Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4104121207
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4104121207.38

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: L. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M., N. XXX/XX, zast.: ADVOKÁT JUDr. Peter Timko, spol. s r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 6,
IČO: 50 528 874, proti žalovanému: I.. D. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., G. 1, zast.: AKMK, s.r.o., so
sídlom Nitra, Farská 30, IČO: 36 859 061, o vydanie motorového vozidla, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Nitra z 5. septembra 2017, č. k. 15C/189/2004-754, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi osobné motorové vozidlo VW T., striebornej metalízy, bez F., č. motora XXXXXXX, č. karosérie
Z do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobca má
nárok na plnú náhradu trov konania. Právne vec odôvodnil s poukazom na § 126 ods. 1, 2, § 151b, § 100
ods. 1, 2 veta prvá, § 101, § 415 ods. 1, 2, § 456 veta prvá, § 457 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“). Mal za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že je vlastníkom
vyššieidentifikovanéhoosobnéhomotorovéhovozidla.Medzistranamisporunebolosporné,žeuvedené

vozidlo má stále v užívaní žalovaný. Žalovaný nepreukázal, že vozidlo je v jeho oprávnenej držbe a že
bola medzi stranami sporu uzavretá písomná záložná zmluva. Keďže žalovaný neoprávnene zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu, môže sa tento domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje, teda od žalovaného. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. To znamená, že právo žalobcu na vydanie
auta nie je premlčané. Žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval, že žalobca nie
je vlastníkom sporného vozidla. Neprodukoval ani dôkaz, že žalobca vozidlo žalovanému odovzdal

dobrovoľne oproti zaplateniu určitej sumy. Žalovaný mal za to, že vlastníkom sporného vozidla je L.
B. ml., syn žalobcu. S týmto uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu. Tieto okolnosti však syn žalobcu poprel a
potvrdil vlastníctvo žalobcu s tým, že sporné vozidlo žalobca doviezol z M.. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa zmeny napadnutého

rozsudku a zamietnutia žaloby. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Súd prvej inštancie
nerešpektoval zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Nitre, nezabezpečil si originál kúpnej zmluvy na
motorové vozidlo, ani inú listinu, na základe ktorej by bolo možné skúmať a následne odvodzovaťžalobcove vlastníctvo, resp. jeho oprávnenú držbu k motorovému vozidlu. Nezabezpečil si ani originály
listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Zo znaleckého posudku nie je možné konštatovať, že
vlastníkom motorového vozidla je žalobca, nakoľko preskúmavaný výdavkový pokladničný doklad na

sumu 50.000,- Sk je len preukazujúca skutočnosť odovzdania peňazí. Tento nemá preukazovať prechod
vlastníckeho práva z Milana B. ml., na žalovaného, ale len tú skutočnosť, že tento prevzal uvedenú
sumu. Nepreukázal, že žalobca je aktívne vecne legitimovanou osobou. Prvoinštančný súd nesprávne
ustálil skutkový stav v tom smere, že by bol vlastníkom motorového vozidla žalobca. Je toho názoru,
že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu od osoby, ktorá sa mu prezentovala

ako vlastník vozidla, alebo dostal motorové vozidlo do oprávnenej držby a to do momentu, kedy mu
žalobca vráti 120.000,- Sk. V oboch prípadoch sa osoba odovzdávajúca motorové vozidlo prezentovala
ako osoba oprávnená disponovať s ním. Išlo o vozidlo neprihlásené do evidencie motorových vozidiel
a teda objektívne si nemohol overiť tieto skutočnosti. Je nesporné, že žalobca nadobudol vozidlo
oprávnene, či už do vlastníctva alebo do oprávnenej držby, avšak bolo potrebné skúmať, či vlastníctvo,
prípadne oprávnená držba nezanikla. Z vykonaného dokazovania však nie je zrejmý záver, pretože

nebol vykonaný žiaden dôkaz, že by aj naďalej bol žalobca vlastníkom vozidla. Zo záverov znaleckého
posudku nemožno odvodiť vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu, pretože tento sa zaoberá iba
pravosťou podpisu na výdavkovom doklade, ohľadne sumy 50.000,- Sk. Nebolo preukázané kedy a z
akého dôvodu mala zaniknúť držba žalovaného k motorovému vozidlu. Preukázanie vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu zaťažuje žalobcu a nie žalovaného. Ide o hmotnoprávny predpoklad zakladajúci

