Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/454/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108240626
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1108240626.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov
senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o.,
so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 35 814 560, zast. BG Partners, s.r.o., so sídlom Zámocká
36, Bratislava, proti žalovanému: L.. M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. D.. X. O. XX, Bratislava, o zaplatenie
2.193,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo

dňa 27. marca 2015, č.k. 22C 8/2009-559 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z
a m i e t a.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.193,88 eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 1.287,25 eur vo výške 8 % ročne odo dňa 19.07.2006
do 18.07.2007, zo sumy 1.623,55 eur vo výške 8,5 % odo dňa 19.07.2007 do 16.07.2008, zo sumy
1.587,43 eur vo výške 8,5 % ročne odo dňa 17.07.2008 do 06.07.2009, zo sumy 1.654,96 eur vo výške
9 % ročne odo dňa 07.07.2009 do 06.07.2010, zo sumy 1.959,48 eur vo výške 9 % ročne odo dňa
07.072010 do zaplatenia, zo sumy 234,40 eur vo výške 9% ročne odo dňa 16.06.2010 do zaplatenia,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2008
po pripustení jej zmien domáhal, aby mu žalovaný zaplatil 2.193,88 eur s príslušenstvom titulom
nezaplatených príspevkov do fondu prevádzky, opráv a údržby v stanovenej výške. Poukázal na to,

že žalobca v žalobe uviedol, že vykonáva správu bytového domu na Ž. Č.. X, X, X v Bratislave (ďalej
len „dom“) na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2002 uzavretej so Spoločenstvom Živnodom,
členovia ktorého sú mu povinní poukazovať vždy do 15 dňa príslušného mesiaca preddavok na
zabezpečenie poskytovaných služieb, odmenu za správu a poplatok do fondu údržby a opráv, a keďže
žalovaný si ako vlastník bytu č. XX v bytovom dome na ul. D.. X O. XX a Ž. Č.. X, X, X v Bratislave
túto povinnosť neplnil, vznikol mu dlh v žalovanej výške. Skonštatoval, že žalovaný v konaní namietal

neexistenciu vymáhanej čiastky, vzniesol námietku premlčania dlhu s odôvodnením, že sú v ňom
zahrnuté položky úhrad pred dňom 02.12.2005, tvrdil že čiastky sú len fiktívne, poukázal na to, že k
zmluve so Spoločenstvom Živnodom pristúpil až zo zákona s účinnosťou k 01.01.2007, a že sa teda
pred týmto dátumom na neho nevzťahujú žiadne zmluvné záväzky. Žalovaný argumentoval tiež tým, že
mandátna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a Spoločenstvom Živnodom je od počiatku neplatná, ako
i tým, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný.3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome založili zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného
domu na D. X. O. XX, Ž.L. X. Č.. X, X, X v Bratislave zo dňa 01.12.2004 spoločenstvo s názvom

Spoločenstvo Živnodom v zmysle § 7 zák. č. 182/1993 Z.z. za účelom správy spoločných častí a
zariadení domu, vrátane ich údržby a obnovy. Zmluva bola uzavretá dvojtretinovou väčšinou všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a dňa 10.01.2005 bola zapísaná do registra vedeného
vtedajším Krajským úradom v Bratislave. Skonštatoval, že podľa článku VII. bod 2 tejto zmluvy (zrejme
mal na mysli čl. VIII. - pozn. odvolacieho súdu) je vlastník bytu povinný prispievať na náklady spojené

s prevádzkou domu, údržbou a opravami spoločných častí a zariadení domu a príslušenstva, vo výške
odsúhlasenej orgánmi spoločenstva, vrátane príspevkov do fondu opráv a údržby pôvodne vo výške
5,- Sk/m2/mesiac. Preddavky do fondu prevádzky, opráv a údržby podľa výpočtového listu je vlastník
bytu povinný poukazovať mesačne vopred, najneskôr do konca predchádzajúceho mesiaca. Podľa
písm. i) cit. bodu zmluvy, spoločenstvo uhradí náklady za poskytnuté služby za neplatičov z fondu
prevádzky najviac za tri mesiace, ak zhromaždenie nerozhodne inak. V prípade neuhradenia bude dlžná

