Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219303
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2314219303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu

JUDr. Martina Holiča a JUDr. Ivety Jankovičovej v právnej veci žalobkyne: Mgr. Z. I., nar. XX. O. XXXX,
bytom Z., R. XXX/XX, zastúpenej: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Stará
Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava,
Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody 12.869 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 20. septembra 2016 č. k. 8C/307/2014-172 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti náhrady za bolesť vo
výške 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 13. decembra 2013 do zaplatenia a v

časti náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 12.719 eur odvolací súd m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni sumu 2.382,80 eur a v zostávajúcej časti žalobu zamieta .

III. Nariaďuje súdu prvej inštancie vykonanie opravy úvodnej časti napadnutého rozsudku v označení

predmetu konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o zaplatenie 2.254 eur s
5,25%-ným ročným úrokom z omeškania od 13. decembra 2013 do zaplatenia a v zostávajúcej časti
žalobu zamietol. Žalovanej a Slovenskej republike nepriznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 442 ods. 1, § 444, § 449 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5 ods. 1, 2, 5 ZoBS (zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,

o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov), § 15 ods. 1 ZoZP (zákon č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil,
že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa dňa 28. januára 2012 utrpela škodu na
zdraví v dôsledku úrazu pri dopravnej nehode, pričom za vinného bol uznaný poistenec žalovanej Ľ.
I. (rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/269/2012, keď ako vodič vozidla Škoda Octavia

vošiel do jazdnej dráhy prichádzajúcemu vozidlu a došlo k ich zrážke, pri ktorej vozidlo značky
Opel Vectra vyšlo mimo cestu na chodník a narazilo do žalobkyne ako chodkyne, ktorá tak utrpela
mnohopočetné zranenia). Žalobou si žalobkyňa uplatňovala bolestné za pomliaždenie hrudnej chrbtice
20 bodov, pomliaždenie bedrovej chrbtice 20 bodov (hodnota bodu 16,10 eur), spolu 2 x 322 eur,ako i sťaženie spoločenského uplatnenia, a to ľahké obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vľavo 100
bodov (hodnota bodu 16,10 eur), t. j. 1.610 eur, ktoré žalovaná odmietla mimosúdne plniť. Uplatňovala
si aj rozdiel vo výške doplatku náhrady za bolesť, ktorú žalovaná vyplatila za 395 bodov, avšak v

hodnote 15,72 eur za jeden bod, t. j. sumu 6.209,40 eur, pričom správna výška náhrady bolestného
predstavovala 6.359,50 eur (16,10 eur x 395 bodov), teda finančný rozdiel činil 150 eur (celkový nárok
žalobkyne titulom náhrady škody na zdraví bol vyjadrený sumou 2.404 eur). V priebehu konania došlo
k pripusteniu zmeny žaloby o sumu 12.719 eur, v dôsledku rozšírenia žalobného petitu o zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 5 ods.

5 ZoBS v rozsahu 50% z uplatnenej náhrady, považujúc za prípad hodný osobitného zreteľa uznanie
invalidity žalobkyne (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.580 bodov, t. j. 25.438 eur,
z toho 50% predstavovalo sumu 12.719 eur). V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby vo výške
2.254 eur s príslušenstvom (náhrada bolestného), zostatok nároku žalobkyne predstavoval 150 eur
(rozdiel na doplatku bolestného v dôsledku rozdielneho bodového ohodnotenia), pričom žalovaná v
priebehu konania uhradila žalobkyni aj časť zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 5%,

teda vo výške 1.191,40 eur. Súd prvej inštancie preto konštatoval spor medzi stranami vo finančnom
vyjadrení hodnoty bodu bolestného, či táto hodnota má byť určená v čase, keď žalobkyňa utrpela úraz
(kedy hodnota bodu predstavovala 15,72 eur) alebo v čase vyhotovenia znaleckého posudku (hodnota
bodu bola 16,10 eur). Súd prvej inštancie dôvodil, že ohodnotiť bolesť je možné akonáhle je ustálený
zdravotný stav poškodeného. Nie je pritom rozhodujúce, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok. Pre

stanovenie náhrady za bolesť je rozhodujúci okamih, kedy došlo k poškodeniu zdravia. Pre posúdenie,
podľa ktorej vyhlášky má byť odškodnenie bolesti, nie je rozhodujúci okamih, kedy sa ustálil zdravotný
stav žalobcu, ale okamih, kedy vznikla bolesť (na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie
označil rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, ďalej len „NS ČR“, sp. zn. 32 Odo 132/2005).
Žalovaná tak uplatňovala pri odškodňovaní žalobkyne správnu vyhlášku a žaloba bola v časti náhrady

bolestného vo výške 150 eur súdom prvej inštancie zamietnutá ako nedôvodná. Úsudok o primeranosti
zvýšenia odškodnenia má (podľa záveru súdu prvej inštancie) vychádzať z konkrétnych individuálnych
okolností posudzovanej veci, ako i zo všeobecnej skúsenosti súdu, s prihliadnutím na iné prípady
podobného druhu. Akékoľvek ďalšie zvýšenie odškodnenia by zodpovedalo ešte ťažším následkom
či strate výnimočných schopností životného uplatnenia v oblasti pracovnej, športovej, kultúrnej a pod.

