Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Cb/1/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899914
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pospech
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011899914.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, pred samosudcom: JUDr. Petrom Pospechom, v právnej veci žalobcu: SOMAZI
INVEST LIMITED, reg.č. HE315264, so sídlom Diagorou 4, Kermia Building, Office 601, PC 1097,
Nicosia, Cyprus, zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava,
proti žalovanému: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 10, Bratislava, IČO:
17 333 378, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Po, vl. č. 30/B, zast. AK
ECKER-KÁN Partners, s.r.o., so sídlom Nám. Martina Benku č. 9, 811 09 Bratislava, o náhradu škody
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 17,684.886,38 Eur spolu s úrokom 18% p.a. zo sumy
18,016.825,24 Eur od 4.4.2002 do 12.4.2002, s úrokom z omeškania 18% p.a. zo sumy 17,684.886,38
Eur, od 13.4.2002 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia celkom v sume
1,023.969,29 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Dušana Repáka, vedený v N. P. T., D..T.., Č.. Ú.
XXXXXXX/XXXX, S.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom zo dňa 2.12.2002, došlým Krajskému súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa
podľa § 9 ods. 3 písm. k/ OSP, platného a účinného v čase podania návrhu na začatie konania, si
spoločnosť Port Service, a.s. ako žalobca, uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody v sume
18,016.825,24 Eur (542,774.877,- Sk) istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 18% p.a. od 4.4.2002
zo sumy 18,016.825,24 Eur (542,774.887,- Sk) až do zaplatenia a zároveň žiadala priznať nárok na
náhradu trov konania.
Uplatnený nárok spoločnosť Port Service, a.s. ako žalobca odôvodnila tým, že jej ponuka bola
vylúčená z účasti v obchodnej súťaži, ktorú vyhlásil žalovaný dňa 2.1.2002 a ktorej predmetom
bol predaj majetkovej účasti predstavujúci podiel 86,99% podielu na základnom imaní spoločnosti
Slovenská plavba a prístavy, a.s., IČO: 35 705 671, so sídlom Pribinova 24, Bratislava (SPaP).
Oznámenie o tejto súťaži uverejnil žalovaný na svojej internetovej stránke a v niektorých denníkoch.
Spoločnosť Port Service, a.s. sa prihlásila do súťaže, zaplatila registračný poplatok v sume 4.149,24
Eur (125.000,- Sk) a získala od poradcu informačné memorandum. Spoločnosť Port Service, a.s.
následne vypracovala a predložila žalovanému svoju ponuku. Zabezpečenie finančného krytia kúpnej
ceny preukázala spoločnosť Port Service, a.s. predložením zmluvy o splátkovom úvere č. 670/2002,
uzavretej so spoločnosťou Tatra banka, a.s. Žalovaný oznámil žalobcovi, že ním predlžený návrh nebol
do súťaže zaradený, nakoľko nezodpovedal podmienkam verejnej obchodnej súťaže. Predmetnú súťaž
vyhrala spoločnosť Dunaj Service Slovensko, s.r.o., ktorej boli akcie predstavujúce 86,99% základného
imania SPaP predané za celkovú sumu 11,651.065 Eur (351 mil Sk), t.j. podstatne menej ako suma
13,543.118,90 Eur (408 mil. Sk), čo bola cena ponúknutá spoločnosťou Port Service, a.s. V príčinnej
súvislosti s tým, že žalovaný nezahrnul návrh spoločnosti Port Service, a.s. do súťaže, bola spoločnosti

spôsobená škoda v celkovej sume istiny 18,016.825,24 Eur navýšená o zákonný úrok z omeškania z
dôvodu, že táto suma nebola zaplatená riadne a včas a to od 4.4.2002 do zaplatenia, podľa ust. § 369
a §502 Obchod. zák. Žalovaný sa vyjadril k žalobnému návrhu písomným podaním zo dňa 4.6.2003, v
ktorom uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi zaradením do súťaže (§ 284 Obchod. zák.) a výberom
najvhodnejšieho návrhu ((§ 286 Obchod. zák.). Žalovaný sa vyjadril, že návrh predložený spoločnosťou
Port Service, a.s., konkrétne zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy a úverová zmluva, ktoré mali preukazovať
finančné krytie kúpnej ceny, ktorých predloženie s podmienkami súťaže v zmysle Plánu predaja bolo
podmienkou zaradenia súťažného návrhu do súťaže, nespĺňali podmienky súťaže. Úverový prísľub Tatra
banky, a.s. nebol na základe tvrdenia žalovaného vymáhateľný. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 373
a§ 379 Obchod. zák., keď uviedol, že nárok uplatnený spoločnosťou Port Service, a.s. nevznikol.

