Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914201066
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7914201066.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: Mesto Trebišov,

M.R.Štefánika 862/204, 075 25 Trebišov, IČO:00331996 proti žalovanému: FOXCORP s.r.o., Slovenská
255/8, 075 01 Trebišov, IČO:36607258, zast. JUDr. Stanislav Bovan advokát, M.R.Štefánika 1161/184,
07501 Trebišov o zaplatenie 3.382,01 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.382,01 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05%
denne zo sumy 2.163,58Eur od 11.7.2012 do 30.9.2012, zo sumy 1.939,62 Eur od 1.10.2012 do
zaplatenia, zo sumy 1.442,39 Eur od 6.10.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.
III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému s tým, že o výške
tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 5,80 Eur na preddavkovaných trovách konania štátu na účet
Okresného súdu Trebišov v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasadomáhalvočižalovanémuzaplatenia3.382,01Eursprísl. ztitulunedoplatkunanájomnom
za prenajaté nebytové priestory na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.9.2010.

2.Dňa 21.2.2014 bol vydaný platobný rozkaz, na základe ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobcovi sumu 3.382,01 Eur s prísl. a trovy konania. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti
platobnému rozkazu, v ktorom uznal, že bola medzi stranami sporu uzavretá nájomná zmluva, ktorej
predmetom bol nájom nebytových priestorov a tieto priestory užíval, pričom jeho obrana spočívala iba v
tom,žežalobcaneberiedoúvahyjehonávrhnazaplateniecenyvykonanýchprácadodanýchmateriálov
nazástenu,ktorúonzrealizoval.Viackrátsaobrátilnažalobcusvýzvou(naposledylistomz28.10.2013),

aby hodnotu dodaných prác a materiálov buď zohľadnil a započítal voči uplatňovanému nároku na
zaplatenie nájomného, alebo aby umožnil demontovať a prevziať zástenu. Z toho dôvodu si započítava
svoj nárok voči uplatnenému nároku žalobcu, v dôsledku čoho sa žalovaná suma musí znížiť o čiastku
použitú na započítanie. Žalovaný k odporu žiadne listinné dôkazy nepripojil a neoznačil na svoje tvrdenie
žiadne dôkazy.

3.Súd vykonal dokazovanie podaniami strán sporu, vyjadreniami strán sporu, výpoveďou svedka,

listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

4.V konaní bolo zistené, že strany sporu uzavreli v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v platnom znení písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 6.9.2010na dobu neurčitú s účinnosťou od 16.9.2010, na základe ktorej žalobca ako výlučný vlastník prenajal
žalovanému nebytové priestory v budove zapísanej na LV č.XXXX k.ú. M., s.č.XXXX (iná budova),
postavenej na parcele č. XXXX/X, na ul. Y..C..Š. XXXX/XX U. M.I. v celkovej výmere 255,46m2

za účelom zriadenia predajne kobercov, podlahových krytín a bytových doplnkov, čo je v súlade s
predmetom jeho činnosti. Medzi stranami sporu bolo dohodnuté ročné nájomné vo výške 8.654,33 Eur
s tým, že žalovaný sa zaviazal nájomné splácať v štvrťročných splátkach po 2.163,58 Eur vopred do
termínu splatnosti uvedeného na faktúre. V zmluve o nájme nebytových priestorov sa strany sporu
dohodli , že ak nájomca bude v omeškaní so zaplatením splatného nájomného, tak je povinný zaplatiť

prenajímateľovi úroky z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý omeškaný deň. Tieto
skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 6.9.2010 (čl.3-5).

5.Súhlas s užívaním nebytových priestorov žalovaným vyslovilo Mestské zastupiteľstvo v M. na svojom
zasadnutí dňa 25.8.2010 uznesením č. 82/2010. Z obsahu uznesenia zo zasadnutia Mestského
zastupiteľstva M.I. zo dňa 25.8.2010 č.82/2010 z bodu C/ vyplýva, že bola schválená pod bodom 1.