úspešnosť v konaní o vydanie veci. Poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR
pokiaľ ide o aplikovanie synalagmatického vzťahu. Rozsudok súdu prvej inštancie je prekvapivý, pretože
jeho závery sú diametrálne odlišné od záverov predchádzajúceho rozhodnutia. Nebol vykonaný žiadny
dôkaz , na základe ktorého by bolo možné vysloviť takéto odlišné závery. Nevysporiadal sa so všetkými
zistenými skutočnosťami a dostatočne a presvedčivo neodôvodnil svoje závery, čo však ani vzhľadom

na existujúce skutočnosti a vykonané dôkazy nebolo objektívne možné. Odvolaním napadnutý rozsudok
v ods. 21 trpí vadami zakladajúcimi porušenie práva na spravodlivý proces, pretože odporujú základným
princípom sporového konania, pretože nesprávne označuje stranu sporu, ktorá je zaťažená dôkazným
bremenom a tiež nerešpektuje § 151 ods. 1 CSP. Žalobný návrh žalobcu nereflektuje synalagmatickú
povinnosť oboch strán sporu v zmysle § 457 OZ, čím je založený dovolací dôvod v zmysle § 421 ods.

1 písm. a/ CSP. Opätovne vznáša námietku premlčania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení
si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu o vydanie osobného motorového vozidla VW T., striebornej
metalízy, bez F., číslo motora XXXXXXX, číslo karosérie Z podľa § 126 Obč. zákonníka, v ktorej
žalobca tvrdil, že je vlastníkom motorového vozidla a že ho žiada zo strany žalovaného vydať. Toto
motorové vozidlo žalovanému žalobca odovzdal dňa 5. 11. 2001. Dôvodom odovzdania bola skutočnosť,

že žalovaný poskytoval žalobcovi finančné pôžičky a žalobca motorové vozidla považoval ako záloh
na zabezpečenie svojich pohľadávok proti žalovanému z týchto pôžičiek. Na založenie motorového
vozidla nebola písomne uzavretá záložná zmluva. Keďže si žalobca všetky záväzky z finančných
pôžičiek voči žalovanému splnil, nie je daný žiaden právny ani vecný dôvod, aby sa predmetné vozidlo
nachádzalo vo faktickej moci žalovaného, keď jeho preukázateľným vlastníkom je žalobca a ako vlastník

sa domáha jeho vydania. Prvoinštančný súd už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13. 06. 2006,
č.k. 15C/189/2004-116, ktorým žalobu zamietol majúc za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že je vlastníkom sporného motorového vozidla a tiež nepreukázal, že toto vozidlo žalovaný
neprávom zadržuje. Vec po právnej stránke posúdil s odkazom na ustanovenie § 126 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka. V dôsledku podaného odvolania žalobcom, Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 17. 01.

2007 č.k. 25Co/72/2006-201 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V dôvodoch poukázal na predčasnosť jeho vydania, nakoľko vzhľadom na obranu žalobcu mal skúmať,
či doposiaľ vykonané dokazovanie je postačujúce na taký záver ako vo svojom rozhodnutí uviedol, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že je vlastníkom sporného motorového vozidlaa nepreukázal, že toto vozidlo žalovaný neprávom zadržuje. So zreteľom na žalobný návrh žalobcu
a na výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania ohľadne vlastníckeho práva žalobcu, bolo v danom
prípade potrebné zaoberať sa aj otázkou, či žalobca nie je oprávneným držiteľom (§ 126 ods. 2 Obč.

zákonníka a § 129 Obč. zákonník) sporného motorového vozidla. Podľa ustanovenia § 130 ods. 1
a 2 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným; pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Oprávnený držiteľ má pritom rovnako práva ako vlastník, ak zákon neustanovuje inak. Súd prvej
inštancie sa však vôbec nezaoberal otázkou možnej oprávnenej držby žalobcu k spornému motorovému

vozidlu, hoci tak mal urobiť, keď došiel k záveru, že vlastníctvo žalobcu k predmetu sporu nebolo v
konaní preukázané. V ďalšom konaní bolo povinnosťou prvoinštančného súdu doplniť dokazovanie na
zistenie pravosti podpisu na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 5. 11. 2001, prípadne vykonať i
ďalšie dokazovanie, ak jeho potreba z doplneného dokazovania vyplynie. Následne rozhodol súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom.

