Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210055
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113210055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka v spore žalobcu P. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX, zastúpeného spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s. so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa
2080 proti žalovaným 1/ U. M., bytom D. E. D. XXXX, 2/ J. Z., bytom D. P. XXX, 3/ A. Z., bytom D. P.
XXX, 4/ K. Z., bytom E., Y. XXX, 5/ Y. Z., 6/ Y. Z., 7/ O. Z., žalovaní 5/ až 7/ ako neznámi vlastníci,

zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, 8/ U. K., rod. M.,
bytom L., F. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Y., D. T. X, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č. k. 8C/103/2013-197 zo dňa 02. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej 1/ a 8/ trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania
vo výške 135,76 Eur žalovanej v rade 1/ a na zaplatenie náhrady trov konania vo výške 293,34 eur
žalovanej v rade 8/.
2) Žalobu zamietol, lebo žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého by jeho právni
predchodcovia mali byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností priamo na základe právneho úkonu
vykonaného do 31.12.1950, ani právny titul, na základe ktorého by boli oprávnenými držiteľmi

predmetných nehnuteľností, čo aj v prípade nedodržania jeho formy, v spojení s ktorým by
mohli predmetné nehnuteľnosti vydržať. Samotnému žalobcovi bez ohľadu na držbu jeho právnych
predchodcov nesvedčí vstup do oprávnenej držby podľa cit. ust. § 130 OZ, lebo pokiaľ týmto právnym
titulom nadobudnutia nehnuteľností žalobcom malo byť to, že mu predmetné nehnuteľnosti darovali
jeho rodičia ústnym vyhlásením v r. 1985 vykonaným pred ďalšími osobami, bez zápisu vlastníckeho
práva rodičov žalobcu do verejného registra, je samotný takto opísaný právny titul nadobudnutia
nehnuteľností zjavne neúčinný. Žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého by jeho rodičia

priamo nadobudli predmetné nehnuteľnosti právnym úkonom do 31.12.1951 a nepreukázal ani
právny titul, na základe ktorého by jeho rodičia boli oprávnenými držiteľmi predmetných nehnuteľností,
čo aj v prípade nedodržania jeho formy, v spojení s ktorým by mohli predmetné nehnuteľnosti
vydržať, vykonaný ani v iných obdobiach v minulosti. Súd si je vedomý, že Občiansky zákonník č.
141/1950 Zb. účinný od 01.01.1951 zaviedol inštitút vydržania (§ 115 OZ č. 141/1950), aj keď už
nepodporoval slobodné nakladanie s nehnuteľnosťami (zakotvil v § 100 socialistické vlastníctvo, v §

106 súkromné vlastníctvo), ale zostali rešpektované zápisy práv k nehnuteľnostiam podľa pozemkovej
knihy (a v ďalších súvislostiach zák. č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách zakotvil
družstevné vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy). Pritom predmetné nehnuteľnosti príznačne zostalinaďalej zapísané v spoluvlastníctve ďalších osôb včítane právnych predchodcov žalovaných. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol zmeniť rozhodnutie a
vyhovieťjehonávrhu,pričomnavrholvypočuťajďalšíchsvedkov.Súdneprejednalspôsobnadobudnutia
vlastníckeho práva žalovanej v rade 1/ k parcele KNE 433. Tvrdí, že vlastnícke práva nadobudla
darovacou zmluvou od rodičov, čo nie je pravda, nakoľko na LV je uvedený právny titul nadobudnutia
dedičské konanie D 1786/92-17/12. V rozsudku je nepravdivo uvedené, že nepreukázal právny titul

nadobudnutia, na základe ktorého by jeho rodičia mali byť vlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Rodičia nadobudli vlastnícke právo v zmysle kúpnych zmlúv z roku 1937 a 1942, a teda vstúpili do
oprávnenej a dobromyseľnej držby. V rozsudku je nesprávne uvedené, že mu predmetné nehnuteľnosti
darovali rodičia ústnym vyhlásením v roku 1985, bolo to už v roku 1973, kedy mu darovacou zmluvou
darovali dom, hospodárske budovy, zastavané pozemky a záhradu, ktoré tvoria parcelu KNE 432 a KNE
433. Súd nevykonal viaceré ním navrhnuté dôkazy.

4) V odvolaní zo dňa 24.10.2016 uviedol, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré mohli prispieť
kriadnemuzisteniuskutkovéhostavu.Odpočiatkunavrhovalvykonaťohliadkunamiestesamom,kdeby
sa súd presvedčil, že žalované nehnuteľnosti sú súčasťou dvora. Súd tiež nevykonal dôkaz, a to výsluch
starostky obce Lodno, ktorý navrhoval. Nevykonaním navrhnutých dôkazov súd bránil žalobcovi uplatniť
právo na súdnu ochranu. Mal za to, že preukázal, akým spôsobom nadobudli jeho rodičia predmetné

nehnuteľnosti. Žalobca celý život spolu so svojimi rodičmi užíval žalované nehnuteľnosti s tým, že vždy
patrili jeho rodičom. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku.

5) Žalovaná v rade 8/ vo svojom vyjadrení považovala napadnutý rozsudok za správny, s jeho
odôvodnením sa plne stotožnila a odvolanie považovala za nedôvodné.

6) Žalovaná v rade 1/ trvala na rozsudku v bode 1, ktorý považovala za spravodlivý.
7) SPF navrhol zastaviť konanie voči Z. D., nakoľko zomrela ešte pred podaním žaloby.

8)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

9) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

10) V prejednávanej veci bolo na žalobcovi, ktorý sa domáhal určenia vlastníckeho práva, aby preukázal
splnenie podmienok pre vydržanie sporných nehnuteľností, a teda i titul, na základe ktorého vstúpil do

držby, lebo iba v takomto prípade by bolo možné konštatovať, že držba je oprávnená, tak ako to má
na mysli ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tak ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, žalobca túto skutočnosť nepreukázal, a preto i odvolací súd
stotožňujúc sa s dôvodmi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že táto podmienka splnená v konaní
nebola a žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním. Pre

posúdenie tejto otázky nie je rozhodujúce, či nehnuteľnosti mali byť darované v roku 1985 alebo v roku
1973 právnymi predchodcami žalobcu, lebo, tak ako to opätovne zdôrazňuje súdu prvej inštancie, ani zo
strany právnych predchodcov nebol preukázaný vstup do držby oprávnene na základe skutočností, ktoré
tvrdil v priebehu prvostupňového konania žalobca. Aj v tejto časti sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11) Pokiaľ zástupca SPF navrhol zastaviť konanie voči Z. D., na túto námietku odvolací súd neprihliadol,
keďže táto osoba ani nie je stranou v konaní.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keďže

žalovaní boli úspešní v odvolacom konaní, mali by aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no
vzhľadom na nečinnosť niektorých žalovaných priznal súd náhradu trov konania iba v odvolacom konaní
aktívnym, a to žalovanej 1/ a žalovanej 8/.13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).