Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615203232
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8615203232.6

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.
Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. V. A., nar.
X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, dieťa rodičov - matky V.. Q. A., rod. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. č. 8, zastúpenej Mgr.
Marcelou Grancovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice a otca

P.A.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomXXXXXS.č.XX,tohočasubytomP.derV.XX/X,XXXXA.,T.,právne
zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO:
47 237 406, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník, za účasti Komisára pre deti, o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, o návrhu matky maloletej na zmenu neodkladného
opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 2P/16/2015-1049 zo dňa
18.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh matky maloletej
na zmenu neodkladného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, § 367 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, § 25 ods. 2, § 25 ods. 3, § 26, § 28 ods. 2 zákona
č. 36/2005 Z.z. o rodine.
V odôvodnení uviedol, že matka maloletej sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 4.11.2016
domáhala, aby súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Svidník dňa 8.8.2016
č. k. 2P/16/2015-806 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.9.2016 č. k.
2CoP/20/2016-867 zmenil tak, že styk otca, P. A. s maloletou P. V. A., nar. X.X.XXXX zakazuje.

Návrh odôvodnila tým, že vzhľadom na aktuálny nepriaznivý psychický stav dieťaťa, ktoré je pod
vplyvom dlhodobého stresu a nezvláda frustráciu, došlo na strane dieťaťa k zmene pomerov
odôvodňujúcej zmenu súčasnej úpravy styku podľa neodkladného opatrenia Okresného súdu Svidník,
č.k. 2P/16/2015-806 zo dňa 8.8.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa
29.9.2016, v zmysle ktorého otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou P. V. A. každý prvý
víkend v mesiaci a to v piatok od 15.00 hod do 18.00 hod. a v sobotu a nedeľu od 9.00 hod. do

17.00 hod. bez prítomnosti matky V.. Q. A., nar. 19.1.1979. V čase školského roka (t.j. od 1.9. do 30.6.
bežného roka) je otec povinný si maloletú P. V. A. vyzdvihnúť v piatok o 15.00 hod. z predškolského alebo
školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje, v ostatných termínoch, resp. za situácie, ak maloletá
nebude prítomná v predškolskom alebo školskom zariadení, ktoré navštevuje, sú otec a matka povinní
odovzdať si navzájom maloletú riadne pripravenú pred bydliskom matky. Styk otca s maloletou sa
podľa nariadených neodkladných opatrení nerealizuje.

Zmenu pomerov na strane maloletej matka odôvodnila aktuálnym nepriaznivým psychickým stavom
dieťaťa, ktoré je pod vplyvom dlhodobého stresu a nezvláda frustráciu. O zdravotnom stave dieťaťapredložila súdu lekársku správu pedopsychiatričky MUDr. C. T. zo dňa 13.10.2016 z vyšetrení maloletej
zo dňa 6.10.2016, ktorá bola vyhotovená pre účely súdneho konania na základe vyžiadania matky
maloletej. V závere správy je uvedené, že vzhľadom k doterajším skúsenostiam vo vzťahu k otcovi a jeho

deštruktívnemu správaniu (asistencia policajtov, realizovaní traumatizujúceho predbežného opatrenia a
ďalším) odporúča pozastaviť styk dieťaťa s otcom na čas do celkovej a trvalej harmonizácie osobnosti
dieťaťa, predpokladá asi jeden až dva roky. Za túto dobu by si zároveň mohol otec dieťaťa osvojiť
potrebné zručnosti a schopnosti, aby mohol nenásilnou formou postupne budovať od základov svoj
vzťah k maloletej. V krajnom prípade alebo v prípade neprimeraného zasahovania otca dieťaťa a jeho

príbuzných do jeho vyvíjajúcej sa osobnosti odporúča zakázať stretávanie sa dieťaťa s otcom, až kým
dieťa nevyrastie a nedokáže s otcom vytvoriť z vlastnej vôle primeraný vzťah v podmienkach bezpečia
a konštruktívnej komunikácie.
Prvoinštančný súd predloženú lekársku správu pedopsychiatričky V.. C. T. nepovažoval za objektívnu,
nakoľko z nej nevyplýva, že by sa vyšetrenia zúčastnil aj otec maloletej, vyšetrenie prebehlo iba na
základe vypočutia matky a maloletej, pričom závery lekárskej správy sú v rozpore so závermi oboch

