Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010324
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717010324.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému B. O., pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák. s poukazom na § 47 ods. 2 Tr.
zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. apríla 2019, v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Mária Šuleja, odvolanie okresného
prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.09.2018, sp.zn. 5T/64/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/64/2017 zo dňa 19.09.2018 bol obžalovaný B. O.
oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 07.06.2017,
sp.zn. 1 Pv 168/2016/6611, a to postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. pre skutok, ktorý podľa výroku
tejto obžaloby mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v popoludňajších hodinách dňa 10.04.2016 v meste B., na ulici J. C. Hronského, v priestoroch
opustených garáží oproti predajni Metal Market č. 342/9, prišli k tam sa nachádzajúcemu spiacemu E.
J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Z. XXX, okr. L., t.č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľova, ktorého
najskôr fyzicky napadol obvinený V. O. tak, že si sadol na ležiaceho E. J. a päsťami ho udieral do oblasti
hlavy, na čo ho E. J. chytil oboma rukami pod krk a odtláčal ho od seba, kde na miesto v tom čase
prišiel obvinený B. O., ktorý so slovami „syna mi škrtiť nebudeš" kopol poškodeného do oblasti hlavy,

pričom následne obvinený V. O. vybral poškodenému z vrecka nohavíc alebo bundy dotykový mobilný
telefón zn. LG, nezisteného typu, bielo - zelenej farby a tento podal obvinenému B. O., následne sa E.
J. postavil, zobral si svoj ruksak a z garáže vybehol von, kde zbadal obvineného B. O. s jeho telefónom
v ruke a tak mu tento vytrhol, na čo chcel z miesta odísť, ale obvinený V. O. ho chytil za ruksak a
povedal mu, aby navalil stravné lístky, lebo inak neodíde, na čo poškodený E. J. vybral peňaženku, z
ktorej dal dva stravné lístky každý v hodnote 3,20 Eur alebo 3,40 Eur obvinenému V. O. a následne z

miesta ušiel preč, čím týmto konaním obvinení spôsobili E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom G. Z.
XXX, okr. L., t.č. ÚVTOS Banská Bystrica - Kráľova, škodu odcudzením dvoch kusov stravných lístkov
v hodnote min. 6,40 Eur a zranenia - zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov s odreninou kože
nosa, pomliaždenie tváre okolo očníc s podkožnými krvnými výronmi (binokel) a pomliaždenie hrudného
koša bez zlomeniny rebier s dobou liečenia a práceneschopnosti 14 dní, pričom obvinený 2/ B. O. takto
konal aj napriek tomu, že

bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/165/1982 zo dňa 20.12.1982 v
spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/16/1983 zo dňa 27.01.1983
uznaný vinným z trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne so
zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny,
bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/53/2004 zo dňa 13.05.2005 v

spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/357/2005 zo dňa
11.01.2006 uznaný vinným z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákonaformou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia
slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu II. nápravnovýchovnej
skupiny,

ktorým konaním mal spáchať zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zák. s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zák. Takýmto výrokom dospel prvostupňový súd k záveru, že
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný B. O..
O uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol súd prvého stupňa podľa § 288 ods. 3 Tr. por. tak,

že poškodených:
- DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,
IČO: 35 942 436,
- E. J., nar. XX.XX.XXXX vo B., trvale bytom G. Z. XXX,
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný
prokurátor, a to najskôr stručným písomným podaním zo dňa 20.09.2018 s tým, že takto podané
odvolanie smeruje voči výroku, ktorým bol obžalovaný B. O. oslobodený spod obžaloby. Následne toto
svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil ďalším podaním zo dňa 31.01.2019, ktoré bolo doručené súdu
prvého stupňa v rovnaký deň. Zvýraznil najmä obsah svedeckej výpovede poškodeného E. J., ktorý