(porov.rozhodnutieNSČRsp.zn.25Cdo2356/2013).Odškodneniesťaženiaspoločenskéhouplatnenia
vypočítané na základe bodovej výmery predstavuje už samo o sebe náhradu za nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, i plnenia jeho
spoločenských úloh. Predpokladom primeraného zvýšenia bodového ohodnotenia v lekárskom posudku
je však existencia takých výnimočných skutočností, ktoré umožňujú záver, že najmä vzhľadom na

uplatnenie poškodeného v živote a v spoločnosti, napr. pri uspokojovaní jeho životných a spoločenských
potrieb, vrátane výkonu povolania, prípravy na povolanie, ďalšieho vzdelávania a možnosti uplatniť
sa v živote rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom aj s ohľadom na vek poškodeného v čase
vzniku škody na zdraví i na jeho predpokladané uplatnenie v živote, nemožno obmedzenie poškodeného
vyjadriť len základným odškodnením (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 524/2012). Výsluchom žalobkyne mal

súd prvej inštancie preukázané, že pred úrazom, ako aj v súčasnosti, pracuje na rovnakom pracovnom
mieste, v tom istom pracovnom zaradení na úrade práce sociálnych vecí a rodiny. Úraz tak nemal vplyv
na jej pracovné uplatnenie, prípadne na ďalší kariérny postup. Žalobkyňa naďalej obýva štvorizbový
rodinný dom a kvalita bývania je rovnaká ako pred úrazom, tak i po ňom. Žalobkyňa žila a žije v tom
istom rodinnom prostredí a je schopná zabezpečovať chod domácnosti. Z vykonaného dokazovania

bolo zistené, že stav po úraze sa u žalobkyne negatívne prejavuje v tom, že dochádza do práce autom,
avšak vozí ju manžel. V záhrade nemôže vykonávať práce, ktoré mala rada a nemôže chodievať na
turistiku. Zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 5% preto súd prvej inštancie považoval
za adekvátne stavu, v ktorom sa žalobkyňa nachádza. Súd prvej inštancie prihliadal aj na skutočnosť, že
zdravotný stav žalobkyne pred úrazom sa podľa znaleckého posudku podieľal na jej invalidite v rozsahu

10%. Podstatnými okolnosťami ovplyvňujúcimi súčasný zdravotný stav žalobkyne je podľa názoru súdu
prvej inštancie obezita, ktorá sa prejavila u žalobkyne i pred úrazom. Aktivity, ktoré mohla vykonávať
pred úrazom a v súčasnosti nie, boli tak pokryté odškodnením sťaženia spoločenského uplatnenia, s
navýšením o 5%. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením §
225 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), na základe

ktorého úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni v konaní
neúspešnej. Náhrada trov konania bola priznaná aj Slovenskej republike vzhľadom k tomu, že časť
znaleckého posudku bola financovaná zo štátnych prostriedkov.2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti vo veci samej podala včas odvolanie žalobkyňa,
navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Z

predloženéhoznaleckéhoposudkuMUDr.A.Suchánkač.3/2016z5.apríla2016vyplýva,žehodnotenie
bolesti bolo možné vykonať po konzultácii traumatológa v Bratislave na klinike úrazovej chirurgie, kde
rozhodli, že operácia pre nestabilitu ľavého kolena nie je indikovaná (7. februára 2013). Podľa odbornej
literatúry (komentár k O. z. JUDr. I. Fekete) výška náhrady za bolesť sa určí tak, že podľa prílohy č.
1 ZoBS lekár vykoná bodové ohodnotenie a podľa § 5 ods. 1 ZoBS výška náhrady za 1 bod bola 2%

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým
úradomSRzakalendárnyrokpredchádzajúciroku,vktoromvznikolnároknanáhradupodľaodseku1za
1 bod a výsledná suma sa zaokrúhli najbližšie celé euro smerom nahor. Nárok na náhradu škody vzniká
preto dátumom vyhotovenia lekárskeho posudku. Opačným výkladom by sa muselo dospieť k záveru,
že nárok na náhradu vzniká a existuje ešte predtým, ako je možné ho vôbec vyčísliť. Rovnako súd prvej
inštancie nesprávne vec právne posúdil v časti nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia

žalobkyne. V zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, poistenec je invalidný,
ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V zmysle vykonaného dokazovania bola žalobkyni
priznaná invalidita s mierou poklesu zárobkovej schopnosti 65% a podľa znaleckého posudku, ako i
posudkov Sociálnej poisťovne, diagnózy nesúvisiace s predmetným úrazom sa podieľajú na jej invalidite

len v rozsahu 10%. Bez diagnóz nesúvisiacich s úrazom, ktorý však stav zhoršuje, je aj tak miera poklesu
zárobkovej schopnosti žalobkyne v rozsahu 55% (hoci poistenec je invalidný už pri poklese zárobkovej
schopnosti o viac ako 40%). Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovanej, že invalidita žalobkyne
nevznikla výlučne ako následok úrazu. Ak by i netrpela ďalšími diagnózami, ktoré nemajú pôvod v úraze,
aj tak by bola žalobkyňa invalidná. Preto je opodstatnené tvrdenie o invalidite žalobkyne výlučne ako

následok úrazu - dopravnej nehody. Preukázanou invaliditou žalobkyňa naplnila zákonný predpoklad
dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré jej má byť priznané zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Okrem toho boli preukázané aj ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne,
spočívajúce v jej obmedzeniach v pracovnom, súkromnom a rodinnom živote. Nebolo možné súhlasiť s
konštatovaním súdu, že žalobkyňa žije v rovnakom rodinnom prostredí a je schopná zabezpečovať chod

domácnosti. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný opak, keďže z výsluchu žalobkyne vyplýva, že v
dôsledku zranenia sa nemôže a nedokáže postarať o domácnosť, ani vykonávať práce v záhrade. Súd
prvej inštancie opomenul i to, že žalobkyňa dovtedajšiu prácu môže vykonávať iba vďaka vynaloženiu
mimoriadneho úsilia, najmä tomu, že manžel ju odvezie do práce, ako aj z práce. Bez každodennej
pomoci tretej osoby by žalobkyňa nebola schopná vykonávať dovtedajšiu prácu. Ďalšie obmedzenia

spočívajú aj v znemožnenom spoločenskom styku, v dôsledku sťaženej pohyblivosti. Zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia v rozsahu 5% je neprimerane nízke, preto žalobkyňa považuje za dôvodné
zvýšenie minimálne v rozsahu 15%. Uvedené navýšenie ponechá dostatočný priestor pre navýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia aj pri ťažších následkoch poškodenia zdravia v iných prípadoch,
ktoré uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku a na ktoré sa odvoláva (u ktorých sa z

povahy veci inak predpokladá vyšší počet jednotlivých položiek poškodenia zdravia, ako aj ich bodové
ohodnotenie, čo nie je možné opomenúť).

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Zotrvala na svojom názore týkajúcom sa výšky hodnoty bodu bolestného. Bolesť

vznikla v januári 2012, preto bodové ohodnotenie bolo možné vyhotoviť v rovnakom roku. Znalecký
posudok MUDr. A. Suchánka síce uvádza úvahy o dvoch termínoch možnosti prvého bodového
ohodnotenia (7. februára 2013 - konzultácia s traumatológom, resp. 27. júla 2012, kedy už boli
komplexné vyšetrenia v rámci MRI dostupné), pričom žalovaná sa jednoznačne prikláňa k variante s
dátumom 27. júla 2012. Štandardne je možné bodové hodnotenie bolestného vyhotoviť pár mesiacov po

nehode, teda v roku 2012, nevzhliadla preto dôvod pre vystavenie bodového ohodnotenia dňom, kedy
sa žalobkyňa rozhodla ísť na konzultáciu k traumatológovi do Bratislavy. Z objektívneho hľadiska treba
za prvú možnosť vyhodnotenia bodového ohodnotenia bolestného považovať moment, kedy boli všetky
poškodenia žalobkyne zistené, a to nastalo najneskôr vyhotovením MRI vyšetrenia dňa 27. júla 2012.
Nemôže byť preto správny názor, že nárok na náhradu škody vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho

posudku (o ktorý by sa mohol ošetrujúci lekár požiadať aj 10 rokov po úraze). Najobjektívnejším
momentom posudzovania hodnoty bodu, ale aj napr. začiatok plynutia premlčania je moment, kedy
už bolo možné vyhotoviť bodové ohodnotenie prvýkrát (dostupnosť všetkých vyšetrení potrebných
na vyhotovenie bodovania, v tomto prípade 27. júla 2012), nie v čase, keď sa poškodený rozhodol,že jeho vypracovanie chce. So žalobkyňou uvádzaným výpočtom posudzovania invalidity žalovaná
vyjadrila nesúhlas. Invalidita sa posudzuje tak, že ak poškodený trpí viacerými postihnutiami, najskôr sa
určí percentuálna miera hlavného poškodenia zdravia (v prípade žalobkyne 55%) a následne ostatné

zdravotné postihnutia, ktoré môžu zodpovedať spolu maximálne hodnoteniu 10%. Znamená to, že aj
keby za každé ďalšie zdravotné postihnutie bolo možné priznať pokles vo výške 50% (vysoký krvný tlak,
obezita, chronická žilová insuficiencia, chronická pankreatitída) došlo by sa k záveru, že poškodená má
pokles 255%, čo je nezmyselné. Z uvedeného dôvodu sa pri akomkoľvek počte ďalších obmedzení a
akejkoľvek ich intenzite, pokiaľ nie sú hlavným ochorením, môže priznať maximálne 10% k hlavnému

obmedzeniu (uvedené vyplýva z pripojeného listu Sociálnej poisťovne, odbor lekárskej posudkovej
činnosti). Je tak nepreukázaným tvrdením žalobkyne, že nebyť úrazu, napriek svojim zdravotným
ťažkostiam by invalidnou nebola (nedosiahla by pokles schopnosti vykonávať prácu minimálne o 40%).
Naopak uvedené zdravotné postihnutia žalobkyne nesúvisiace s nehodou sa významným spôsobom
podieľajú na celkovom stave žalobkyne. Žalovaná má za to, že žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa okrem invalidity preukázané neboli. To, že žalobkyňa nevykonáva niektoré domáce práce,

