Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010014
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5618010014.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr. Pavla
Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 21. mája 2019 prejednal odvolanie
podané obžalovanou D. I., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
2T/3/2018 zo dňa 21.1.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej D. I. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/3/2018 zo dňa 21.1.2019 bola obžalovaná D.
I. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,
ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že:

po predchádzajúcej dohode s obžalovanou sa dňa 11.11.2016 v čase asi 10.00 hod. doposiaľ nezistený

páchateľ mužského pohlavia telefonicky skontaktoval s G. Z., pričom predstieral, že je jej vnuk G. a
oznámil jej, že sa momentálne nachádza v banke a požiadal ju o požičanie peňažnej sumy, ktorú jej v
ten deň do 15.00 hod. vráti, čo však nemal v úmysle a oznámil jej, že po peniaze pošle svoju sekretárku
a následne poškodená G. Z. vyšla pred vchod do bytového domu na U. N.. K.. E.. XXXX/XX v M. G.,
kde po asi 5 min. k nej pristúpila obžalovaná D. I., ktorá jej povedala, že prišla po peniaze pre G., ktorý
čaká v banke, následne jej dala do ruky telefón, z ktorého sa ozval mužský hlas, predstavil sa ako vnuk

G., pričom ju požiadal, aby peniaze odovzdala jeho sekretárke a G. Z. v domnení, že ide o sekretárku
jej vnuka G., D. I. odovzdala peňažnú sumu vo výške 1 500,- Eur, čím G. Z. spôsobila
škodu v tejto výške.

Za to jej súd podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenej G. Z., nar.
XX.X.XXXX, vo výške 1 500,- Eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním
obžalovanej. Podané odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Miloslava
Hricka. Obžalovaná v písomnom odôvodnení podaného odvolania úvodom opísala výrokové časti
napadnutého rozsudku okresného súdu. Svoju pozornosť v odvolacích námietkach sústredila na
vykonané rekognície v prípravnom konaní, ktoré považovala za nezákonné. V ďalšom namietala postup

okresného súdu, ktorý odmietol vykonať niektoré ňou navrhnuté dôkazy. Preto vzhľadom na ňouuvádzané skutočnosti navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovanú
spod podanej obžaloby oslobodil.

Odvolací súd po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovanej D. I..

Prokurátor krajskej prokuratúry považoval rozhodnutie okresného súdu vo
všetkých jeho výrokoch za zákonné a navrhol preto odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné

podľa § 319 Tr. por.

Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných
dôvodov podaného odvolania. Dodal, že vykonané dokazovanie či už z prípravného konania alebo
hlavného pojednávania trpí vadami, ktoré neumožňujú súdu prijať záver o vine obžalovanej. Navrhol
preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a zároveň rozhodol

o oslobodení obžalovanej spod podanej obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa §
317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovanej bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovanej nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch
o vine, treste a náhrade škody.

Krajskýsúdvkonaníoodvolaníobžalovanejnezistiltakéskutočnosti,ktorébyodôvodňovalipochybnosti

o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Obžalovaná
bola zo spáchania trestnej činnosti usvedčená procesne správne zabezpečenými a vykonanými
dôkazmi, medzi ktoré patria najmä výpoveď svedkyne poškodenej G. Z., svedkyne U. F. a vykonaná
rekognícia. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého rozhodnutia, okresný
súdvyhodnotilvsúladesozákladnouzásadoutrestnéhokonania,uvedenouv§2ods.12Tr.por. Krajský

súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám
na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.

Pokiaľ sa týka dôvodov podaného odvolania, je potrebné uviesť, že odvolací súd nezistil procesné
pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozsudku.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia

prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Vina obžalovanej musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §
2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným

skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovanú
zo spáchania žalovaného skutku, a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v
riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah
rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Súd prvého stupňa sa taktiež dostatočným

spôsobom zaoberal obhajobou obžalovanej a následne presvedčivým spôsobom zdôvodnil, prečo ju
považoval za nevierohodnú, nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov.

Podľa § 126 ods. 1 Tr. por. ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa
obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami

podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.

Podľa § 126 ods. 2 Tr. por. rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických
prostriedkov.

Ak sa má výsluchom svedka zistiť totožnosť páchateľa, vyzve sa svedok, aby ho popísal. Potom osoba,

ktorá je podozrivá, že je páchateľom, má mu byť ukázaná medzi niekoľkými osobami podobného
vzhľadu. Rekogníciu osoby iba na základe fotografie možno použiť iba v prípade, ak napr. podozrivá
osoba nie je zaistená, ako aj vtedy, ak je prevádzané pátranie v širokom okruhu osôb, keď je v podstate
osoba podozrivého týmto postupom z mnohých do úvahy prichádzajúcich osôb zisťovaná opakovanými
rekogníciami (tento prípad) a takéto opakované rekognície „in natura“ postupne s

mnohými osobami by bránili riadnemu postupu pri preverovaní oznámenia o
skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

K dôkaznej situácii krajský súd v súlade s názorom okresného súdu uvádza, že vykonanými dôkazmi
bolo preukázané, že obžalovaná sa skutku dopustila tak, ako jej to bolo obžalobou kladené za

vinu. Rekognícia namietaná obžalovanou v odvolaní bola aj podľa názoru krajského súdu vykonaná
zákonným spôsobom. Bolo zrejmé, že poškodená v prípravnom konaní pri svojom výsluchu najskôr
opísala zovňajšok obžalovanej a až následne jej boli predložené fotografie na označenie obžalovanej.
Odvolací súd má za to, že ak nebol popis riadne zaznamenaný do zápisnice o vykonaní rekognície, ale
bol poznávajúcou osobou urobený do inej zápisnice o výsluchu, potom takáto vada z hľadiska vykonanej

rekognície nie je tak závažná, aby viedla k neúčinnosti a tým k nepoužiteľnosti vykonanej rekognície.
K tejto vade však treba prihliadnuť pri hodnotení rekognície z hľadiska preukázania
výsledku rekognície.