zo spáchania stíhaného skutku obžalovaného B. O. usvedčoval nielen v štádiu prípravného konania,
ale i v konaní pred súdom. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentoval výpoveďou svedkyne H. O., táto v
štádiu prípravného konania využila svoje právo a odmietla vo veci vypovedať, naviac pritom uvádzala,
že má problémy s pamäťou a na udalosti skutku si nespomína. Preto tento odvolateľ považoval jej
výpoveďnahlavnompojednávanízanevieryhodnú.Naviacpodľanázoruprokurátoraokresnýsúddôkaz

analýzou DNA vyhodnotil nesprávne, keď analýzou DNA stôp zaistených na osobných veciach V. O.,
ponožkách a teniskách, ktoré mal v čase skutku na sebe, bola zistená prítomnosť DNA poškodeného E.
J.. Pôvodcom týchto krvných stôp je teda osoba poškodeného. Ak by teda nedošlo k fyzickému útoku
zo strany oboch obžalovaných na poškodeného, nenachádzala by sa krv poškodeného na teniskách
a ponožkách V. O.. Hodnotenie tohto dôkazu zo strany okresného súdu vyznelo zmätočne, ako keby

okresný súd predpokladal, že sa jednalo o osobné veci zaistené od poškodeného E. J.. Obžalovaný B.
O. bol tak usvedčovaný nielen výpoveďou poškodeného E. J., ale aj výsledkami znaleckých skúmaní z
odboru biológie, ktoré preukázali prítomnosť krvi na teniskách a ponožkách V. O. a teda preukázali, že
k napadnutiu poškodeného zo strany obžalovaných skutočne došlo, o čom svedčia aj lekárske správy,
pričom aj zranenia boli podrobne znalecky skúmané. Korelát medzi údajom poškodeného a kopancami

do tváre a hrudníka znalec nenašiel, no v tejto súvislosti odvolateľ poukázal na tvrdenie poškodeného J.,
ktorý dokazoval, že obžalovaný B. O. ho kopol jedenkrát do tváre, i keď nie veľkou intenzitou. Záverom
svojho odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu s tým, aby
vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného uznal vinným v zmysle obžaloby.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí krajského súdu návrh upresnil v tom smere, že

krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s
pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresnému súdu bolo 11.03.2019 doručené aj vyjadrenie obžalovaného B. O. k odvolaniu okresného
prokurátora (prostredníctvom obhajcu), z obsahu ktorého je zistiteľné, že rozhodnutie okresného súdu
považuje za správne a zákonné. V konaní prokurátor neuniesol dôkazné bremeno voči jeho osobe,

neboli preukázané také skutočnosti a zadovážené také dôkazy, ktoré by umožňovali uznať ho vinným zo
spáchaniastíhanéhokonania.Vrámcidokazovaniabolovykonanédostatočnémnožstvoúkonov,pričom
okrem jedinej jednej výpovedi poškodeného nebol produkovaný žiadny či už priamy, alebo nepriamy
dôkaz, ktorý by v rámci uskutočneného skutkového deja poukazoval na jeho osobu ako na osobu,
majúcu vplyv na jeho priebeh. Zvýraznil ďalej to, že proti výpovedi poškodeného Pachera na druhej

strane stoja ďalšie tri výpovede, a to výpoveď V. O. z prípravného konania, jeho výpoveď a výpoveď
svedkyne H. O.. Ak sa mal skutok udiať spôsobom, ako to opísal E. J., t.j., že on, resp. jeho nebohý
syn V. O. sa mali dopustiť pripisovaného konania, t.j. fyzického napadnutia E. J., potom tento fyzický
útok musel určitým spôsobom zanechať na jeho osobe určité poranenia, čo však jednak lekárske správy
a aj znalecký posudok vylúčil, resp. jasne opreli tvrdenia poškodeného o tom, že mal byť ,,kopaný do

