Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210502
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817210502.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V., K. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 837,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. decembra 2017, č. k. 6Csp/107/2017-86, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j ea vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. §708 ods. 1,2, § 710
Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie
837,68 eur s úrokom vo výške 28% ročne od 14.6.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca
ako veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 26.11.2012 zmluvu č. 1705417003, na základe ktorej pre
žalovaného zriadil a viedol účet č. SK 6156000000001705417003. Žalobca, ako banka, je oprávnený
za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho
sadzobníka poplatkov. Klient bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich

na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov a podobne. Žalovaný sa dostal na účte
do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal, preto žalobca uzatvoril účet, o
čom informoval posledným výpisom z účtu. Dňa 13.6.2017 vykonal žalobca internú účtovnú transakciu,
kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Tým došlo k
nepovolenému prečerpaniu, ktorým je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na účte. Po dobu

nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby, t.j. v danej veci 28% ročne.

3. Dňa 26.11.2012 uzavreli účastníci zmluvu č. 1705417003 o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu pre žalovaného, č.
6156000000001705417003. Ďalej obsahom zmluvy bolo vydanie a používanie platobnej karty Maestro,

s výškou denného limitu 1000 eur, ďalej zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a
iné. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s dojednanou možnosťou výpovede. Súčasťou zmluvy
boli obchodné podmienky k debetným platobným kartám - Prima banka Slovensko, a.s., obchodné
podmienky pre služby elektronického bankovníctva, všeobecné obchodné podmienky v platnom znení.

4. Z výpisov z účtu za mesiac jún 2015 vyplýva zostatok na účte ku dňu 30.06.2013 v sume - 272,61 eur.

Z výpisov z účtu za mesiac júl 2015 vyplýva zostatok na účte ku dňu 31.07.2015 v sume -291,72 eur. Z
výpisov z účtu za mesiac august 2015 vyplýva zostatok na účte ku dňu 31.08.2015 v sume -311,28 eur.Zvýpisovzúčtuzamesiacseptember 2015 vyplývazostatoknaúčtekudňu30.09.2015vsume-328,05
eur. Z výpisov z účtu za mesiac október 2015 vyplýva zostatok na účte ku dňu 30.10.2015 v sume
-348,50 eur. Z výpisov z účtu za mesiac november 2015 vyplýva zostatok na účte ku dňu 30.11.2015

v sume -366,13 eur. Z výpisov z účtu za mesiac december 2015 vyplýva zostatok na účte ku dňu
31.12.2015 v sume -387,50 eur. Z výpisu z účtu za január 2016 vyplýva zostatok ku dňu 29.1.2016 v
sume -408,77 eur. Z výpisu z účtu za február 2016 vyplýva zostatok ku dňu 29.2.2016 v sume -429,90
eur. Z výpisu z účtu za marec 2016 vyplýva zostatok ku dňu 31.3.2016 v sume -449,78 eur v priebehu
mesiaca boli účtované len úroky, poplatok za účet. Z výpisu z účtu za apríl 2016 vyplýva zostatok

ku dňu 29.4.2016 v sume -469,79 eur v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok za účet.
Z výpisu z účtu za máj 2016 vyplýva zostatok ku dňu 31.05.2016 v sume -490,63 eur, v priebehu
mesiaca boli účtované len úroky, upomienka, poplatok za účet. Z výpisu z účtu za máj 2016 vyplýva
zostatok ku dňu 30.6.2016 v sume -514,61 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok za
účet, oznámenie o nevykonanej platbe. Z výpisu z účtu za júl 2016 vyplýva zostatok ku dňu 29.07.2016
v sume -536,53 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok za účet. Z výpisu z účtu za

august 2016 vyplýva zostatok ku dňu 31.08.2016 v sume -558,98 eur, v priebehu mesiaca boli účtované
len úroky, poplatok za účet. Príplatky za vede. Účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za september
2016 vyplýva zostatok ku dňu 30.09.2016 v sume -584,55 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len
úroky, poplatok za účet, poplatok za nezrealizovanú platbu. Z výpisu z účtu za október 2016 vyplýva
zostatok ku dňu 31.10.2016 v sume - 608,15eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok

za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za november 2016 vyplýva
zostatok ku dňu 30.11.2016 v sume -631,85 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok
za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za december 2016 vyplýva
zostatok ku dňu 30.12.2016 v sume - 659,63 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok
za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou, poplatok za nezrealizovanú platbu. Z výpisu z