Na pojednávaní vo veci samej spoločnosť Port Service, a.s. ako žalobca, vzala svoj návrh späť v časti o
zaplatenie 331.939,19 Eur (10,000.000,- Sk). Žalovaný vrátil spoločnosti Port Service, a.s. zábezpeku,
ktorú zaplatila za účasť vo verejnej obchodnej súťaži. V súlade s ust. § 96 ods. 1 a ods. 3 OSP, súd
prvého stupňa konanie v tejto časti uznesením č.k. 36Cb/61/2002 zo dňa 25.10.2004, zastavil.
V konaní na súde prvého stupňa bola podaním zo dňa 10.6.2003 Krajskému súdu v Bratislave
adresovaná výzva žalovaného na vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a to spoločnosti
MINPAR INVESTMENTS Ltd., ktorá pôsobila vo verejnej obchodnej súťaži ako privatizačný poradca a
na základe tvrdenia žalovaného, mala mať právny záujem na výsledku sporu. Súd prvého stupňa vyzval
organizačnú zložku spoločnosti MINPAR INVESTMENTS Ltd . na vyjadrenie k vstupu do konania a
zároveň vyzval Port Service, a.s. ako žalobcu, aby sa vyjadrili k predmetnému návrhu na vstup ďalšieho
účastníka konania na strane žalovaného do konania. Spoločnosť Port Service, a.s. prostredníctvom
splnomocnenej právnej zástupkyne vyslovila nesúhlas so vstupom do konania a vzniesla námietku
neprípustnosti vstupu účastníka do konania na strane žalovaného a návrh na nepripustenie vedľajšieho
účastníka do konania. Konajúci súd uznesením č.k. 36Cb/61/2002 zo dňa 30.9.2003 vstup spoločnosti
MINPAR INVESTMENTS Ltd, organizačná zložka Slovakia, ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, pripustil. Voči tomuto uzneseniu podala spoločnosť MINPAR INVESTMENTS Ltd. v Kanade
odvolanie a NS SR uznesením č.k. 6Obo/55/2004 zo dňa 30.6.2004 napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil na nové konanie. Predmetné uznesenie bolo odôvodnené tým, že MINPAR INVESTMENTS
Ltd., ktorý pôsobil ako privatizačný poradca, nemá právny záujem na výsledku v spore.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci a zistil, že predmetom sporu je zaplatenie sumy
18,016.825,24 Eur (542,774.877,- Sk) titulom náhrady škody a ušlého zisku. Ušlý zisk uplatňuje
žalobca v sume 17,565.885,85 Eur (529,189.877,- Sk) a vynaložené náklady v sume 450.393,39 Eur
(13,585.000,- Sk). Popri istine si spoločnosť Port Service uplatnila aj úrok z omeškania v sume 18%
p.a. od 4.4.2002 do zaplatenia. Škoda mala byť spoločnosti Port Service, a.s. spôsobená porušením
povinnosti žalovaným, ktorý nezaradil návrh spoločnosti do súťaže a to z dôvodu nesplnenia podmienky
na predloženie dokladu na preukázanie finančného krytia kúpnej ceny, nakoľko úverový prísľub Tatra
banky, a.s., poskytnutý spoločnosti Port Service nebol na základe tvrdenia žalovaného vymáhateľný.
Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 Obch. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné splnenie troch zodpovednostných prvkov.
Ide o porušenie povinnosti, kde spoločnosť Port Service, a.s. argumentovala tým, že jej návrh bol
najvýhodnejší v predmetnej obchodnej súťaži a mal byť vyhodnotený ako víťazný. Spoločnosť Port
Service, a.s. nielenže splnila všetky podmienky súťaže, ale navyše ponúkla aj najvyššiu kúpnu cenu.
Na návrh spoločnosti bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie, ktoré Krajský súd v Bratislave
nariadil uznesením č.k. 36Cb/61/2002-216 zo dňa 6.5.2005, ktorým ustanovil spoločnosť Interaudit
Trenčín, spol. s.r.o., Prúdy 23, Trenčín a uložil, aby vypracovala znalecký posudok. Spoločnosť Interaudit
Trenčín, s.r.o. vyhotovila znalecký posudok č. 23/2005, ktorý predložila súdu dňa 7.10.2005, kde znalec
Ing. M.Džupinka, CSc, znalec v odbore ekonomika a podnikanie, zodpovedal na otázky súdu že v
podnikateľskom pláne boli zohľadnené všetky rozhodujúce ukazovatele v danom hospodárskom odvetví
a dokument spĺňa náležitosti v zmysle Plánu predaja. Ďalej znalec uviedol, že vybrané ukazovatele
v podnikateľskom zámere vychádzali z vývoja tržieb minulých rokov a zodpovedajú plánovanej miere
tržieb. Z údajov uvádzaných v podnikateľskom zámere nemožno vierohodne stanoviť mieru primeraného
zisku. Ako však vyplýva z porovnania uvedeného na strane 10 posudku, je miera zisku vo výške
10% v danom podnikateľskom odvetví primeraná. Na tretiu otázku znalec reagoval tým, že ide o
otázku právneho významu, ku ktorej nie je oprávnený. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu

vyjadril k znaleckému posudku písomne a uviedol, že so závermi znaleckého posudku sa stotožňuje v
plnom rozsahu. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že predložený návrh na
uzavretie budúcej kúpnej zmluvy a úverová zmluva preukazujúca finančné krytie kúpnej ceny, ktorých
predloženie v súlade s podmienkami súťaže v zmysle Plánu predaja bolo podmienkou zaradenia do
súťaže, nespĺňali podmienky súťaže a preto nebol návrh do súťaže zaradený. Podľa podmienok súťaže
mohla byť za platenú akceptovateľnú ponuku považovaná len ponuka, ktorá spĺňala všetky podmienky.
V zmysle uvedeného, dôvodom pre nezahrnutie ponuky záujemcu do súťaže bolo nesplnenie čo i
len jednej z podmienok súťaže v zmysle Plánu predaja. Jedna z podmienok súťaže bola povinnosť
záujemcu predložiť návrh textu Zmluvy o budúcej zmluve, pozostávajúcu z vyplnenej záväznej časti textu
zmluvy v zmysle Plánu predaja. Návrh zmluvy musel byť záujemcom, alebo oprávnenou osobou za neho
konať, podpísaný a pravosť podpisu musela byť úradne overená na všetkých rovnopisoch. Spoločnosť
Port Service predložila do súťaže návrh Zmluvy o budúcej zmluve, ktorý bol v rozpore s uvedenými
podmienkami a to tým, že v bode 12 ponuky spol. Port Service, a.s. nebola úradne osvedčeným
podpisom osoby oprávnenej konať v mene spoločnosti. Absentovala podmienka úradného osvedčenia
pravosti podpisu. Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že úverový prísľub
ani samotná zmluva neboli vymáhateľné, pretože úver nebol zročný, nakoľko jeho poskytnutie bolo
podmienené a ku dňu prihlásenia sa žalobcu do súťaže nedošlo splneniu všetkých podmienok. Na tomto
základe súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade s ust. § 284 Obch. zák.,
nakoľko návrh predložený spoločnosťou Port Service, a.s. nezodpovedal uverejneným podmienkam
súťaže a preto nebol zahrnutý do súťaže dôvodne. Pri priznanie nároku na náhradu škody je potrebné
splnenie troch zodpovednostných prvkov a to porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a v konaní nebolo preukázané ani porušenie
právnej povinnosti.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 36Cb/61/2002 zo dňa 9.1.2006 žalobu vo zvyšku nároku, s
poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol
podľa zásady úspechu v spore a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia, s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Proti rozsudku súdu prvého stupňa
podal odvolanie žalobca, ktorý odvolanie odôvodnil tým, že so závermi Krajského súdu v Bratislave
nemožno súhlasiť. Podľa názoru spol. Port Service, a.s. ako žalobcu, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konajúci súd si osvojil argumentáciu, ktorá bola
účelovo vykonštruovaná. Z podmienok súťaže nevyplývala podmienka, že podpis osoby oprávnenej
konať v mene záujemcu, musí byť úradne overený aj v sprievodnom liste, ktorého obsahom bola aj
špecifikácia dokladov predkladaných spoločnosťou Port Service, a.s. Spoločnosť ďalej zdôraznila, že v
zmysle súťažných podmienok na preukázanie súťažného krytia kúpnej ceny mohol záujemca predložiť
budˇ úverovú zmluvu, alebo zmluvu o uzavretí budúcej úverovej zmluvy. Súčasne sa žalobca nestotožnil
so záverom súdu prvého stupňa, že čl.1, bod 10.2 písm. o/, q/ a r/ zmluvy mali byť v rozpore s ust. §
161e/ ods. 1 Obch. zák. Náhrada škody podľa ustanovení Obch. zák. je objektívnou zodpovednosťou,
na základe ktorej sa neuplatňuje princíp či strana, ktorá porušila záväzok, toto porušenie zavinila alebo
nie. Žalobca v odvolaní konštatoval, že žalovaný vylúčením jeho návrhu zo súťaže z dôvodov, ktoré sú
zjavne vykonštruované porušil jej práva, pretože neporušil podmienky súťaže. Toto protiprávne konanie
malo za následok vznik škody, ktorej sa v konaní domáhal Port Service, a.s. ako žalobca a žiadal zmenu
rozsudku súdu prvého stupňa tak, že súd zaviaže žalovaného na náhradu škody spolu s uplatneným
príslušenstvom a trovami súdneho konania, vrátane trov právneho zastúpenia. K odvolaniu sa vyjadril
žalovaný, ktorý zopakoval, že spol. Port Service, a.s. nesplnila podmienky vyžadované vyhlasovateľom
verejnej obchodnej súťaže. Ďalej uviedol, že výška kúpnej ceny je len jedným z viacerých kritérií a
to až pri výbere najvhodnejšieho návrhu zo všetkých do súťaže zahrnutých návrhov, teda návrhov,
ktoré splnili všetky podmienky súťaže. Spoločnosť Port Service, a.s. ako záujemca, na základe tvrdenia
žalovaného nemala splniť viaceré podmienky súťaže. Žalovaný poukázal na jeho oprávnenie odmietnuť
všetky predložené návrhy. Ďalej poukázal na ust. § 44 ods. 2 Obč. zák., na základe ktorého prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý obsahuje dodatky, výhrady alebo obmedzenie, ako aj iné zmeny je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Ak žalovaný neakceptoval časť návrhu v bode 12
ponuky žalobcu, nemohol akceptovať ani jeho ponuku ako celok.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací, potvrdil rozsudkom č.k. 2Obo/175/2007 zo dňa 6.2.2008 rozsudok
Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy odvolacieho
konania. Najvyšší súd SR ako súd odvolací v podstatnej miere odkázal na správne dôvody napadnutého
rozhodnutia, ktoré si osvojil a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 OSP. Dôvody

napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplnil v tom zmysle, že podľa § 28 ods. 8 zák.č. 92/1991
v znení neskorších predpisov vydalo Prezídium žalovaného dňa 12.2.2001, rozhodnutie č. 941/2001,
ktoré v bod C ukladá naloženie s 86,99% podielom akcií predajom vo verejnej obchodnej súťaži.
Rozhodnutie zároveň stanovilo podmienky, kritériá a účastníkov verejnej obchodnej súťaže. Tieto
podmienky a kritériá bol žalovaný ako vyhlasovateľ povinný premietnuť do zverejnených podmienok
súťaže. Žalovaný v súlade s dotknutými ustanoveniami Obchod. zák. vyhlásil dňa 16.3.2001 verejnú
súťaž na predaj 2,214.218 ks akcií spoločnosti SPaP, uverejnenú v dennej tlači a na internetovej stránke
žalovaného. Odvolací súd vyslovil názor, že v žalobe nebolo preukázané porušenie povinnosti ako
základ uplatneného nároku a v zmysle uvedeného výška škody a ostatné nároky nemohli obstáť.
Odvolací súd taktiež vyslovil názor, že do výberového konania súd nemôže zasahovať a nemôže skúmať
jeho podmienky. Na základe názoru Najvyššieho súdu SR sa mohla spoločnosť Port Service, a.s.
domáhať súdnej ochrany iba v prípade, ak by súťaž vyhrala a jej práva by neboli uspokojené. Nakoľko
o taký prípad nešlo, v prejednávanej veci súd nemohol poskytnúť právnu ochranu.

Na podnet žalobcu podal Generálny prokurátor SR v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu
prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie podľa ust.§ 243e ods.
1 OSP v spojení s § 243f ods. 1 písm.c/ OSP, ktorým žiadal, aby dovolací súd rozsudky súdov nižších
stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení mimoriadneho dovolania
uviedol, že konajúce súdy sa v prejednávanej veci neriadili zákonnými ustanoveniami najmä § 1, § 2
OSP, ust. § 281, § 282 ods. 1 a 2, § 284 ods. 1, § 344 a § 356 ods. 1, § 373 a § 757 Obchod. zák. a ust.
§ 41 Obč. zák. a podanie mimoriadneho dovolania vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených
záujmov účastníka konania na strane žalobcu, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Generálny prokurátor SR vyslovil názor, že ponuka predložená spoločnosťou Port service, a.s. bola v
súlade s uverejnenými podmienkami súťaže a dokonca aj s neuverejneným Plánom predaja. Žalovaný
porušil právnu povinnosť zaradiť návrh spoločnosti Port Service, a.s. do súťaže a vyhodnotiť ju
objektívnym porovnaním s druhým predloženým súťažným návrhom. Uvedené pochybenie súdov malo
za následok že neskúmali ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, najmä otázku príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaným a vznikom škody.

