Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116202612
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116202612.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci manželov: Q. bytom J. zastúpená

advokátom: JUDr. Marián Jusko, Advokátska kancelária Košice, Račí potom č. 3 a K., zastúpený
advokátkou: JUDr. Semanová Zuzana, Advokátska kancelária, Košice, Garbiarska č. 5, za účasti
maloletých detí: E. obe bytom J. u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice a plnoletého K. v konaní o rozvod manželstva s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev K., vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX . r o z v á d z a .

Pre čas po rozvode manželstva zveruje maloletú E. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.

Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči plnoletému K. z a s t a v u j e .

Otec je povinný prispievať na výživu mal. E. sumou 300 eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 200 eur

mesačne , vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet matky vopred, počínajúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, manželka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa X.X.XXXX domáhala rozvodu svojho
manželstva s manželom, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že po narodení

štvrtého dieťaťa od roku XXXX. manžel prestal strácať o ňu záujem a záujem o deti, jeho city ochladli,
k čomu dopomohla aj práca v zahraničí, ktorú vykonával a v dôsledku ktorej domov nechodieval. Doma
sa objavil maximálne trikrát do roka. Ich komunikácia je nulová, manžel sa nestará o domácnosť, ani o
deti, nekomunikuje s nimi, ba dokonca ani nezavolá v deň ich narodenín. Pokiaľ sa doma objaví, deti sa
mu snažia vyhnúť, pretože sa vyjadruje vulgárne a správa sa agresívne. Deti takéto vzťahy nesú veľmi
ťažko. Preto ich manželstvo je vážne narušené, trvalo rozvrátené a toto manželstvo neplní svoj účel.
Zároveň nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pre prípad rozvodu manželstva

žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, výživné zo strany otca určiť sumou 450 eur
mesačne pre maloletú E. a sumou 350 eur mesačne pre maloletú A.. Pre plnoletého K. žiadala určiť
výživné600eurmesačne,avšakvpriebehukonaniaK.dovŕšilplnoletosť,pretonavrhovateľkasvojnávrh
v tejto časti vzala späť, manžel s tým súhlasil. Návrh na úpravu styku nepodala.2. Manžel sa písomne vo veci nevyjadril. Prostredníctvom svojej advokátky oznámil súdu, že berie
na vedomie právo manželky na podanie návrhu na rozvod manželstva a určenie rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom a je ochotný sa zúčastniť osobne rozvodového pojednávania.

3.KolíznyopatrovníkpodalvovecipísomnúsprávudňaXX.X.XXXX,vktorejuviedol,žeprešetrilpomery
na strane matky a maloletých detí. Zistil, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti,
matka žije s deťmi, pričom otec prispieva matke mesačne asi sumou 1000 Eur mesačne. Z tejto sumy

hradí matka výdavky na domácnosť, zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Zároveň zabezpečuje
aj starostlivosť o dospelú dcéru, ktorá ešte s nimi žije v spoločnej domácnosti. Podľa matky, rodičia
spolu nekomunikujú pod dobu minimálne posledného roku, intímne spolu nežijú asi dva roky a kríza v
manželstve trvá asi posledných 5 rokov. Obe maloleté deti, E. uviedli, že otec, keď prišiel domov, správal
sa agresívne a bol v podnapitom stave, obe uviedli, že sa s ním nechcú stretávať, jedine, že sa zmení
jeho správanie. S otcom kolízny opatrovník prešetrenie nevykonal, pretože v mieste trvalého bydliska

sa nezdržiava. Kolízny opatrovník doplnil svoju písomnú správu podaním zo dňa X.X.XXXX, . v ktorom
uviedol, že otec maloletých detí sa dostavil na úrad dňa XX.X.XXXX a uviedol, že jeho adresa bydliska
je na H., kde si bude preberať aj zásielky zo súdu.

4.Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,ichsobášnymlistomarodnýmlistom

maloletých detí, opismi mzdových listov otca a matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi vyžiadanými
súdom a predloženými účastníkmi konania, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.