účtu za január 2017 vyplýva zostatok ku dňu 31.1.2017 v sume -685,05 eur, v priebehu mesiaca boli
účtované len úroky, poplatok za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za
február 2017 vyplýva zostatok ku dňu 28.2.2017 v sume -709,48 eur, v priebehu mesiaca boli účtované
len úroky, poplatok za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za marec
2017 vyplýva zostatok ku dňu 31.3.2017 v sume -736,10 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len

úroky, poplatok za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za apríl 2017
vyplýva zostatok ku dňu 28.4.2017 v sume -762,77 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky,
poplatok za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou. Z výpisu z účtu za máj 2017 vyplýva
zostatok ku dňu 31.5.2017 v sume -824,98 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len úroky, poplatok
za účet, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou, poplatky za zrušenie TP . Z výpisu z účtu za

jún 2017 vyplýva zostatok ku dňu 13.7.2017 v sume 0 eur, v priebehu mesiaca boli účtované len
úroky, príplatok za vedenie účtu postihnutý exekúciou.

5. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súd žalobu žalobcu za nedôvodnú, keď súd aplikoval § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Žalobca odvíja žalované právo od zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb,
ktorej predmetom bolo zriadenie osobného účtu č. 6156000000001705417003. v prospech žalovaného,
pričom ako banka poskytol v súvislosti so zriadením a vedením účtu aj ďalšie dohodnuté služby.
Je nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného
zákonníka, žalobca je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda

zároveň aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože
žalovaný nekonal v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských povinností. Okrem ustanovení
Obchodného zákonníka a zmluvných dojednaní, teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca
sa spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných
podmienok Prima banka Slovensko a.s. bolo povinnosťou žalovaného ako klienta mať na bežnom účte

dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru
poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov
voči banke. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný bol od minimálne mája 2015 na svojom
účte v mínusovom stave, v tomto mesiaci pravdepodobne prvýkrát porušil žalovaný povinnosť mať na
svojom účte dostatok peňažných prostriedkov na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru a

podobne. V nasledujúcich mesiacoch sa stav prečerpania finančných prostriedkov prehlboval, pretože
súhrn kreditných položiek bol vždy v nižšej sume ako kreditné operácie na účte. Poslednú kreditnú
operáciu nemá zaznamenanú vo výpisoch doložených do spisu. Od doby mínusového stavu na účte
účtoval žalobca na účte úroky, mesačné poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. V prvom rade súdkonštatuje, že účastníci zmluvy nemali dojednané povolené prečerpanie finančných prostriedkov, na
ktoré by sa v zmysle § 710 Obchodného zákonníka vzťahovali ustanovenia zmluvy o úvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka a žalobcovi nemôže patriť ani žiaden nárok z titulu nepovoleného

prečerpania finančných prostriedkov. Z dôvodov, ktoré súd vysvetlí nižšie, preto môže žalobcovi patriť
len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdielu medzi skutočne vyčerpanými finančnými
prostriedkami, platne dojednanými poplatkami a sumou nesplatenou žalovaným. Postupom podľa §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd zároveň prihliada aj na premlčanie nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

6. Žalobca označuje svoj nárok ako plnenie z nepovoleného prečerpania, ktoré vzniká okamihom
automatického prijatia prečerpania, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu, pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom

banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8
sa použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť.

7. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je
jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s
ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať
bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože

žalovanýsurčitosťounemalmožnosťovplyvniť jehoobsah.Súd považujeuvedenézmluvnédojednanie
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle
majiteľa účtu poskytovaťmuaj nedojednanéprekročenie finančnéhostavunaúčte,ato ajpodlhší čas.
Banka aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky, si zabezpečuje právo na úroky
a rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda

zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca
možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne
v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom
prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo
na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené

prečerpanie zmluvne dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou
dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je
informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá
§ 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené, preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu
nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré

uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej
sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia
účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov,
čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní
ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu, pretože v zmluve

o spolupráci je uvedený len údaj o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom.
Žalobca ani v priebehu konania súdu nepreukázal platne uzavretú zmluvu o povolenom prečerpaní
a odkazuje len na výpisy z účtu, čo nie je prijateľné. I keby došlo k takémuto platnému dojednaniu,
súd zamieta žalobu aj z dôvodu premlčania práva žalobcu. Žalobca uplatňuje práva veriteľa zo
zmluvy o vedení účtu a poskytnutí úverových finančných prostriedkov, pričom žalobca bol trvalo v

mínusovom stave minimálne od mája 2015/výpis k 29.5.2015 vo výške -254,15 eur / a poslednú kreditnú
operáciu nevykonal počas obdobia , ktoré je výpismi zdokumentované v spise . Predchádzajúce
posledné čerpanie úverového limitu pritom nastalo ešte skôr. Pokiaľ nebolo medzi účastníkmi platne
dojednané povolené prečerpanie finančných prostriedkov, banka nemala právo vykonávať následné
účtovné transakcie, účtovať z nich úroky, sankčné úroky, poplatky a podobne. Samotné čerpanie