žiadosť Y.-E., L.. L. C..I.. o prenájme nebytových priestorov v NS F., prízemie - prevádzka A, v celkovej
výmere 328,41 m2, priestor bývalej predajne potravín ul.Y..C..Š. XXXX, za účelom zriadenia predajne
potravín a pod bodom 2. žiadosť žalovaného o prenájme nebytových priestorov v NS F., prízemie -
prevádzka B, v celkovej výmere 255,46m2, priestor bývalej predajne potravín ul. Y..C..Š. XXXX, za
účelomzriadeniapredajnekobercov,podlahovýchkrytínabytovýchdoplnkov,sosamostatnýmvstupom,

kde sa na miesto okenného otvoru urobia vchodové dvere. Všetky stavebné úpravy budú realizované
na náklady žiadateľa, bez možnosti následnej kompenzácie.

6. Žalovaný svoje povinnosti v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov riadne a včas neplnil,
keď nezaplatil nájomné za III. štvrťrok 2012, ktoré bolo vyfakturované faktúrou č.1001200348 zo dňa

26.6.2012 so splatnosťou dňa 10.7.2012 vo výške 2.163,58 Eur, z čoho žalovaný uhradil dňa 30.9.2012
iba časť, a to sumu 223,96 Eur, teda neuhradený zostatok predstavuje 1.939,62 Eur, ďalej nezaplatil
nájomné za IV. štvrťrok 2012, ktoré bolo vyfakturované faktúrou č.1001200507 zo dňa 21.9.2012
splatnou dňa 5.10.2012 vo výške 2.163,58 Eur. V žalobe žalobca tvrdil, že z nájomného za IV. štvrťrok
2012 žalovaný uhradil dňa 18.12.2012 časť istiny, a to sumu 721,19 Eur, teda neuhradený zostatok

predstavuje 1.442,39 Eur, ale v skutočnosti suma 721,19Eur nebola úhrada zo strany žalovaného, ale v
danom prípade ide o dobropis. Z faktúry č.1001200650 splatnej dňa 18.12.2012 zo dňa 4.12.2012 totiž
vyplýva, že žalobca vyhotovil „dobropis“ k faktúre č.1001200507 na nájomné za IV. štvrťrok 2012 vo
výške 721,19Eur z dôvodu odovzdania nebytových priestorov dňa 30.11.2012 /čl.57/.

7.V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že medzi stranami sporu bol ukončený nájomný vzťah
k 30.11.2012 a žalovaný odovzdal žalobcovi nebytové priestory, ktoré mal v prenájme na základe
predmetnej nájomnej zmluvy, dňa 30.11.2012. Táto skutočnosť vyplýva aj z odovzdávacieho protokolu
zo dňa 30.11.2012.

8.Listom č.2560/300/2013-Era zo dňa 31.1.2013, doručeným dňa 21.2.2013, žalobca vyzval žalovaného
o potvrdenie stavu jeho záväzkov k 31.12.2012 podľa pripojenej inventarizácie, ale žalovaný nereagoval.

9.Žalovaný je právnická osoba, zapísaná v Obchodnom registri OS Košice I, oddiel:Sro, vložka č.:18123/
V s IČO-m 36607258.

10.Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenie žalovaného je zavádzajúce, lebo otázka
refundácie nákladov bola dohodnutá ešte pred uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov
(uznesenie MsZ M. č.82/2010) a následne v tomto znení premietnutá aj do znenia zmluvy (bod 6.16).
Rovnakovzmysleodovzdávaciehoprotokolu(oodovzdaníaprevzatínebytovýchpriestorovpoukončení

nájmu) zo dňa 30.11.2012 žalovaný ako odovzdávajúci odovzdal nebytové priestory bez akýchkoľvek
nárokov a výhrad. Nároky z preinvestovaných finančných prostriedkov v prenajatých nebytových
priestoroch si žalovaný začal uplatňovať až takmer rok po skončení nájmu a vrátení priestorov, potom, čo
ho žalobca vyzval na potvrdenie zostatkov jeho záväzkov k 31.12.2012. Ako dôkaz doložil odovzdávací
protokol zo dňa 30.11.2012, z obsahu ktorého vyplýva iba odovzdanie priestorov.

11.Žalovanývovyjadrenízodňa25.8.2014tvrdil,ževšetkypodrobnostiohľadomvýstavbyzásteny,ktorú
urobil, konzultoval s p.Q. R. ako so zástupcom žalobcu. V čase odovzdávania priestorov nebolo možné
vykonať demontáž výstavby, preto požiadal žalobcu o mimosúdnu dohodu v 2 variantoch: o finančnúrefundáciu prostriedkov za výstavbu alebo otvorenie predmetných priestorov za účelom demontáže
zásteny, ale bezvýsledne.

