Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010422
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718010422.4

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 12. júna 2019, prejednal odvolanie
obžalovaného E. D., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 27.03.2019 sp.zn. 5T/83/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. D. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný E. D. uznaný za vinného zo zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4,5 Tr. zák.,
§ 47 ods. 2 Tr. zák. ako páchateľ, ktorý už bol za taký trestný čin dvakrát potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody na tom skutkovom základe, že
v období od presnejšie nezistenej doby roku 2017 až do 18.01.2018 v obci B. R. v časti I., okres
B., na rôznych priľahlých miestach, ako aj v priestoroch unimobunky patriacej jeho sestre X. H., nar.

XX.XX.XXXX, invalidnej dôchodkyni, nachádzajúcej sa v obci B. R. na adrese I. č. XXX/XX, slúžiacej
jej ako obydlie, poznajúc jej zlý zdravotný stav a najmä v čase po tom, ako sa do unimobunky k sestre
aj dočasne prisťahoval opakovane vedome, cielene a teda úmyselne spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie a príkorie svojej sestre X. H. takým spôsobom, že po požití návykovej látky (konzumácie
alkoholu a fetovaní Toulénu) bezdôvodne vyvolával pod rôznymi zámienkami spory, verbálne konflikty,
hádky, následne ju aj fyzicky napádal, ohrozoval, správal sa voči nej agresívne, vulgárne jej nadával,

požadoval od nej peniaze pre svoje osobné potreby, bral jej stravu, ktorú sám konzumoval, kopal
ju nohami predovšetkým do oblasti jej nôh a udieral päsťami rúk do oblasti rebier, napádal a bil ju
palicou a fackoval, ktoré jeho stupňujúce sa agresívne konanie vyvrcholilo tým, že dňa 18.01.2018
opäť pod vplyvom predchádzajúceho kombinovaného aplikovania prchavej a návykovej látky (Toulénu
v kombinácii s alkoholom) v čase okolo 21.30 h v priestoroch unimobunky v obci B. R.C.P. XXX/XX,
okres B. potom, čo mu sestra X. H. vyčítala fetovanie a žiadala, aby vyšiel z unimobunky von, začal

byť voči nej agresívny, následne ju v priestoroch pred spoločne obývanou unimobunkou, kam pred ním
ustupovala dobehol, kopol ju nohami do oblasti nôh, v dôsledku čoho spadla na zem a utrpela zranenie
a to vykĺbenie ľavého ramenného kĺbu s pomliaždením, vretenného nervu a ľahké pomliaždenie ľavého
hrudníka s dobou práceneschopnosti v trvaní 35 dní, pričom jej taktiež vulgárne nadával a vyhrážal sa
jej zabitím tým spôsobom, že jej ,,hlavu odrhne so sekerou“, v dôsledku čoho utiekla v obave pred jeho
osobou k susede a napadnutie telefonicky oznámila na Polícii SR, ktorá službukonajúca hliadka OO PZ

Zvolen ho následne po príchode namiesto činu obmedzila na osobnej slobode,
ktorého konania sa dopustil napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený a potrestaný - rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5T/30/85 zo dňa 11.03.1985 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 3To/136/85 zo dňa 11.04.1985 po uznaní viny pre trestný čin lúpeže podľa § 234
ods. 1 Tr. zák. a iné (zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku) k
úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere štyri roky nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do

II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňom 22.12.1988,a rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/84/91 zo dňa 22.07.1991 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/207/91 zo dňa 28.08.1991 po uznaní viny ako obzvlášť
nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a

iné (zákon č. 140/1961 Zb. v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku) k úhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere osem rokov a tri mesiace nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do
III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal dňom 22.06.1999.
Za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 20 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na tri roky.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu, a to
Union, zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, v sume 199,03 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý sa domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie,
prípadne oslobodenia spod obžaloby odvolacím súdom.
V dôvodoch odvolania vyslovil názor, že vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná tak, ako to
v odôvodnení napadnutého rozsudku tvrdí súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, ktorého
údajne majú usvedčovať z trestnej činnosti, ide len o výpovede nepriame, ani jeden zo svedkov nebol