suma vymáhaná súdnou cestou prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu spoločenstva,
po predchádzajúcom písomnom predsúdnom pokuse o zmier. Z mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2002
zistil, že Spoločenstvo Živnodom ako mandant splnomocnilo žalobcu ako mandatára na výkon správy
domu na náklady mandanta na základe plnej moci a v rozsahu uvedenom v zmluve. Podľa článku IX bod
3 tejto zmluvy, ak po výzve na zaplatenie pohľadávky vzniknutej titulom nedoplatku na účtovnom konte

vlastníka bytu alebo nebytového priestoru nie je pohľadávka uhradená do 21 dní, požiada mandatár teda
žalobca predsedu spoločenstva o písomný súhlas na vymáhanie pohľadávky. Uviedol, že svedkyňa F.. I.
C., od augusta 2008 predsedníčka Spoločenstva Živnodom, vypovedala, že je v mesačných intervaloch
informovaná o neplatičoch, keďže je jej predkladaný zoznam a výpisy z účtu spoločenstva, na ktorý
sa poukazujú zálohové predpisy, a že má tiež vedomosť o reklamáciách žalovaného. Potvrdila, že ako

predsedníčka spoločenstva udelila žalobcovi súhlas na vymáhanie dlhu voči žalovanému. Svedkyňa Z.
V., účtovníčka žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že nedoplatok žalovaného vznikol tým, že žalovaný
už od roku 2002 neuhrádzal príspevky do fondu prevádzky, opráv a údržby. Z výsluchu svedka L.. I. N.,
technického pracovníka žalobcu, zistil, že mu je známe, že žalovaný dlhodobo neuhrádza príspevky do
fondu prevádzky, údržby a opráv. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov zo dňa 02.04.2009 zistil, že

vlastníci bytov a nebytových priestorov domu na zhromaždení uznesením schválili výšku príspevku do
fondu prevádzky, údržby a opráv od 01.06.2009 v sume 0,20 eur/m2. Zo znaleckého posudku č. 15/2013
znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, L.. O. O.G.,
ktorého vypracovanie nariadil za účelom odborného posúdenia správnosti výpočtu zálohových platieb a
ročného vyúčtovania vykonaného žalobcom, zistil, že rozpočítanie jednotlivých druhov nákladov podľa

osobo-mesiacov, plochy či spoluvlastníckeho podielu bolo pre byt žalovaného v správnej výške a v
súlade s dlhodobo používaným spôsobom rozpočítania nákladov pre Spoločenstvo Živnodom, a že
predpis príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a odmeny za správu pre byt žalovaného bol
stanovený v správnej výške podľa rozhodnutia vlastníkov. Ustálil, že z dokazovania listinnými dôkazmi
vyplynulo, že žalobca špecifikoval dlh žalovaného ako nedoplatok vzniknutý nezaplatením za plnenia a

preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2009 a mesačných zálohových platieb do 30.06.2010, spolu vo výške
2.193 eur.

4. Vec posúdil právne podľa ust. § 6 ods. 1 a 2, § 7 ods. 1 a 10, § 7a ods. 1 a 3, § 7b ods. 1, 2 a 5, § 10,

§ 14 ods. 2 a 4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná. Uviedol, že sa najskôr zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania splátok
splatných od počiatku teda od 14.06.2002 do 15.11.2005, a vyhodnotil ju ako nedôvodnú s poukazom
na to, že pri posúdení nároku žalobcu vychádzal výlučne z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním
bytu za obdobie od 01.01.2006 až 30.06.2010, z čoho je zrejmé, že žalobca si svoje právo uplatnil

počas trojročnej premlčacej doby. Ďalej sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore,
teda či je v zmysle hmotného práva žalobca nositeľom práva uplatneného v spore. V tejto súvislosti
uviedol, že žalobca je v zmysle čl. IY bod 3 (zrejme mal na mysli čl. IX. - pozn. odvolacieho súdu)
mandátnej zmluvy uzavretej so Spoločenstvom Živnodom splnomocnený na vymáhanie pohľadávok
voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a že z výpovede svedkyne F.. I. C. mal za preukázané,

