Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. september 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010324
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717010324.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich
Jozefa Kušpála a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného B. O., pre zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 19. 09. 2018 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd obžalovaného B. O., nar. XX. XX. XXXX v Ž., trvale
bytom Z., adresa pre doručovanie M. R.. C., E. XXX/XX, B., oslobodzuje spod obžaloby Okresnej

prokuratúry Zvolen sp. zn. 1Pv/168/16/6611 zo dňa 07.06.2017, ktorá mu kládla za vinu spáchanie
zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
v popoludnˇajsˇích hodinách dnˇa 10. 04. 2016 v meste B., na ulici E.. M.. P., v priestoroch opustených
garáží oproti predajni H. H. Č.. XXX/X, prisˇli k tam sa nachádzajúcemu spiacemu E. J., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom G. Z. XXX, okr. L., t.č. Ú. L. L. - F., ktorého najsko^r fyzicky napadol obvinený V.ˇ.
tak, že si sadol na ležiaceho E. J. a pa¨stˇami ho udieral do oblasti hlavy, na čo ho E. J. chytil oboma

rukami pod krk a odtláčal ho od seba, kde na miesto v tom čase prisˇiel obvinený B. O., ktorý so slovami
„syna mi sˇkrtitˇ nebudesˇ" kopol posˇkodeného do oblasti hlavy, pričom následne obvinený V.ˇ. vybral
posˇkodenému z vrecka nohavíc alebo bundy dotykový mobilný telefo´n zn. Z., nezisteného typu, bielo
- zelenej farby a tento podal obvinenému B. O., následne sa E. J. postavil, zobral si svoj ruksak a z
garáže vybehol von, kde zbadal obvineného B. O. s jeho telefo´nom v ruke a tak mu tento vytrhol, na čo
chcel z miesta odístˇ, ale obvinený V.ˇ. ho chytil za ruksak a povedal mu, aby navalil stravné lístky, lebo

inak neodíde, na čo posˇkodený E. J. vybral penˇaženku, z ktorej dal dva stravné lístky každý v hodnote
3,20 Eur alebo 3,40 Eur obvinenému V.ˇ. a následne z miesta usˇiel preč, čím týmto konaním obvinení
spo^sobili E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. Z. XXX, okr. L., t.č. Ú. L. L. - F., sˇkodu odcudzením
dvoch kusov stravných lístkov v hodnote min. 6,40 Eur a zranenia - zlomeninu nosových kostí bez
posunu úlomkov s odreninou kože nosa, pomliaždenie tváre okolo očníc s podkožnými krvnými výronmi
(binokel) a pomliaždenie hrudného kosˇa bez zlomeniny rebier s dobou liečenia a práceneschopnosti
14 dní, pričom obvinený 2/ B. O. takto konal aj napriek tomu, že

-bolrozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.1T/165/1982zodnˇa20.12.1982vspojenísuznesením
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/16/1983 zo dnˇa 27. 01. 1983 uznaný vinným z trestného
činu vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. k trestu odnˇatia
slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny,
- bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/53/2004 zo dnˇa 13. 05. 2005 v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/357/2005 zo dnˇa 11. 01. 2006 uznaný vinným z trestného

činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. k trestu odnˇatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne so zaradením do
ústavu II. nápravnovýchovnej skupiny,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených:

- G. B. J., C..R.., so sídlom U. XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX,- E. J., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom G. Z. XXX,
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 07. 06. 2017na tunajší súd pod sp. zn.
1Pv/168/16/6611 obžalobu na V. O. a B. O., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Uznesením sp. zn. 5T/64/2017 zo dňa 21. 02. 2018 bolo podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku
trestné stíhanie proti obžalovanému V.Š. O. zastavené, pretože zomrel dňa 13. 09. 2017.