12.Zo žiadosti (čl.56) o refundáciu finančných prostriedkov zo dňa 3.9.2013, došlej na adresu žalobcu
dňa 3.9.2013, vyplýva, že žalovaný navrhol znížiť dlh na nájomnom voči žalobcovi alebo vyhotoviť
zápočtový list z dôvodu, že vykonal výstavbu deliacej steny v r.2010 . Jedná sa o stavbu deliacej steny,
zloženej z oceľovej konštrukcie a sadrokartónovej steny. V prípade nesúhlasu s vyrovnaním žiadal o
umožnenie demontáže tejto steny z dôvodu, že ide o jeho vlastníctvo.

13.Na pojednávaní dňa 24.4.2015 žalovaný navrhol súdu zaoberať sa s platnosťou nájomnej zmluvy,
lebo podľa neho nie je dostatočne určitá. Je v nej uvedená výmera prenajatých priestorov bez
konkrétneho určenia pôdorysu a nie je v nájomnej zmluve uvedený čas splatnosti faktúr, pričom podľa
§3 ods.4 zákona o nebytových priestoroch podstatnou náležitosťou je aj táto skutočnosť, čo zákon
sankcionuje neplatnosťou právneho úkonu. Tvrdil, že existuje ústna dohoda o tom, že malo dôjsť k

započítaniunárokužalobcuvočinároku žalovanéhoztitulu realizáciezástenyvprenajatýchpriestoroch.
Zástena je oceľová konštrukcia zváraná a práve touto zástenou boli oddelené priestory, ktoré boli v
užívaní žalovaného a v užívaní druhého subjektu. Žalovaný tvrdil, že bol požiadaný priamo žalobcom,
aby realizoval túto zástenu, keďže žalovaný sa zaoberal aj stavebno-montážnymi prácami, ale bolo
iba ústne dojednané, že zástenu urobí na vlastné náklady s tým, že pri skončení nájmu bude zástena

započítaná do celkového vyúčtovania, keď budú preplatky alebo nedoplatky, ale o sume nebola reč.
V ďalšom podaní /čl. 65/ žalovaný uviedol, že pri podpise nájomnej zmluvy nebola presne vymedzená
hranica priestoru, ktorá mala byť predmetom nájmu. Táto plocha bola v zmluve určená iba výmerou tak,
ako to vyplýva z čl. II. bod 2.2. Žalovaný na základe ústnej dohody so žalobcom zabezpečil predelenie
nebytového priestoru zástenou tak, aby ním užívaná plocha zodpovedala zmluvnému dojednaniu. V

rámci ústnej dohody o zabezpečení zásteny sa žalovaný dohodol so žalobcom na tom, že v prípade
ukončenia nájomného vzťahu si žalovaný zástenu demontuje alebo v prípade, ak by pretrvávala potreba
predelenia priestoru, cena za zhotovenie zásteny bude žalovanému vyplatená. V čase ukončenia
nájomného vzťahu so žalovaným stále trval nájomný vzťah s druhým nájomcom, žalobca preto navrhol,
aby žalovaný zástenu ponechal s tým, že jej cena sa započíta voči pohľadávke žalobcu. Žalovaný mu

bráni v demontáži a odmieta tiež vyplatiť cenu za zhotovenie zásteny, preto žalovaný navrhuje aby táto
suma bola započítaná oproti pohľadávke uplatňovanej žalobcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa
preto domnieva, že nárok žalobcu je opodstatnený len čiastočne.

14.Žalobca tvrdí (čl.70), že čl.VI. 2. veta bodu 6.16 zmluvy sa vzťahuje na všetky stavebné úpravy, teda

aj na vyhotovenie deliacej steny. Žalovaný bol oprávnený realizovať, avšak len na svoje náklady bez
možnosti následnej kompenzácie.

15.Z článku VI bod 6.16 zmluvy vyplýva, že medzi stranami sporu bolo dohodnuté, že nájomca sa
zaväzuje obstarať vyhotovenie nového vstupu do predajne z pôvodného okenného otvoru. Všetky

stavebné úpravy budú realizované na náklady nájomcu bez možnosti následnej kompenzácie. Táto
skutočnosť vyplýva aj z uznesenia MsZ M., ktorým bol daný súhlas k prenájmu nebytových priestorov
pre žalovaného.