Najvyšší súd SR ako súd dovolací, sa stotožnil s názorom Generálneho prokurátora SR že sú splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania, preskúmal rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj
odvolacieho súdu a bez nariadenia dovolacieho konania v napadnutom rozsahu dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je dôvodné a uznesením č.k. 1MObdo V/5/2009-336 zo dňa 31.3.2011 rozsudok
súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové
konanie. Zároveň konštatoval pochybenie súdov prvého a druhého stupňa v tom, že sa nedostatočne
riadili ustanoveniami §1, §2 OSP ust. § 281, § 282 ods. 1 a 2, § 284 ods. 1, § 344 a § 356 ods.
1, § 373 a § 757 Obchod. zák. a ust. § 41 Obč. zák - nesprávne posúdenie veci. K mimoriadnemu
dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval správnosť rozsudkov súdov nižšieho stupňa a žiadal
mimoriadne dovolanie zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. S poukazom na ust. § 282
Obch. zák. prezentoval, že vyhlásenie súťaže spĺňalo všetky obligatórne náležitosti v zmysle zákonnej
úpravy, pričom fakultatívne náležitosti, teda podmienky ktorými vymedzil žalovaný obsah ponúk, boli
dané Plánom predaja, ktorý bol dostupný každému záujemcovi. Podľa názoru žalovaného, mal byť
nesúlad s fakultatívnymi podmienkami súťaže, vymedzenými v Pláne predaja tým, že časť návrhu
zo strany žalobcu nebola krytá úradne overeným podpisom, pretože spol. Port Service, a.s. predložila
špecifické podmienky, ktoré podľa samotného prejavu mali byť súčasťou návrhu predloženého v prílohe.
Žalovaný tvrdil, že pre splnenie podmienky mali úradným podpisom overené obe listiny, teda návrh,
aj príloha.

K názoru generálneho prokurátora, že časť návrhu predložená spoločnosťou Port Service, a.s. mala byť
len sprievodným listom, v ktorom Port Service upozornil na zákonnú povinnosť odstúpenia od zmluvy
podľa ust. § 356 Obch. zák. z dôvodu podstatnej zmeny okolností za ktorých sa zmluva uzavrela, ako
aj § 292 o ods. 5 Obch. zák. a § 49a Obč. zák. uviedol, že hoci sa jedná o kogentné ustanovenia,
ktoré v zmluvnom vzťahu platia aj v takom prípade, že by neboli v zmluve výslovne uvedené. Svojou
podstatou sú takéto ustanovenia náležitosťou zmluvy, ktoré obsahovo patria do samotnej zmluvy
a nie do sprievodného listu. V súvislosti s ďalšou námietkou jednoznačnosti formulácie podmienky
finančného krytia v zmysle Plánu predaja žalovaný uviedol, že podmienka uvedená na „strane 70 Plánu
predaja - doklad musí byť právne záväzný a vymáhateľný“, sa týkala posúdenia návrhu predloženého

záujemcom, ktorá závisela od podmienok stanovených žalovaným ako vyhlasovateľom súťaže, na
rozdiel od podmienky uvedenej na strane „72 Plánu predaja - záväznosť a dôveryhodnosť dokladu
preukazujúceho finančné krytie ceny“, ktorá bola kritériom pre posúdenie výhodnosti predloženej
ponuky, teda ponuky, ktorá obsahovala všetky náležitosti stanovené žalovaným ako vyhlasovateľom
súťaže a nebola vyhodnotená ako neplatná. Čo sa týka vymáhateľnosti predloženej zmluvy, žalovaný
poukázal na skutočnosť, že úverový prísľub zo strany banky ani samotný záväzok uvedený v zmluve
nebol vymáhateľný, pretože nebol splatný, nakoľko poskytnutie úveru bolo podmienené viacerými
odkladacími podmienkami a ku dňu prihlásenia záujemcu - spol. Port Service, a.s. do súťaže, nedošlo
k splneniu všetkých podmienok uvedených v zmluve, pričom ich splnenie bolo podmienkou čerpania
úveru. Spoločnosť ku dňu predloženia ponuky údajne nepreukázala, že tieto podmienky splní a teda
dôjde reálne k poskytnutiu úveru. Žalovaný poukázal na to, že čl. 1 bod 10.2 zmluvy o splátkovom
úvere, predložený spoločnosťou Port Service, a.s., smerovalo k porušeniu zákazu uvedeného v ust. §
161e Obch. zák., čo malo za následok nesplnenie podmienky právnej záväznosti predloženej zmluvy.
Žalovaný konštatoval, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 373 Obchod. zák., nakoľko
vyhlásenie verejnej súťaže nie je návrhom na uzavretie zmluvy, ale iba verejné vyhlásenie voči
neurčitému okruhu osôb, ktorého cieľom je výber najvhodnejšej ponuky na uzavretie zmluvy. Podľa
názoru žalovaného nedošlo ani k porušeniu § 757 Obchod. zák., nakoľko pri vyhlasovaní súťaže
žalovaný splnil všetky podmienky stanovené § 282 Obchod. zák. a pri vyhodnotení ponuky postupoval
žalovaný podľa ust. § 284 Obchod. zák., na základe ktorého návrh môže zahrnúť do súťaže len keď
jeho obsah zodpovedá uverejneným súťažným podmienkam.

Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31.3.2011 č.k. 1MObdoV/5/2009-336, vyslovil právny názor, ktorým
sú súdy prejednávajúce predmetnú právnu vec v celom rozsahu viazané. Dovolací súd konštatoval
pochybenie, ktoré spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci jednak nesprávnym výkladom
správne aplikovaných ustanovení Obch. zák., konkrétne § 282, § 284 ods. 1, § 286 ods. 1, § 373 Obch.
zák. a jednak opomenutím aplikácie ustanovení § 344, § 356 ods. 1, § 757 Obch. zák. a ustanovenia §
41 Obč. zák., ktorých náležitá aplikácia bola nevyhnutná pre riešenie prejednávanej právnej veci.

Nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie triády
podmienok: a) porušenie povinnosti; b) vznik škody; c) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a
vznikom škody (tzv. kauzálny nexus). Pre vedenie súdneho sporu bolo nevyhnutné ustáliť skutočnosť,
či bola porušená povinnosť, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Konajúce súdy nesprávne posúdili
otázku, či súťažný návrh spoločnosti Port Service, a.s. spĺňal podmienky súťaže a následne otázku, či
žalovaný porušil právnu povinnosť zaradiť návrh do súťaže a vykonať vyhodnotenie jeho výhodnosti
porovnaním s ostatnými prihlásenými návrhmi.
Dôvodnosť uplatneného nároku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tom, že bez
opory v platnom právnom poriadku konštatoval, že záujemca sa mohol domáhať ochrany svojich práv
výlučne v prípade, že by bol verejnú súťaž vyhral a bol by ako súťažiteľ vybraný a pritom by jeho práva
neboli uspokojené. Takýto postup by mal za následok odňatie výkonu spravodlivosti, čo je porušením
ústavného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, vyslovil právny názor, že sa nemožno stotožniť s
názorom súdu, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že neprišlo k porušeniu právnej povinnosti na strane
žalovaného, teda nemá byť splnený predpoklad jeho zodpovednosti za škodu s odôvodením, že osobitný
predpis, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb.) ukladá žalovanému povinnosť postupovať za určitých okolností
pri výbere zmluvného partnera podľa dotknutých ustanovení Obch. zák. o obchodnej verejnej súťaži. To
neznamená, že na konanie žalovaného nie sú aplikovateľné ustanovenia § 373 a § 757 Obch. zák. o
zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti.
Ak žalovaný po tom, čo vyhlásil verejnú obchodnú súťaž porušil niektorú právnu povinnosť ustanovenú
Obch. zák., zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti.
Porušením právnej povinnosti je aj porušenie právnej povinnosti prijať ten súťažný návrh, ktorý spĺňa
uverejnené podmienky súťaže a ktorý je pre vyhlasovateľa objektívne najvýhodnejší v zmysle ust. § 284
ods. 1 a § 286 ods. 1 Obch. zák. V prvom rade dovolací súd posudzoval, či žalovaný porušil svoju právnu
povinnosť tým, že návrh žalobcu nezaradil do súťaže.

Dovolací súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z oznámenia žalovaného o vyhlásení
verejnej obchodnej súťaže je skutočne zrejmé, že text informácie o podmienkach účasti v súťaži je
skrátenou verziou Plánu predaja, ktorý uverejnený nebol. Ustanovenie § 282 Obch. zák. vyžaduje

uverejnenie podmienok súťaže vhodným spôsobom a od tu uvedenej zákonnej podmienky sa nemožno
odchýliť. Vyhlasovateľ súťaže je povinný zahrnúť do súťaže všetky predložené návrhy. Podľa ust. § 284
ods. 1 Obch. zák. môže byť vylúčený len ten návrh, ktorý nezodpovedá uverejneným podmienkam.