Obžalovaný B. O. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravili
vyhlásenie o tom, že je nevinný. Po zákonnom poučení obžalovaný uviedol, že syn, nebohý V. O., ho
volal, on bol vtedy vonku, ani nebol v garáži, potom všetci traja vyšli von, teda syn, poškodený J. a
svedkyňa H. O., poškodený potom odišiel. On bol po celý čas vonku pri ohni. Medzičasom ale jeho

syn zomrel, aj mu vravel, že sa nemusí báť, on s tým nič nemá, ale nemá mu to teraz kto dosvedčiť,
keď poškodený klame. On do garáže nešiel, ledva chodí, má upchaté cievy na nohách, je rád, keď sa
postaví, fyzicky nie je možné, aby niekoho kopol do hlavy. Dnu v garáži bol len chvíľu, keď tam bol sám
poškodený J., syn bol vtedy dnu, mal epileptický záchvat a H. O. mu pomáhala. On poškodenému vravel,
aby išiel von, že jeho kamarát má záchvat, povedal mu, že si tam mobiluje, keďže sedel v garáži a hral

sa so svojím mobilom. On vychádzal von z garáže a oni práve išli dnu, teda jeho syn a H. O.. On bol
potom zase vonku pri ohni, čo bolo nejakých 20 až 30 metrov odtiaľ. Aj počul krik, ale nevedel uviesť,
čo sa dialo, oni stále po sebe kričali. Mobil poškodeného vtedy nedržal v ruke, ani nikdy v živote ho v
ruke nemal. Po čase všetci traja vyšli pred garáž, normálne sa rozprávali, on bol asi 30 metrov od nich.
On mal svoj vlastný mobil, potom poškodený odišiel preč, a syn s H. O. sa vrátili do garáže, pričom on

bol stále von. Oni dvaja mu potom nič nehovorili. Na poškodenom si nevšimol žiadne zranenia. Taktiež
nevedel uviesť, či syn si s poškodeným niečo pred garážou vymieňali. Poškodený ho nemá rád, pretože
on syna odhováral od kamarátenia s ním, zrejme preto to naňho tvrdí, nevedel ale uviesť, prečo to tvrdí
na jeho syna.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na návrh prokurátorky na hlavnom pojednávaní
na odstránenie rozporov vo výpovediach obžalovaného prečítaná časť jeho výpovede z prípravného
konania, v rámci ktorej uviedol, že pri stĺpe oni nabíjali asi dva mobily, ktorý bol koho, to nevedel.
Poškodený pred tým telefón nemal, lebo ho spolu s jeho synom cigáni prepadli a zobrali mu mobil aj
nejaké peniaze, na čo obžalovaný uviedol, že už nevie uviesť, ako to celé vzniklo, on ale vyšetrovateľovi

povedal, že mobil mal, keď on vtedy išiel do garáže, tak poškodený mobil mal, nevedel už uviesť, prečo
to vtedy tak uviedol.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že poškodeného nekopol do hlavy, ani nebol v garáži v čase,
keď bola potýčka medzi jeho synom a poškodeným.

PoškodenýE.J.nahlavnompojednávanípozákonnompoučenívypovedal,ževtedybolisV.O.vmeste,
žobrali a pili, on sa ale necítil dobre, povedal V. O., že si ide ľahnúť do garáže. Zaspal a prebudil sa na
to, ako mu obžalovaný B. O. nadával do debilov a podobne, to ale prešiel mlčaním a zase zaspal. Potom
sa prebral na to, ako ho V. O. udieral päsťami do hlavy, on ho chcel odplašiť, tak ho chytil rukami za krk.

