Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814205194
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814205194.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX
XXX, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: Z. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., o vymoženie 550,79 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod EX
15075/14, o odvolaní súdneho exekútora a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava

č.k.4Er/503/2014-17 zo dňa 12.8.2014 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.

V r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o odvolaní oprávneného.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého z

vykonávania exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., zo dňa
30.7.2013, č.k. SR 04842/13 požiadal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 26.5.2014 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia oznámil, že si plní povinnosť

podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom poukázal na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 13.4.2011 sp. zn. III.ÚS 322/2010. Označiac tento nález za individuálny normatívny akt,
pôsobnosť ktorého je limitovaná hranicami určenými konaním vedeným pred Okresným súdom Žiar nad
Hronompodsp.zn.5Er/934/2008,záverypoňatédojehoobsahunemajúvšeobecnúplatnosťazaväzujú
len účastníkov konania. Tvrdil, že ním bolo medzinárodne a ústavne neakceptovateľným spôsobom
zasiahnuté do jeho základných práv a preto podal proti nemu individuálnu sťažnosť na Európsky súd

pre ľudské práva. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, § 3, § 4, § 30 ods. 1, 3 a ods.
11, § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov a poukazom
na právne závery vyslovené v náleze Ústavného súdu zo dňa 13.4.2011 č.k. III. ÚS 322/2010-37, s
prihliadnutím i na rozsiahlu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (Delcourt v. Belgicko, Piersach
v.Belgicko,Gautrinv.Francúzsko),rozlišujúcuobjektívnuasubjektívnunestrannosťsúdnehoexekútora,

posúdil či sú v danej veci poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v tomto
smere a dospel k záveru, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom oprávneného, zakladá
vzťahmedzinímaoprávneným,ktorýmázákladvokolnostiach,ktorénastalimimoexekučnéhokonania.
Ide o skutočnosť, ktorá vyvoláva pochybnosť o nezaujatosti súdneho exekútora, ktorý bol poverený
vykonaním exekúcie, navyše ak oprávnený podáva návrhy na vykonanie exekúcie len tomuto súdnemu
exekútorovi, ktorého si zakaždým vyberie z exekútorov pôsobiacich v Slovenskej republike, a existencia

tejto pochybnosti postačuje pre jeho záver o vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého z vykonávania exekúcie
v posudzovanej veci.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, PhD. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to , že do

funkcie exekútora bol vymenovaný Ministrom spravodlivosti SR s účinnosťou odo dňa 28.5.2007 a to
rozhodnutím zo dňa 16.5.2007, č.6899/2007-41.Medzi osobami , ktoré sa dobrovoľne rozhodli využiť
služby exekútora poskytované prostredníctvom výkonu exekučnej činnosti bola aj právnická osoba-
obchodná spoločnosť- P., s.r.o. , so sídlom P. XX, XXX XX V., SR , IČO: XX XXX XXX. Prvostupňový súd
napadnutým uznesením ex offo rozhodol o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Práve

označené uznesenie a postup všeobecného súdu , ktorý viedol k jeho vydaniu, napáda súdny exekútor
z hľadiska porušenia jeho práv ako súdneho exekútora. K prípustnosti podania odvolania a právomoci
všeobecného súdu o ňom rozhodnúť odvolateľ zdôraznil, že orgány ochrany práv stojace mimo systém
všeobecného súdnictva predstavujú v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všeobecných súdov, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.
Pri stanovení úloh všeobecných súdov je podstatné, že ústavný súd vo svojej činnosti zastáva názor

podľa ktorého predpokladom záveru o porušení niektorého z ústavou garantovaných práv je také jeho
porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím
konania alebo v konaní vo veci samej. Ak sa konania pred všeobecným súdom zúčastňuje povinný
a oprávnený, je rozhodne v záujme dodržania zásad spravodlivého súdneho procesu, aby stranou
konania bol aj súdny exekútor. K porušeniu práv odvolateľ citoval a následne zdôvodňoval ustanovenia

