Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/918/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715207113
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2715207113.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: Y. X., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XXXX/
XX, V., občianka SR, o zaplatenie 2.998,37 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 420 eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.536,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 2956,95 eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 2856,95 eur od 12.10.2013 do 19.5.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne

zo sumy 2706,95 eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2556,95 eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 2536,95 eur od 17.5.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po 90 eur mesačne vždy do 25. dňa
v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 57 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2015 domáhal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu
istinu 2998,37 eur, nezaplatené úroky 237,73 eur, nezaplatené úroky z omeškania 12,04 eur, úrok 17,90
% ročne z nezaplatenej istiny 3398,37 eur od 10.10.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne z
nezaplatenej istiny 3398,37 eur a nezaplatených úrokov 237,73 eur od 10.10.2013 do zaplatenia z titulu

nesplatenia úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy zo dňa 6.9.2012 a náhrady trov konania.
2. Navrhovateľ v rámci písomných vyjadrení doručených súdu dňa 22.2.2016 a dňa 9.11.2016 zobral
návrh späť v časti 420 eur.
3. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil.
4. Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXXX z 6.9.2012, všeobecnými
obchodnými podmienkami, výzvou na predčasné splatenie z 27.8.2013, upomienkami od žalobcu,
písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalovanej, potvrdením o príjme žalovanej a rodnými

listami jej maloletých detí, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobca uzavrel s žalovanou (fyzickou osobou) dňa 6.9.2012 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 3500 eur.
Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 63,13 eur v počte 120 splátok.Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 20,8 %, priemernú RPMN ku dňu podpisu zmluvy v sume
19,59 %, ročnú úrokovú sadzbu 17,90 % do splatnosti, konečnú splatnosť: 30.8.2022. Z obsahu zmluvy
mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 63,13 eur, čiže nie je presne

špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia
zmluvy. Zmluvou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky do určitej výšky a táto sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 7814,40 eur a splniť ostatné povinnosti
podľa tejto zmluvy.
6. Z obsahu výpisu z účtu mal súd objektívne preukázané, že žalovanej bol reálne poskytnutý úver v

sume 3500 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním úver, porušila zmluvné povinnosti a
pohľadávku neuhradila. Ku dňu podania doručeného súdu 9.11.2016 (doručené späťvzatie v sume 20
eur) predstavovala pohľadávka sumu 3228,14 eur, pričom predmetná suma pozostáva z: nesplatenej
istiny 2978,37 eur, úrokov 237,73 eur, úrokov z omeškania 12,04 eur. Podľa žalobcu nesplatenú istinu
úročí 17,90 % úrokom ročne omeškania s odkazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, nesplatené
úroky 237,73 eur 8% ročným úrokom z omeškania.

7. Žalobca sa v rámci písomných vyjadrení vyjadril aj k otázke § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.
Súčasťou zmluvy o úvere sú v zmysle bodu 1.1 zmluvy obchodné podmienky banky. Počet a termíny
splátok sú rovnaké, taktiež aj úroky a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky, to platí aj o výške
splátky. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by text zmluvy mal obsahovať podrobný rozpis splátok
istiny a úrokov za celé obdobie splatnosti úveru, znamenalo by to neúmerné rozšírenie rozsahu zmluvy.

Zároveň súdu doložil „Amortizačnú tabuľku“. Nesúhlasil povoliť žalovanej splátky z dôvodu, že § 160
ods. 1 O.s.p. už platný nie je a § 232 ods. 3 C.s.p. neumožňuje povoliť splátky.
8. Žalovaná k veci uviedla, že prestala splácať úver, lebo sa jej znížil príjem o 300 eur. Žiadala povoliť jej
dlh splácať v 36 splátkach po cca 90 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci. Svoju žiadosť odôvodnila
aktuálnymi majetkovými a osobnými pomermi, ktoré súdu preukázala i listinnými dôkazmi. Žalovaná je

slobodná, má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Poberá výživné len na jedno dieťa 50
eur , lebo otec ďalších dvoch detí zomrel, vybavuje si náhradné výživné. Býva v 3 izbovom mestskom
sociálnom byte u priateľa. Jej priateľ je v súčasnosti nezamestnaný a žalovaná mu prispieva mesačne
na bývanie 200 eur. U zamestnávateľa má brutto príjem 518 eur, k tomu prémie, t.j. jej netto mesačný
príjem je 416,45 eur.

9. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 6.9.2012), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.
11. Podľa § 11ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
12. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti

zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy
pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48
OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.16. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Žalobca zobral žalobe účinne v časti 420 eur späť pred prvým pojednávaním, súd preto zastavil

konanie v tejto časti ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. Dôvodom
čiastočného späťvzatia je skutočnosť, že žalovaná zaplatila túto sumu 420 eur nasledovne: 10.10.2013
sumu 100 eur, dňa 19.5.2014 sumu 150 eur, dňa 16.6.2014 sumu 150 eur a dňa 16.5.2016 sumu 20 eur.
Vzhľadom na tieto čiastočné úhrady žalobca upravil aj dátumy, od ktorých si uplatňuje úroky a úroky
z omeškania.