Na to obžalovaný povedal, že mu syna škrtiť nebude, a kopol ho do hlavy. V. O. mu potom zobral mobil a
podal ho obžalovanému, ktorý potom s mobilom vyšiel von. Svedkyňa H. O. ešte na nich kričala, aby ho
nechali, že nič neurobil. On potom vyšiel von, zobral si ešte batoh a chcel odísť preč, ale V. O. ho zdrapol
za batoh a povedal mu, aby navalil gastráče, ktoré mu dal, a odišiel preč a zavolal hliadku. Keď vyšiel
von z garáže, tak mobil vytrhol obžalovanému z ruky a zobral si ho späť. Bol potom aj na ošetrení, mal

zlomeninu nosa, pomliaždeniny na tvári, pričom tie zranenia mu spôsobil V. O. tým, že ho bil päsťami do
tváre. Obžalovaný ho len jeden krát kopol do tváre, keď od seba odtláčal V. O., ale nekopol ho veľmi. Mal
obuté nejaké turistické topánky s tvrdou podrážkou. Ako ho kopol, tak mu V. O. podal mobil, obžalovaný
s ním vyšiel von a on sa V. O. nejako vyšmykol a vyšiel von z garáže. Mobil mal zo záložne, mal ho vtedy
1 alebo 2 mesiace. Je pravda, že ho raz aj okradli, kedy mu zobrali aj mobil, to bolo ale dávno pred týmtoskutkom. Stravné lístky si vyžobral na parkovisku, mal len dva, peniaze nemal žiadne. Keď vtedy V. O.
podal tie lístky, on si ich dal do vrecka, pričom obžalovaný stál pri ňom, ale nič nerobil, len tam stál.

Na doplňujúcu otázku obžalovaný uviedol, že pri skutku bola prítomná svedkyňa H. O., ktorá to celé
videla, nikto iný tam už nebol.

Svedkyňa H. O. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že poškodený vtedy prišiel
dobitý, krvavý, prišiel dnu do garáže. Vravel, že ho dobil niekto v meste, ona mu dávala aj papiere, aby

sa utrel. Bol tam aj V. O., ktorému pomáhala, pretože mal predtým epileptický záchvat. Poškodený začal
skákať do V. O., aby vstal, na čo mu povedala, aby mu dal pokoj, že V. je po záchvate. V. bol tiež dnu
v garáži, poškodený doňho dotieral, začal rečami, potom ho začal biť. Ona mu na to vravela, aby ho
nechal, že je po záchvate, na čo poškodený povedal, že simuluje. Obžalovaný B. O. bol v tom čase
vonku, prišiel dnu, chcel V. vytiahnuť von z garáže. Potom aj do nej skočil, že je kurva, že čo sa stará do
toho, čo je medzi nimi. V. O., ani obžalovaný B. O. poškodeného neudreli, nekopali, nezobrali mu nič.

Bola tam potom aj hliadka a u nich nič nenašli. Nevidela u poškodeného mobil, ani stravné lístky.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že oni traja boli sami dnu v garáži, on
tam vôbec nebol.

V súlade s § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj znalecké posudky.

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Slovenská Ľupča v podstate vyplýva, že zo zaistených stôp
(tenisky a ponožky), bol odobratý biologický materiál, z ktorého po analýze DNA vyšla zhoda s DNA
poškodeného E. J., pôvodca V. O. bol vylúčený ako pôvodca krvných stôp.

Zo záverov znaleckého posudku č. 61/2016MUDr E. D. ohľadne zranení poškodeného v podstate
vyplýva, že poškodený E. J. utrpel dňa 10. 04. 2016 viaceré zranenia, a to zlomeninu nosových kostí bez
posunu úlomkov s odreninou kože nosa, pomliaždenie tváre okolo očníc s podkožnými krvnými výronmi,
a pomliaždenie hrudného koša bez zlomeniny rebier. Ku mechanizmu zranení znalec uviedol, že išlo

minimálne o tri údery do tváre vedené stredne vysokou intenzitou a zasadené päsťou. Korelát medzi
údajom poškodeného a kopancami do tváre a hrudníka znalec nenašiel. Ku pomliaždeniu hrudníka
mohlo dôjsť pritlačením a údermi pri bitke v ľahu. Poškodený nemal ohrozené životne dôležité orgány,
nebol v nebezpečenstve smrti, ani nejavil žiadnu vážnejšiu poruchu zdravia. Znalec stanovil dĺžku PN
na 14 dní, pričom zranenia poškodeného obodoval na bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje

972,- Eur.

