Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/57/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617010477
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617010477.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému K. S. pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 27.11.2018, č. k. 1T/221/2017 - 105 na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18.4.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného K. S., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 27.11.2018, č. k. 1T/221/2017 - 105 bol
obžalovaný K. S. uznaný za vinného z prečinu poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 18.7.2017 v čase o 07:05 hod., na ceste I/2 v obci N. pred rodinným domom č. XXX hodil

sekeru do prichádzajúceho motorového vozidla zn. Mercedes - Benz C200, EČ: SE101BC, VIN:
WDB2032041F198565,čiernejfarby,ktorévtomčaseviedolF.H.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomN.XXX,
následkom čoho na motorovom vozidle poškodil prednú kapotu a čelné okno, čím spôsobil spoločnosti
Pekáreň Sekule - Kubina spol. s r.o., so sídlom Sekule 448, IČO: 18 049 745, škodu poškodením vo
výške 740,- € podľa odborného vyjadrenia.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.

m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej
spoločnosti Pekáreň Sekule - Kubina spol. s r.o., Sekule 448, IČO: 18 049 745, škodu vo výške 740,- eur
a podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal túto spoločnosť
na na civilný proces.

Prvostupňový súd uviedol, že vykonal hlavné pojednávanie dňa 27.11.2018 v neprítomnosti
obžalovaného K. S., ktorý sa na hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vopred riadne
neospravedlnil v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 Trestného poriadku o čom bol riadne poučený.
K výroku o vine obžalovaného okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že obžalovaný K. S. je okrem
svojho priznania usvedčovaný aj priamo svedkom poškodeným F. H. a poškodenie vozidla je zrejmé i

zo zápisnice o obhliadke miesta činu a fotodokumentácie nachádzajúcej sa vo vyšetrovacom spise. Je
evidentné, že obžalovaný poškodil cudzie osobné motorové vozidlo tak, že na toto hodil sekeru teda
predmet, ktorý môže spôsobiť nielen poškodenie veci, ale aj prípadnú ujmu na zdraví.
Okresný súd ďalej uviedol, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv.
materiálny korektív uvedený v § 10 ods. 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (hodenie
sekery po idúcom aute) a najmä jeho následku (škoda vo výške 740,- eur), ale aj okolností, za ktorých bol

spáchaný a miere zavinenia obžalovaného, je zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný
a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.K výroku o treste obžalovaného okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pri výbere a výmere
trestu prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U

obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jedna priťažujúca okolnosť a to
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Pri rovnováhe poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností súd potom vychádzal zo základnej trestnej sadzby, ktorá je pri prečine podľa
§ 245 ods. 1 Trestného zákona až na jeden rok a obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej

polovicizákonomstanovenejtrestnejsadzbyvtrvaníštyrimesiacestým,ževýkontrestuodňatiaslobody
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na dolnej hranici a to v trvaní jeden rok. Prvostupňový
súd má zato, že takto uložený trest je dostatočný a spôsobilý splniť svoj účel v každom smere.
K výroku o náhrade škody okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že poškodená strana sa s
nárokom na náhradu škody pripojila do trestného konania riadne a včas, škodu vyčíslila a dokladovala.
Vykonaným dokazovaním a to podľa odborných vyjadrení nachádzajúcich sa v spise, vzniknutá škoda

predstavuje sumu 740,- eur, ktorú sumu aj prvostupňový súd zaviazal obžalovaného poškodenej strane
nahradiť. So zvyškom svojho nároku na náhradu škody bola poškodená strana odkázaná na civilný
proces, nakoľko dokazovanie ohľadom ďalšej škody presahuje potreby trestného konania a toto by
predĺžilo.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný (č. l. 112 - 113) dňa 3.1.2019,

pričom rozsudok mu bol doručený dňa 27.12.2018. Prokurátor ani poškodený odvolanie proti rozsudku
nepodali.
Obžalovaný v odvolaní namietal, že výšku náhrady škody, ktorú bol rozsudkom zaviazaný poškodenému
uhradiť, považuje za príliš prehnanú a vysokú a zvyšok náhrady škody, vo vzťahu ku ktorému bol
poškodený odkázaný na civilný proces, považuje za neopodstatnený. Odborné vyjadrenie predložené