16. Z výpovede svedka R. Q. bolo zistené, že pracoval u žalobcu od 1.1.1993 do konca októbra 2011

a mal na starosti správu majetku, vykonával činnosť stavebného dozoru a robil aj verejné obstarávania.
Uviedol, že žalovaný najprv mal v prenájme priestory v F. na poschodí a keďže tam bola nízka
návštevnosť klientely, tak vlastne mal záujem o priestory dole na prízemí. Tam mala firma E. v prenájme
priestory a tejto firme vlastne padlo vhod, keď tam pôjde ďalšia spoločnosť. Tak sa pamätal, že žalovaný
sám navrhol, že rozdelí priestory deliacou priečkou /zástenou/, čo vlastne aj žalovaný urobil ale v

tom čase nebol predložený zo strany žalovaného žiaden rozpočet, žiadny položkovitý rozpis, a to ani
do jeho odchodu od zamestnávateľa-žalobcu a ďalej svedok potvrdil, že žalovaný ešte realizoval aj
vstup do týchto priestorov na vlastné náklady. Deliaca priečka je hnuteľná vec a dá sa demontovať. On
ako pracovník žalobcu nemohol v mene svojho zamestnávateľa teda žalobcu robiť právne úkony. Je
možné, že žalovaný nejaký materiál poslal žalobcovi, ale ten materiál sa ku nemu nedostal. On nikdy sa

nerozprával so žalovaným ohľadom výplaty za tú priečku ani o tom či to robí na vlastné náklady, alebo či
bol nejaký návrh pre prípad skončenia nájmu, že bude niečo žiadať. Písomne na jeho adresu nič nebolo
predložené zo strany žalovaného, čo sa týka deliacej priečky. Na upresnenie uviedol, že prvý krok ešte
pred uzavretím nájomnej zmluvy bol taký, že boli premerané priestory presne akú výmeru zoberie donájmu žalovaný a akú výmeru Y. E.. Potom tie výmery priestorov boli dané priamo do nájomnej zmluvy.
Vlastne sa už potom ani nerozprávali so žalovaným, pretože neboli žiadne problémy, v tom období neboli
vznesené žiadne námietky zo strany žalovaného, a to ani ohľadom deliacej priečky. Keby štatutárny

zástupca žalovaného niečo bol spomínal, že niečo chce za tú deliacu priečku, tak určite by mu povedal,
že žiadosť má dať písomne priamo žalobcovi.

17.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru.

18.Podľa ust. § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19.Podľa ust. § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon, a to zákon
č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

20.V zmysle tohto zákona bola uzavretá medzi stranami sporu písomná zmluva o nájme nebytových
priestorov, v zmysle ktorej žalovaný mal v prenájme nebytové priestory, za užívanie ktorých bol povinný
platiť dohodnuté nájomné, ktoré bolo vyfakturované vyššie uvedenými faktúrami za III. a IV. štvrťrok
2012. Žalovaný vyfakturované nájomné uhradil len čiastočne, preto je povinný žalovanú čiastku zaplatiť
spolu s dohodnutými úrokmi od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr, a to v súlade so zmluvou o nájme

nebytových priestorov. Žalobca v konaní preukázal predloženými listinnými dôkazmi opodstatnenosť
nároku, ako aj výšku dlhu.

21.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy
spolu s dohodnutými úrokmi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, potom čo súd zistil, že

nárok žalobcu v rozsahu, v akom o ňom rozhodol, je dôvodný.

22.Keďže súd priznal úroky pri nájomnom za IV. štvrťrok iba zo sumy 1.442,39 Eur, ktorá suma
predstavuje dlh žalovaného z titulu nájomného za IV. štvrťrok 2012 /za mesiace október a november
2012/, a žalobca žiadal úroky zo sumy 2163,58Eur / teda aj zo sumy za mesiac december/ neprihliadajúc

na tú skutočnosť, že bol daný dobropis, vzhľadom k tomu, že nájomný vzťah bol ukončený k 30.11.2012,
tak súd vyslovil, že žaloba v prevyšujúcej časti sa zamieta, pretože nie je možné priznať úroky aj z
čiastky 721,19 Eur, ktorá nepredstavuje dlh žalovaného. Sám žalobca na túto čiastku vystavil dobropis
k faktúre, na základe ktorej vyfakturoval nájomné za IV. štvrťrok 2012.