že sa menej realizuje v záhrade, nešoféruje vozidlo zo strachu (pričom z jej výpovede vyplynulo,
že pred nehodou šoférovala výnimočne len na krátke trasy) alebo, že vykonáva totožnú prácu iba
vďaka vynaloženiu mimoriadneho úsilia, žalovaná nevníma ako dôvod hodný osobitného zreteľa,
odôvodňujúci priznanie zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o viac ako 5%. Všetky dôvody,
ktoré žalobkyňa uviedla, plne pokrýva základné bodové ohodnotenie. Žalobkyni bolo uznané aj 5%-né

zvýšeniepreto,žesíceuznaníminvalidityspĺňapodmienkynamimoriadnezvýšenie,avšakvzhľadomna
ostatné okolnosti (diagnózy a faktory prítomné pred nehodou - chronická žilová insuficiencia, chronická
pankreatitída, ťažká obezita), tieto výrazne obmedzovali aktivity žalobkyne, pri neexistencii závažných,
resp.významnýchaktivít,ktorébyzdôvodunehodybolizmarenéužalobkyne(priznanímvyššejnáhrady
by to bolo v porovnaní s inými osobami nespravodlivé). S uvedeným korešponduje konštatovanie

znalca v trestnom konaní MUDr. Móresa, že počas liečby nebola žalobkyňa závažným spôsobom
obmedzená v obvyklom spôsobe života. Pri tomto type nároku je potrebné zohľadniť, že nejde o otázku
medicínsku, ale o otázku právnu. Pre porovnanie rôznych osôb nie je možné porovnanie poškodených
s rôznymi diagnózami ako to uvádza v odvolaní žalobkyňa. Pre objektívne porovnanie je potrebné si
predstaviť napr. 10 poškodených s totožnými diagnózami a obmedzeniami ako má žalobkyňa, kedy

úlohou súdu je zvážiť, aké percentuálne navýšenie každého z nich je namieste, pričom u každého by
mal dôjsť k inému číslu. Pri poškodených je rozdielny vek, sociálne prostredie, rodinné a spoločenské
pomery pred a po nehode, prípadne aktivity, ktoré boli zmarené, či povolania. Je preto úlohou súdu po
zistení skutkového stavu, posúdiť a transparentnou úvahou uviesť, či vôbec a ak áno, o koľko percent
sa sťaženie spoločenského uplatnenia bude zvyšovať. Pokiaľ by žalobkyni boli zmarené mimoriadne

aktivity vyplývajúce z akejkoľvek oblasti (výnimočný športovec, politik, ekonóm, sudca, moderátor,
herec a pod.) alebo by žalobkyňa utrpela úraz vo veľmi nízkom veku, bola by žalobkyňa rozhodne
na tieto okolnosti poukazovala pri odôvodňovaní vyššej miery mimoriadneho zvýšenia. Keďže takéto
aktivity zmarené neboli, nie je možné priznať mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalobkyni bolo doposiaľ uhradených 43.494,09 eur, z toho 25.019,40 eur za sťaženie spoločenského

uplatnenia, čo možno podľa názoru žalovanej považovať za adekvátnu náhradu, bez potreby ďalšieho
mimoriadneho zvyšovania sťaženia spoločenského uplatnenia.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355

ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nevstupoval do procesu modifikácie skutkového stavu, na ktorom

je napadnuté rozhodnutie založené a ide o prejednanie právnej otázky (nie otázky skutkovej), nebol
daný zákonný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda
ani na nariadenie pojednávania odvolacím súdom). Odvolací súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov strán v konaní pred súdom prvej inštancie. Možnosťodvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP.
Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v tomto
prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z

20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú
osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd
prejednáva právne otázky).

7. Podľa § 444 O. z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

8. Podľa § 5 ods. 2, 5 ZoBS výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v

ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za 1 bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie
celé euro smerom nahor. V prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže sú
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

9. Podľa § 8 ods. 4 ZoBS lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno

považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného
roka od poškodenia na zdraví.