Konajúci súd v prejednávanej veci posudzoval súlad súťažného návrhu s Plánom predaja, ktorý
zverejnený nebol, čím sa žalovaný odchýlil od kogentného ustanovenia § 282 Obchodného zákonníka.
Návrh predložený spoločnosťou Port Service, a.s. nebol v rozpore s uverejnenými podmienkami súťaže.
Súd prvého stupňa pochybil v tom, že nezahrnul návrh spoločnosti Port Service, a.s. do súťaže, čo
odôvodnil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, nesúladom medzi predloženým návrhom
a neuverejnenými podmienkami predaja, ktoré boli obsahom Plánu predaja.
Súdmi a žalovaným označený nesúlad súťažného návrhu žalobcu s podmienkami súťaže Generálny
prokurátor SR zhrnul do triády : 1. nesúlad - časť návrhu nebola krytá úradne osvedčeným podpisom; 2.
nesúlad - návrh zmluvy sa odchýlil od podmienok súťaže svojim obsahom; 3. nesúlad - úverová zmluva
predložená žalobcom nebola vymáhateľná a nepodmienená, t.j. že nespĺňala náležitosti garancie na
zaplatenie kúpnej ceny v zmysle podmienok súťaže.
Prvé dva nesúlady mali spočívať v tom, že spoločnosť Port Service, a.s. v bode 12 ponuky (sprievodný
list) uviedla, za akých okolností môže odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve, ktorej návrh k sprievodnému
listu priložil, podpísal a podpis úradne osvedčil. Spoločnosť Port Service, a.s. v bode 12 ďalej uviedla,
kedy jej nevzniká povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu. Podpis zástupcu spoločnosti Port Service, a.s. na
sprievodnom liste nebol úradne osvedčený.
Skutočnosť, že spoločnosť Port Service, a.s. v sprievodnom liste poukázala na zákonnú možnosť
odstúpiť od zmluvy s poukazom na ust. § 356 Obch. zák. (podstatnej zmeny okolností za ktorých sa
zmluva uzavrela) nie je odchýlením od podmienok verejnej obchodnej súťaže. Obchodný zákonník
upravuje pre obchodné záväzkové vzťahy zásadu rébus sic stantibus, ktorou sa prelamuje zásada
pacta sunt servanda. Zmluvná strana je oprávnená odstúpiť od zmluvy v prípade, ak sa podstatným
spôsobom zmenia okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela. Z uvedeného dôvodu nie je možné bod 12
sprievodného listu vyhodnotiť ako odchýlenie sa od podmienok uvedených v Pláne predaja, nakoľko sa
jedná o deklaráciu práva upraveného v platnom právnom poriadku. Z rovnakého dôvodu ani nemožno
požadovať, aby bol podpis na sprievodnom liste úradne osvedčený, nakoľko dotknuté vyhlásenie
nemožno klasifikovať ako zmluvné dojednanie, ale právo, ktoré priznáva platný právny poriadok.
Tretí nesúlad, ktorý nesprávne konštatovali súdy, je domnelá absencia garancie zaplatenia kúpnej ceny,
čo odôvodnili, že predložená úverová zmluva nezodpovedala podmienkam uvedeným v Pláne predaja,
konkrétne minimálne v čl. I bod 10.2, nakoľko tieto ustanovenia mali smerovať k porušeniu zákazu
uvedeného v § 161e Obch. zák. Tu uvedený záver je dôsledkom opomenutia aplikácie ust. § 41 Obč.
zák., teda ak by niektoré ustanovenia úverovej zmluvy boli v rozpore s ust. § 161e Obch. zák., toto
nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy.

Dovolací súd dospel k záveru, ktorý svedčí v prospech žalobcu, že Plán predaja nie je jednoznačný
v tom, či záujemca je alebo nie je povinný predložiť záväzný doklad preukazujúci krytie kúpnej ceny.
Nejednoznačnosť je spôsobená tým, že na strane 70 Plánu predaja žalovaný uviedol, že „doklad musí
byť právne záväzný a vymáhateľný“ a na strane 72 uvádza „záväznosť a dôveryhodnosť dokladu
preukazujúceho finančné krytie kúpnej ceny“ pokladá Plán predaja za hodnotiace kritérium pre výber
jednej z viacerých ponúk. V prípade ak sa jedná o tzv. hodnotiace kritérium nemôže byť zároveň aj
podmienkou účasti vo verejnej obchodnej súťaži.
Dovolací súd vyslovil právny názor, že ponuka predložená spoločnosťou Port Service, a.s.bola v súlade
s uverejnenými podmienkami súťaže a dokonca aj v súlade s neuverejneným Plánom predaja. Uvedené
malo za následok porušenie právnej povinnosti zaradiť návrh spoločnosti Port Service, a.s. do súťaže a
tento vyhodnotiť objektívnym porovnaním s druhým predloženým súťažným návrhom. Uvedené malo za
následok, že konajúce súdy nevyhodnotili vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti a vznikom škody. Dovolací súd vyslovil záver, že pre posúdenie príčinnej súvislosti bude
nevyhnutné skutkovo a právne vyhodnotiť, či by návrh predložený spoločnosťou Port Service, a.s. za
predpokladu, že by bol do súťaže zaradený, musel byť žalovaným vyhodnotený ako najvýhodnejšia
ponuka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, ustálil porušenie povinnosti žalovaným a
konštatoval, že ponuka spoločnosti Port Service, a.s. mala byť zaradená do súťaže.
Po ustálení splnenia podmienok súťaže spoločnosťou Port Service, a.s. dovolací súd zaviazal súd
prvého stupňa skutkovo a právne vyhodnotiť, či by návrh spoločnosti Port Service, a.s. musel byť
žalovaným vyhodnotený ako najvýhodnejšia súťažná ponuka.