Na posilnenie kvality tohto dôkazu (rekognície), ako dôkazu usvedčujúceho obžalovanú zo spáchania

skutku, je potrebné tiež pripomenúť, že v prípravnom konaní boli vykonané aj iné dve rekognície,
kde medzi osobami rovnakého vzhľadu nefigurovala obžalovaná D. I. a pri týchto dvoch rekogníciách
poškodená ani neopoznala na fotografiách osobu, ktorá od nej vylákala 1 500,- Eur.
Poškodená opoznala obžalovanú ako osobu, ktorá od nej vylákala 1 500,- Eur, pri tretej rekognícii po
tom, ako ju podrobne opísala v inej zápisnici o výsluchu. Vierohodnosť tejto rekognície zvýrazňuje aj

fakt, že obžalovaná mala v čase skutku rozpustené vlasy, pričom pri opoznávaní mali osoby na
fotografiách vlasy vo vrkoči. Aj podľa názoru krajského súdu bola dodržaná zákonnosť vykonanej
rekognície, a to, že všetky predložené porovnávacie fotografie osôb boli obdobné, teda zachycovali
osoby, ktoré sa svojím výzorom výrazne neodlišovali.

Pokiaľ ide o námietku obžalovanej ohľadom odmietnutia vykonania ňou navrhovaných dôkazov,
krajský súd v súlade s názorom okresného súdu uvádza, že okolnosti, ktoré mali byť zistené z
výsluchov svedkov, ktoré okresný súd odmietol vykonať ako dôkaz, bolo možné zistiť už zo skôr
vykonaných dôkazov. Dôkazmi, ktoré okresný súd odmietol vykonať, sa mal potvrdiť pobyt obžalovanej
na inom mieste v čase spáchania skutku. Z už skôr vykonaných dôkazov (najmä rekognícia a výsluch

poškodenej) mal okresný súd za preukázané, že obžalovaná sa v čase spáchania skutku nachádzala v
Liptovskom Mikuláši. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenia okresného súdu pri aplikácii ustanovenia
§ 272 ods. 3 Tr. por.

Odvolací súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.Obžalovaná odvolanie založila aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdom prvého stupňa. S jej námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom

súde. Okresný súd sa v dostatočnom rozsahu s odvolacími námietkami zaoberal, preto krajský súd, ako
súd odvolací, v tomto smere na predmetné odôvodnenie odkazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý

proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
obžalovanej, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie spoločnosťou.

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom
výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok
sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných
spoločenských problémov. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich

predpáchanímtrestnejčinnostiaposilňujepocitprávnejistotyaprávnehoštátu.Trestnýzákonvychádza
z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V nadväznosti na citované ustanovenia Trestného zákona krajský súd vyhodnotil uložený trest
obžalovanej ako neprimerane mierny. Takéto tvrdenie je odôvodnené najmä s poukazom na okolnosti
spáchania skutku. Je nepochybné, že vzhľadom na vek poškodenej, ide o osobu vyššieho veku,
vylákané peňažné prostriedky sú spravidla celoživotnými úsporami ľudí na dôchodku a ich strata má za
následok výrazné sťaženie ich ďalšieho života v sociálnej oblasti. Sprísnenie uloženého trestu v rámci

odvolacieho konania ale neprichádzalo do úvahy z dôvodu absencie podaného odvolania prokurátora.

V dokazovaní k uloženému trestu okresný súd zistil, že u osoby obžalovanej existovala jedna priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda, že obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená. Existenciu
poľahčujúcej okolnosti okresný súd nezistil. Prvostupňový súd obžalovanej ukladal trest odňatia slobody

podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. pri prevahe priťažujúcich okolností. Okresný súd obžalovanej uložil trest
odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda 8 mesiacov
po zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák.Obžalovanábolavminulostisúdnetrestanázamajetkovútrestnúčinnosťasúčasnestíhanéhotrestného
činu sa dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Okresný súd obžalovanej ukladal trest
za prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. Dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby bola preto zvýšená o jednu tretinu. Trestná sadzba prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1 Tr. zák. sa tak pohybovala v rozmedzí od 8 mesiacov do 2 rokov. Trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne však podľa názoru krajského súdu nezodpovedá
požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie trestu uloženého v trestnom konaní.
Rovnako sa krajský súd zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku, ktorým bola obžalovaná na výkon

trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. V tejto súvislosti nezistil pochybenie okresného súdu pri aplikácii ustanovenia podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. Obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za iný úmyselný trestný čin.

Pokiaľ sa týka výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti obžalovanej nahradiť poškodenej spôsobenú

škodu, ani v tejto časti nebolo zo strany krajského súdu zistené porušenie zákona. Poškodená si riadnym
spôsobom pri svojom prvom výsluchu dňa 4.8.2017 voči obžalovanej uplatnila nárok na náhradu škody,
a to podľa § 46 Tr. por. O tejto skutočnosti svedčí zápisnica o jej výsluchu zažurnalizovaná na č.l. 55-57
spisového materiálu. Preto aj výrok súdu o náhrade spôsobenej škody bol vyhodnotený ako zákonný.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovanej zamietol v zmysle ustanovenia
§ 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné. V ďalších neuvedených podrobnostiach druhostupňový súd
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.