10. V posudzovanej veci bola sporná hodnota jedného bodu pre hodnotenie náhrady za bolesť,
odvíjajúca sa od sumy 2% priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zistenej

Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
za bolesť, určenú opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, vyhláseným v Zbierke
zákonov SR na rok 2012 vo výške 15,72 eur (20/2012 Opatrenie MZ SR č. 3266-OL-2012) alebo vo
výške 16,10 eur (6/2013 MZ SR č. s 02873-OL-2013 zo 4. apríla 2013). Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť. Uvedený

záver korešponduje ustanoveniu § 8 ods. 4 ZoBS, podľa ktorého lekársky posudok sa vydáva, len
čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený (ak ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodení na zdraví). Dotknuté ustanovenie
normujepostupprivydávaníposudku,tedakedymožnouskutočniťposúdenieavydaťlekárskyposudok.
Ustanovenie zákona hovorí o tom, že pri určovaní bodového ohodnotenia bolesti sa hodnotí až v dobe

stabilizácie bolesti a takéto ustanovenie je nutné odlíšiť od temporálneho ustanovenia, ktoré by riešilo,
podľa akého právneho predpisu sa posudzuje bolesť a náhrada za ňu, čo však nebolo potrebné pre
daný prípad.

11. Súd prvej inštancie preto nedôvodne uviedol, že pre posúdenie podľa ktorej vyhlášky má byť

odškodnenie bolesti, nie je rozhodujúci okamih, kedy sa ustálil zdravotný stav žalobcu, ale okamih
kedy vznikla bolesť. Uvedená právna veta (obsiahnutá i v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 32 Odo 132/2005)
rieši to, podľa ktorej právnej normy má byť poskytnuté odškodnenie bolesti (pred účinnosťou vyhlášky
a po účinnosti vyhlášky), pričom v danom prípade okamih vzniku bolesti (úrazový dej) nastal dňa
28. januára 2012, kedy podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť (ako i náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia), vrátane vydávania lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia, tiež zásad na hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
upravoval ZoBS. V dôsledku uvedeného nebol daný dôvod riešiť problém v súvislosti s časovou
účinnosťou právneho predpisu a súd prvej inštancie nedôvodne konštatoval, že žalovaná pri uplatňovaní
odškodnenia žalobkyne uplatňovala správnu vyhlášku.

12. Náhrada za bolesť sa poskytuje za bolesť spôsobenú poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov (§ 2 ods. 1 ZoBS). Vznik nároku na náhradu za bolesť, od ktorého sa
odvíja výška náhrady podľa § 2 ods. 2 ZoBS, sa viaže na určenie výšky náhrady za bolesť podľa odseku
1§5ZoBS,ktorásaurčujelekárskymposudkom,vydávanýmlenčozdravotnýstavpoškodenéhomožno

považovať za ustálený, podľa § 8 ods. 4 ZoBS. Rozhodujúcim momentom je preto ustálenie zdravotného
stavu poškodenej, ktorý umožňuje určiť bodové hodnotenie a ktorý je tak rozhodujúci pre stanovenie
výšky náhrady za bolesť. Možno preto len súhlasiť so žalovanou, že nie je možné navyšovať hodnotu
bodu tým, že ju budeme viazať k vyhotoveniu bodového hodnotenia spadajúceho do neskoršiehočasového obdobia od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne ako poškodenej. Okamih poškodenia
zdraviamôžebyťkonštatovanýpráveustálenímzdravotnéhostavuastabilizácioubolesti(okamihvzniku
bolesti môže byť pritom odlišný v čase škodovej udalosti a v čase vzniku bolestí vyvolaných liečením,

prípadne neskorším odstraňovaním následkov poškodenia zdravia).

13. Zo znaleckého posudku MUDr. A. Suchánka č. 3/2016 (záver bod 8) vyplýva, že hodnotenie
bolesti bolo možné vykonať 7. februára 2013 (keďže žalobkyňa nebola operovaná, komplikácia v
zmysle trombózy podkolennej žily sa vytvorila niekoľko dní po úraze a k ďalším komplikáciách už

nedošlo), po konzultácii traumatológa v Bratislave na klinike úrazovej chirurgie, kde rozhodli, že operácia
pre nestabilitu ľavého kolena nie je indikovaná, avšak teoreticky bolo možné vypracovať hodnotenie
odškodnenia za bolesť po MRI vyšetrení ľavého kolena, keď boli zistené všetky poškodenia ľavého
kolena a bolo ich možné obodovať (pritom stanovisko, aký bude liečebný postup pre poškodenie väzov,
kolena a menisku bolo dané až vo februári 2013).

14. Nejednoznačnosť uvedeného záveru znaleckého posudku spôsobila to, že pre strany sporu naďalej
zostalo sporným posúdenie okamihu ustálenia zdravotného stavu stabilizáciou bolesti, kedy bolo
možné vydať lekársky posudok a stanoviť výšku náhrady za bolesť. Súd prvej inštancie sa však
nejednoznačnosťou záveru v uvedenej časti znaleckého posudku nezaoberal, čím neodstránil podstatu
sporu v časti o náhradu za bolestné, pričom v tomto smere nevykonal ani vyhodnotenie dokazovania

znaleckým posudkom, odôvodňujúcim zamietnutie žaloby vo vzťahu k náhrade za bolesť (resp.
posúdenímsprávnejvýškybodovéhoohodnotenianáhradyzabolesťvčaseustáleniazdravotnéhostavu
žalobkyne).