6. Úvodom odvolací súd uvádza, že v súdenej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie prvoinštančného
súdu po tom, čo jeho skorší zamietajúci rozsudok bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17. 01. 2006
č. k. 25Co/72/2006-201 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd už vo svojom
rozhodnutí poskytol obšírny teoreticko-právny výklad zákonnej úpravy ochrany vlastníckeho práva podľa
§ 126 ods. 1, 2, 151a, § 151b Občianskeho zákonníka. Nakoľko na týchto svojich záveroch, ako na stále

platných, naďalej v plnom rozsahu zotrváva, tieto preto duplicitne opakovať nebude a v ďalšom len na
ne poukazuje.

7. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória

procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§
132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j.
povinnosťoznačiťdôkazynasvojetvrdenia.Zásadnenastranáchsporuležíiniciatívaprizhromažďovaní
dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé

dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že
dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného

dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

8. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní, ktoré je konaním sporovým,

v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania súd prvej inštancie
prejednal vec a rozhodol po vykonaní pojednávaní na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami,
ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd plne sa stotožňujúc so
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie na zvýraznenie správnosti rozhodnutia dodáva, že
súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP.

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd nereflektoval na vzniknutý vzťah medzi stranami
sporu ako na právny vzťah synalagmatickej povahy, obsahom ktorého je povinnosť strán sporu vrátiť
druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal, teda na jednej strane povinnosť žalovaného vrátiť sporné
motorové vozidlo a na druhej strane povinnosť žalobcu vrátiť hodnotu vozidla, nie je daný. Ak by

takáto situácia vznikla, v prípade zrušenia tohto dvojstranného právneho úkonu, každý z nich by
bol zároveň povinným i oprávneným účastníkom právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. V dôsledku vzájomnej viazanosti a podmienenosti práv a povinností účastníkov zo zrušenej
zmluvy (§ 457 OZ) je aj procesné uplatnenie a uspokojenie práva jednej zmluvnej strany (na vrátenie
kúpnej ceny) viazané na uspokojenie obdobného práva druhej zmluvnej strany (na vrátenie predmetu

kúpy) a že povinnosť jednej z nich plniť je viazaná na rovnakú povinnosť druhej. Žiadna z nich teda
nemôže samostatne uplatniť svoje právo na plnenie, poskytnuté podľa zrušenej zmluvy, lebo § 457 OZ
upravuje nielen spôsob, ale aj rozsah vzájomného plnenia (napr. uznesenie NS SR z 27.11.2003 sp. zn.
3Cdo/124/2003 a z 26.02.2009 sp. zn. 3Cdo/115/2008).10. So zreteľom na vyššie uvedené sa žalobca v prejednávanej veci mohol domáhať na súde vrátenia
osobného motorového vozidla bez toho, aby v žalobe vyjadril podmienenosť tohto plnenia, teda vrátenia

kúpnej ceny. Teda nebolo nutné, aby sa žalobca domáhal s poukazom na uvedenú vzájomnosť a
podmienenosťprávapovinnostistránsporuprimeranevyjadriťvpetitežaloby,pretožejednoznačnebolo
preukázané, že žalobca bol vlastníkom osobného motorového vozidla, čomu nasvedčuje potvrdenie o
prepustení tohto vozidla do voľného obehu (č.l. 3 spisu) a mohol s týmto vozidlom nakladať. Žalovaný
nepoprel, že sporné vozidlo má u seba táto skutočnosť bola jednoznačne preukázaná, avšak sa bránil

tým, že uvedené auto má vo svojej dispozícii titulom kúpy od L. B. ml., za ktoré vozidlo aj zaplatil sumu
50.000,- Sk. Sám však potvrdil, že toto vozidlo mu odovzdal žalobca a nie jeho syn L. B. ml. Je potrebné
zopakovať, že vlastníctvo žalobcu k spornému motorovému vozidlu je nespochybniteľné a taktiež je
nespochybniteľné odovzdanie tohto vozidla žalovanému. Je nespochybniteľná i tá okolnosť, že stále
toto vozidlo má žalovaný vo svojej sfére. Tieto skutočnosti boli oboma stranami sporu preukázané a
bola potvrdená ich existencia.