5. Pred začatím pojednávania právny zástupca manželky uviedol, že sa vedie konanie sp. zn.
11P/160/2016 na tunajšom súde o úpravu rodičovských práv a povinností pre čas pred rozvodom

manželstva a v tomto konaní súd dňa X.XX.XXXX n.ariadil neodkladné opatrenie, v ktorom zaviazal
otca maloletých detí prispievať na výživu maloletej E. 40 eur mesačne a maloletej A. 40 eur mesačne.
Poukázal na to, že v tomto konaní predložili výpisy z účtu otca maloletých detí za obdobie od S., ako aj
za rok XXXX., z ktorých vyplýva, že príjem otca maloletých detí je podstatne vyšší, ako vyplýva z jeho
mzdového listu. Práve z toho dôvodu naďalej trvali na tom, aby bol otec maloletých detí zaviazaný platiť

výživné vo výške 450 a 350 eur mesačne. Čo sa týka plnoletého K., v tejto časti navrhovateľka svoj návrh
vzala späť a žiadala konanie vo veci zastaviť. Právna zástupkyňa manžela so späťvzatím súhlasila.
Zároveň namietala proti tým výdavkom, ktoré preukazovala matka v tomto konaní, pretože podľa nich
sú tieto výdavky nadsadené, nereálne a neprimerané veku maloletých detí. Nie je v schopnostiach,
ani možnostiach jej klienta platiť také vysoké výživné ako požaduje matka. Otec na pojednávaní súdu

dňa X.X.XXXX uviedol, že pre neho je problém sa vyjadriť k návrhu na rozvod manželstva, pretože je
veriacim katolíkom a pre neho je manželstvo sviatosť. Na druhej strane však nepopieral, že s manželkou
nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo, ale nevie, či to je X. rokov.

6. Súd zistil, že u oboch manželov sa jedná o N. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX z lásky. Z

manželstva pochádzajú T. deti, avšak jedno dieťa, T. mala matka za slobodna a manžel ju adoptoval.
Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo na H., obaja účastníci majú slovenské štátne
občianstvo. Z manželstva pochádzajú A. maloleté deti. Ostatné sú plnoleté.

7. Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že ich manželstvo sa začalo kaziť, pretože manžel stále pracoval

na J. a neustále doma nebol. Domov chodieval iba na Vianoce, Veľkú noc a prázdniny. Jeho správanie
však bolo agresívne a vulgárne, najmä v poslednom období a bol s ním ťažký život, aj čo sa týka
výchovy detí. V posledných 5 rokoch manžel stratil záujem o starostlivosť o deti a dokonca deťom ani
nezavolá. Často mával agresívne nálady a v dôsledku toho museli utekať z bytu, pretože ich vyhadzoval.
Naposledy v O. musela podávať trestné oznámenie a rovnako aj najstaršia dcéra, ktorej sa vulgárne

vyhrážal. V byte manžel už nemá žiadne osobné veci. Päť rokov spolu nežijú intímne. Doposiaľ žije
v T. byte, ktorý C. a za tento byt manžel platí XXX eur mesačne. Všetky štyri deti ešte študujú a o
všetky štyri sa stará ona, žije s nimi v spoločnej domácnosti. Za obdobie posledných 5 rokov ani jeden
z manželov neprejavil záujem o obnovenie manželského spolužitia a vlastne o týchto veciach spolu
ani nekomunikujú. Čo sa týka maloletej E. navštevuje X. ročník ZŠ na D.. Sú s ňou pomerne vysoké

