Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18Ps/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117200269
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117200269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci nezvestného Z. naposledy bytom

H. zastúpeného procesným opatrovníkom Z. zamestnancom Okresného súdu Košice- okolie, na návrh
navrhovateľky: A., trvale bytom H. v konaní o vyhlásenie za mŕtveho takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e nezvestného Z. za mŕtveho.

Súd u r č u j e predpokladaný dátum jeho smrti, deň XX.X.XXXX.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa X.X.XXXX domáhala vyhlásenia za mŕtveho svojho

nezvestného otca Z., ktorý sa narodil XX.X.XXXX . a naposledy býval v H. Doložila súdu rodný list
nezvestného. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa XX.X.XXXX sa jej otec vzdialil z miesta bydliska v
H. s tým, že ide do práce, ale do dnešného dňa sa domov nevrátil a v čase odchodu zanechal dve
maloleté deti. Ona mala vtedy X. rokov. Následne nahlásili nezvestnosť otca, avšak bezvýsledne. Dňa
X.XX.XXXX s.a otec ozval, napísal pohľadnicu z V., s tým, že letí do W.. Potom sa ozval z W. a
dopisovali si až do roku XXXX, odkedy sa už viac neozval a nepodal o sebe žiadnu správu. Napriek
tomu, že sa spolu s matkou snažili nájsť otca prostredníctvom Slovenského červeného kríža a písali

na rôzne inštitúcie v W. otca sa im nepodarilo vypátrať a nemajú o ňom žiadnu správu. Jeho posledná
adresa bydliska v W., na ktorú si dopisovali bola: JQ. U. Vzhľadom na všetky okolnosti, ako aj na dĺžku
nezvestnosti otca je možné predpokladať, že v súčasnosti už nežije, a preto žiadala, aby súd návrhu
vyhovel a vyhlásil nezvestného otca za mŕtveho. Dátum jeho úmrtia ponechala na rozhodnutí súdu.
Navrhovateľka doložila súdu listiny preukazujúce jej snahu a snahu matky nájsť otca v M., čo sa im však
nepodarilo.

2. Súd vykonal vlastné šetrenie prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a S., taktiež
bezvýsledne. Preto dňa 26.9.2017 vydal vyhlášku v konaní o vyhlásenie za mŕtveho, ktorá bola
umiestnená na úradnej tabuli súdu od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Počas vývesnej doby sa neprihlásil
nikto, kto by mal nejaké informácie o nezvestnom Z. 3. Na pojednávaní súdu dňa XX.X.XXXX. súd
vypočul navrhovateľku, ktorá uviedla, že trvá na podanom návrhu, pretože ako dcéra nezvestného
prichádza do úvahy ako jeho dedička, a preto má naliehavý právny záujem na vyhlásení nezvestného za
mŕtveho. Žiaden predpokladaný dátum úmrtia svojho otca nevedela uviesť, a preto žiadala, aby v tejto

časti rozhodol súd. Poukázala na to, že poslednú správu od otca má z XX.X.XXXX. Bola to pohľadnica
zo N., ktorú súdu predložila, viac sa otec neozval. Uviedla, že otec vlastne ušiel v roku XXXX. Najprv
žil v V., potom v W. tam postupne v J. a poznala aj adresu na P.. V súčasnosti by mal XX rokov. V
roku XXXX j.u otec pozval do M.. Ona si začala vybavovať všetky formality, chcela ho ísť navštíviť.V tom čase však navštívila starých rodičov, ktorí žili vo I. a oni jej povedali, že na čo tam ide, keď
otec je vážne chorý na srdce. Následne otec zrušil túto plánovanú cestu, a preto nikam necestovala.
Napriek tomu, že sa obrátili spolu s matkou o získanie informácií o otcovi na v W. tam taká evidencia

obyvateľov ako u nás neexistuje, a preto žiadnu správu o úmrtí otca nedostali. Nebola im podaná ani
žiadna správa. Je možné, že otec v Amerike zatajil svoje príbuzenstvo na N. Navrhovateľka uviedla,
že boli dvaja súrodenci a jej brat sa dostavil do pojednávacej miestnosti. O žiadnych iných príbuzných
vedomosti nemá. Nemá vedomosti o tom, že by otec mal nejaké deti v W., ani že by tam mal majetok.
Predložila súdu aj rozhodnutie Mestského súdu v Košiciach v trestnom konaní 4T/128/71, v ktorom

bol nezvestný uznaným vinným z trestného činu opustenia republiky. Na základe žiadosti matky však
došlo k jeho rehabilitácií zrušením predmetného rozsudku a trestného stíhania proti nemu uznesením
Mestského súdu v Košiciach zo dňa 23.10. 1990 č.k. 3Rt 300/90.

4. Podľa § 221 ods.1 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z., ďalej iba CMP), návrh na
začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem.

5. Podľa § 225 ods.1až 3 CMP, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba
nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil
do jedného roka.
Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo

procesnému opatrovníkovi.
Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty
môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.

6. Podľa § 227 CMP súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba

nažive.

7. Podľa § 228 ods.1,2 CMP ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti
pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.
Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne

deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.

8. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd vyhovel návrhu
navrhovateľky a vyhlásil nezvestného Z. nar. XX.X.XXXX za mŕtveho. Navrhovateľka, ako dcéra
nezvestného a do úvahy prichádzajúca dedička preukázala naliehavý právny záujem na rozhodnutí

o tom, že nezvestný je mŕtvy. Navrhovateľka nevedela uviesť ani pravdepodobný dátum úmrtia
nezvestného a preto o tom rozhodoval súd. Pokiaľ súd rozhodoval o nezvestnej osobe, ktorá bola
v tomto konaní zastúpená procesným opatrovníkom, súd rozhodoval o tom, ktorý deň nezvestná
osoba pravdepodobne neprežila. V prípade nezvestnosti osoby, t.j. ak neexistujú dôkazy o smrti fyzickej
osoby, súd po márnom uplynutí vyhláškovej lehoty rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný

neprihlási, alebo ak nedôjde správa o tom, že je nažive. V rozsudku súd uvedie deň, ktorý platí za
deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil ( uznesenie NS ČR z 11.3.2010, sp. zn
30Cdo/4326/2008).

9. V prejednávanom prípade súd dospel k tomu presvedčeniu, že vzhľadom na dlhodobú nezvestnosť

Jána Kuču, pre nedostatok správ o ňom od roku XXXX, po márnom uplynutí vyhláškovej lehoty, ako aj
vzhľadom na rok narodenia: XXXX, je veľmi pravdepodobné, že menovaný už nežije, ale nie je možné
určiť ani predpokladaný dátum jeho úmrtia. Preto súd určil, že nezvestný nežil už ani v čase kedy súd
zverejnil vyhlášku o jeho nezvestnosti, pretože do toho času urobené úkony v pátraní po nezvestnom
boli neúspešné. Preto pravdepodobný deň, ktorý neprežil, je práve dátum vyhotovenia uznesenia súdu,

t.j. XX.X.XXXX. Súd v tomto konaní nezistil deň smrti nezvestného, ale je jednoznačné, že nezvestný
zomrel skôr, ako v deň uvedený v rozsudku.

10. Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).