znaleckých posudkov, predložených v konaní, kde ani z jedného nevyplýva potreba zákazu styku otca
s maloletou.
Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XX vypracovaného znalkyňou W.. V. S., W.., ktorá vykonala
psychologické vyšetrenie rodičov a maloletej dňa 30.11.2015 je zrejmé, že vo vzťahu maloletej a otca
maloletej existuje obojstranná náklonnosť a citové puto. V znaleckom posudku znalkyňa uviedla, že

styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti, nie je potrebné
obmedziť ani zakázať a je potrebné upraviť styk rodiča, ktorému maloletá nie je, resp. nebude zverená
do osobnej starostlivosti, minimálne každý druhý víkend, cez sviatky a prázdniny porovnateľne, bez
prítomnosti druhého rodiča. V znaleckom posudku znalkyňa z pozorovania tiež uviedla, že maloletá pri
vyšetrení po chvíli vošla k otcovi, privítala sa s ním, túlila sa k nemu, dala sa pobozkať, rozprávala sa s

ním, smiala sa. Odišla s matkou, rýchlo sa vrátila k otcovi, nechcela od neho odísť, volala otca, aby sa s
ňou hral. Otec bol rád, že bolo dieťa pri ňom. Po skončení svojho vyšetrenia maloletá odmietala odísť
so starými rodičmi z matkinej strany, chcela zostať s otcom. Pri jeho ponuke odviesť ju k starým rodičom
sa na neho zahnala rukou, ceruzkou. Na súdnom pojednávaní dňa 2.6.2016 znalkyňa pri vypočutí toto
správanie sa maloletej potvrdila.

Stretnutie otca s maloletou u znalkyne prebehlo necelé dva mesiace po pojednávaní na mieste samom
o výkon rozhodnutia dňa 5.9. a 6.9.2015, ktoré malo u maloletej poškodiť zdravie a rozvoj dieťaťa, dieťa
sa malo začať pomočovať a dieťaťu sa podľa vyjadrenia matky tieto zážitky vryli do pamäti.
Z vyjadrenia otca prvoinštančný súd zistil, že otec sa s maloletou odvtedy nestretol. Prvoinštančný súd
prijal záver, že nie je dôvod rozhodovať o návrhu matky spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletým

dieťaťom formou neodkladného opatrenia rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa. Opodstatnenosťou
tvrdených skutočností sa bude súd zaoberať v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre
rozhodnutie vo veci samej. Je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom
a by nebolo odtrhnuté od svojich koreňov. Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj
vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho

tlaku zo strany druhého rodiča.
Výnimkou je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo stretávanie s jedným z rodičov obmedzené,
alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, ktoré musia byť natoľko
závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom

pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem
dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu niektorého z rodičov na
obmedzenie, prípadne zákaz styku druhého rodiča s maloletým je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo
odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh podaný. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia
styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav

vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
Zásadne nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú
zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd návrh matky na zmenu neodkladného opatrenia
ako nedôvodný zamietol.

2. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletej. Namietala, že súd
prvej inštancie porušil povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Obsah odôvodnenia je tvorený
len všeobecnými úvahami o všeobecnej potrebe rozvíjania kontaktu dieťaťa s rodičom a všeobecnévyjadrenie kedy prichádza do úvahy výnimka na obmedzenie alebo úplné zakázanie stretávania sa
s druhým rodičom. Súd prvej inštancie tieto úvahy nijako nerozvinul a nijako nevyhodnotil vo vzťahu
k priloženým listinným dôkazom odôvodňujúcim neodkladnosť zmeny neodkladného opatrenia. Nie je