hlavy“. Rovnako zaistené biologické stopy či už na ponožkách alebo teniskách jeho nebohého syna
preukazujú uskutočnenie skutkového deja tak, ako ho on dokazoval v štádiu prípravného konania. Pre
uznanie viny musia nepriame dôkazy tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorej jednotlivé články sú súladné aj
s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený tak, že musí viesť výlučne len k jednémuzáveru a vylučovať možnosť záveru iného. Dôkazy, ktoré boli produkované či už v štádiu prípravného
konania alebo v konaní pred súdom súdu neumožňujú iný postup, než vydanie rozhodnutia procesným
postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. Záverom svojho vyjadrenia krajskému súdu navrhol odvolanie

okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom
predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním

prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.
Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a taktiež rešpektovaní práva obžalovaného na
obhajobu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, v jeho
priebehu dňa 18.04.2018 vykonal výsluch obžalovaného B. O., svedka (poškodeného) E. J., na hlavnom
pojednávaní 17.09.2018 doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne H. O., za splnenia procesných

podmienok ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal obsah jednotlivých písomných znaleckých posudkov, ktoré
sú obsahom spisového materiálu, v zmysle § 269 Tr. por. prečítal i jednotlivé listinné dôkazy, najmä
zápisnicuoohliadkemiestačinu,záznamyodychovýchskúškach,obsahlekárskejsprávy,ďalejposudky
a správy týkajúce sa osoby obžalovaného a odpis registra trestov. Neopomenul tiež oboznámiť obsah
pripojenýchspisovOkresnéhosúduZvolensp.zn.1T/165/82asp.zn.4T/53/04.Nahlavnompojednávaní

dňa 19.09.2018 potom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa.
Prvostupňový súd takýto súhrn dôkazov vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne správne. Jeho rozhodnutie
zodpovedá všetkým hľadiskám, obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu
venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti
vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri

hodnotení vykonaných dôkazov, pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď
posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke neviny obžalovaného
V. O. zo spáchania stíhaného skutku. Žiada sa pripomenúť, že súd prvého stupňa osobitným uznesením
zo dňa 21.02.2018 postupom podľa § 290 ods. 1 Tr. por. v spojení s ust. § 281 ods. 1 Tr. por. a s

poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. d) Tr. por. zastavil trestné stíhanie voči obvinenému V. O. (na ktorého
bola podaná obžaloba prokurátora spoločne s jeho otcom, obžalovaným B. O.), a to z dôvodu, že V. O.
zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, žiada sa z pohľadu krajského súdu poukázať na
argumentáciu prvostupňového súdu, pokiaľ obžalovaného B. O. spod obžaloby oslobodil. Obžaloba

prokurátora tomuto obžalovanému kládla za vinu v podstate to, že mal kopnúť poškodeného E. J. do
oblasti hlavy, pričom nebohý V. O. mal poškodenému z vrecka vybrať mobilný telefón, podať ho B. O.
a následne, keď z miesta činu poškodený odchádzal, mal mobilný telefón vytrhnúť z rúk obžalovaného.
Jediným dôkazom, ktorý svedčí proti obžalovanému B. O., je výpoveď poškodeného J., ktorý dokazoval,
že ho mal tento obžalovaný kopnúť jedenkrát do tváre, ale nie silno, pri tom, ako poškodený od

seba odtláčal V. O.. Avšak ani z lekárskej správy, ani zo znaleckého posudku nevyplynulo, že by
mal vôbec niekto poškodeného kopnúť do oblasti hlavy. Ako ďalej uviedol sám poškodený, mobilný
telefón mu mal vziať V. O., nie obžalovaný, a taktiež V. O. mu mal násilím vziať stravné lístky, teda
opäť nie obžalovaný. Obžalovaný sa teda nedopustil žiadneho násilného konania voči poškodenému.
Z výpovede svedkyne H. O. pritom vyplynulo, že nie V. O., ale práve poškodený mal začať biť V. O.,

ktorý bol po epileptickom záchvate, na čom sa zhodli všetci vypočutí svedkovia. Ani analýzou DNA
nebolo preukázané, že stopy krvi by pochádzali od tretej osoby, boli len od poškodeného, pričom ako
uviedla svedkyňa H. O., poškodený už na miesto činu prišiel zbitý. V tomto prípade tak neexistujú
žiadne priame dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného B. O. zo spáchania trestného činu, (toho má
usvedčovať jedine výpoveď poškodeného, a ak tak, tak tiež len v určitej časti) a neexistuje ani reťaz