že ako predsedníčka Spoločenstva Živnodom udelila žalobcovi súhlas s vymáhaním pohľadávky voči
žalovanému. Pasívnu legitimáciu žalovaného vyhodnotil ako nespornú. Skonštatoval, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný neuhrádzal v rozhodnom období preddavky do fondu údržby a opráv, a že
jeho reklamácie voči vyúčtovaniam nákladov za služby spojené s užívaním bytu boli riadne vybavené. Spoukazom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä na závery znaleckého skúmania, ktoré potvrdili
správnosť výpočtu zálohových platieb a ročného vyúčtovania vykonaného žalobcom, posúdil obranu
žalovaného ako právne bezvýznamnú a nároku žalobcu vyhovel. O úrokoch z omeškania v žalovanej

výške rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. č. 87/1995 Z.z. a rozhodnutie o
trovách konania si vyhradil v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V odvolaní zopakoval celú svoju argumentáciu
z konania pred súdom prvej inštancie a zotrval na jej správnosti. V tejto súvislosti namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia, keď zdôraznil, že v konaní predložil
písomné stanoviská a ústne predniesol vyjadrenia, v ktorých namietal celý rad skutočností, napr.
neplatnosť mandátnej zmluvy a chýbajúcu aktívnu legitimáciu žalobcu, nesprávne rozúčtovanie
nákladov, chyby v znaleckom posudku, premlčanie, s čím sa súd prvej inštancie okrem nedostatočného

odôvodnenia časti o premlčaní a opodstatnenosti aktívnej legitimácie žalobcu, vôbec nezaoberal, a
jeho rozsudok je jednostranný a tendenčný. Priznanú pohľadávku naviac súd prvej inštancie nepodrobil
žiadnej kalkulácii ohľadom opodstatnenosti jednotlivých položiek a správnosti rozúčtovania a len bez
ďalšieho konštatoval ich súladnosť s kalkuláciou žalobcu. Súdu prvej inštancie vytkol, že vychádzal
z predloženého znaleckého posudku, ktorý on počas sporu dôvodne spochybnil, s čím sa taktiež

nevysporiadal. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal so základnými otázkami, a
to, napr. či existuje medzi sporovými stranami hmotnoprávny vzťah, a či bola mandátna zmluva,
z ktorej odvodil aktívnu legitimáciu žalobcu, platná. V súvislosti s neplatnosťou mandátnej zmluvy
a nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu argumentoval tým, že mandátnou zmluvou odovzdala
predsedníčka Spoločenstva Živnodom správu celého objektu žalobcovi, hoci zákon č. 182/1993 Z.z.

vylučuje, aby na správu domu existovali obe formy správy, z čoho vyvodil, že mandátna zmluva je
od počiatku neplatná a neplatné sú aj všetky úkony žalobcu ako mandatára. Poukázal tiež na to, že
on sám nemal so žalobcom žiadny právny vzťah. Ak žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval
od čl. X mandátnej zmluvy, mal za to, že práve toto ustanovenie vylučuje jeho aktívnu legitimáciu
v spore, keďže podľa tohto článku je žalobca splnomocnený zastupovať spoločenstvo v jeho mene,

a nemôže konať vo svojom vlastnom mene. Napokon na vymáhanie pohľadávky podľa uvedeného
článku neboli splnené podmienky, keďže žalobca nepredložil do spisu ani písomný súhlas predsedu
spoločenstva s jej vymáhaním. Zastával názor, že i keby žalobca takýto súhlas mal, nemohol by vymáhať
od neho pohľadávku vo vlastnom mene a na vlastný účet. V ďalšom podrobne rozobral z akých dôvodov
považuje samotnú mandátnu zmluvu za neplatnú, keď zdôraznil že pri existencii správy domu zmluvou

o spoločenstve je prenesenie celej správy domu na žalobcu ako mandatára v rozpore so zák. č.
182/1993 Z.z. Pre prípad, že by táto jeho zásadná argumentácia nebola uznaná, podrobne zdôvodnil
neopodstatnenosťžalobyčododôvoduavýškyžalovanejsumyaúrokov,akoidôvodnosťnímvznesenej
námietky premlčania, poukázal na nedostatky napadnutého rozsudku a jeho obranu počas konania
pred súdom prvej inštancie, z ktorou sa podľa jeho názoru súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia nezaoberal. Napadnutý rozsudok považoval za nespravodlivý, chybný, a vychádzajúci z
nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a prejednal odvolanie žalovaného na odvolacom pojednávaní (ust. § 384 ods.
1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) dňa 31.05.2017, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany (žalobca v
zastúpení právnym zástupcom), ktoré najskôr oboznámil s tým, že mu právny zástupca žalobcu dňa
29.05.2017 doručil návrh na zmenu žalobcu. Po tom, čo právny zástupca žalobcu v súvislosti s týmto