zrejmé, ako sa súd vysporiadal s konkrétnym ohrozením dieťaťa, čo vyplýva z predložených lekárskych
správ V.. C. T. a PhDr. V. B.. Súd prvej inštancie vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorému hrozí zlomenie
psychiky a trvalé, nezvratné následky na duševnom zdraví neozrejmil, aký záujem dieťaťa je daný v
tejto súvislosti. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal správou zo
psychologického vyšetrenia vypracovanou W.. V. B. a ako a či vôbec sa vysporiadal s vyjadrením

kolízneho opatrovníka. Z odôvodnenia uznesenia nevyplýva, či súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia doručil komisárovi pre deti a prokurátorovi. Rozhodnutie súd prijal bez toho, aby si bol vyžiadal
stanovisko týchto subjektov. Je to práve otec, ktorý v konaní predkladá vyfabulované lekárske správy.
Postoj otca k maloletému dieťaťu je absolútne neempatický. Nezhody pri styku s maloletou boli vždy
vyvolané otcom, ktorý uprednostňuje svoje práva pred potrebami dieťaťa, odmieta akceptovať liečebný
režim maloletej. V danom prípade akútnu potrebu maloletého dieťaťa na pokoj a harmonizáciu jeho

osobnosti vyslovili tak pedopsychiatrička ako aj pedopsychologička. Uznesením súdu prvej inštancie sp.
zn. 4Em 1/2015 súd nariadil výchovné opatrenie aj obom rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu
na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aj proti tomuto
rozhodnutiu podal otec odvolanie.
Najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Z

predloženej lekárskej správy a správy z vyšetrenia vyplýva akútna potreba dieťaťa na harmonizáciu jeho
osobnosti a kľudový režim. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jej návrhu na
zmenu neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu.
Kolízna opatrovníčka vo svojom vyjadrení poukázala na zdravotný stav dieťaťa, stanovisko komisárky
pre deti, na to, že rodičia maloletej sa vzájomne nerešpektujú ako rodičia a nedokážu medzi sebou

pokojne komunikovať. Odporučila dočasne pozastaviť styk otca a mal. dieťaťa do doby, kým sa nezlepší
zdravotný stav dieťaťa.
Komisárka pre deti vo vyjadrení uviedla, že po rozhovore s matkou a po zistení veľkej fixácie dieťaťa
na matku je potrebné vzťah dieťaťa s otcom revitalizovať nenásilnou a nevynútenou formou, navrhla
riešiť problém vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a uspokojiť celkovú situáciu, čo je v najlepšom

záujme dieťaťa. navrhla po kompenzácii zdravotného stavu dieťaťa matke uložiť výchovné opatrenie
spočívajúce v povinnosti pripraviť dieťa na styk s otcom za účasti psychológa. Je potrebné prihliadať na
odmietavý postoj maloletej k otcovi, jej zdravotný stav a hľadať najlepšie riešenie pre mal. dieťa, ktoré
nemusí vyhovovať ani jednému z rodičov, ale musí byť jednoznačne v záujme maloletej.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a §§ 380, 381 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 2 ods. 1 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie matky maloletej nie je dôvodné.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 111 písm. d) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku
s maloletým.

Podľa § 367 ods. 1, 2 a 3 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich
dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného
opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa upravujú práva a povinností rodičov; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou tohto rozhodnutia o úprave práv a povinností k
maloletému.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom, v rozhodnutí o úprave práv a povinností k
maloletému dieťaťu; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk
maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

5. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie,

na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu mal osvedčené
skutočnosti potrebné pre riadne rozhodnutie o návrhu matky na zmenu neodkladného opatrenia. Z
uvedených osvedčených okolností vyvodil správne právne závery a aplikoval aj správne zákonné
ustanovenia.

6. Právo stýkať sa, resp. úprava styku rodičov s maloletým dieťaťom je rodičovským právom ale
aj povinnosťou a toto právo svedčí obidvom rodičom bez toho, aby toto rodičovské právo bolo
obmedzované vzájomnými negatívnymi vzťahmi medzi rodičmi.

