Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209883
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: R Collectors, s.r.o., so
sídlomBratislava,Dvořákovonábrežie8A,IČO:50094297,zast.AdvokátskoukanceláriouRELEVANS,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: D. Ž., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v J., J. B. XXX, o zaplatenie 971,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 6Csp/189/2017-50 z 25.1.2018

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 836,61 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 836,61 eur od
29.11.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 971,32 eur, úrokov z istiny vo

výške 1.019,08 eur, zmluvných úrokov zo sumy 971,32 eur vo výške 25,5% ročne od 19.10.2017 do
zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 971,32 eur od 19.10.2017 do zaplatenia,
bankového poplatku vo výške 5,41 eur a náhrady trov konania.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. dňa 5.11.2013 uzavrela so
žalovaným zmluvu o úvere. Pôvodný veriteľ z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností dňa
28.11.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaný vykonal 10.9.2015.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.6.2017 predmetnú pohľadávku nadobudol žalobca.

4. Zo zmluvy o úvere zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.000,00 eur, na splatenie
úverov vo výške 505,85 eur so základným súborom poistenia, dohodnutá výška mesačnej splátky bola
30,62 eur, výška úrokovej sadzby 25,50 eur, RPMN vo výške 28,70 eur, priemerná RPMN vo výške 25,21
eur, celková výška nákladov 908,21 eur, dátum prvej splátky 10.12.2013 vždy k 10. dňu v mesiaci, počet
splátok 72 a konečná splatnosť úveru 10.11.2019. Výška čerpania úveru bola 1.000,00 eur, uhradená

čiastka žalovaným bola vo výške 194,83 eur, po odrátaní poistenia 7,86 eur vo výške 186,97 eur.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, § 1 ods. 2,
§ 9, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vychádzajúc zo zisteného skutkovéhostavu dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 5.11.2013 je zmluvou spotrebiteľskou, rozdiel medzi
poskytnutým úverom a splatenou sumou predstavuje čiastku 836,61 eur a predpísané poistné, na ktoré
má žalobca nárok. Z uvedenej istiny súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne

od 29.11.2014 s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. majúc za
preukázané, že splatnosť úveru nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru k 28.11.2014, preto
od nasledujúceho dňa priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy.

6. O zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ohľadne úrokov a poplatkov rozhodol s poukazom na ust.

§ 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, majúc
za preukázané, že v zmluve nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom.
Konštatoval, že v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 28,70 eur, nižšia ako bol prepočet súdu.
Takisto v zmluve uvedená celková výška nákladov vo výške 908,21 eur pri zohľadnení výšky jednej
splátky (30,62 eur s počtom splátok 72) predstavuje celkovo sumu 2.204,64 eur, čo po odrátaní výšky

úveru 1.000,00 eur predstavuje navýšenie o 1.204,64 eur, teda celková výška nákladov nebola uvedená
správne. Napokon uzavrel, že v zmluve nebol uvedený rozpis splátok v súlade s § 9 ods. 2 písm. k/
zák. č. 129/2010 Z.z. Z uvedených dôvodov považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Vyslovil záver, že predchodca žalobcu využíval nekalú praktiku pri uzatváraní zmlúv, keď neuvádzal
skutočné celkové náklady, o ktoré navýšil poskytnutý úver, preto bolo potrebné priznať žalobcovi rozdiel

iba medzi poskytnutým úverom a vrátenou sumou bez akéhokoľvek navýšenia o úroky a poplatky.
Napokon konštatoval, že právny záver vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora EÚ sp.zn. C-42/2015 vo
veci Home Credit Slovakia a.s. proti A. B. nie je aplikovateľný na daný prípad.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. V prejednávanej veci úspech žalobcu a

úspech žalovaného boli vzhľadom na uplatnené a vyčíslené dlžné a zmluvné úroky približne v rovnakej
výške, preto nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/
C.s.p. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové pojednávanie alebo

zmeniť rozhodnutie tak, že jeho žalobe bude vyhovené v plnom rozsahu a žalovaný bude zaviazaný na
náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. K nesprávnej výške RPMN a výške celkových
nákladov uviedol, že súd pri výpočte RPMN pravdepodobne vychádzal z internetovej kalkulačky, ktorý
je však iba informatívny, nemožno ho považovať za relevantný. V tejto súvislosti poukazoval aj na
rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn. 8C/304/2015 zo 16.9.2016, z ktorého vyplýva, že kalkulačky

sprístupnenénainterneteumožňujúcevýpočetRPMNrobiavýpočetpodľavzorcaplatnéhovsúčasnosti,
v čase uzavretia zmluvy, mohol veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť len takú výšku RPMN,
ktorá bola vypočítaná podľa vzorca ustanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy. Poukazujúc na to,
že zmluva o úvere bola uzavretá na základe právnej úpravy odlišnej než súčasná právna úprava, keďže
s účinnosťou od 1.1.2016 došlo k zmenám v celkovej sume nákladov, ktoré skutočnosti súd nezohľadnil

a aplikujúc nezáväzný informatívny výpočet z kalkulačky obsahujúcej údaje platné v súčasnosti, nie v
čase uzavretia zmluvy, spôsobili právne pochybenie. Trval na závere, že zmluva vyjadrovala správne
údaj RPMN banky. Trval aj na tom, že výška celkových nákladov bola v zmluve o úvere vyjadrená
správne poukazujúc na to, že interný výpočtový systém banky umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v celých hodnotách bez desatinného čísla, preto sa mohlo

stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej než výška ostatných splátok. Takto
vzniknutý preplatok sa spotrebiteľovi vráti na základe bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok.
Nesprávne súd zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky
poukazujúc na ust. § 2 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého poistné je potrebné započítavať
do celkových nákladov len v prípade, ak jeho uzatvorenie bolo podmienkou na uzatvorenie zmluvy