priamym svedkom okolností, ktoré sú mu kladené za vinu, ide o výpovede reprodukované hlavne pokiaľ
ide o výpoveď A. F., ktorá sa mala dozvedieť o správaní obžalovaného len z výpovedí poškodenej,
pritom treba uviesť, že tieto výpovede sa v určitých okolnostiach rozchádzajú, čo tiež nasvedčuje tomu,
že skutok sa nestal, resp. ho nespáchal obžalovaný. Svedkyňa F. okrem jediného kopnutia poškodenej
do nohy zo strany obžalovaného žiadne iné útoky neuviedla. Táto svedkyňa dokonca nevidela ani

samotný posledný incident, ktorý sa mal údajne odohrať medzi ním a poškodenou. Taktiež nebol
odstránený rozpor alebo nejasnosť ohľadom výpovede svedkyne A. F., ktorá uviedla, že toho 18.01.2018
s poškodenou pozerali večerné správy a keď dopozerala, tak poškodená odišla domov a vrátila sa k
svedkyni asi o 02.00 hod. ráno. Je teda k zamysleniu hodné, ako tieto výpovede spolu nekorešpondujú,
keďže poškodená uvádza čas asi o 21.30 hod., pričom útok zo strany obžalovaného sa mal stať hneď

po jej príchode domov a svedkyňa A. F. uviedla čas okolo 02.00 hod., ktorý čas súhlasí aj s volaním
policajnej hliadky. Poškodená uviedla, že hneď po napadnutí utekala k susede F., ktorá býva cez cestu a
skutoksamalstaťasio21.30hod.aksusedeprišlao02.00hod.,čoabsolútnenezodpovedáajeotázne,
či došlo k zraneniu, resp., ak došlo, či nedošlo k zraneniu poškodenej iným spôsobom, a to pádom
alebo inak. Popiera, že by on napadol poškodenú. Táto svedkyňa videla len jeden útok obžalovaného

kopnutím poškodenej, inak vie len to, že sa často hádali a obžalovaný ju fyzicky napádal a vyhrážal
sa jej, čo vie len z výpovede poškodenej. Aj z výpovede ostatných svedkov je zrejmé, že dochádzalo k
hádkam medzi obžalovaným a k vzájomnému napádaniu slovnému, fyzické útoky nevideli. Svedok H.
J. síce uviedol, že poškodená po jeho príchode mala strach z obžalovaného, ale tiež uviedol aj to, že
skutok sa mal stať okolo 22.00 hod., pričom hliadka bola zavolaná o 02.45 hod. nasledujúceho dňa, tiež

uviedol, že poškodená bola zjavne pod vplyvom alkoholu a tiež uviedla, že s obžalovaným má problém
posledných päť dní, čo u nej býval.
Pokiaľ ide o samotné zranenie poškodenej, táto jej verzia vzniku zranení nebola jednoznačne ustálená
znaleckým dokazovaním ako jediný možný mechanizmus vzniku zranenia útokom inej osoby, znalecký
posudok nevylučuje vznik zranení poškodenej aj bez cudzieho zavinenia, pritom presnejší spôsob pádlu,

resp. čo spôsobilo pád poškodenej sa objektvizovať nedá. Teda znalecký posudok nedáva jednoznačnú
odpoveď o tom, že by zranenie poškodenej mohlo vzniknúť len tak, ako to ona popísala.
Tiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku v zmysle obžaloby a napadnutého rozsudku, nemožno
popierať, že zákonná skutková podstata si vyžaduje týranie, avšak týranie nemôže byť nikdy len
jednorázovým konaním v zmysle nadávok, urážok alebo fyzického útoku, musí ísť o konanie sústavné po

dlhšiu dobu trvajúce, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým rušivým a zjavne necitlivým zaobchádzaním
a tým opakovaním spôsobu je poškodenému psychické, prípadne fyzické útrapy. Podľa znaleckého
posudku poškodená netrpí následkami alebo príznakmi týranej osoby.
Zuvedenéhovyplýva,ževykonanýmdokazovanímvinaobžalovanéhojednoznačnepreukázanánebola,
a preto je tu dôvod na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, s prihliadnutím aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých zákonných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za

dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 168 ods. 1 Tr. por.
Súhrn priamych dôkazov, predovšetkým výpoveď poškodenej X. H., čiastočne svedkyne A. F., ale aj
nepriamych dôkazov vo forme výpovedí svedkov a listinných dôkazov v zmysle hlavne znaleckých
posudkov znalcov z odboru psychiatrie, psychológie, ale aj zdravotníctva vo vzťahu k zraneniu

poškodenej, tvorí dostatočne ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich dôkazov, ktoré po vyhodnotení
súdomprvéhostupňavzmyslesprávnehomysleniaavnútornéhopresvedčeniapodľa§2ods.12Tr.por.
vedú aj odvolací súd k záveru, že obžalovaný je páchateľom predmetného skutku, a to tak, ako ho ustálil
súd prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V úvode treba konštatovať, že odvolací
súd v predmetnej veci už rozhodoval pred týmto rozhodnutím, a to uznesením z 19.12.2018 sp.zn.
3T/176/2018, kde na základe odvolania okresného prokurátora napadnutý rozsudok okresného súdu z

10.10.2018 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o
skutkové závery a ich odôvodnenie v dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku, kde odvolací
súd postrádal hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr.
por. Rovnako videl pochybenie súdu prvého stupňa, keď po uznanej vine zhodnej s teraz prejednávaným

rozsudkom miesto ustanovenia § 47 ods. 1,2 Tr. zák. na prípad obžalovaného aplikoval len ust. § 38
ods. 5 Tr. zák., čo malo za následok ukladanie trestu mimo rámec inak splnených podmienok aplikácie
ust. § 47 ods. 1,2 Tr. zák.
V rámci nového dokazovania na hlavnom pojednávaní, kde v podstate boli prečítané doteraz vykonané
dôkazy na hlavnom pojednávaní a opätovne bola vypočutá poškodená, resp. znalci, došlo k ustáleniu

skutkového stavu v súlade s obžalobou, vrátane právneho posúdenia predmetnej trestnej činnosti, kde
skutok bol správne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 127 ods. 4, ods. 5 Tr. zák., § 47 ods. 2 Tr. zák. ako páchateľ, ktorý už
bol za takéto trestné činy dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. V tejto súvislosti
súčasťou skutku sú dve predchádzajúce rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v spojení s rozhodnutiami

Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde v obidvoch prípadoch bol obžalovaný odsúdený a vykonal tresty
pre trestný čin lúpeže, v druhom prípade už ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1, §
234 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania predmetných trestných činov v znení zmien a doplnkov
zák. č. 140/1961 Zb.
Zatýchtookolnostíbolopotomnamiestekonštatovať,žeobžalovanýakopáchateľ,ktorýužbolzatrestné

činy,vymenovanéust.§47ods.2Tr.zák.účinnéhood01.01.2006,dvakrátpotrestanýnepodmienečným
trestom odňatia slobody, blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním,
údermi, spôsobením rán rôzneho druhu, ponižovaním a pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a
vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a
obmedzuje jej bezpečnosť.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa, pokiaľ ide o dôkaznú situáciu, dostatočne zrozumiteľne a
zákonným spôsobom vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne a týmito sa vysporiadal v súlade s ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku, takýto rozsudok nenesie vady ako predchádzajúci rozsudok
okresného súdu, v zmysle jeho nepreskúmateľnosti, naopak, je dostatočne zrozumiteľné, z ktorých
dôkazov súd prvého stupňa vychádzal a akými postupmi vyhodnotil dôkazy jednotlivo i v ich súhrne a

ako sa vysporiadal aj s tými skutočnosťami, na ktoré poukazuje v dôvodoch odvolania obžalovaný, keď
obžalovaný sa obdobným spôsobom obhajoval už od prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní.
Pri reakcii na odvolanie obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné len zvýrazniť, že nebol zistený
dôvod ani z výpovede samotného obžalovaného, pre ktorý by nebol dôvod poškodenej veriť, resp.
ktorý dôvod by zakladal nevieryhodnosť výpovedí poškodenej, ktoré výpovede sú potvrdené nepriamymi