23.Súd preskúmal predmetnú zmluvu na návrh žalovaného a dospel k záveru, že zmluva je platná.
Výpoveďousvedkabolopreukázané,žepreduzavretímzmluvyonájmebolipremeranépriestory,presne
sa určilo akú výmeru zoberie do nájmu žalovaný a akú výmeru Y. E. a potom tie výmery priestorov boli
dané priamo do nájomnej zmluvy, so žalovaným potom sa už ani nerozprávali, pretože neboli žiadne
problémy, neboli vznesené žiadne námietky zo strany žalovaného. V zmluve bola uvedená presná

výmera nebytového priestoru, ktorú žalovaný užíval a žalobca štvrťročne fakturoval dohodnuté nájomné
podľa zmluvy. Žalovaný v konaní nepreukázal také skutočnosti, pre ktoré by bola zmluva neplatná. Na
adresu žalovaného súd dodáva, že aj v prípade neplatnosti predmetnej zmluvy, tento nárok žalobcu by
bol daný z titulu bezdôvodného obohatenia do výšky nájomného.

24.Čo sa týka započítacieho prejavu, ktorý bol urobený zo strany žalovaného, súd dospel k záveru, že
v tomto prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na zápočet vychádzajúc z ust. §580 OZ, v zmysle
ktorého ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k
započítaniu, zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Teda musia

byť splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to predovšetkým musí ísť o vzájomnosť pohľadávok
a plnenie rovnakého druhu. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci občiansko-právneho konania ako
obranu proti žalobe, čo sa stalo v danom prípade a započítací prejav možno účinne urobiť potom, keď
sa pohľadávky stretnú a k tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t.j. zánik pohľadávok v
rozsahu v akom sa vzájomne kryjú, ak jedna prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky.

25.V tomto prípade teda možno konštatovať, že tieto zákonné predpoklady na zápočet neboli splnené,
pretože žalobca má splatnú peňažnú pohľadávku voči žalovanému, ale žalovaný nemá takúto splatnú
peňažnú pohľadávku voči žalobcovi. Pri započítaní musí ísť o pohľadávky rovnakého druhu. Žalovaný,ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, má nárok na vydanie hnuteľnej veci - zásteny
kovovej konštrukcie a žalovaný v konaní nepreukázal existenciu ústnej dohody, ktorá podľa žalovaného
mala byť uzavretá medzi stranami sporu na finančné vyrovnanie pri skončení nájmu.

26.Civilný sporový poriadok je založený na princípe formálnej pravdy, tzn., že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli súdu strany sporu. Žalovaný, tak ako žalobca, má v tomto
konaní preukázať svoje tvrdenie, preto ak žalovaný v konaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená ústna dohoda ohľadom zásteny, tak toto svoje tvrdenie žalovaný musí v konaní preukázať

dôkaznými prostriedkami. Na návrh žalovaného súd vypočul svedka p.Q., ktorý nepotvrdil žiadnu ústnu
dohodu, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným ohľadom zásteny, ale potvrdil, že
skutočne tú zástenu vyrobil žalovaný a potvrdil aj to, že ide o hnuteľnú vec, ktorú možno vydať. Takže
podľa názoru súdu v danom prípade žalovaný mal a má možnosť v osobitnom občiansko- právnom
konaní sa domáhať svojho nároku na vydanie hnuteľnej veci. V prípade, že sa preukáže, že túto vec
nie je možné vydať z nejakého konkrétneho dôvodu, tak potom sa môže žalovaný domáhať peňažného

plnenia voči žalobcovi.

27.Podľa ust. §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29.Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30.Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech na istine. Po
právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

31.Zároveň súd rozhodol o preddavkovaných trovách konania, ktoré vznikli ešte za účinnosti O.s.p.
do 30.6.2016, ktorý upravoval v ust. § 148 úhradu preddavkovaných trov konania. Súd zaviazal
neúspešného žalovaného na úhradu preddavkovaných trov konania v sume 5,80 Eur, ktorá bola
vyplatená na svedočnom svedkovi, ktorý bol navrhnutý žalovaným, a to tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.