nepriamych dôkazov, ktoré by jednotlivo, alebo v ich súhrne, tvorili logickú reťaz na seba nadväzujúcich
jednoznačných záverov, na základe ktorých by bolo možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
možné uznať vinu tohto obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku. Všetky tieto skutočnosti sú potom
podľa názoru okresného súdu tak závažné a vzbudzujú dôvodné pochybnosti, ktoré nemôžu viesť k
uznaniu viny obžalovaného B. O., práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní nemal okresný

súd inú možnosť, ako tohto obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa § 285 písm.
c) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný B. O.. Oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby je zákonným rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupujeobžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v tomto prípade na základe vykonaného dokazovania, ako
za dôsledného rešpektovania zásady in dubio pro reo obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Vreakciinaodvolacienámietkyprokurátorasažiadazostranykrajskéhosúduprimárnezdôrazniť, žezo

zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyplýva, že prípadný
záver o vine obžalovaného B. O. zo spáchania stíhaného zločinu by musel byť založený na bezpečne
zistených faktoch a nie iba na predpokladoch a domnienkach, hoci sa môžu javiť pravdepodobnými.
Súhrn nepriamych dôkazov, na preukázanie viny obžalovaného v posudzovanom prípade by musel
tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by nielen spoľahlivo

preukazovali všetky okolnosti žalovaného skutku v zmysle usvedčenia tohto obžalovaného z jeho
spáchania, ale čo je dôležité, aj nadovšetko vylučovali pochybnosť prijatia iného záveru o nevine
obžalovaného. Súd prvého stupňa sa hodnotením dôkaznej situácie podrobne zaoberal v odôvodnení
napadnutého rozsudku (jeho argumentácia je uvedená vyššie), s týmito dôvodmi sa krajský súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Neobstojí pritom argumentácia prokurátora vo vzťahu k výpovedi svedkyne H. O.,
ktorá po príslušnom zákonnom poučení a zložení prísahy jednoznačne dokazovala, že to bol poškodený

J., ktorý najskôr začal byť agresívny voči V. O., ktorý mal predtým epileptický záchvat. Dokonca ho J.
začal aj biť. Ona V. bránila, povedala mu, že je po záchvate, na čo J. reagoval slovami, že simuluje. B. O.
bol v tom čase vonku a keď prišli dnu, chcel syna V. z garáže vytiahnuť, J. vtedy napadol aj ju, povedal, že
je kurva s tým, že čo sa stará, čo je medzi ním a V.. B. O. J. ani nekopal, ani neudrel a ani mu nič nevzal.
Za takejto dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver

spočívajúci v tom, že nebolo dokázané, že stíhaný skutok spáchal obžalovaný B. O.. V súdenom prípade
boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci a to nielen v prospech, ale aj v
neprospech tohto obžalovaného, nie je objektívne možné už nič ďalej dokazovať, resp. iným dôkazom,
majúc na mysli taký, ktorý by spochybnil obhajobu obžalovaného, usvedčiť ho zo spáchania stíhaného
skutku v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora.

Krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady prezumpcie neviny pre orgány činné v trestnom konaní vyplýva,
a to pokiaľ ide o vyvodzovanie skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania to, že v
prípade pochybností o skutku, ako bol ustálený obžalobou, ktoré preukázateľne nie je možné odstrániť
vykonaním ďalších dôkazov, je povinnosťou týchto orgánov a súdu obzvlášť prikloniť sa k možnosti
pre obžalovaného priaznivejšej. Iba čiastočné podozrenie samé o sebe nepostačuje a ani nemôže

postačovať na vyslovenie nepochybného záveru o jeho vine.
Na podklade uvedených dôvodov rozhodol krajský súd o odvolaní prokurátora, považujúc ho za
nedôvodné, spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.