návrhom vypovedal, že súhlasom spol. Contesta, s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobcu
nedisponuje, uznesením, vyhláseným stranám na pojednávaní návrh žalobcu zo dňa 29.05.2017 na
povolenie vstupu spoločnosti Contesta s.r.o. zo sídlom Vyšehradská 4, Bratislava, IČO: 46 106 511,
do konania na miesto doterajšieho žalobcu zamietol. Odvolací súd strany vypočul, pričom žalovaný na
svojom odvolaní zotrval, a právny zástupca žalobcu uviedol, že sa k odvolaniu nevyjadruje. Zopakoval

dokazovanie v zmysle ust. § 204 C.s.p. čítaním resp. oboznámením rozhodujúcich listinných dôkazov, a
to najmä mandátnej zmluvy uzavretej dňa 01.06.2002 medzi Spoločenstvom Živnodom ako mandantom
a žalobcom ako mandatárom, úradného záznamu z č.l. 564 v spise, spísaného dňa 09.06.2015
vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Bratislava I, podľa ktorého sa v spise splnomocneniepredsedníčkou spoločenstva na podanie žaloby pre právneho zástupcu žalobcu nenachádza. Právny
zástupca žalobcu sa vzhľadom na oboznámené dôkazy a skutočnosti vyjadril, že splnomocnením
Spoločenstva Živnodom pre žalobcu na podanie žaloby síce nedisponuje, ale netvrdí, že neexistuje.

Na otázku odvolacieho súdu, z čoho odvodzuje aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto konaní, uviedol, že
má za to, že taká plná moc bola udelená, a ak bola udelená, vie ju doložiť. Žalovaný uviedol, že ak
sa plná moc deväť rokov neobjavila a ani súd ju v spise nenašiel, tak zrejme nebola udelená. Zotrval
na svojich odvolacích námietkach, že mandátna zmluva uzavretá medzi spoločenstvom a žalobcom o
výkone správy je absolútne neplatná, a že aj v prípade, ak by platná bola, malo žalovať spoločenstvo

zastúpené žalobcom, a nie žalobca vo vlastnom mene. Strany nenavrhli opätovne vykonať žiadne ďalšie
listinné dôkazy. Právny zástupca žalobcu právo záverečnej reči nevyužil, a žalovaný žiadal s poukazom
na argumenty uvedené počas konania a v odvolaní napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
žalobu zamietnuť. Uviedol tiež, že nepochopil ako vyhodnotil súd prvej inštancie ním vznesenú námietku
premlčania, keď ju nepovažoval za dôvodnú napriek tomu, že premlčacia doba je trojročná a žalobca
ho žaloval v spoločných sumách aj za obdobie ktoré je premlčané. Poukázal aj na to, že vzhľadom na

zmenu právnej úpravy pristúpil k zmluve o spoločenstve až v roku 2007, a preto ho žalobca nemôže
žalovať za ním špecifikované nedoplatky, ktoré vznikli pred jeho pristúpením.

8. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel

totiž k záveru, že súd prvej inštancie vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové, a na ich
základe aj nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie konštatoval v napadnutom rozsudku aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu v spore a žalovaný počas konania ako aj v odvolaní namietal jej nedostatok.
Súd prvej inštancie nepovažoval pasívnu legitimáciu žalovaného za spornú. Odvolací súd sa teda v
prvom rade zaoberal vecnou legitimáciou sporových strán, nakoľko preskúmavanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu, a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta, pričom dospel v
prvom rade k záveru, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný.