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak v tejto časti postráda argumentáciu vo vzťahu k preukázanému

skutkovému stavu, zisteného i znaleckým dokazovaním (pri posudzovaní skutočností, na ktoré sú
potrebné odborné znalosti), za účelom odstránenia rozporných tvrdení strán.

16.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamisúdu
pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia má tiež obsahovať, aké zistenia z konkrétnych dôkazov boli vyvodené a aký majú význam
z hľadiska hmotného práva. Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd (uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo
účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako
sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto

ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza
do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I.ÚS
226/03).

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v

napadnutej časti náhrady za bolesť vo výške 150 eur s úrokom z omeškania, keďže nesprávnym
procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, úlohou ktorého je preskúmavať správnosť postupu súdu prvej inštancie, nie ho
nahrádzať (k čomu nemá ani vytvorené pracovné podmienky).

18. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní (vykonaním dokazovania) odstrániť
nejednoznačnosť záveru súdneho znalca obsiahnutom v znaleckom posudku (bod 8) č. 3/2016 z 5.
apríla 2016, dôsledným vysvetlením a ozrejmením časového momentu ustálenia zdravotného stavu
žalovanej (ako poškodenej), umožňujúceho vydať lekársky posudok o ohodnotení náhrady za bolesť,

s jednoznačným záverom. Pri odškodňovaní bolesti je vždy potrebné prihliadať na to, že okolnosti
rozhodujúcepreurčeniebolestnéhosastanúznámeažpoustálenízdravotnéhostavu.Okamihustálenia
zdravotného stavu (poškodenej) žalovanej vyžaduje odborné znalosti, až na základe ktorých môže
súd prvej inštancie posúdiť skutkový stav podľa relevantných ustanovení (§ 5 ods. 1, 2 a § 8 ods. 4ZoBS), pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci a rozhodnutie
odôvodniť tak, aby jeho závery o týchto rozhodujúcich skutočnostiach neboli nezrozumiteľné alebo
nepreskúmateľné (pre nedostatok alebo zmätočnosť dôvodov). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia

musí vyplývať tiež vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej.

19. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia súd prvej inštancie bude tiež dbať na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z

akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
sa má vzťahovať aj na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky.

20. Výška konkrétneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od ohodnotenia v
lekárskom posudku, ako aj od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu
pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote
a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania

týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené
alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Sťažením spoločenského uplatnenia je
potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom,
spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote a pod., jednak sťaženie či priamo znemožnenie
výkonu povolania, možnosti ďalšieho sebavzdelávania a iné.

21. Ustanovenie § 5 ods. 5 ZoBS umožňuje súdu zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
v rozsahu najviac o 50%, a to v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity.
Uvedené ustanovenie je normou s relatívne neurčitou hypotézou, umožňujúcou súdu posúdiť s ohľadom
na okolnosti každého jednotlivého prípadu, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

je v konkrétnom prípade primerané, opierajúc sa o hodnotenie poškodeného pred poškodením zdravia
a po ustálení zdravotného stavu po jeho poškodení (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 759/205).
V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že samotné základné bodové ohodnotenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s jeho zvýšením o 5% je dostatočne primerané
(adekvátne) závažnosti trvalých následkov poškodenej žalobkyne. Odvolací súd sa s týmto záverom

súdu prvej inštancie nestotožnil.

22. Úsudok o primeranosti zvýšenia odškodnenia má vychádzať jednak z konkrétnych, individuálne
určenýchokolnostíposudzovanejveci,akoizosúdnejpraxesprihliadnutímkinýmprípadomobdobného
druhu (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1106/2008). Ustanovenie § 5 ods. 5 pritom nedefinuje

možnosťzvýšenianáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniaexistenciouvýnimočnýchskutočností.
Medzi prípady osobitného zreteľa však radí uznanie invalidity, ktorý definičný znak žalobkyňa spĺňala.
Podľa záveru znaleckého posudku 3/2016 zdravotné ťažkosti nesúvisiace s predmetným úrazom sa
podieľali na invalidite poškodenej (ako i na jej súčasnom zdravotnom stave) v rozsahu 10%. Podľa
definície invalidity v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov, na ktorý odkazuje ustanovenie § 5 ods. 5 ZoBS, ide o stav, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má poškodený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyni bola priznaná
invalidita s mierou poklesu zárobkovej schopnosti 65%, i bez podielu obmedzení nesúvisiacich s
predmetným úrazom (10%), by jednoznačne spĺňala definičný znak invalidity (55%).

23. Argument žalovanej o nesprávnom matematickom poňatí posudzovania invalidity s poukazom na
ďalšie postupy sociálnej poisťovne pri posudzovaní obmedzenia schopnosti sociálnou poisťovňou na
účely zákona o sociálnom poistení, bol bez právneho významu. Znaleckým posudkom bol preukázaný
u žalobkyne ako poškodenej rozsah, v akom sa ostatné zdravotné postihnutia podieľajú na jej invalidite.