čl. 46 ods.1, čl.20 ods.1, čl. 12 ods.2 Ústavy SR, čl.6 ods.1,čl. 14 čl.1 Protokolu Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s potrebou posúdiť vecnú stránku rozhodovania
o zaujatosti exekútora z dôvodu identifikácie chýb všeobecného súdu, ktoré viedli k porušeniu práv
zaručených Ústavou SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
považoval odvolateľ uviesť, že právna úprava exekučného konania v SR je založená na princípe voľného

výberu osoby exekútora. Vzťah exekútora a oprávneného je na základe zákonného princípu voľného
výberu exekútora de iure vzťahom subjektívne podmieneným. Nie je preto možné, aby exekučný súd
skúmal zaujatosť exekútora voči oprávnenému a rovnako tak nie je možné , aby o zaujatosti exekútora
voči oprávnenému súd rozhodoval, či ako v tomto prípade dokonca pre zaujatosť exekútora ho z výkonu
exekúcie vylúčil. Odvolateľ ďalej uviedol, že nemôže ovplyvňovať obsah rozhodnutia exekučného súdu,

keďže ide o výkon autonómnej rozhodovacej kompetencie exekučného súdu. Exekútor môže viesť
exekúciu výlučne v rozsahu poverenia exekučného súdu a na základe jeho usmernení a tak konal aj
JUDr. Rudolf Krutý. V závere odvolateľ uvádza, že exekútor v obchodnej spoločnosti P., s.r.o. pôsobil
v pracovnoprávnej pozícii radového zamestnanca, ktorého pracovné zaradenie nijako nesúviselo s
priebehomexekúcií.Spoukazomnavyššieuvedené,žesúdsvojímprvostupňovým rozhodnutímporušil

odvolateľove právo na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods.1 Ústavy SR, právo na spravodlivý súdny
proces zaručené čl. 6 ods. Dohovoru, právo vlastniť majetok zaručené čl.20 ods.11 Ústavy SR, právo
na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 protokolu č.1 Dohovoru, všeobecný zákaz diskriminácie
ustanovený čl. 12 ods.2 Ústavy SR a zákaz diskriminácie ustanovený čl. 14 Dohovoru, žiada odvolací
súd, aby po náležitom zistení skutkového stavu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil

uznesenie súdu prvého stupňa bez náhrady.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj oprávnený a navrhol
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Podľa obsahu odvolania namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.

ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 a na početné uznesenia iných okresných súdov Slovenskej republiky,
ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie
je vylúčený z vykonávania exekúcií. Pretože skutočnosť, že bol niekedy v minulosti zamestnancom
oprávnenej (účastníka konania), nezakladá sama o sebe pomer k účastníkom exekučného konania,
ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho

exekútora, keď navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca, čiže nebol vedúcim
zamestnancom,štatutárnymorgánom,aničlenomprípadnéhoinéhoorgánuspoločnostiajehopracovné
zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť oprávnenej. V tejto súvislosti
poukázal aj na ďalšiu existujúcu judikatúru (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo/227/99
zo dňa 23.09.1999 i rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v čiastke 8/2009

Zb. NSS).

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len“O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania zaoberal sa otázkou
prípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvého stupňa v napadnutom výroku a dospel k záveru, že
toto je potrebné odmietnuť.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,

pokiaľ to zákon nevylučuje.

K odvolaniu súdneho exekútora odvolací súd uvádza:

Podľa ustanovenia § 37 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby
sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje

o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 37 Exekučného poriadku a ustanovením § 218 ods.1
písm. b) O.s.p. odmietol odvolanie súdneho exekútora ako podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci súdny exekútor nebol oprávnený podať odvolanie
proti napadnutému uzneseniu, pretože podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku súdny

exekútor je účastníkom konania len v prípade rozhodovania o trovách exekúcie.

K odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok

v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní
podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní

o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit.
zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o

zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň
vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom
konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a Exekučný poriadok. Z týchto ustanovení

vyplýva, že proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní odvolanie zásadne prípustné nie je.
Výnimky sú upravené v Exekučnom poriadku. Z § 44 ods. 8 a 9 ani iného ustanovenia Exekučného
poriadku však nevyplýva, že by proti rozhodnutiu, ktorým súd rozhodol o zmene súdneho exekútora,
bolo prípustné odvolanie. Teda proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Nič na tom nemení
nesprávne poučenie súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné

je, nakoľko takéto poučenie nezakladá možnosť podania odvolania. Vo veci však konal a predmetné
uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je v zmysle
ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. a čl. 142 Ústavy SR odvolanie vždy prípustné.Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu

vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Nakoľko v posudzovanom prípade vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník, podaním odvolania
zo strany oprávneného došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia a o zmene súdneho exekútora má
opätovne rozhodnúť zákonný sudca. Preto odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa na opätovné
rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.