Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221891
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113221891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpený: Advokátska
kancelária HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459 proti žalovanému:
Opálové bane Dubník a. s., so sídlom Dubník, Červenica, IČO: 36 472 395, právne zastúpený: JUDr.
Vladimír Kotus, advokát, so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 42 104 360 o vypratanie nehnuteľností, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/197/2013-203 zo dňa 14.03.2018
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o vypratanie
nehnuteľnosti rozhodol tak, že:

2. „Žalovaný je povinný vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. Č. ako parcely V. XXX/
XX - lesné pozemky o výmere X.XXX Y., V. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX Y.,

V. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX Y., V. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX Y., V. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX Y., V. XXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX Y.2. E. V. XXX/X- lesné pozemky o výmere XX.XXX Y., a to v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %“.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v predmetom sporu je vypratanie nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa na parcelách, ktorých vlastníkom je L. C. a ich správcom je žalobca, pričom to vyplýva
nie len z výpisu z LV, ale aj z výpisu z obchodného registra, ktorý v predmete činnosti má aj správu
lesného a iného majetku vo vlastníctve L. C.. Strany sporu uzavreli dňa 30.12.2005 písomnú zmluvu
o užívaní pozemkových nehnuteľností a úhrade za obmedzenie vo využívaní lesného pôdneho fondu
podľa§491ods.3vspojitostis§663anasledujúcea§51Občianskehozákonníkapričomtoutozmluvou
L. C. - N. Š. T. prenajali žalovanému predmetné nehnuteľnosti. V predmetnej zmluve uviedli účel nájmu a

dohodliajdobunájmutak,žezmluvasauzatváranadobuurčitúsdňomukončenia14.07.2017.Vzmluve
všakdohodliajto,ženájomnývzťahmôžebyťukončenýajpísomnouvýpoveďouktoroukoľvekzmluvnou
stranou v 5 mesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po
jej doručení aj bez udania dôvodu. Listom zo dňa 18.01.2010 žalobca predmetný nájom vypovedal sodkazom na článok 7 Zmluvy, v ktorom bola takáto možnosť vyššie uvedená upravená. Žalovaný potvrdil
doručenie predmetnej výpovede s tým, že tento list mu bol doručený až v máji 2010. Ďalej súd prvej
inštancie uviedol, že za zásadné v tomto spore považuje posúdenie ukončenia predmetnej nájomnej

zmluvy a nie to či ide o nájomnú alebo zmiešanú zmluvu a rozhodujúce je preto ustáliť, či v súlade so
zmluvnými podmienkami došlo a kedy, k ukončeniu nájomného vzťahu. Nájom príslušných pozemkov
bol , ako už je vyššie uvedené dohodnutý na dobu určitú, a to do 14.07.2017. Zároveň však účastníci
zmluvy si dohodli aj možnosť skoršieho ukončenia zmluvy a žalobca tento postup realizoval písomnou
výpoveďou z 18.01.2010, ktorá žalovanému aj bola doručená a aj keby súd vychádzal len z tvrdenia

žalovaného, že tento by túto výpoveď prevzal až v máji 2010, znamená to, že výpovedná lehota by
uplynula 31.10.2010. V čase podania žaloby t .j. 25.07.2013 tento nájomný vzťah už neexistoval. Súd
prvej inštancie taktiež poukázal na ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a posúdil žalobu
podľa ustanovení § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o
reivindikačnú žalobu, pre úspešnosť ktorej sa vyžaduje splnenie dvoch predpokladov a prvým je to, že
žalobca je vlastníkom alebo oprávneným držiteľom vecí, ktoré žiada vydať a druhým predpokladom je

to, že žalovaný ich užíva neoprávnene. Súčasne uviedol, že nesúhlasil s argumentáciou žalovaného
ohľadne nutnosti vyporiadania vzťahu medzi stranami v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka, teda
titulom neoprávnenej stavby. Taktiež poukázal, že obrana žalovaného v súvislosti so zmenou kultúrnych
pozemkov je bezvýznamná. Poukázal aj na nedôvodnosť námietky premlčania zo strany žalovaného,
keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje, čo vyplýva z ustanovení § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Taktiež poukázal, že nie je dôvodné ani tvrdenie žalovaného, že pozemky mal odovzdať protokolárne,
pričom samotné neužívanie začal tvrdiť až po 4 rokoch od podania žaloby v roku 2014, aj keď uviedol, že
ich neužíva od roku 2010, na pojednávaní v septembri 2017 však pred súdom prehlásil, že dobrovoľne
nehnuteľnosti odovzdá žalobcovi a stavby odstráni, a preto súd jeho obranu vyhodnotil ako účelovú.
Záverom súd prvej inštancie uviedol, že ak predmetom reivindikačnej žaloby sú nehnuteľnosti v súlade s