peňažných prostriedkov nemôže byť ničím iným len plnením bez platného právneho dôvodu, pretože
banka vykonala operácie v prospech účtu žalovaného bez zmluvného dojednania. Právo na vydanie
bezdôvodnéhoobohatenia vzniklo poprvýkrátbankevznikomprvéhomínusovéhostavu ,ktorénakoľko
sa v spise nenachádza nemožno uviesť, avšak za mesiac máj 2015 bol zostatok -254,15 eur , pričomnásledne sa tento stav každým mesiacom len prehlboval, pretože banka účtovala rôzne úroky, poplatky,
a to práve zo sumy prečerpania, ktorá už bola premlčaná. Premlčanie práva veriteľa zo spotrebiteľskej
zmluvy sa posudzuje vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka /

§ 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 OZ /. Žalobca podal žalobu na súd 30.6.2017, prvýkrát mohol právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovať v máji 2015 a možno aj skôr , kedy sa dostal žalovaný
prvýkrát do trvalého mínusového stavu, žaloba bola teda evidentne podaná po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Pre úplnosť
súd udáva, že obdobný právny názor zaujal aj KS TN vo veci 5Co/162/2017 z 25. októbra 2017, resp.

KS Trnava sp. zn. 25Co 527/2015 zo dňa 22.2. 2017.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP. V konaní mal
úspech žalovaný, preto mu prináleží náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému trovy
konania nevznikli, resp. tieto ani neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. a/ b/ a h/ CSP/. Súd prvého stupňa mal v
zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP žalobcu vyzvať na doplnenie návrhu. Súd rozhodol o neurčitom návrhu,
pričom ide o vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP , keď žalobcovi odňal možnosť konať pred

súdom.Vzmysleust.§31ods.2zákonaoplatobnýchslužbáchzákonvýslovnenestanovuje,žepoplatky
za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal na bod 25.5 a 25.4 ,
3.12 VOP ako i rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15- Home Credit Slovakia vs.
Biroóvá . S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta Obchodný zákonník ako aj
zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1 .K požadovanému úroku z úrokov žalobca poukázal

na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v plnom rozsahu. S/časne si uplatnil
trovy odvolacieho konania.

10. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

12. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak neboli splnené procesné podmienky, a podľa písm. b) ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie na odvolacom súde.

13. Žalobca namietal odvolacie dôvody spočívajúce v skutočnosti, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/
CSP neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci ( § 365 ods. 1 písm. h / CSP).

14. Namietaný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP , keď neboli splnené procesné
podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby
sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku

(napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek
počas konania.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 837,68 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne od 14.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov
konania. V žalobe dôvodil, že dňa 26.11.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu č.1705417003 , na

základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný sa na
predmetnom účte dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal,
preto žalobca zatvoril účet, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením
účtu žalobca vykonal dňa 13.6.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte
klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Jednalo sa o transakciu - bezhotovostný prevod-

vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu alebo prevedeniu dlhu klienta, pričom ide o transakciu banky, nie
o úhradu zo strany žalovaného. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný zaplatiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby , t.j. v danej veci 28% ročne.

17. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb medzi stranami sporu zodpovedá podľa obsahu zmluve v zmysle § 708

ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca na základe zmluvy viedol pre žalovaného účet a poskytoval
mu s tým súvisiace služby. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal za preukázané, že
debetný zostatok žalovaného na účte bol od mája 2015 vo výške -254,15,- eur a v priebehu mesiaca
marec 2016 boli účtované úroky a od apríla 2016 úroky aj s poplatkami . Zostatok ku dňu 31.5.2017 bol
vo výške - 824,98,- eur a v júni 2017 , ku dňu 13.7.2017 v sume 0 ,- eur .

18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré
je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i
s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať
bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože

žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Banka bez vôle majiteľa účtu môže poskytovať
aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, pričom si zabezpečuje právo na úroky a
rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda
zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca
možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne

v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom
prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo
na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené
prečerpanie zmluvne dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou
dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je

informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá
§ 710 Obchodného zákonníka. Celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil
žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy
až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu
uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo

je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní
ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu, pretože v zmluve o
spolupráci je uvedený len údaj o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom. Žalobca
uplatňuje práva veriteľa zo zmluvy o vedení účtu a poskytnutí úverových finančných prostriedkov, pričom
žalobca bol trvalo v mínusovom stave minimálne od mája 2015/výpis k 29.5.2015 vo výške -254,15

eur / a poslednú kreditnú operáciu nevykonal počas obdobia , ktoré je výpismi zdokumentované v
spise . Predchádzajúce posledné čerpanie úverového limitu pritom nastalo ešte skôr. Pokiaľ nebolo
medzi účastníkmi platne dojednané povolené prečerpanie finančných prostriedkov, banka nemala právo
vykonávať následné účtovné transakcie, účtovať z nich úroky, sankčné úroky, poplatky a podobne.
Samotné čerpanie peňažných prostriedkov nemôže byť ničím iným len plnením bez platného právneho

dôvodu, pretože banka vykonala operácie v prospech účtu žalovaného bez zmluvného dojednania.

19. Za obdobie od zriadenia účtu (26.11.2012) až do jeho uzatvorenia (13.06.2016) žalobca ako
dôkaz o debetnom zostatku predložil výpisy z účtov a to od júna 2015 do júna 2017. Z uvedeného
je zrejmé, že v žalovanej sume 837,68 eur sú zahrnuté rôzne poplatky a úroky , pričom žalobca v

žalobe tvrdil, že ide o istinu. I keď žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov odvodzoval
od Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, ktoré listiny mali tvoriť podľa tvrdení
žalobcu uvedených v žalobe neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2012, žalobca žiadne
takéto dokumenty účinné v období uzatvorenia zmluvy nepredložil , ale predložil Úrokové sadzby aSadzobník účinné až od júla 15.1.2017, resp. od 1.1.2017 t.j. takmer 5 rokov po uzatvorení zmluvy .
Všeobecné obchodné podmienky predložil s účinnosťou od 17.11.2012. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca Všeobecné obchodné podmienky v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 26.11.2012

tvoriace neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy, v zmysle ktorých sa domáhal zaplatenia poplatkov a
úrokov predložil, avšak úrokové sadzby a sadzobník preložil až s účinnosťou od 1.1.2017. Ako už bolo
vyššie uvedené, z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom nie je možné vyvodiť, na akom
základe sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu, že suma istiny 837,68 eur je dôsledok porušenia
zmluvných povinností žalovaného zaplatiť sankcie (úroky a poplatky), za ktoré konkrétne porušenie

zmluvných povinností a na základe ktorých ustanovení zmluvy. Keďže žalobca v konaní neuniesol
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol.

20. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

21. Žalobca v odvolaní namietal, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené
uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv práva na
spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 CSP na

doplnenie žaloby, ak ju považoval za neúplnú, a to na doplnenie zmluvy o povolenom prečerpaní a
sadzobníka poplatkov.

22. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke žalobcu uvádza, že sporový proces je založený na
zásade kontradiktórnosti, ktorá sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena

zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi,
inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle
uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva
podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné
rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať

stranevýzvunaodstránenievádpodaniapodľa§129CSPlenvprípadepodania,zktoréhoniejezrejmé,
čohosatýkaačosanímsleduje,prípadneneúplnéhoalebonezrozumiteľnéhopodania(vrátanežaloby).
Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh,
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich
skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 CSP neprichádza do

úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti
vyžadujúce doplnenie alebo opravu, námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1
CSP nie je dôvodná.

23. Odvolací súd má za to, že v danom prípade žaloba obsahovala povinné náležitosti žaloby a tiež zo

žaloby a jej doplnenia žalobcom bolo zrejmé, že dôvodom žaloby je nepovolený debet na osobnom účte
žalovaného, vedenom u žalobcu na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet, ktorá podľa obsahu zodpovedá
zmluve podľa § 708 Obchodného zákonníka (ďalej len "predmetná zmluva"). Súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku jednoznačne uviedol, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné, avšak žalobca

nepreukázal aj uzatvorenie dohody o možnosti prečerpania prostriedkov na účte, keďže takáto dohoda
nevyplývalazpredmetnejzmluvyaanizinýchžalobcompredloženýchdokumentov,atoanizustanovení
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"). Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nebol
preukázaný rozsah nároku žalobcu, teda žalobca nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď
nepredložil žiaden dôkaz o výške úrokov a poplatkov za obdobie, za ktoré ich účtoval. Odvolací súd sa

z vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil.

24. Žalobca poukazuje na ustanovenie bodu 3.12 VOP, podľa ktorého môže dôjsť k povolenému
prečerpaniu bežného účtu a odkazuje aj na znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), keďže ako tvrdí

ustanovenia VOP iba reflektujú zákonnú úpravu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že síce uvedený
zákon a aj VOP upravujú nepovolené prečerpanie, to však neznamená, že žalobca so žalovaným aj
uzatvorili dohodu o povolenom prečerpaní. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal,
že by k takémuto dojednaniu medzi ním a žalovaným došlo. VOP žalobcu výslovne neuvádzajú, žeuzavretím predmetnej zmluvy došlo aj k takejto dohode. Nakoľko v konaní nebola preukázaná existencia
dohody o povolenom prečerpaní na osobnom účte, sú aj úroky vo výške 28%, ktoré žalobca v konaní
požadoval nedôvodné.

