Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Lukáč

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415201576
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6415201576.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 5.4.2019 pred sudcom JUDr. Petrom

Lukáčom, v právnej veci žalobkyne M. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. Ž. G. I., zastúpenej AK
Špireková & Partners s.r.o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, Žiar nad Hronom, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35 807 598, o určenie neplatnosti
časti zmluvy o úvere a priznaní finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 €, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia pod následkom výkonu rozhodnutia.

II. Čo do zvyšku súd žalobu žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia z a m i
e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania, trovy odvolacieho konania v rozsahu 60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na Okresný súd v Žiari nad Hronom prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu dňa 18.2.2013 domáhala určenia neplatnosti dohody o vyplnení
zmenky č. XXXXXXXXX, kde ako zmenkový veriteľ vystupoval žalovaný a ako zmenkový dlžník
žalobkyňa dňa 20.9.2012, určenie neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a

žalovaným dňa 20.9.2012, určenia, že úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere zo
dňa 20.9.2012 pod číslom XXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a
bezpoplatkový, určenia, že zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa 20.9.2012 vo forme
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorý obsahom je záväzok žalobkyne uhradiť žalovanému
zmluvnúpokutusúakoneprijateľnézmluvnépodmienkyneplatnéapriznaniefinančnéhozadosťučinenia
v zmysle § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Zb..

2. Okresný súd v Žiari nad Hronom Rozsudkom č. k. 7C/27/2015-39 zo dňa 9.6.2015 určil, že dohoda o
vyplnení zmenky pod číslom XXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.9.2012
je neplatná, výrokom č. II. určil, že Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným
dňa 20.9.2012 je neplatná, výrokom III. určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa
20.9.2012 pod číslom XXXXXXXXX je bezúročný a bezpoplatkový, výrokom č. IV. určil, že zmluvné
podmienky obsiahnuté v Zmluve o úvere zo dňa 20.9.2012 pod číslom XXXXXXXXX uvedené vo
Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, ktorých obsahom je záväzok žalobkyne

uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu sú neprijateľné a teda neplatné, výrokom č. V. priznal žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €, výrokom č. VI. priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.3. Žalovaný proti Rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom podal riadny opravný prostriedok.
Krajský súd Banská Bystrica Rozsudkom č. k. XXCo XXX/XXXX-XX zo dňa 22.1.2019 rozsudok
prvostupňového súdu vo výrokoch I. až IV. potvrdil, v časti rozsudok vo výroku podľa V., VI zrušil a

vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zrušujúce rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že
prvostupňový súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom, v náväznosti na nedostatočné
zdôvodnenie výroku, ktorým priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, v náväznosti na
skutočnosť, že výrok Okresného súdu bol nepreskúmateľný. Okresný súd v Žiari nad Hronom v
naznačenom smere vykonal na pojednávaní konanom dňa 5.4.2019 ďalšie dokazovanie výsluchom

zúčastnenej strany (žalovaný sa na termín pojednávania ospravedlnil).

4. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch
proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a

to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

5. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, vyplýva splnenie predpokladu
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti
ustanovenej nie len samotným Zákonom č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ale aj osobitnými

predpismi. Na viac súd konštatuje, že v čase rozhodovania o nároku na priznanie finančného
zadosťučinenia, t. j. dňa 5.4.2019 vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica nadobudli
právoplatnosť výroky č. I. až IV. Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. značky 7C/27/2015-39
zo dňa 9.6.2015, ktorými určil prvostupňový súd dohodu o vyplnení zmenky za neplatnú, rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 20.9.2012 za neplatnú, úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere zo dňa 20.9.2012

pod číslom XXXXXXXXX za bezúročný a bezpoplatkový a zmluvné dojednania v rámci všeobecných
obchodných podmienok viažúcich sa na citovanú zmluvu v časti zmluvnej pokuty za neprijateľné a v
tejto časti za neplatné. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že
samotný nárok žalobkyne na priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Zb. bol daný; pričom
samotný nárok nebol spochybnený ani v právnom názore vyslovenom zrušujúcim rozsudkom Krajského

súdu Banská Bystrica.

6. Pri stanovení výšky samotného finančného zadosťučinenia tak, ako to má na mysli zákonodarca,
treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej, resp. hroziacej ujmy, okolnosti tak na strane žalobkyne,
ako aj žalovaného, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobkyne. Inštitút primeraného finančného

zadosťučinenia neslúži na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej
škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii určeného a odradzujúceho prostriedku
ochrany.