náklady, na stravu vynakladá matka 100 až 150 eur mesačne, navštevuje výtvarnú na ZUŠ, kde matka
platí 20 eur mesačne, vrátane výtvarných potrieb, navštevuje výuku streľby, kde platí matka 30 eur
ročne. Mesačník jej matka nekupuje, cestovné do školy predstavuje asi 20 eur, cestuje na lístky. Nosí
okuliare, ktoré matka zakúpila minulý rok prvýkrát a stáli 150 eur. Matkin príjem predstavuje XXX ažXXX eur v čistom. Manžel od S. na základe neodkladného opatrenia súdu platí výživné na maloleté
deti sumou 80 eur mesačne na obe. Maloletá A. navštevuje X. ročník ZŠ, taktiež sa stravuje doma asi
za 150 eur mesačne. Navštevuje ZUŠ a to hru na gitare, kde matka platí 20 eur mesačne. Absolvuje

však aj naviac hodiny výuky, pretože reprezentuje školu a okrem toho chodí na súťaže. Naposledy v
O. bola v D., čo stálo XXX eur, pretože matka musí zaplatiť ubytovanie a cestovné, stravovanie, ale
aj zápisné. V tomto školskom roku ju čakajú ešte tri takého súťaže. Výška výdavkov závisí od toho,
kde sa súťaž koná. Vzhľadom na to, že je dcéra talentovaná, tak ju v tom podporuje. Okrem toho
však má s deťmi aj mimoriadne výdavky napr. mal. E. končí ZŠ, bolo treba dať peniaze na tablo, na

kvety pre učiteľov a podobne. Okrem toho matka používa na dopravu detí aj auto, ktoré má požičané od
svojho otca a musí do auta nakupovať benzín. Má vysoké výdavky na stravovanie rodiny, najmä dve
staršie deti veľa zjedia. Občas deťom dá aj vreckové, musia však zdôvodniť na aký účel. Finančne matku
podporuje rodina, pretože má 7 súrodencov, pritom ešte žijú obidvaja rodičia, ktorí sú dôchodcovia. Deti
chodia aj do školy v prírode, s čím sú samozrejme spojené aj ďalšie mimoriadne výdavky. Maloletá E.
od X.X.XXXX nastúpila na Z. Ďalšie výdavky súvisia s obutím, ošatením a hygienou maloletých detí.

8. Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že on do manželstva vstupoval zodpovedne, s dobrým úmyslom,
keď si bral manželku, ktorá bola slobodnou mamičkou. Až neskôr po uzavretí manželstva zistil, že
manželka nie je vysporiadaná so svojou minulosťou, často utekala ku svojím kamarátom, ku svojej
matke, kde nachádzala porozumenie, ktorú presviedčala o jeho neschopnosti sa jej venovať. Svojím

správaním narušila celistvosť rodiny a napriek tomu, že sa snažil finančne zabezpečiť potreby rodiny,
svojim hospodárením, vytvárala atmosféru nedostatku finančných prostriedkov, čo ho viedlo k dlhým
turnusom na kamióne a odlúčeniu od rodiny. Jej asociálne správanie je neprijateľné s reálnym životom.
Podľa neho sa o finančné zabezpečenie rodiny staral a stále stará. Podľa neho manželka všetky
ich manželské problémy riešila útekom a vymýšľaním si, že je agresívny, že ju napáda a podobne.

Podľa neho však, keď niekto niekedy niekoho napadol, tak to bola práve ona, aj pred vlastnými deťmi,
spochybňovala jeho autoritu ako otca, pričom on pred deťmi nikdy nespochybňoval postavenie matky,
práve naopak, vyzdvihoval jej autoritu. Pokiaľ manželka nebola spokojná s jeho správaním, tak dal ruky
preč aj od detí, aby sa situácia ukľudnila a okrem toho manželka bola aj enormne žiarlivá, čo sa
prejavilo v ich vzťahoch, ale aj vo vzťahu s deťmi, a na jeho psychike. Podľa neho to má všetky znaky

psychického týrania to, čo jeho žena s ním a s jeho rodinou robila. Posledných 11 rokov je vlastne 10
mesiacov v kamióne a keďže posledné dva roky sa nemohol vrátiť do spoločnej domácnosti k manželke,
ktorá si to neželala, tak sa stiahol a zdržiaval sa u rôznych príbuzných. Funguje tak, že jazdí na J. len
v zahraničí, pričom štartuje priamo z D. kde je sídlo firmy. Mimo mzdy, ktorú dostáva vo výške XXX až
XXX eur mesačne, dostáva aj diéty v rôznej výške v rozpätí XX až XX eur denne. Uviedol, že popiera