rozhodujúcoupraxousúdujepotrebnéžalovaťovypratanienehnuteľnostianieojejvydanie.Vyplývatoz
potreby materiálnej vykonateľnosti takého rozhodnutia ako exekučného titulu, keďže Exekučný poriadok
v súvislosti s hnuteľnými vecami uvádza ich vydanie a s nehnuteľnými vecami ich vypratanie s poukazom
na § 181 a nasledujúce Exekučného poriadku, pričom tento záver vyplýva aj zo staršej judikatúry. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a rozhodol

tak podľa zásady pomeru úspechu strán v spore. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, a
preto priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník v
zmysle ustanovení § 262 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Poukázal, že žalobcov návrh na
vypratanie nehnuteľnosti je priamo v rozpore s článkom 6 ods. 7 Zmluvy. Ďalej poukázal, že zmluvou
sa založil zaviazať žalobcu umožniť užívanie pozemkov, za ktoré žalovaný okrem nájomného už
zaplatil aj jednorazovú náhradu za obmedzenie využívania nehnuteľnosti, pričom toto obmedzenie
bolo vypočítané až do roku 2017. Použitie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa javí neprimerané.

Taktiež poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo sa
premlčí, ak sa nevykonáva v dobe v tomto zákone ustanovenej, pričom na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Zmluvný vzťah sa po nepodaní návrhu na vypratanie v zákonom stanovenej
lehote ,s prihliadnutím na výslovný odkaz v zmluve a na § 491 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prvá veta, obnovil za pôvodne dohodnutých

podmienok, pričom žalovaný má za to, že nenastalo splnenie hmotnoprávnej podmienky umožňujúcej
podanie žaloby na vedenie tohto konania. Ďalej uviedol v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil vec, keď vo svojom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že zápisom do katastra
nehnuteľností vznikli v občianskoprávnom význame nové samostatné veci, ktoré od momentu svojho
vznikuzdieľajúsamostatnývlastnýosudanemožnoichspájaťsprávnymosudompôvodnejveci,z ktorej

vznikli, pričom predmetné parcely predmetom výpovede nikdy neboli. Ďalej poukázal, že odôvodnením
rozsudku bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, pričom má za to, že toto právo na
riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, pričom súd prvej inštancie nevykonal žalobcom
navrhované dôkazy najmä dožiadanie o dôležitosti existencie budov na pozemkoch žalobcu. Poukázal

na to, že na týchto pozemkoch je postavená seizmická stanica napojená na energetickú sieť, a na
základe ktorej, a v zmysle dohody, zabezpečuje žalovaný dodávku energie a dohľad nad seizmickou
stanicou a jej zariadením. Žiadal preto, aby krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril písomne žalobca, ktorý uviedol, že v zmysle zmluvy bolo
dohodnuté skončenie nájomného vzťahu uplynutím dohodnutej doby, avšak aj podľa článku 7 ods.

1 Zmluvy bolo dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným, že nájomný vzťah môže okrem uplynutia
dohodnutej doby ukončiť sa aj výpoveďou. Žalovaný tak opomenul, že základným účelom inštitútu
výpovedí je práve ukončenie zmluvného vzťahu, ktorého logickým vyústením je práve vypratanie
predmetných nehnuteľností. Poukázal na ustanovenie § 682 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého,
ak sa nájom skončí je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému

spôsobu užívania veci , ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave v akom ho prevzal, s
prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Súd prvej inštancie tak správne právne posúdil aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu a argumentácia žalovaného je k tomuto právnemu posúdeniu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu právne irelevantná. Žalobca zmluvu ukončil riadnym spôsobom v nadväznosti
načo žalovaný nesplnil svoju zákonnú zmluvu povinnosť predmetné nehnuteľnosti vypratať a aj v
súčasnosti užíva predmetné nehnuteľnosti i naďalej bez právneho dôvodu. Ďalej poukázal, že žaloba