Námietka žalovanej vo vzťahu k invalidite sa javila byť účelová už z dôvodu, že žalobkyni poskytla
zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 5%, podmienkou ktorého je práve
uznanie invalidity. Keďže v odvolacom konaní žalobkyňa navrhla zvýšenie (minimálne) v rozsahu
15% (ktoré odôvodnila), sporným v konaní zostal len rozdiel v rozsahu zvýšenia náhrady za sťaženiespoločenského uplatnenia o ďalších 10%. Nebol preto daný dôvod zaoberať sa v odvolacom konaní
námietkami žalovanej vo vzťahu k invalidite poškodenej žalobkyne, ktorá bola preukázaná.

24. Súd prvej inštancie pri porovnávaní aktivít a spôsobu života žalobkyne pred poškodením zdravia a
po jeho poškodení dospel k záveru, že poškodenie zdravia nemalo vplyv na jej život v pracovnej oblasti
(výkon zamestnania, prípadne ďalší kariérny postup), ako ani rodinný život i kvalitu bývania (rodinné
prostredie sa nezmenilo a žalobkyňa je schopná zabezpečovať chod domácnosti). Obmedzenie súd
prvej inštancie vzhliadol len v dopravovaní sa žalobkyne do práce autom za pomoci manžela, ktorý

ju vozí a nemožnosťou vykonávať práce v záhrade a venovať sa turistike. S uvedeným hodnotením
skutkového stavu, vzhľadom na vykonané dokazovanie, však nemožno súhlasiť.

25. Žalobkyňa utrpela úraz v zrelom veku 47 rokov, ktorý je najproduktívnejším obdobím, čo sa týka
kariéry, výkonu, osobných úspechov a pod.. V dôsledku zranení spôsobených nárazom automobilu však
utrpela skrátenie ľavej dolnej končatiny o 2,5 cm, stredne ťažké obmedzenie hybnosti kolenného kĺbu,

kývavosť kolenného kĺbu vľavo s potrebou ortézy, má trvalé pourázové poruchy krvného a lymfatického
obehu a plošnú jazvu po poranení tváre (hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z 9. júla
2013). V oblasti výkonu zamestnania je odkázaná na dopravu do zamestnania a späť za pomoci
svojho manžela. Je limitovaná v súvislosti s organizáciou pracovného času, keďže prestávka na obed
je nepostačujúca vzhľadom na nastalé zdravotné obmedzenia. V oblasti celkovej mobility je vyradená

pri jazde autom, ako i na bicykli, ktoré druhy dopravy osobne využívala. Podľa znaleckého posudku
3/2016 žalobkyňa nedokáže vyrovnať ľavú dolnú končatinu v kolene úplne ale vystretie je minimálne o
5 stupňov obmedzené a tým sa ľavá dolná končatina skracuje ešte viac ako len o skrátenie spôsobené
zlomeninou kosti predkolenia. Z toho dôvodu žalobkyňa nemôže dobre chodiť a našľapovať na ľavú
dolnú končatinu, ktorá je okrem toho v kolene vybočená, čo je následok zlomeniny ľavého predkolenia.

Uvedené zdravotné poškodenia spôsobili aj vylúčenie žalobkyne z výkonu domácich prác, vzhľadom na
jejbývanievrodinnomdomesrodinou(manželomadcérou).Zdravotnépostihnutiaznemožniližalobkyni
venovať sa svojim záujmom, zahradkáreniu a turistike. Kývavosť kolenného kĺbu vľavo zodpovedá
poúrazovému stavu kolenného kĺbu žalobkyne, pretože pri úraze sa jej poškodili väzy v kolene, čo
spôsobuje nestabilitu a voľnosť kolena, pre ktoré musí žalobkyňa používať ortézu s bočnými výstuhami

a barlu. Podľa záverov súdneho znalca je žalobkyňa výrazne obmedzená v pohybe (str. 33, tretí odsek
znaleckého posudku č. 3/2016).

26.Takakoodškodneniezabolesťmusíbyťprimeranépovahepoškodeniunazdravíapriebehuliečenia,
musí byť aj odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia primerané povahe následkov a ich

predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodenej uplatniť sa v
životeaspoločnosti.Vprípadežalobkyne,podľaznaleckéhoposudku(str.33),niejedanýanipredpoklad
zlepšenia stavu.

27. Nebolo možné stotožniť sa ani s argumentáciou o nutnosti preukazovania výnimočných skutočností,

dramatických zmien, prípadne osobitného okruhu profesií, v súvislosti s priznaním zvýšenia náhrady
sťaženia spoločenského uplatnenia. Rozsah priznaného odškodnenia má byť v súlade s princípom
proporcionality, teda aby bol primeraný preukázaným obmedzeniam z hľadiska povahy ich následkov
a predpokladanému vývoju, v záujme spravodlivej nápravy (s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
prípadu).