tú skutočnosť, že by sa správal agresívne, ale uznáva, že je výbušnej povahy. Ďalej uviedol, že čo sa
týka D., v ktorom rodina žije je v S.. Za tento byt platí mesačne v rozpätí XXX až XXX eur mesačne a
okrem toho platí deťom stravovanie v škole. S deťmi sa nekontaktuje z toho dôvodu, že nechce matke
zasahovať do ich výchovy. Pokiaľ deti nechodia pravidelne na stravu, v škole mu povedali, že tie peniaze
sa určite nestratia. Byt začal platiť z toho dôvodu, že manželka za byt neplatila a koncom roka XXXX tam

bol nedoplatok XXX. eur. Bol na to upozornený tak, že ten nedoplatok vyrovnal. Podľa jeho presvedčenia
na termínovanom vklade zanechal XX.XXX eur a k tomuto účtu má dispozičné oprávnenie aj manželka.

9. Manželka uviedla, že takéto peniaze na termínovanom vklade možno boli pred 10 rokmi, ona nevie,
kde sú tie peniaze, nech povie manžel.

10. Z opisu mzdového listu otca od jeho zamestnávateľa O. súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie od X/XXXX do X/XXXX predstavoval XXX,XX . eur. Z opisu mzdového listu matky
od jej zamestnávateľa X. zistil, že za obdobie od X/XXXX do X/XXXX jej priemerný čistý mesačný príjem
predstavoval XXX,XX eur. Za rok XXXX . bol priemerný čistý mesačný príjem na strane otca XXX,XX

eur. Ďalej súd zistil od zamestnávateľa otca, že poberá aj diéty, ktoré za obdobie od X/XXXX do XX/
XXXX boli vyplatené v sume X.XXX eur, teda v priemere mesačne XXXX,XX eur.

11. Právna zástupkyňa manžela poukázala na to, že výdavky, ktoré matka na maloleté deti uvádza, sú
neprimerane nadsadené a nereálne a matka ich doposiaľ nepreukázala, nepreukázala opodstatnenosť

a reálnosť ňou požadovanej výšky výživného. Preto by súd mal vychádzať iba z tých skutočných
výdavkov, ktoré matka v konaní preukáže. Rovnako aj stravovanie detí vo výške XXX eur mesačne
doma je neprimeraný. Okrem toho otec platí dlhodobo trvalým príkazom obedy detí v škole mesačne
42 eur. Matka neuviedla ani výdavky súvisiace s plnoletými deťmi, ani školu, ktorú navštevujú. Okremtoho, matka neuviedla, že poberá aj rodinné prídavky na deti a poberá výživné od otca maloletých
detí 80 eur mesačne. Takto sa zvýšil jej príjem na XXX. eur mesačne, čo sa skoro vyrovná čistej
mzde otca maloletých detí. Diéty, ktoré poberá otec sú pohyblivou zložkou mzdy a výška diét závisí

od odpracovaných dní, resp. turnusov. Keď je otec doma a nepracuje, tak diéty nedostáva. Otec však
je na dlhodobých pracovných cestách v J. 10 mesiacov v roku, sedí v J. a nemá takmer žiadnu
dovolenku, preto navrhovala, aby súd zvážil skutočné a oprávnené potreby otca, ktorý sa väčšinu
času zdržiava v zahraničí, kde musí zabezpečiť svoje živobytie a náklady v týchto krajinách sú
podstatne vyššie. V kamióne sa stravovať nemôže. Ďalej upozornila na to, že mzda je peňažné plnenie

