Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/206/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617216015
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617216015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu JÁ. L., W.. X. X. XXXX, L.
W. U., W. Q. X, t.č. ÚVTOS, Košice, Floriánska 18, proti žalovanej Y. L., W.. XX. XX. XXXX, L. W. U.,
M. X, o zaplatenie 192,60 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/79/2017-43 z 22. 3.
2018 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") žalobu zamietol a sporovým stranám náhradu trov konania

nepriznal.

2. Žalobca sa žalobou, došlou súdu 4. 10. 2017 voči žalovanej domáhal uloženia povinnosti zaplatiť
mu 100,95 eur, ktorá suma ňou bola prebratá neoprávnene, na tom skutkovom a právnom základe, že
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 6C/138/2005-29 mu bol určené výživné na syna E. vo
výške 66,38 eur mesačne. Keďže sa nachádza vo výkone trestu, čiastočné výživné je mu sťahované
zo mzdy. Rozsudkom 8Pc/20/2016, právoplatným 17. 8. 2017, súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k

synovi E. od 19. 12. 2016. Žalovaná však aj naďalej poberala výživné, ktoré mu ústav zrážal zo mzdy.
Žalobca, podaním z 18. 1. 2018 rozšíril žalobný návrh a požadoval od žalovanej z titulu neoprávnene
vyplateného výživného vrátiť mu sumu 192,60 eur. Súd uznesením 11C/79/2017-31 zo 7. 2. 2018
zmenu petitu žaloby pripustil. Zo spisu 8Pc/20/2016 súd zistil, že žalobca podal proti synovi E. L. žalobu
na zrušenie výživného na plnoleté dieťa, pričom posledná úprava výšky výživného bola rozsudkom
6C/138/2005-29 zo 6. 12. 2005, kedy bolo žalobcovi určené výživné na syna vo výške 66,38 eur. Z
rozsudku 8Pc/20/2016-28 z 27. 7. 2017, právoplatného 17. 8. 2017 súd zistil, že vyživovacia povinnosť

žalobcu bola voči synovi zrušená počnúc od 19. 12. 2016. Z prehľadu zrážok odsúdeného na výživné na
dieťa zistil, že odsúdenému R. L. boli zrazené zrážky zo mzdy vyživovanej osobe E. L. vo výške 192,60
eur v období od 9. 12. 2016 do 9. 1. 2018. Vychádzajúc z § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. (jeho znenie citoval) ,
z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca sa domáhal od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 192,60 eur titulom zaplateného výživného na syna. Poukázal na
to, že v konaní nebolo sporné, že E. L. nadobudol plnoletosť 10. 11. 2016, že od tohto momentu sa
stal výlučne on subjektom oprávneným poberať výživné na svoju osobu a to bez ohľadu na to, kedy

následne došlo k zrušeniu vyživovacej povinnosti na jeho osobu. Z obsahu pripojeného spisu je rovnako
zrejmý dátum plnoletosti E. L.Q. a už v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti bol on otcom označený
ako žalovaný. Skutočnosť, že išlo o plnenie vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa súdu vyplývala i z
„prehľadu zrážok odsúdeného na výživné na dieťa", z ktorého mal za zrejmé, že vyživovanou osobou bolE. L. a tento fakt súdu vyplynul i z prednesu žalovanej - jeho matky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
súd konštatoval, že v tejto časti žaloby žalovaná nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda nie
je v spore pasívne legitimovaná, a preto bolo nutné žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia voči

jej osobe zamietnuť. Žalobca síce navrhol súdu overenie potvrdenia preloženého ako dôkaz v konaní,
vyhotoveného finančným oddelením ÚVTOS Košice, čo súd zamietol, pretože bol toho názoru, že
overenie dôkazu by v konečnom dôsledku nemalo význam pre konečné rozhodnutie vo veci. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. Napriek tomu, že žalovaná mala v spore
plný úspech, sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešná žalovaná ich náhradu

nežiadala.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

4. V odvolaní, o.i. uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré predložil súdu vyplýva, že mu bolo zrážané zo
mzdy výživné od 9. 12. 2016 do 9. 1. 2018 v sume 192,60 eur, avšak k rukám matky, ktorá prebrala

tieto finančné prostriedky už neoprávnene a je preto úplne jedno, komu ich dala, prevzala ich ona z
titulu výživného, preto správne postupoval, keď označil ako žalovaného ju a nie syna E.. Ďalej vytýkal
súdu, že sa nezaoberal žalovanej klamlivým vyjadrením o prijatí, resp. neprijatí akýchkoľvek peňazí ako
výživného. Žiadal rozsudok zrušiť a v novom rozsudku zaviazať žalovanú na vrátenie dlžnej sumy.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, o.i., uviedla, že na pojednávaní sa k žalobe už vyjadrila a povedala,
ako to bolo, že nemá k tomu viac čo dodať.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci,
správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací
súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje a na jeho dôvody v celom rozsahu odkazuje,
na čom nič nemenia ani skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní.

7. Aj keď žalobca v odvolaní neuviedol konkrétny odvolací dôvod, skutočnosti v ňom uvedené sa dajú
podradiť pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t.j., že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Uvedený odvolací dôvod nie je daný.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

10. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní pôvodného žalobcu,
v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
presvedčivo a výstižne vyrovnal.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že syn žalobcu E.
L. nadobudol plnoletosť 9. 11. 2016 a že od tohto momentu sa výlučne stal subjektom oprávneným
poberať výživné na svoju osobu, a to bez ohľadu na to, kedy následne došlo k zrušeniu vyživovacej
povinnosti, že už v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti bol E. L. označený otcom ako žalovaný a

že išlo o plnenie vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa . Aj z prehľadu zrážok odsúdeného na výživné
na dieťa je zrejmé, že vyživovanou osobou bol E. L. a tento fakt vyplynul i z prednesu žalovanej - jeho
matky. Správne je preto konštatovanie súdu, že žalovaná nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,teda nie je v spore pasívne legitimovaná a preto súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie na strane žalovanej.

12. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

14. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
stranám ich náhrada nebola priznaná.

15. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).