25. Odvolaciu námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho
dvora z 09.11.2016 vo veci sp. zn. C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého
okrem iného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach alebo

Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí.
Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca nepreukázal, že by Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré
sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov boli k zmluve
pripojené, alebo že boli žalovanému známe. Žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie
úrokuvovýške28%zanepovolenéprečerpanieúčtuvspotrebiteľskejzmluve aanivlistine,ktorábybola
spojenásozmluvouoosobnomúčteažežalovanýakospotrebiteľbolsňoupreukázateľneoboznámený.

Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky
poplatkov a úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť žiadne poplatky ani úroky.

26. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a

vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do
nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité,
resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne.
(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Odvolací súd tiež
poukazuje na to, že možnosť upraviť niektoré si niektoré dojednania mimo textu spotrebiteľskej zmluvy

sa nevzťahuje na povinnosti veriteľa informovať klienta v zmysle § 5 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch,keďžesplneniesitýchtopovinnostížalobcomodvolacísúdzpredloženýchdokumentovnezistil.

27. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
28. Žalobca spolu s odvolaním predložil zmluvy o povolenom prečerpaní na účte . Odvolací súd
s poukazom na ustanovenie § 366 CSP na žalobcom predložené dokumenty v odvolacom konaní

neprihliadol. Odvolací súd je síce povinný prihliadať aj na prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany po zákonnej koncentrácií konania, ktorou je v prípade žalobcu (ako veriteľa v spotrebiteľskom
spore) uznesenie súdu prvej inštancie o skončení dokazovania, avšak len za podmienok podľa
uvedeného ustanovenia § 366 CSP, ktoré za určitých podmienok pripúšťa aj novoty v odvolacom konaní.
Odvolací súd nezistil také dôvody, pre ktoré by uvedené prostriedky procesného útoku, či procesnej

obrany, ktoré žalobca predložil v odvolacom konaní, nemohol žalobca bez svojej viny uplatniť aj v konaní
pred súdom prvej inštancie.

29. Súd prvej inštancie následne aplikoval zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, keď orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

30. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. februára 2018,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd posudzoval, či povinnosť sudu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru je

v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy zaručujúcim právo na nestranný súd , právo na súdnu ochranu a právo
na prístup k súdu v spojení s právnou istotou, ktorá je chránená tak čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1
ods. 1 ústavy.31. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek
tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad

napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom
neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR)
- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri
prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie

bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané
nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v
prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v
súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v
zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR. V zmysle uznesenia pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde
bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem
inéhokonštatoval,žehmotnoprávneúčinkynálezuvovzťahukukonaniam,ktoréešteneboliprávoplatne
skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí,
akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.

32. Ústavný súd poukázal i na aktuálny Civilný sporový poriadok, ktorý procesne chráni slabšiu stranu
spotrebiteľa, poukazom na čl. 6 CSP.

33. I keď žalobca priamo v podanom odvolaní nenamietal premlčanie, je potrebné, aby sa súd

prvej inštancie opätovne zaoberal posúdením uplatneného nároku. Súd prvej inštancie uzavrel, že
žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú, keď aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný bol minimálne od mája 2015 v
mínusovom stave na svojom účte , teda v tomto mesiaci prvýkrát porušil svoju povinnosť mať dostatok
finančných prostriedkov na svojom účte. Prečerpanie peňažných prostriedkov na účte nie je ničím

iným len bezdôvodným obohatením , ktoré vzniklo na strane žalovaného prvýkrát, keď sa dostal do
povoleného prečerpania . Žalobca podal žalobu 30.6.2017 , pričom prvýkrát mohol uplatniť právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia v máji 2015, keď sa dostal prvýkrát do mínusového stavu. Žaloba
bola podaná po uplynutí dvojročnej premlčacej doby .
34. V danom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď aplikoval ust. § 5b

z.č. 250/2007 Z.z. v znení : „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával „ , ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásené za

protiústavné / súd nie je povinný ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru/ , pričom
bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Daný nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval aj v rozsahu
potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

35. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich
právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu,

pričom sa vyporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.

36. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a
c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách konania pred
súdom prvej inštancie , ako aj o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP/.

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).