18 Cs 12/18 zo dňa 30.01.2018, právoplatný dňa 07.03.2018 za skutok
zo dňa 12.07.2017 k pokute s dennou sadzbou 15,- eur, počet pokút 30. Z výpisu evidencie priestupkov
MV SR je zrejmé, že obžalovaná sa nedopustila priestupku.

Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd prihliadol u obžalovanej na dve poľahčujúce
okolnosti a to, že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutovala a tiež, že viedla
pred spáchaním trestného činu riadny život. Súd len poznamenáva, že trestný čin zanedbania povinnej
výživy je dokonaný okamihom, keď obžalovaná najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo

aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať iného (bližšie viď R 6/2013, Uznesenie NS SR 2 Tdo
54/2011). U obžalovanej súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam obžalovanej uložil trest odňatia slobody podľa § 207
ods. 3 Tr. zák. (so sadzbou 1 až 5 rokov) vo výmere 1 rok, pričom po zohľadnení prevažujúceho pomeru

poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znížila o 1/3, dolná hranica zostala nedotknutá.
Súd uložil obžalovanej trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, pričom výkon trestu odňatia slobody
vo výmere 1 rok bol obžalovanej podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky, pretože vzhľadom na
povahu spáchaného prečinu, osobné pomery obžalovanej, možnosti jej nápravy a okolnosti spáchania
trestného činu možno u nej dôvodne očakávať, že účel trestu sa u nej dosiahne i bez jeho výkonu.

Bude vecou obžalovanej, aby v priebehu skúšobnej doby viedla riadny život, splnila uloženú povinnosť s
poukazom na § 50 ods. 2 Trestného zákona zaplatiť podľa svojich schopností dlh na výživnom vo výške
3.915,74 eur a nedopúšťala sa trestnej činnosti, inak súd rozhodne, že obžalovaná trest vykoná. Zároveň
súd uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť podľa svojich schopností v skúšobnej dobe dlh na výživnom
vo výške 3.915,74 eur k rukám otca dieťaťa, ktorý naďalej ako jediný (zjavne túto povinnosť plní aj za

matku dieťaťa - obžalovanú) zabezpečuje výživu G., keďže táto nie je doposiaľ schopná sa sama živiť
(študuje na Obchodnej akadémii 3. ročníkom) a je výživou naďalej odkázaná na svojich rodičov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto

rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie,
ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.