Zo záverov znaleckého posudku č. 20/2017 H.. E. L. a č. 3/XXXXJ.. U. D., ohľadne duševného
stavu obžalovaného, zo záverov ktorého v podstate vyplýva, že obžalovaný mohol plne rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť ako i plne ovládať svoje konanie. Obžalovaný netrpí

žiadnou duševnou chorobou, preto znalkyňa nenavrhla realizovať žiadne ochranné opatrenie.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: lekárska správa (č.l. 165), záznamy o dychových skúškach (č.l. 171
- 173), zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 177 - 185), správy a posudky na obžalovaného (č.l. 368 -

381), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 426 - 430), pripojené spisy Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 1T/165/1982 a sp. zn. 4T/93/2004.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu v podstate to, že mal kopnúť poškodeného E. J. do oblasti
hlavy, nebohý V. O. mal poškodenému z vrecka vybrať mobilný telefón a podať ho obžalovanému, a
následne, keď z miesta činu poškodený odchádzal, mobilný telefón mal vytrhnúť z rúk obžalovaného.
Jediným dôkazom, ktorý svedčí proti obžalovanému, je výpoveď poškodeného, ktorý uviedol, že ho mal

obžalovanýkopnúťjedenkrátdotváre,aleniesilno,pritom,akopoškodenýodsebaodtláčalV.O..Avšak
ani z lekárskej správy, ani zo znaleckého posudku nevyplýva, že by mal vôbec niekto poškodeného
kopnúť do oblasti hlavy. Ako ďalej uviedol sám poškodený, mobilný telefón mu mal vziať V. O., nie
obžalovaný, a taktiež V. O. mu mal násilím vziať stravné lístky, teda opäť nie obžalovaný. Obžalovanýsa teda nedopustil žiadneho násilného konania voči poškodenému. Z výpovede svedkyne H. O. zase
vyplynulo, že nie V. O., ale práve poškodený mal začať biť V. O., ktorý bol po epileptickom záchvate,
na čom sa zhodli všetci vypočutí svedkovia. Ani analýzou DNA nebolo preukázané, že stopy krvi by

pochádzali od tretej osoby, boli len od poškodeného (pričom ako uviedla svedkyňa H. O., poškodený už
na miesto činu prišiel zbitý). V tomto prípade tak neexistujú žiadne priame dôkazy, ktoré by usvedčovali
obžalovaného zo spáchania trestného činu, (toho má usvedčovať jedine výpoveď poškodeného, a ak
tak, tak tiež len v určitej časti), a neexistuje ani reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by jednotlivo, alebo v
ich súhrne, tvorili logickú reťaz na seba nadväzujúcich jednoznačných záverov, na základe ktorých by

bolo možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností možné uznať vinu obžalovaného.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti sú potom podľa názoru súdu tak závažné dôvodné pochybnosti,
ktoré nemôžu viesť k uznaniu viny obžalovaného, práve naopak, súd po takto vykonanom dokazovaní
nemal inú možnosť, ako obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, a to z dôvodu podľa § 285 písm. c)
Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Záverom súd už len poznamenáva, že aj oslobodenie obžalovaného spod obžaloby je zákonným
rozhodnutím v prípade, ak prokurátor, ktorý zastupuje obžalobu, neunesie dôkazné bremeno. Súd v
tomto prípade na základe vykonaného dokazovania, ako za dôsledného rešpektovania zásady in dubio
pro reo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody dvaja poškodení- G. B. J., C..R.,
a E. J.. Vzhľadom k tomu, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, musel poškodených v zmysle
§ 288 ods. 3 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.