28. Odvolací súd pri posudzovaní primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
žalobkyne vychádzal z preukázaných skutkových okolností, zistených v priebehu dokazovania súdom
prvej inštancie. Vzhľadom na preukázané vyššie konkretizované obmedzenia a limity žalobkyne
v pracovnom, súkromnom a rodinnom živote, ako i obmedzenia v spoločenskom styku, odvolací

súd dospel k záveru, že zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v rozsahu 5%
nekompenzuje stav vyplývajúci zo znaleckého posudku. Opierajúc sa o hodnotenie závažnosti trvalých
zdravotných následkov pri porovnaní aktivít a spôsobu života žalobkyne pred poškodením zdravia a po
jeho poškodení, navrhované zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 15%
rešpektuje požiadavky zákona i zásadu primeranosti. Je pritom ponechaný aj priestor zodpovedajúci

ešte ťažším následkom alebo strate schopnosti životného uplatnenia v jednotlivých oblastiach života v
iných prípadoch.29. Následky poškodenia na zdraví, ktoré sa z medicínskeho hľadiska nemusia javiť ako obzvlášť ťažké,
môžu však postihnutú osobu vylúčiť z jej doterajších aktivít a možností uplatnenia v rôznych sférach
zapojenia v spoločnosti. Nízky vek, v ktorom následky nastanú, je len jedným z kritérií, ktoré sú pre

zvýšenie náhrady významné. Rozhodujúcim je vždy porovnanie stavu pred vznikom ujmy na zdraví so
stavom, ktorý sa vytvoril v dôsledku poškodenia zdravia (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo
1592/2010). V prípade žalobkyne, ženy v produktívnom veku, zapojenej do pracovného, rodinného a
spoločenského života, adekvátne jej životnému štýlu (v dôsledku úrazu) nastalo výrazné limitovanie
možností v oblasti mobility, ktorá je základom akéhokoľvek sociálneho, spoločenského, pracovného

kontaktu, vrátane používania zdravotnej pomôcky (barly), i s prihliadnutím na skrátenie dolnej končatiny
u ženy. Preukázané následky škody na zdraví sú trvalého rázu, bez prognózy zlepšenia doterajšieho
stavu a majú preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie žalobkyne v živote aj v spoločnosti, práve
v súvislosti s jej spôsobom života (nevykonávaním tzv. mimoriadnych aktivít alebo profesie nemôže byť
žalobkyňa znevýhodnená, prípadne vylúčená z možnosti spravodlivej kompenzácie, v zmysle princípu
proporcionality).

30. Len tak môže byť naplnená požiadavka účinného primeraného odškodnenia za vzniknutú škodu na
zdraví a pokiaľ má mať náprava kompenzačný charakteru, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by súd
priznal v porovnateľných prípadoch, nesmie byť však zjavne neprimeraná individuálnym okolnostiam
prípadu.

31. Odvolací súd v porovnaní so súdom prvej inštancie preto dospel k odlišným záverom v otázke,
akú výšku zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne treba považovať za
primeranú.Spoukazomnavyššieuvedenéskutkovéaprávnevýznamnéokolnosti,bolotrebapovažovať
za primerané zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 15%.

32. Pri výpočte zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo vychádzané z počtu bodov 1480, s
prihliadnutím na závery znaleckého posudku, ktorý položku 393a - obmedzenie pohyblivosti bedrového
ľavého kĺbu ľahkého stupňa, v lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vylúčil ako
stav vzniknutý v priamej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. V dôsledku uvedeného celkový

počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia predstavoval 1480 bodov (lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 9. júla 2013 v rozsahu 780 bodov po odpočítaní položky 393a v
hodnote 100 bodov, t. j. 680 bodov a znalecký posudok znalkyne MUDr. Ľubomíry Izákovej č. 19/2013 z
15. apríla 2013 v rozsahu 800 bodov, žalovanou nenamietaným). Keďže hodnota jedného bodu náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia bola nesporná, predstavujúca výšku 16,10 eur, celková výška

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovala sumu 23.828 eur (1480 bodov x 16,10
eur). Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 15% tak predstavoval zvýšenie
o sumu 3.574,20 eur (celková výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení tak
predstavovala sumu 27.402,20 eur). Vzhľadom na oznámenie žalobkyne o úhrade sumy 1.191,40 eur
zo strany žalovanej (písomným podaním z 11. augusta 2016), predstavujúcej ňou akceptované zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 5%, dlh žalovanej voči žalobkyni predstavoval sumu
2.382,80 eur (zostatok zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, t. j. 3.574,20 eur po odpočítaní
čiastočného plnenia vo výške 1.191,40 eur).

33. Odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti vo veci samej zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.719 eur tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 2.382,80 eur a v zostávajúcej časti žalobu o zaplatenie
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.

34. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (vzhľadom na
zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady za bolesť vo výške 150 eur s
príslušenstvom, bude potrebné rozhodnúť o celkovej náhrade trov konania).

35. Odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie vykonanie opravy úvodnej časti napadnutého rozsudku,

správnym označením predmetu konania, keďže ním bolo uplatňované aj zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v konkrétnej výške.

36. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.