7. V konaní vo veci samej bol dňa 02.12.2015 predložený znalecký posudok vypracovaný PhDr. V. S., v

ktorom bolo okrem iného konštatované, že maloletá ma po verbálnej stránke odmietavý vzťah k otcovi,
na úrovni správania je jej vzťah k otcovi výrazne pozitívny. Otec má k maloletej výrazne pozitívny vzťah.
Styk maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti, nie je potrebné
obmedziť ani zakázať. Dieťa má vytvorený citový vzťah k obom rodičom, na verbálnej úrovni deklaruje,
že chce byť len s matkou, a nechce otca. V správaní sa prejavuje opak, svojho otca vyhľadáva, vyzýva

ho k hre a nechce sa od neho odlúčiť. Otec je pre maloletú zdrojom zážitkov, radosti, uvoľnenia.
Dokonca aj znalkyňa W.. X. uvádza potrebu vzťah otca s dieťaťom revitalizovať, nezaujala stanovisko
styk zakázať.
Po úprave styku otca s mal. dieťaťom v neodkladnom opatrení Y. súdu Svidník č.k. 2P 16/2015-806
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP 20/2016-867 sa styk otca s dieťaťom

neuskutočnil, dokonca pri realizácii tohto styku opäť medzi rodičmi došlo ku konfliktu (dňa 30.9.2016).
Podľa obsahu spisového materiálu sa javí,, že naposledy mal možnosť sa otec kontaktovať so svojou
dcérou v čase vypracovania znaleckého posudku znalkyne PhDr. S..
V zmysle správy MUDr. C. T. zo dňa 13.10.2016 dieťa je v strese, nezvláda frustráciu, otca, ktorý
si styk vynucuje, odmieta. Vzhľadom k doterajším skúsenostiam dieťaťa vo vzťahu k otcovi a jeho

deštruktívnemu správaniu je odporúčané pozastaviť styk otca s dieťaťom na čas do celkovej a trvalej
harmonizácie osobnosti dieťaťa, na cca jeden až dva roky.
V zmysle správy PhDr. V. B., klinického psychológa, dieťa akútne potrebuje dlhodobo pokojnú atmosféru
domova, aby malo priestor na vyrovnanie sa vzťahu dieťa - otec, pre ktoré by sa rozhodlo z vlastnej
vôle. Pre nepriaznivé duševné zdravie dieťaťa poškodzujúce vzťahové väzby dieťa - otec je odporúčané

pozastavenie styku dieťaťa s otcom na zhruba 1 -2 roky.
Kolízny opatrovník a Komisár pre deti navrhli rešpektovať odborný názor MUDr. T..

8. Tu odvolací súd musí ale upriamiť pozornosť na to, že odborná lekárka MUDr. T. pri vypracovaní
lekárskej správy zrejme nedisponovala dostatočnými informáciami a nezohľadnila okolnosti spočívajúce

v tom, aký malo psychický stav maloleté dieťa koncom roka 2015, keď jeho vzťah s otcom nebol
označený za negatívny a tú skutočnosť, že dieťa je v permanentnom styku a starostlivosti matky, pričom
je viac ako pravdepodobné, že preberá jej názory a jej správanie voči otcovi a psychický stav dieťaťa
mohla ovplyvňovať výlučne matka, nie otec. Preto aj záver W.. B. o poškodzovaní zdravia maloletej vdôsledku vzťahu s otcom a možnosť rozhodnúť sa o kontaktoch mal. dieťaťa s otcom z vlastnej vôle
je viac ako nepresvedčivý.
Základným problémom pri realizácii styku otca s mal. P. V. je vzájomný konfliktný vzťah jej rodičov. Za

tejto situácie sa však pre kolízneho opatrovníka a pre príslušný referát poradensko-psychologických
služieb otvára priestor na aktívne spolupôsobenie na oboch rodičov a mal. dieťa v záujme harmonizácie
rodičovských väzieb a realizácie kontaktov rodičov a mal. dieťaťa.