11. Súd prvej inštancie správne založil svoje rozhodnutie na vyššie citovanom ustanovení § 126 ods.
1 a 2 Obč. zákonníka. Obrana žalobcu spočívajúca v tom, že motorové vozidlo malo slúžiť ako záloh
za poskytnuté finančné pôžičky žalovaným, bola vyvrátená dokazovaním vykonaným súdom prvej
inštancie. Medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna písomná záložná zmluva o poskytnutí zálohu

žalobcom na zabezpečenie jeho pohľadávok voči žalovanému. Záložná zmluva musí byť uzavretá v
písomnej forme medzi záložcom a záložným veriteľom. V prípade nedodržania písomnej formy, by šlo
o absolútne neplatnú zmluvu.

12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie (pred zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu

a po ňom) a to predloženým písomným colným vyhlásením ev. č. XXXXXXXXXXXXX (č. l. 98 spisu)
je zrejmé, že bolo prijaté PCÚ Nitra vonkajšie konanie - Agrokomplex dňa 4. 10. 2001 deklarované
osobného motorové vozidlo VW T., striebornej metalízy, bez F., číslo motora XXXXXXX, číslo karosérie
Z a dovezené cez hraničný priechod B. - diaľnica dňa 26. 9. 2001. Colné vyhlásenie vystavil žalobca
- L. B. vo vlastnom mene a vo vlastný prospech v Nitre dňa 4. 10. 2001. Vozidlo bolo prepustené do

colného režimu dňa 4. 10. 2001, o čom nasvedčuje potvrdenie o prepustení vozidla do navrhovaného
režimu č.j. L (č.l. 3 spisu) zo dňa 4. 10. 2001. Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 5. 11.
2001 (v spise na č.l. 34 vo fotokópii) sa dá zistiť len to, že doklad vystavil žalovaný a vyplatil L.i B.,
bytom M., Ľ, G. sumu 50.000,- Sk na účel VW T., bez ŠPZ a podpísaný - B.. V priebehu celého konania
žalobca namietal, že podpis na tomto doklade nie je jeho, ani jeho syna L. B., bytom M., Ľ. G., ktorý

túto skutočnosť aj potvrdil na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2005 (č.l. 68-74 spisu), na ktorom
bol vypočutý ako svedok. Výdavkovým pokladničným dokladom žalovaný deklaroval, že vlastníkom
sporného motorového vozidla bol syn žalobcu - L. B. ml., bytom M., Ľ. G., s ktorým uzavrel ústnu kúpnu
zmluvu ako s vlastníkom vozidla a zaplatil mu aj kúpnu cenu vo výške 50.000,- Sk. Týmto odvodzoval
svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu. V žiadnom prípade nemohol byť vlastníkom tohto vozidla

žalobca. Na tú skutočnosť, či podpis na výdavkom pokladničnom doklade zo dňa 5. 11. 2001 je skutočne
pravým podpisom syna žalobcu, súd vykonal znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že podpis na
tomto výdavkovom doklade nie je s vysokou pravdepodobnosťou L. B. ml., syna žalobcu.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,

na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny
záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie
rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu
prvejinštanciesaničnezmeniloanivštádiuodvolaciehokonania.Nažalobcoviležalodôkaznébremeno,
pokiaľ išlo o preukázanie svojho tvrdenia, týkajúceho sa vlastníctva k spornému osobnému motorovému

vozidlu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobca sa dôkazného
bremena zhostil a svoje tvrdenia hodnoverným spôsobom preukázal, a preto odvolací súd zhodne so
súdom prvoinštančného súdu konštatuje, že žaloba je dôvodná a dôvodne jej vyhovel, keď žalovanému
uložil povinnosť toto predmetné vozidlo žalobcovi vydať. Odvolací súd vo vzťahu k ďalším odvolacím
námietkam žalovaného udáva, že tieto boli irelevantné a nespôsobilé privodiť vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).