je reinvidikačnou žalobou, ktorou sa vlastník veci t. j. žalobca, domáhal vydania veci od osoby
(žalovaného), ktorý mal vec neoprávnene u seba, a keďže táto žaloba práve slúži na ochranu
vlastníckeho práva, námietke premlčania nemožno vyhovieť. Námietka premlčania sa javí ako značne
účelová. Taktiež poukázal, že žalovaný v odvolaní opätovne účelovo prezentuje jednotlivé články zmluvy
a uvádza jednotlivé ustanovenia Občianskeho zákonníka izolovane a bez širších súvislostí. Súd prvej

inštancie sa v odôvodnení rozsudku s vyššie uvedenou účelovou argumentáciou žalovaného riadne
vysporiadal a dôsledne odôvodnil, prečo je argumentáciou žalovaného vychádzajúca z ustanovenia
§ 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nesprávna a neaplikovateľná na posudzovaný prípad. Taktiež
poukázal, že za rovnako skutkovo a právne irelevantné považuje tvrdenia žalovaného ohľadne
existencie dvoch záväzkových vzťahov, a to vo vzťahu pôvodných lesných pozemkov a novovzniknutých

pozemkovavprípade,žebyuvedenétvrdeniažalovanéhobolipravdivébezohľadunaúdajnýprvýalebo
druhý záväzkový vzťah, ktoré by mali podľa žalovaného vzniknúť, tak práve žalovaný nehnuteľnosti
užíva bez právneho dôvodu a neoprávnene. Žalobca sa vyjadril aj k námietke žalovaného ohľadne
nevykonania navrhovaných dôkazov vo vzťahu k existencii budov na pozemkoch žalobcu, pričom
poukázalžalobca,žeuvedenéskutočnostisúprepredmettohtosporovéhokonaniairelevantnéanemajú

žiaden vplyv na trvanie a zánik nájomného vzťahu k pozemkom. Napriek uvedenému poukázal, že
súd prvej inštancie vyslovil právny záver rozsudku na strane 5, ktorý žalovaný odvolanie žiadnym
spôsobom nespochybnil a to, že sa jedná o dočasné stavby, ktoré je žalovaný v súlade s ustálenou
judikatúrou povinný odstrániť. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
priznal žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

7. K vyjadreniu k odvolaniu žalobcom sa už žalovaný nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 01.07.2016) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie
správnosti dodáva nasledovné.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

11. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v
súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania,
ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.
(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.06.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti
s realizáciou dokazovania i prijatými skutkovými závermi.

12. Námietku žalovaného týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyhodnotil odvolací súd ako neoprávnenú. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu
súdneho rozhodnutia ktorého súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. (napr. Rozhodnutie európskeho
súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.04.1993, Nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS
410/2006). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument sporovej strany. Z odôvodnenia rozhodnutia musia byť však zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (napr. II.ÚS 76/07).

13. Táto norma sa potom uplatňuje aj v odvolacom konaní aplikáciou § 378 ods. 1 CSP a § 393 ods.
2 CSP.

14. Odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, alebo na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ( napr. II.ÚS 78/05). Preto ustanovenie § 387 ods. 2 CSP dáva
odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, a to je podmienené

stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu.
Preto je postačujúce v tomto odôvodnení rozhodnutia skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, a aj konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, a na podklade vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje
v zmysle ustanovení § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na nich
odkazuje.

16. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaného, a po ich preskúmaní
dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu
zisteného skutkového i právneho stavu.

17. Správne sú i závery súdu prvej inštancie ohľadne trov konania, pretože v konaní mal žalobca plný
úspech a požadoval náhradu trov konania, preto aj v tejto časti rozsudku sa odvolací súd stotožňuje s
výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania ktoré považuje za vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Žalobca si aj v odvolacom konaní uplatnil
trovy odvolacieho konania, a preto odvolací súd vyslovil, že priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pretože v odvolacom konaní bol žalobca plne
úspešný.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).