o úvere. Nepodmienenosť uzatvorenia zmluvy, resp. zmluvy za daných podmienok povinnosťou platiť
poistné vyplýva napr. z bodu 7.1 obchodných podmienok. K absencii rozdelenia splátok uviedol, že
i keď je pravdou, že Smernica EÚ nemá priamy účinok na konkrétny súdny spor, v tomto prípade
sa nejedná o konštituovanie nejakého práva či povinnosti v zmysle Smernice, ale jedná sa o otázku
výkladu sporného ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. Mal za to, že priemerného spotrebiteľa

zaujímapredovšetkýmvýškaúveruasuma,ktorúvýslednezaplatí,tedaľudovopovedané,koľkopreplatí
jemu poskytnutý úver. Nebude skúmať každú jednu splátku samostatne. Zároveň apeloval na znenie
dôvodovej správy k zák. č. 279/2017 Z.z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z.z. odstránil znenie § 9 ods. 2
písm. l/, v zmysle ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokova iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splnenia. Považoval za
absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala vyčíslenie

istiny úroku a poplatku a zároveň určovala počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými
sa má táto celková čiastka splatiť. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/151/2012, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/113/2014, Krajského súdu v
Košiciach sp.zn. 5Co/677/2014.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozsudkom Okresného súdu
Rožňava v plnom znení a tiež aj v časti, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania,
nesúhlasí s odvolaním žalobcu. Zároveň uviedol, že je starobným dôchodcom, vedie sa viacero
exekučných konaní proti nemu, jeho finančná situácia je veľmi zlá, je zdravotne ťažko postihnutý,
pohybuje sa na invalidnom vozíku a má vyživovaciu povinnosť k 15-ročnej dcére, ktorá je školopovinná.
Preto navrhoval, aby súd ho zaviazal splácať pohľadávku v mesačných splátkach a v minimálnej sume

vzhľadom na jeho finančnú situáciu.

10. Vyjadrenie žalovaného v odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené 15.5.2018, ktorý uviedol, že
možnosť splácania dlhu formou splátok ponecháva na zvážení súdu.

11. Žalovaný k stanovisku žalobcu ohľadne žiadosti o poskytnutie splátok uviedol, že navrhuje splátky
vo výške 15,00 eur mesačne a opakoval skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k odvolaniu.

12. Žalobca v písomnom stanovisku k stanovisku žalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní,
pričom vyjadrenie žalovaného považuje za uznanie dlhu, s výškou mesačných splátok 15,00 eur

vzhľadom na výšku dlhu nesúhlasí.

13. Žalobca v odvolaní uvádza, že podáva odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, z obsahu
odvolania však vyplýva, že napáda nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie iba vo výroku, ktorým
žalobavprevyšujúcejčastibolazamietnutáavovýrokuotrováchkonania.Zuvedenéhodôvoduodvolací

súd nepreskúmaval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené.
Predmetom odvolacieho prieskumu tak bol iba výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá
a výrok o trovách konania (ďalej len „rozsudok“).

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p.
a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť.

15.Rozsudokjevovýrokuvecnesprávny,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1C.s.p.potvrdil.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.5.2019 o 10,15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 16.5.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3

C.s.p.

17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 C.s.p. (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

18. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 C.s.p. (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v zmysle ktorého úver poskytnutý

žalovanej právnym predchodcom žalobcu je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo zmluva o
spotrebiteľskomúverezodňa5.11.2013neobsahujenáležitostipodľa§9ods.2písm.k/zák.č.129/2010
Z.z. a to celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. tento číselný údaj uvedený v úverovej
zmluve nie je správny.

22. Podľa § 2 zák. č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom (písm. h/), a celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna
výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (písm. l/).

23. V uzavretej úverovej zmluve uvedenej v tabuľkovej forme je uvedená celková výška nákladov aj
výška schváleného úveru. Vychádzajúc z počtu a výšky dohodnutých splátok úveru, t.j. 72 mesačných
splátok po 30,62 eur, celková suma, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavuje 2.204,64 eur, je

zrejmé, že celková čiastka je iná než je súčet výšky úveru a celkovej výšky nákladov (1.908,21 eur),
navyše celková výška nákladov po odpočítaní výšky úveru nie je 908,21 eur, ako je to uvedené
v zmluve, ale 1.204,64 eur (2.204,64 eur - 1.000 eur). Tvrdenie žalovaného, že v prípade úhrady
vyššej sumy preplatok by bol spotrebiteľovi vrátený na základe bodu 5.4 Všeobecných obchodných
podmienok, odvolací súd považuje za účelové. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že údaj o celkovej čiastke,

ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť nie je vyjadrený dostatočne určitým, zrozumiteľným spôsobom
nevyvolávajúcim pochybnosti u spotrebiteľa o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť titulom uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskej zmluve a celková výška nákladov je uvedená nesprávne.

24. Už samotná chýbajúca náležitosť v zmysle § 9 ods. 1 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. a to celková

čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľ
tak bez presného číselného uvedenia celkovej čiastky, ktorú je povinný zaplatiť nemá možnosť bez
akýchkoľvek pochybností posúdiť rozsah svojho záväzku.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené rozdielne možnosti určenia tohto údaju je namieste trvať na presnom

číselnom určení celkovej čiastky (vyčíslenie), ako aj na presnom vyčíslení celkovej výšky nákladov,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a v dôsledku absencie, resp. nesprávnosti týchto údajov údaju je
poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu
trov odvolacieho konania, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací

súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).