spoločnosťou RS AUTO centrum, s.r.o., s.r.o. považuje za nesprávne a faktúru č. 170073 vystavenú
spoločnosťou BOSCH CAR servis za umelo navýšenú a zmanipulovanú. Pracovná neschopnosť
poškodeného bola vystavená falošne a poškodený po prepustení z vyšetrenia nebol obmedzený
žiadnym spôsobom, pričom už nasledujúci deň viedol motorové vozidlo na opravu do Českej republiky.
K odvolaniu obžalovaného sa dňa 30.1.2019 vyjadril poškodený, ktorý uviedol, že prvostupňový súd

rozhodol objektívne v súlade s platnými zákonmi a zákonná sudkyňa rozsudok zdôvodnila profesionálne
a k tomuto sa skutočne nie je čo vyjadriť. Obžalovaný vykonáva neodôvodnené obštrukcie. Preto žiada,
aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil v celom rozsahu.
Dňa 15.4.2019 bol Krajskému súdu v Trnave doručený písomný súhlas obžalovaného na konanie
verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. V tomto súhlase zároveň uviedol, že trvá na svojom odvolaní

a že dáva podnet na verejné zasadnutie, aby sa preskúmalo odborné vyjadrenie spoločnosti RS AUTO
centrum, s.r.o., nakoľko hodnota veci nie je úmerná trhovým cenám. Žiadal odborné vyjadrenie iného
autoservisu a náhradných dielov.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala

alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená,

pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy
potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne
podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnemu

rozhodnutiu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel. Rovnako tak uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona pri rozhodovaní o vine obžalovaného.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, nakoľko vychádza

zo skutkového stavu ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, preto proti nemu nemá podstatné
výhrady a odôvodnenie napadnutého rozsudku si osvojuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
Krajský súd zistil, že okresný súd postupoval na hlavnom pojednávaní v súlade so zákonom a v
jeho postupe nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku z
dôvodu § 321 odsek 1 písm. a) Trestného poriadku. Zároveň zistil, že vykonal na hlavnom pojednávaní

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a správne a v súlade so zákonom vyhodnotil všetky
zákonné dôkazy.
Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Krajský súd sa stotožnil s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom aj vo vzťahu k ustáleniu výšky
škody, ktorú obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému.
Vo vzťahu k napádanému odbornému vyjadreniu odvolací súd uvádza, že rovnako ako prvostupňový
súd, považuje toto odborné vyjadrenie za zákonné a preto nemá dôvod spochybňovať výšku sumy
uvedenú v predmetnom odbornom vyjadrení. V prípade, že sa obžalovaný nestotožnil s výškou

škody určenou predmetným odborným vyjadrením, mal možnosť sa procesne brániť už na hlavnom
pojednávaní, na ktorom mohol navrhovať, prípadne predkladať, dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo
však nevyužil, nakoľko sa naň bez riadneho ospravedlnenia ani len nedostavil. Preto nebol dôvod, aby
sa v odvolacom konaní dopĺňalo dokazovanie o nové odborné vyjadrenia, ktoré obžalovaný ani bližšie
nešpecifikoval. Rovnako tak nie je dôvod spochybňovať výšku sumy uvedenú vo faktúre, ktorou sa

preukazovala oprava poškodeného motorového vozidla.
Odvolací súd však poukazuje na to, že prvostupňový súd správne ustálil povinnosť na náhradu škody
vo výške, podľa odborného vyjadrenia, a vzhľadom k tomu, že táto priznaná suma bola nižšia ako suma,
ktorú si riadne a včas uplatnil poškodený, prvostupňový súd správne odkázal poškodeného so zvyškom
nároku na náhradu škody na civilný proces. Tento postup okresného súdu je v súlade s ustanovením §

287 odsek 1 a § 288 odsek 2 Trestného poriadku.
Vo vzťahu k obžalovaným napádanej práceneschopnosti poškodeného, odvolací súd uvádza, že trestné
konanie proti obžalovanému sa vedie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a preto akákoľvek práceneschopnosť poškodeného,
vystavená po skutku spáchaného obžalovaným, je v danom prípade bezpredmetná a preto sa ňou nie

je potrebné vôbec zaoberať.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.