9. Zo žaloby a z predloženého spisu ustálil, že žalobca sa (po pripustení zmien žaloby rozšírením

žalovanej sumy) od žalovaného domáhal zaplatenia 2.193,88 eur s príslušenstvom, odôvodňujúc svoj
nárok tým, že dňa 01.06.2002 uzatvoril so Spoločenstvom Živnodom mandátnu zmluvu, že podľa čl. V.
bod 3 tejto zmluvy sú členovia spoločenstva na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných
častí, zariadení a príslušenstva domu povinní mu do 15-teho dňa v mesiaci poukazovať preddavok
na zabezpečenie poskytovaných služieb, odmenu za správu a poplatok do fondu údržby a opráv, že

povinnosti z mandátnej zmluvy sa vzťahujú aj na žalovaného ako vlastníka bytu v dome, a že žalovaný
si svoje povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy od počiatku neplní, čím mu vznikol dlh voči
žalobcovi v žalovanej výške. Svoju žalobu ohľadom opisu skutočností a odôvodnenia uplatneného
nároku počas celého konania nezmenil. Žalobca k žalobe priložil aj mandátnu zmluvu, z ktorej čl. V.
bod 3 odvodzoval svoj nárok, zálohový mesačný predpis, ktorý vystavil žalovanému a informácie o

predpisoch a platbách žalovaného. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že predmetom dokazovania
pred súdom prvej inštancie bola žalobcom tvrdená a žalovaným namietaná výška dlhu žalovaného voči
žalobcovi ako správcovi domu. Žalovaný počas konania namietal aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v spore. K tejto námietke sa žalobca vyjadril na poslednom pojednávaní, na ktorom bol aj vyhlásený
napadnutý rozsudok, a tvrdil, že jeho aktívna legitimácia jednoznačne vyplýva z mandátnej zmluvy,

keď poukázal na čl. X, v zmysle ktorého ho spoločenstvo ako právnická osoba splnomocnilo na úkony
uvedené v mandátnej zmluve. Vysvetlil, že nie je správcom domu, a že z mandátnej zmluvy je zrejmé, že
koná vo svojom mene na účet spoločenstva, keď tento spôsob vyplýva priamo zo zákona z ustanovení
o mandátnej zmluve.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel, keď mal aktívnu legitimáciu žalobcu za
danú. Ohľadom aktívnej legitimácie uviedol, že žalobca je v zmysle čl. IY bod 3 (zrejme mal na mysli čl.
IX - pozn. odvolacieho súdu) mandátnej zmluvy uzavretej so Spoločenstvom Živnodom splnomocnený
na vymáhanie pohľadávok voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, a z výpovede svedkyne F.. I.
C. mal za preukázané, že mu ako predsedníčka Spoločenstva Živnodom udelila súhlas s vymáhaním

pohľadávky voči žalovanému.

11. Odvolací súd dospel po zopakovaní dokazovania k iným záverom ako súd prvej inštancie, keď v
prvom rade vyhodnotil, že žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje,a že mu neprináleží právo vymáhať od žalovaného zaplatenie žalovanej sumy, z čoho potom vyvodil
aj záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Zo žalobcom predloženej mandátnej
zmluvy zo dňa 01.06.2002 odvolací súd zistil, že bola uzatvorená podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zák.

medzi Spoločenstvom Živnodom ako mandantom a žalobcom ako mandatárom, a jej predmetom je
výkon správy domu mandatárom na náklady mandanta na základe plnej moci a v rozsahu uvedenom
v zmluve. Žalobca žalovaný nárok odôvodnil čl. V. bod 3 mandátnej zmluvy. Odvolací súd zistil, že
tento článok upravuje práva a povinnosti mandanta, teda spoločenstva, a v bode 3 ukladá mandantovi
povinnosť do 15-teho dňa v mesiaci poukazovať na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv spoločných

častí, zariadení a príslušenstva domu preddavok na zabezpečenie poskytovaných služieb, na odmenu
za správu a poplatok do fondu údržby a opráv. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca ohľadom
svojej aktívnej legitimácie argumentoval poukazom na čl. X mandátnej zmluvy. Odvolací súd konštatuje,
že tento článok je označený „Plná moc“, a mandant v ňom splnomocňuje mandatára na dohodnuté
právne úkony, ktoré vykoná v jeho mene v súvislosti so zabezpečením povinností vyplývajúcich z
výkonu správy v zmysle zmluvy. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca je

v zmysle čl. IX bod 3 mandátnej zmluvy splnomocnený na vymáhanie pohľadávok voči vlastníkom
bytov, a že mal výpoveďou predsedníčky spoločenstva preukázané, že žalobcovi udelila súhlas s
vymáhaním pohľadávky voči žalovanému. Odvolací súd sa oboznámil s čl. IX označeným „Vymáhanie
pohľadávok“ a zistil, že body 1 a 2 upravujú postup mandatára pri zasielaní upomienok vlastníkom
bytov v prípade, že majú nedoplatky vo výške trojmesačného zálohového predpisu. Bod 3 stanovuje,