dôkazmi vo forme výpovedí svedkov, ktorí v podstate mali dostatočný prehľad o každodennom živote
obžalovaného a poškodenej, pokiaľ sa zdržiavali na mieste, kde sa mala odohrať trestná činnosť, teda v
blízkosti obydlia poškodenej, ako aj obžalovaného. Dobromyseľnosť poškodenej skôr možno vyvodiť zo
skutočnosti, že obžalovaného prijala do svojho obydlia, maringotky, po tom, čo obžalovaný si zničil svoje
predchádzajúce obdobné alebo provizórne obydlia. Naopak, poškodená teda obžalovaného ľutovala,

hoci si to nezaslúžil a neadekvátne sa správal voči nej násilnícky už predtým, ako ho prijala do svojho
obydlia, teda nemožno brať v úvahu naznačený motív poškodenej, že sa ho chcela zbaviť v zmysle
uvoľnenia jej bydliska, resp. obydlia vo forme maringotky, alebo z podobných dôvodov.Pokiaľ ide o skutočnosť nezrovnalostí vo výpovedi poškodenej a svedkyne F., kedy sa mal odohrať
posledný útok, teda 18. resp. 19.01.2018, tu nevidí odvolací súd zásadný rozpor s prihliadnutím na
skutočnosť,žesamapoškodenáajsvedkyňaF.priznávajú,žespoločnevtenvečervypili1lvínaanezišli

satedajednoznačnezaúčelom,abysledovalitelevíznenoviny,naktorúskutočnosťupriamujepozornosť
obhajoba obžalovaného, ale sa stretli primárne za účelom posedenia a požívania alkoholických nápojov,
ktoré z hľadiska množstva 1 l vína nemohlo spôsobiť u poškodenej a svedkyne výpadok pamäti,
resp. stav poškodenej, že by padala alebo nebola schopná prísť domov bez úrazu. Táto skutočnosť z
výpovede poškodenej, ale aj z výpovede A. F., nebola zistená a nebolo zistené ani to, že by poškodená

so svedkyňou mali záujem po tom, čo si spôsobila zranenie poškodená sama, túto skutočnosť zviesť na
obžalovaného, a to už z vyššie uvedených dôvodov, pretože samotná táto skutočnosť by poškodenej
zdravotnýstavnevylepšila,ideojejosobnýstavnezamestnanej,nemohlospôsobiťaninejakúmajetkovú
ujmu v zmysle straty na zárobku a podobne, aby tak sa prípadne domáhal náhrady škody zo strany
obžalovaného.
Tiež neobstojí obhajoba obžalovaného, že z vykonaných dokazovaní znaleckými posudkami z odboru

psychiatrie či psychológie nebolo preukázané týranie poškodenej, pretože takýto príznak zdravotného
stavu poškodeného nie je nevyhnutný pre naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, na
druhej strane je zrejmé z výpovede poškodenej, ako aj svedkov, že útoky a konflikty medzi obžalovaným
a poškodenou boli v podstate sústavné. Znalci vysvetľujú, že poškodená vzhľadom na schopnosť
určitým spôsobom sa aj brániť neutrpela až takú traumu, ktorá by bola zanechala trvalé následky

na jej psychickom zdraví. Nemožno prehliadnuť tiež psychiatrický posudok a psychologický posudok
vypracovaný na obžalovaného, kde v podstate sú dané predpoklady ako živná pôda pre správanie
sa obžalovaného, hlavne pod vplyvom omamných a psychotropných látok, v jeho prípade osobnosť
degradujúcim fetovaním toulénu a podobných prchavých látok, ktoré odbrzďovali agresívne správanie
obžalovaného už tak agresívneho, bez použitia uvedených látok.