9. Štátne orgány musia brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a najmä na najvyšší

záujem dieťaťa a jeho práva (porov. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci NUUTINEN/
Fínsko, Volanský / Česká republika).
„Možnosť byť spolu je pre rodiča a jeho dieťa základným prvkom rodinného života vyplývajúceho z
čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“ (porov. rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva Bronda vs. Taliansko).

10. Zákaz styku otca s maloletou vo forme neodkladného opatrenia s poukazom na jej odmietavý postoj
nie je riešením vzniknutej situácie, nie je v záujme dieťaťa, aby sa otcovi dieťa odcudzilo viac, ako je
tomu momentálne. Odvolací súd má za to, že je potrebné vytvoriť otcovi priestor na to, aby mohol svojej
dcére preukázať, že pre ňu nebude zdrojom negatívnych zážitkov, umožniť, aby si dcéra opätovne našla
cestu k otcovi. Uvedené je však možné len za spolupráce oboch rodičov, ktorí sú ako jediní spôsobilí

vytvoriť podmienky pre to, aby styk s otcom nebol maloletou vnímaný ako povinnosť, ale ako príležitosť
tráviť čas s milujúcou osobou, ktorá nepochybne zohráva v živote dieťaťa najdôležitejšiu úlohu. Ak by
došločoilennakrátkyčasaleboprechodnýčaskzákazustykuotcasdieťaťom,vyhliadkynavytvorenie,
obnovenie pozitívnych väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú. Je potrebné vytvoriť mal. dieťaťu
priestor, aby spoznalo okrem názorov matky aj názory otca a tak aby malo možnosť vlastnej voľby.

11. Sú to rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za zdravý duševný vývoj svojich detí a vytvorenie
harmonického prostredia, v ktorom deti vyrastajú. Komunikácia medzi rodičmi v danej veci je vážne
narušená, preto je potrebné, aby sa rodičia snažili odstrániť tento nedostatok, v prítomnosti maloletej
potlačovali do úzadia akékoľvek negatívne prejavy vo vzťahu k druhému rodičovi. Je nevyhnutné

pripomenúť, že realizácia styku s maloletým dieťaťom si vyžaduje komunikáciu medzi rodičmi a rovnako,
že príprava na styk má prebehnúť najmä po psychickej stránke dieťaťa, dieťa je potrebné v styku
s druhým rodičom podporovať, vyzdvihovať dôležitosť druhého rodiča ako súčasti života dieťaťa,
otvorene sa rozprávať o vzťahoch v rodine a veku primeraným spôsobom mu vysvetliť aktuálnu situáciu
usporiadania týchto vzťahov, čo zrejme zlyháva.

12. K správe V.. T. a W.. B. odvolací súd uvádza, že tieto boli vypracované bez toho, aby sa vyšetrenia
zúčastnil aj otec maloletej. Ako vyplýva z výpovede V.. T. na pojednávaní dňa 01.12.2016, otca nepozná,
nikdy sa s ním nestretla, otec sa o zdravotnom stave svojej dcéry u nej neinformoval. Táto okolnosť preto
svedčí o tom, že matka dôvodnosť vydania navrhovaného neodkladného opatrenia náležite neosvedčila.

13. Dokazovanie týkajúce sa vzťahu otca s maloletou a jeho vplyvu na jej psychický vývin, duševné
zdravie bude uskutočnené v konaní vo veci samej. Na základe doposiaľ známych skutočností, bez
toho, aby bola náležite skúmaná a posúdená interakcia maloletej s otcom, nie je možné pristúpiť k tak
extrémnemu zásahu do rodičovských práv ako je zákaz styku rodiča s dieťaťom.

14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám stanoveným v ust. § 2 ods. 1, 2 CMP a
ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Odvolacia námietka matky týkajúca sa možnosti
vyjadrenia sa Komisára pre deti a prokurátora k jej návrhu na zmenu neodkladného opatrenia nie je
dôvodná, vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté uznesenie, odvolanie proti uzneseniu ako aj návrh

matky na zmenu neodkladného opatrenia boli týmto subjektom riadne doručené v zmysle § 329 ods.
1 CSP.

15. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.