18. Predmetom konania (po späťvzatí v časti 420 eur) ostalo zaplatenie istiny 2978,37 eur,
nezaplatených úrokov 237,73 eur, nezaplatených úrokov z omeškania 12,04 eur, úrok 17,90 % ročne
zo sumy 3398,37 eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, z sumy 3298,37 eur od 11.10.2013 do 19.5.2014,
z sumy 3148,37 eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, z sumy 2998,37 eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, z
sumy 2978,37 eur od 17.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3398,37 eur
od 10.10.2013 do 11.10.2013, z sumy 3298,37 eur od 11.10.2013 do 19.5.2014, z sumy 3148,37 eur

od 20.5.2014 do 16.6.2014, z sumy 2998,37 eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, z sumy 2978,37 eur od
17.5.2016 do zaplatenia, a to z titulu nesplatenia úveru.
19.Zvykonanéhodokazovaniaazistenéhostavuvecisúdvyvodilzáver,žežalobabolapodanádôvodne
len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom úverovej
zmluvy, všeobecnými obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných
skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na
základe písomnej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej reálne úver 3500 eur. Medzi účastníkmi
zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 63,13 eur splatné vždy k 27. dňu v mesiaci,
celková suma pôžičky na splatenie v sume 7814,40 eur, počet mesačných splátok 120, RPMN vo výške

20,80 %, ročná úroková sadzba 17,90 % do splatnosti. Žalovaná nezaplatila splátky riadne a včas,
dostala sa do omeškania, na istine nezaplatila ( po čiastočnom späťvaztí 420 eur) sumu 2978,37
eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania ako aj úroky od 10.10.2013, a následne od jednotlivých dní
vychádzajúc , kedy dodatočne žalovaná zaplatila 100 eur, 2 x 150 eur a 20 eur.
20.Zobsahuúverovejzmluvysisúdustálil,ževnejnebolvzmysle§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010

Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška
mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to
základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie

povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok
a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do
zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do
mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák.

č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Tvrdenie žalobcu, že pokiaľ
by obsah textu obsahoval podrobný rozpis splátok istiny a úrokov, tak by sa neúmerne rozšíril obsah
zmluvy súd hodnotí ako nelogické. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj uvedenie

presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť, hoc by mala
zmluva i o dve či tri strany naviac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká suma z
splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky. Žalobca síce k vyjadreniu doručil „Amortizačnú tabuľku“,
ale táto nebola doložená k žalobe a teda k úverovej zmluve. Z toho si súd ustálil, že predmetná tabuľka
ani len nebola súčasťou úverovej zmluvy. Súd preto ani na amortizačnú tabuľku neprihliadal.

21. Súd odčítaním zaplatenej sumy 543,05 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 3500 eur zistil,
že odporca doposiaľ neuhradil istinu 2.956,95 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať
ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaná preukázateľne neuhradila z poskytnutého úveru sumu
2956,95 eur, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť práve túto sumu 2956,95 eur spolu so zákonným
úrokom z omeškania 8 % ročne ( prihliadajúc na to, že takúto výšku si uplatnil samotný žalobca) od

10.10.2013, kedy sa dostal žalovaný do omeškania po zosplatnení celej pohľadávky a následne nakoľko
došlo k čiastočným úhradám, tak súd priznal žalobcovi úrok z omeškania osobitne za jednotlivé obdobia,
do ktorých spadajú jednotlivé platby: zo sumy 2956,95 eur od 10.10.2013 do 11.10.2013, s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2856,95 eur od 12.10.2013 do 19.5.2014, s úrokomz omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2706,95 eur od 20.5.2014 do 16.6.2014, s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2556,95 eur od 17.6.2014 do 16.5.2016, s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2536,95 eur od 17.5.2016 do zaplatenia. Vo zvyšku súd

žalobu zamietol.
22. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.
23. Vzhľadom na žiadosť žalovanej jej súd povolil priznanú sumu s príslušenstvom splácať po 90 eur
mesačne, pritom pri nezaplatení čo len jednej splátky sa stane zročným celý dlh. Súd vychádzal z
myšlienkového pochodu, že podstatnou je zaplatenie dlžnej sumy hoc aj v splátkach a nie jednorázová
úhrada, ktorá by žalovanú nemajúcu na jednorázovú úhradu iniciovala k čerpaniu ďalšieho úveru na
splatenie tohto dlhu. Súd pritom vychádzal z § 232 ods. 4 C.s.p. a určil žalovanému dlhšiu lehotu na

zaplatenie a to práve vo forme splátok. Súd pritom prihliadal na aktuálne preukázané majetkové pomery
žalovanej.
24. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá

upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.9.2012), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 6.9.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ

v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie
a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
30. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), Zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia

zmluvy (účinný k dňu uzatvorenia zmluvy), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
32.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvy,
Predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelytohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
33. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom zmluvy a všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu
(aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2

ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa
práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť
niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom
nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého
zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa
nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v

prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
34. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne
len v časti doposiaľ nesplatenej časti úveru. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2

sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol
preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.
35. Pokiaľ ide o úrok 17,90 % ročne z nesplatenej istiny, súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. Obo
143/1998 a na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté

úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, lebo v opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako
aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ
veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný, t.j. dôjde k zosplatneniu úveru, potom nastupuje

po zosplatnení režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z veru. A preto súd musel aj v tejto časti
návrh zamietnuť.
36. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v

uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

39. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1
C.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 57 %. K takémuto
percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť 3228,14 eur, súd

mu priznal sumu 2536,95 eur. Teda úspech žalobcu bol 78,58 % (2536,95 x 100/3228,14), úspech
žalovanej bol 21,41 %(100-78,58) a čistý úspech žalobcu bol 57 % ( 78,58 -21,41 = 57,16, zaokrúhlene
57 %).

40. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o

výške náhrady trov konania.

41. Žalobca uviedol číslo účtu , na ktoré je žalovaný povinný zrealizovať úhradu, vedený v L. X. U.,
H..U.., Č..Ú..: N.: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Súd uložil žalovanému v petite povinnosť zaplatiť
sumu priamo žalobcovi vychádzajúc z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, lebo medzi

časom môže prísť k zmene čísla účtu. Pokiaľ bude mať žalovaná záujem platiť splátky na účet banky,
bolo by vhodné si priamo u žalobcu číslo účtu overiť.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).