že ak nebude pohľadávka ani po doporučenej výzve do 21 dní uhradená, požiada mandatár predsedu
spoločenstva o písomný súhlas na vymáhanie pohľadávky. Ak potom žalobca (resp. aj súd prvej
inštancie) odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu v tomto spore od uvedenej mandátnej zmluvy, odvolací
súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil.

12. Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy sa mandátnou zmluvou
mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť
uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

13. Podľa ust. § 568 ods. 3 a 4 Obch. zák. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ak zariadenie
záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta, je mandant povinný vystaviť
včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo. Ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve,
nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade,
že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

14. Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorými sa riadi vzťah mandanta a mandatára
z mandátnej zmluvy, je zrejmé, že mandatár sa mandátnou zmluvou zaväzuje za odplatu zariadiť
alebo vykonať pre mandanta v zmluve dohodnuté záležitosti, a to v mene mandanta a na jeho účet. V
posudzovanejvecitoznamená,žežalobcasamandátnouzmluvouzaviazalvykonávaťpreSpoločenstvo

Živnodom zmluvne dohodnuté záležitosti súvisiace so správou domu v mene spoločenstva a na
jeho účet, a preto je vylúčené, aby sa voči tretím osobám domáhal akéhokoľvek plnenia na základe
predmetnej mandátnej zmluvy vo svojom mene a na svoj účet. Ak sa napriek tomuto jednoznačnému
záveru, ktorý má oporu v zákone a v uzatvorenej mandátnej zmluve, žalobca vo svojom mene od
žalovaného domáhal zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na mandátnu zmluvu, ktorú uzatvoril

so spoločenstvom, je bez akýchkoľvek pochybností odôvodnený záver, že na uplatnenie takéhoto
nároku žalobou na súde nebol oprávnený, a že mu uplatnené právo nepatrí. Na tomto závere nič
nemeníaniargumentáciasúduprvejinštancievnapadnutomrozsudkuoudelenísúhlasupredsedníčkou
spoločenstva žalobcovi na vymáhanie pohľadávky voči žalovanému, a argumentácia právneho zástupcu
žalobcu na odvolacom pojednávaní o možnom udelení splnomocnenia Spoločenstvom Živnodom pre

žalobcu na podanie žaloby. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že písomný súhlas predsedu
spoločenstva s vymáhaním pohľadávky pre žalobcu podľa čl. IX bod 3 a ani splnomocnenie od
Spoločenstva Živnodom pre žalobcu na podanie žaloby neboli v konaní preukázané, preto takáto
argumentácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Naviac, i keby súhlas a splnomocnenie
preukázané boli, nemohol by sa žalobca domáhať žalovaného nároku vo vlastnom mene, ale len v mene

mandanta, teda spoločenstva.

15. Keďže už nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom na zamietnutie žaloby, nie je
žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie správne.16.Nadrámecvyššieuvedenéhopovažujeodvolacísúdzapotrebnéuviesť,žeodôvodneniežalovaného
nároku žalobcom v žalobe (s poukazom na čl. V. bod 3 mandátnej zmluvy), teda že žalovaný si svoje

povinnosti vyplývajúce mu z mandátnej zmluvy od počiatku neplní, čím mu voči žalobcovi vznikol dlh,
nemôže obstáť, nakoľko žalovaný nie je účastníkom mandátnej zmluvy, a preto z nej voči žalobcovi ani
žiadne vynútiteľné povinnosti nemá. Odvolací súd dospel v tejto súvislosti k záveru, že medzi žalobcom a
žalovaným neexistuje na základe mandátnej zmluvy žiadny právny vzťah, a žalovaný teda nie je pasívne
vecne legitimovaný v spore, nakoľko voči žalobcovi nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej

z hmotného práva.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p.
zmenil a žalobu žalobcu zamietol.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).