Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221591
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116221591.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanej D. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. G. X., o zaplatenie 673,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 8Csp/42/2016-119 zo dňa 17. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj vo výroku o trovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,31 eur s úrokom
z omeškania, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
2) Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 18.11.2013
zmluvu o poskytovaní verejných služieb za poskytovanie služieb č. A7318649 a zároveň dodatok k tejto

zmluve, dňa 20.06.2012 zmluvu č. A6361873 spolu s Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 28.02.2014,
dňa 10.04.2012 zmluvu č. A6251129 spolu s Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 07.03.2014 a v rovnaký
deň, t. j. 07.03.2014 uzavrel žalobca so žalovanou druhý dodatok k zmluve č. A6251129. Zmluvné
povinnosti, k plneniu ktorých sa žalovaná zaviazala, si riadne nesplnila. V časti o zaplatenie ceny
služieb žalobca dostatočne preukázal predloženými faktúrami žalobný nárok na ich zaplatenie a
žalovaná nenamietala žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie
ceny telekomunikačných služieb. Nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne

a zrozumiteľne dohodnutá a nemal dôvod o správnosti výpočtu pochybovať. Na základe toho, časti
zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 129,31 eur uplatnenej žalobe vyhovel a priznal podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. aj úroky z
omeškania vo výške 5,05 %, vzhľadom na to, že nastalo omeškanie žalovanej s plnením záväzku dňom
19.03.2015, t. j. deň po splatnosti dlhu uvedeného v pokuse o pokonávku. Predmetom konania bol
aj nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 247,40 eur, ktorý nemal preukázaný, a preto
žalobu v tejto časti zamietol. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie už

prvého predpokladu a to protiprávne konanie, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu
viazanosti ako i spôsob ukončenia zmluvy o pripojení (písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nepreukázal. Podľa žalobcu mu vznikla škoda
ako rozdiel medzi predajnou cenou a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu za škodu nemožnopovažovaťto,ževrámciofenzívnejobchodnejpolitikyžalobcapredávamobilnýtelefón/telekomunikačné
zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu a táto škoda nie je následkom ním tvrdeného protiprávneho
úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu zúčastnených strán žalobcu a žalovaného.

Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia,
ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. Čo sa týka nároku
na zaplatenie sumy 297,- eur, žalobca v konaní preukázal, že nárok na zaplatenie splátok žalovanej
vyplýva z dvoch dodatkov k zmluve č. A6251129 zo dňa 10.04.2012 zo dňa 07.03.2014, avšak nijako
nepreukázal, že koľko splátok žalovaná uhradila, resp. neuhradila, a preto v časti uplatneného nároku

na zaplatenie sumy 297,- eur titulom nezaplatených splátok kúpnej ceny mobilných zariadení zamietol.

3) Proti tomuto rozsudku v časti výroku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
stanovených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací
súd odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu
trov konania alebo rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že

neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 297 CSP na to, aby súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a uplatniť pred ním prostriedky
procesného útoku či procesnej obrany. V prípade, ak by súd vo veci nariadil pojednávanie, žalobcovi
by bol poskytnutý priestor preukázať aj dôvodnosť nároku na zaplatenie splatných splátok kúpnej ceny
odpredaných mobilných zariadení vo výške 297,- eur, a tak dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo

veci. Súd mal možnosť vyzvať žalobcu na ozrejmenie svojho nároku, prípadne na doloženie listinných
dôkazov, ktorými by odstránil nedostatky odôvodnenia žalobou uplatneného nároku. Dodal, že žalovaná
na základe Dodatkov zo dňa 07.03.2014 vykonala úhradu 7 mesačných splátok vo výške 9,90 eur a
rovnako 7 mesačných splátok vo výške 17,10 eur. Zvyšných 11 splátok vo výške 9,90 eur (11 x 9,90
eur = 108,90 eur) a 11 splátok vo výške 17,10 eur (11 x 17,10 eur = 188,10 eur) celkovo vo výške

297,- eur neuhradila, a preto sa ich zaplatenia žalobca domáhal. V odvolaní predložil dôkaz Aktuálny
prehľad platieb ku dňu 19.10.2018, ktorý bol žalobcovi znemožnený predložiť v konaní pred súdom prvej
inštancie, nakoľko súd ho nevyzval na doplnenie v žalobe tvrdených skutočností a zároveň vec rozhodol
bez nariadenia pojednávania.

4) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania,

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku, ktorým uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 129,31 eur s úrokom z omeškania, ponechal rozsudok
nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne

posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany
odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal
súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolateľ namietal postup súdu prvej inštancie, keď vec rozhodol postupom podľa § 297 písm. b) CSP
bez nariadenia pojednávania, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pred ktorým by preukázal
dôvodnosť nároku na zaplatenie splatných splátok kúpnej ceny odpredaných mobilných zariadení vo
výške 297,- eur.

8) V prejednávanej veci bolo teda pre rozhodnutie odvolacieho súdu významné vyriešiť, či súd prvej
inštancie mohol podľa § 297 písm. b) CSP vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

9) Podľa § 297 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1.000 eur.

10) Zákon nestanovuje, čo treba rozumieť jednoduchým právnym posúdením, pričom ide o čisto
subjektívny pojem. Posudzujúcim subjektom toho, čo je jednoduché právne posúdenie, je konajúcisúd. Strany svojimi akokoľvek rozdielnymi a zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami právneho
posúdenia nemôžu do konania priviesť prvok, ktorý by súd v prípade jeho presvedčenia o jednoduchosti
právnej otázky presvedčil o tom, že o takúto otázku nejde. Na druhej strane splnenie druhého kritéria

spočívajúceho v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, celkom závisí od procesných úkonov žalovanej.
Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia
skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane
prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom
tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nie sporné v tom

prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 CSP k žalobe nevyjadril, resp.
vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

11) Spravodlivým prejednaním veci je také súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady
a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu SR I.ÚS 26/94, obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len

v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v civilnom sporovom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

12) Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia
ústneho pojednávania vo veci, keď dospel k záveru, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

Uvedený záver súdu prvej inštancie možno považovať za správny, keďže vo veci ide o otázku
jednoduchého právneho posúdenia, pričom bolo možné rozhodnúť len na základe skutkových tvrdení
žalobcu, ktoré tento podporil predloženými listinnými dôkazmi, pričom žalovaná sa vo veci nevyjadrila,
a teda tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnila. Sama skutočnosť, že súd musel prihliadať
na neunesenie bremena tvrdenia a dôkazu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 297,- eur

nerobí tvrdenia žalobcu spornými v zmysle ust. § 297 písm. b) CSP. Súd prvej inštancie postupoval v
zmysle ustanovenia § 297 písm. b) CSP, a teda jeho postupom nedošlo k znemožneniu uskutočňovať
procesné práva žalobcovi ani žalovanej.

13) Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí

predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka
vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy
právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia,
teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá

nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút
procesného práva stíha tú stranu, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného
práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú.

14) V danom prípade žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná neuhrádzala mesačné splátky za zvyšnú časť

kúpnej ceny zariadení, čím porušila zmluvné povinnosti, a preto jej zosplatnil aj zvyšné neuhradené
splátky spolu v sume 297,- eur (11 splátok po 9,90 eur, 11 splátok po 17,10). Z Dodatkov k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.03.2014 (číslo zmluvy A6251129) žalobca síce preukázal
nárok na zaplatenie splátok žalovanej, ako to konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia,
avšak netvrdil a ani nepreukázal výšku splatených, resp. nesplatených splátok žalovanou. Na základe

uvedeného sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že ho mal súd vyzvať na doplnenie v žalobe
tvrdených skutočností. Súd nemôže žalobcu vyzývať na doplnenie žalobného návrhu a poúčať ho o tom,
akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol byť v konaní úspešný. Žaloba spĺňala
všetky atribúty na to, aby súd o nej mohol rozhodnúť, a preto nebol daný dôvod na vyzývanie žalobcu
na odstránenie vád podania vo veci samej.

15) Vzhľadom na uvedené, keď odvolací súd nevidel dôvod prihliadať na argumentáciu odvolateľa ani
z pohľadu aplikácie ust. § 366 CSP, odvolaním napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).