7. Súd teda v zmysle názoru vysloveného nadriadeným súdom skúmal otázku pomerov na strane

žalobkyne, resp. pomerov na strane žalovaného. Čo sa týka právnickej osoby žalovaného, súd
konštatuje, že u firmy POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO : 35 807 598
sa jedná o jedného z najväčších poskytovateľov krátkodobých i dlhodobých úverov pre fyzické osoby
spotrebiteľov. Taktiež zo zaužívanej súdnej praxe súd konštatuje, že u žalovaného sa jedná nie len o
jedného z najväčších poskytovateľov úverov, ale i o poskytovateľa úveru, ktorý pôsobí na trhu úverov

z časového hľadiska medzi prvými. Ako vyplynulo ďalej pre súd zo súdenej veci, ale i ďalších vecí
zo súdnej praxe prvostupňového súdu, právnická osoba žalovaného, ktorý má v predmetu portfólia
poskytovanie finančných prostriedkov fyzickým osobám spotrebiteľom v pomerne vysokom percente
uzatváraných dvojstranných zmlúv v tomto smere, používala nekalé praktiky, vo forme neuvádzania,
resp. nesprávneho uvádzania výšky RPMN vo forme niekedy až 100 % úročenia poskytnutého úveru,

vo forme uzatvárania doložiek v rozpore so zákonom o rozhodovaní sporných otázok vyplývajúcich z
uzatvorených zmlúv, výlučne rozhodcovskými súdmi, čím vylučovala posúdenie dvojstranných právnych
úkonov zo strany všeobecných súdov SR. Na druhej strane u osoby žalobkyne sa jedná o osobu bez
finančného zabezpečenia, čo vyplýva i z adresy trvalého pobytu M. Ž. G. I., ako i výšky poskytnutéhoúveru, ktorá bola na poskytnutie úveru vo výške dojednanej na sumu 200 € odkázaná životnými
okolnosťami. Súd ďalej konštatuje, že v súdenej veci samotná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania ohľadom spotrebiteľského úveru obsahuje vo svojich ustanoveniach pomerne široké portfólio

nekalých obchodných praktík, resp. neprijateľných zmluvných podmienok, resp. kogentné ustanovenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tomto dvojstrannom právnom úkone absentujú. Súd v danom
prípade taktiež konštatuje, že pri zapožičaní finančnej hotovosti vo výške 200 € bol dohodnutý medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu nepomerne vysoký tzv. „príslušný poplatok“ a to až vo výške 100 %
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Neušla pozornosti súdu taktiež skutočnosť, že ešte v čase

podaniasamotnejžaloby(18.2.2015)napriekniekoľkonásobnejúhraderealizovanejzostranyžalobkyne
oproti poskytnutým finančným prostriedkom, žalobca s odôvodnením úročenia poskytnutých finančných
prostriedkov od žalobkyne tieto finančné prostriedky naďalej vymáhal.

8. Okrem hore uvedených skutočností, ktoré podľa názoru súdu tvoria splnené podmienky uplatnenia
nároku podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Zb., nie je možné nespomenúť taktiež zásahy do

osobnostných práv zo strany žalovaného voči žalobkyni, vo forme doručovania pravidelných výziev na
úhradu dlžnej sumy (hoci nárok nebol daný) a to tak v písomnej forme, ako i vo forme telefonických
hovorov.

9. Pri takto zistenom skutkovom stave sa súd ďalej zaoberal eventuálnym priznaním finančného

zadosťučinenia a to čo do výšky eventuálneho finančného zadosťučinenia. Pri tomto rozhodovaní súd
argumentuje skutočnosťou, že i keď suma, ktorá bola predmetom spotrebiteľského úveru (á 200 €) bola
pomerne nízka, zásahy zo strany žalovaného do osobnostných práv samotnej žalobkyne boli pomerne
vysoké. Za takéhoto predpokladu sa súdu za danosti nároku javí výška finančného zadosťučinenia v
priznanej sume adekvátna v rozsahu zásahov žalovaného do jej práv.

10. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal
žalobkyni náhradu trov konania vo výške 60 %. V danom prípade okrem uplatneného nároku na finančné
plnenie bolo predmetom samotnej žaloby určenie neplatnosti viacerých dojednaní zmluvného vzťahu.
I keď nie je možné v danom prípade presne vyčísliť percentuálne nárok žalobkyne na náhradu trov

konania, pri zohľadnení okolnosti, že táto bola úspešná v plnom rozsahu vo výrokoch I. až IV. citovaného
rozhodnutia a čiastočne úspešná vo výroku č. V. citovaného rozhodnutia, súd priznal tejto náhradu trov
konania v rozsahu 60 % vrátane trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.