zamestnávateľa zamestnancovi za odvedenú prácu a diéty predstavujú cestovné náhrady, ktoré sa
podľa zákona za mzdu nepovažujú. Diéty slúžia výlučne na uspokojenie základných životných potrieb
otca a to stravovanie, spanie, hygiena a podobne. Vyčíslila tieto výdavky tak, že 280 až 300 eur mesačne
vynakladá otec na bývanie matky s deťmi 42 eur obedy A. a E. 80 eur výživné na A., 50 eur mobil otca, 52
eur drogéria, ošatenie, 1000 až 1200 eur strava, to je raňajky 10 eur, obedy 15 eur a večere 15 eur, 180
až 205 eur hygiena, bývanie otca v J. v hotely a v ubytovni, v hotely počas pracovných ciest, regenerácia,

nedoplatky jedenkrát za rok, daň za byt jedenkrát za rok, úhrada škôd cca 500 eur, úhradu tacha a
úhrada pokút. Otec si musí zabezpečovať bývanie mimo svojho bytu, pretože matka ho tam nepúšťa
a pri poslednom pokuse zavolala políciu. Preto podľa právnej zástupkyne otca jeho výdavky mesačne
predstavujú XXXX . eur. Ďalej poukázala na to, že do XX.X.XXXX matka mala možnosť dispozície s
finančnými prostriedkami, ktoré zasielal manžel ako svoju mzdu na spoločný účet.

12. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa ust. § 19 ods. 1,2 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa
rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh
jedného z nich súd.

14. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

15. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

16. Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o

zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému
nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom
dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 citovaného zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave stykus maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

20. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

21. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd rozviedol manželstvo
účastníkov konania, pretože dospel k tomu záveru, že toto manželstvo už dlhodobo nefunguje, manželia
nežijú fakticky v spoločnej domácnosti, ich manželstvo je iba formálnym zväzkom dvoch ľudí, ktoré
bolo treba rozviesť. Napriek tomu, že manžel sa nestotožnil s návrhom manželky, súd vychádza z

vykonaného dokazovania a nie zo súhlasu oboch účastníkov konania s rozvodom manželstva. Ani
manžel však nepopieral tú skutočnosť, že dlhodobo nežijú s manželkou v spoločnej domácnosti, ani
intímne. Vlastne posledné obdobie nemá ani prístup do bydliska matky s maloletými deťmi a v podstate
sa nepodieľa ani na výchove detí. Za takýchto okolností toto manželstvo neplní svoje poslanie upravené
zákonom o rodine a nie je ani žiaden predpoklad, že by niekedy v budúcnosti toto manželstvo svoje

poslanie plniť mohlo. Vzhľadom na to, že manžel sa nepodieľa na výchove maloletých detí, nebolo
zachovanie manželstva ani v záujme týchto maloletých detí.

22. Súd pre čas po rozvode manželstva zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá
aj doposiaľ starostlivosť o ne riadne zabezpečovala a deti samé prejavili záujem zostať v osobnej

starostlivostimatky,pričompripohovoreukolíznehoopatrovníkauviedli,žesotcomsastretávaťnechcú.
Účastnícikonaniastykmal.detísotcomnežiadaliupraviť,pretosúdrozhodoltak,žetentostykneupravil.

23. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a pod.) a vývinové

potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a pod.), stabilitu budúceho výchovného prostredia
(životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a pod.). V
praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä
z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o
predpokladoch na výchovu dieťaťa a o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre

svoje rozhodnutie. Súd musí dbať na to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch
rodičovaudržiavaniepravidelnéhoosobnéhostykusnimiaprávodruhéhorodiča,ktorémudieťanebude
zverené, na pravidelné informovanie o dieťati. Súd prihliadne aj na citovú orientáciu a zázemie dieťaťa,
výchovnú schopnosť a zodpovednosť rodiča, stabilitu budúceho výchovného prostredia, na schopnosť
rodiča dohodnúť sa na výchove s druhým rodičom, na citové väzby voči súrodencom, prarodičom a