Rovnako odvolací súd hodnotí aj obhajobu obžalovaného v tom smere, že znalecký posudok z odboru
zdravotníctva vyznieva v jeho prospech, resp. spochybňuje jednoznačnosť záverov o mechanizme
vzniku zranení poškodenej 18.01. zavinením obžalovaného, pretože znalecký posudok alternatívne
uvádza aj možnosť vzniku zranenia iným spôsobom, ktorý však bližšie popísať znalec nevedel. V tejto
súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že pri vieryhodnosti výpovedí poškodenej a svedkov nevidí

dôvod preceňovať alternatívu prednesenú znalcom pod tlakom otázok obhajoby o teoreticky možnom
vzniku zranení iným mechanizmom, ako tým, ktoré popisovala poškodená.
Všetky uvedené dôkazy na základe takýchto hodnotení, ako aj hodnotení súdom prvého stupňa, ktoré si
odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s nimi, v ďalšom na ne poukazuje, možno vyvodiť jednoznačný záver,
že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku, a to tak, ako ho ustálil vo výrokovej časti napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, správne bolo konanie obžalovaného podradené pod vyššie uvedené
ustanovenia Trestného zákona.
Odvolací súd nezistil pochybenia ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu prihliadol súd prvého stupňa na všetky významné skutočnosti v zmysle § 34
Tr. zák., limitované však ust. § 47 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého bolo možné obžalovanému ukladať

mimoriadny trest, a to až na doživotie, pokiaľ by mu bol ukladaný trest na slobode minimálne vo výmere
20 rokov. Okolnosti podmieňujúce ukladanie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby súd prvého stupňa
čiastočne vyslovil, keď uviedol, že neboli zistené podmienky pre nevyhnutnosť ukladania trestu odňatia
slobody na doživotie u obžalovaného. Odvolací súd pre ukladanie takéhoto trestu tiež nevidel dôvod,
pretože nevidí splnenie podmienok ust. § 47 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého

trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej
časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť
rokov.

Z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, hlavne pokiaľ ide o znalecký posudok psychologický,
že u obžalovaného predpokladať absolútnu nápravu uložením trestu na doživotie, nie je jediným
riešením, pretože u obžalovaného zákonom sledovaný účel môže splniť dlhodobý trest, ktorý ho prinúti
po jeho vykonaní dostatočne sa zamýšľať nad tým, aké následky by malo jeho ďalšie protizákonné
konanie podobného charakteru a zo znaleckého dokazovania je možné vyvodiť záver, že by uložením

tohto trestu vyžadovala určitá ochrana spoločnosti, hoci nádej na nápravu obžalovaného trestom odňatia
slobody na 25 rokov je problematická. Odvolací súd pri ukladaní trestu podľa ods. 2 § 47 Tr. zák.
mal zhodný názor so súdom prvého stupňa, že aj trest uložený na spodnej možnej hranici vo výmere
20 rokov odňatia slobody u tohto druhu trestnej činnosti môže byť postačujúci s prihliadnutím na vekobžalovaného, ktorý pri veku 55 rokov života po vykonaní 20 ročného trestu zrejme nebude mať
motiváciu na pokračovanie v páchaní trestnej činnosti, pritom odvolací súd musel brať v úvahu aj tú
skutočnosť,žesamotnéokolnostiprípaduvzmyslenásledkovtrestnejčinnostiobžalovaného,keďneboli

zistené trvalé následky týranej osoby u poškodenej, túto skutočnosť musel vyhodnotiť v jeho prospech.
Za týchto okolností potom odvolací súd má zhodný názor na výmeru trestu odňatia slobody, ustálenú
súdom prvého stupňa a správne bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so
stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol potrestaný nepodmienečným
trestom odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Súd prvého stupňa rozhodol zákonne, pokiaľ uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poisťovni Union,
zdravotná poisťovňa, Bratislava, regresnú náhradu v sume 199,03 Eur, pretože poškodená strana si
svoj nárok uplatnila riadne a včas a o opodstatnenosti nároku nevznikli žiadne pochybnosti, pritom túto
škodu vlastne obžalovaný spôsobil ublížením na zdraví poškodenej, teda trestnou činnosťou.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné a z
týchto dôvodov potom toto odvolanie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.