ďalším príbuzným, ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd
vždy zoberie do úvahy, kto sa dosiaľ okrem riadnej starostlivosti o dieťa staral o jeho výchovu zo stránky
citovej, rozumovej a mravnej.24. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Takto výživné, ktoré
súd určí, zabezpečuje deťom možnosť zachovania životnej úrovne v takom rozsahu, ako to bolo v čase,

kým rodičia spolu žili. Preto súd v tomto konaní rozhodol, že otec zo svojho príjmu je schopný platiť
výživné na mal. deti, na výživu maloletej E. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletej A. sumou 200
eur mesačne s prihliadnutím na odôvodnené potreby mal. detí, zárobkové možnosti a schopnosti otca
maloletých detí. Súd zistil, že zárobkové možnosti a schopnosti otca maloletých detí sú podstatne lepšie,
ako na strane matky, ktorej príjem je vo výške minimálnej mzdy. Matka svoju vyživovaciu povinnosť

odčerpáva svojou osobnou starostlivosťou o mal. deti, jej finančné možnosti sú veľmi obmedzené a
preto, ako uviedla, ju musí finančne podporovať jej rodina. Otec v minulosti prispieval svojej rodine 1.000
eur mesačne, z čoho mala matka platiť aj poplatok za bývanie, teda bolo vo finančných možnostiach
a schopnostiach otca sumu 1.000 eur mesačne platiť zo svojho príjmu. Preto súd neuveril tvrdeniam
uvedeným právnou zástupkyňou otca, že otec celý svoj príjem 1.600 Eur v priebehu mesiace minie a
nič mu nezostane. Pokiaľ namietala proti tomu, že matka nepreukázala výdavky s maloletými deťmi,

súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že sa jedná o bežné výdavky s maloletými deťmi,
ktoré sa nevymykajú z rámca bežných potrieb detí, primerané ich veku a školským povinnostiam, ktoré
sú súdu známe z rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na to, že maloletá E. nastúpila na I. školu, výška
výživného 300 eur mesačne je primeraná potrebám maloletého dieťaťa v tomto veku. Jej potreby sa
zvýšili aj školskou dochádzkou, aj fyzickým vývojom a z tejto sumy denná výška výživného predstavuje

cca 10 eur. U maloletej A., ktorá navštevuje X. . ročník ZŠ, teda druhý stupeň ZŠ je suma výživného
200 eur taktiež primerané jej odôvodneným potrebám a denná výške výživného prestavuje 6,66 eur.
Na druhej strane sám otec svoje výdavky žiadnym spôsobom nepreukázal. Jeho výdavky, ktoré uviedol
sú značne nadsadené, najmä čo sa týka výdavkov na stravovanie. Zatiaľ čo právna zástupkyňa otca
namietala proti tomu, že matka vykázala na dve deti stravu vo výške 300 eur mesačne, otec si vykázal

stravovanie pre seba na jednu osobu 1200 eur mesačne. Čo sa týka príjmu otca, do tohto príjmu je
potrebné zarátať aj príjem, ktorý dostáva na základe osobitného predpisu vo forme cestovných náhrad,
teda nie je možné na takýto príjem otca neprihliadať. Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že otcov
príjem predstavujú mesačne aj diéty, avšak z týchto diét musí nevyhnutne vynaložiť určitú sumu na
svoju existenciu a živobytie na pracovných cestách. Keďže v minulosti svojej manželke posielal 1.000

eur mesačne, je zrejmé, že prevyšujúca suma 500 až 600 Eur mesačne mu na tieto nevyhnutné výdavky
postačuje. A z takto zisteného príjmu súd vychádzal pri určení výživného. Preto súd má za to, že určené
výživné je otec schopný zo svojho príjmu platiť, bez ohrozenia svojej existencie.

25. Konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči plnoletému K. súd zastavil v súlade s § 29 ods.1

Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.).

26. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhéhomanželaakospoločnépriezvisko,môžedo3mesiacovpoprávoplatnostirozhodnutiaorozvode

manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.