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa, po vrátení veci na ďalšie konanie, opätovne vec
prejednal, vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní vyniesol dňa 24.5.2012 rozsudok
č.k. 10 Cb/1/2011-556, ktorým návrhu spoločnosti Port Service, a.s. ako žalobcu v celom rozsahu vyhovel
a zaviazal žalovaného na náhradu trov súdneho konania v súlade so závermi dovolacieho súdu, ktorý
ho zaviazal rozhodnúť o trovách pôvodného konania aj dovolacieho konania.

V časti trov súdneho konania vydal Krajský súd v Bratislave opravné uznesenie č.k. 10 Cb/1/2011-584,
ktorým opravil zjavnú chybu v písaní v druhom odseku rozsudku č.k. 10 Cb/1/2011-556 zo dňa 24.5.2012.

Rozsudkom č.k. 10Cb 1/2011-556 zo dňa 24.5.2012 Krajský súd v Bratislave zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 17.684.886, 38 Eur spolu s úrokom z omeškania 18% p.a. zo sumy 18.016.825,24
Eur od 5.4.2002 do 12.2.2002, spolu s úrokom z omeškania 18 % p.a. zo sumy 17.684.886,38 Eur od
13.4.2002 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia, celkom v sume 915.564,87 Eur, na účet
právneho zástupcu JUDr. Dušana Repáka do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave vydal dňa 24.4.2013 opravné uznesenie č.k. 10Cb/1/2011-622, ktorým opravil
záhlavie rozsudku č.k. 10 Cb/1/2011-556 zo dňa 24.5.2012 v časti právneho zástupcu žalovaného.

V ďalšom Krajský súd v Bratislave vydal dňa 27.5.2013 uznesenie č.k. 10Cb 1/2011-624, ktorým opravil
číslo konania opravného uznesenia zo dňa 24.4.2013 č.k. 10Cb/1/2011-622.

Konajúci súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 373, § 374 Obch. zák. Ďalej uviedol,
že nevyhnutným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je kumulatívne splnenie
podmienok 1. porušenie povinnosti; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody, tzv. kauzálny nexus.

Krajský súd v Bratislave konštatoval, že v prípade ak ponuka, ktorá splnila podmienky súťaže nebola
zaradená do súťaže, je toto konanie porušením povinnosti žalovaným, ktoré zakladá nárok podľa ust.
§ 373 Obch. zák. Ustanovenie § 373 Obch. zák. sa aplikuje vždy v prípade zodpovednosti za škodu
spôsobenú porušením povinnosti, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu, ktorý má obchodnoprávnu
povahu. V konaní súd konštatoval porušenie povinnosti žalovaným a vyporiadal sa s argumentáciou
dovolacieho súdu, ktorého názorom je v celom rozsahu viazaný. V súvislosti so záväznosťou ponuky
Krajský súd v Bratislave poukázal na čestné vyhlásenie, podľa § 4 zákona č. 221/1991 Zb. o
preukazovaní pôvodu finančných prostriedkov pri privatizácii, ktoré sa nachádza na č.l. 66 „Ponuky“.
V ďalšom súd konštatoval, že úverová zmluva je v každom prípade, ak je úverovým veriteľom banka
produktom banky, do obsahu ktorého má klient minimálnu možnosť zasiahnuť a prípadnú neplatnosť
niektorých ustanovení (ktoré nemajú dopad na neplatnosť zmluvy ako celku) nemožno vykladať na
ťarchu úverového dlžníka.

Krajský súd v Bratislave skúmal, či existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody, kedy dospel k záveru, že za najvýhodnejšiu ponuku sa považuje ponuka, ktorá prináša najvyššiu
výťažnosť z predaja, pričom je rozhodujúce vzájomné hodnotenie kritérií. Výška kúpnej ceny predstavuje
50% váhy kritéria, promptnosť platby kúpnej ceny, závažnosť a dôveryhodnosť dokladu preukazujúceho
finančné krytie ceny, výška prvej splátky a spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok 30% váha kritérií,
skúsenosti v oblasti vodnej dopravy 10 % a podnikateľský zámer 10 %.
V súťaži boli dvaja záujemcovia. Spoločnosť Port Service, a.s. a Dunajservis Slovensko, s.r.o.
Spoločnosť Port Service, a.s. ponúkla kúpnu cenu 408.000.000,- Sk a Dunajservis Slovensko, s.r.o.
sumu 351.000.000,- Sk, teda spoločnosť Port Service, a.s. ponúkla sumu o 57.000.000,- Sk vyššiu, ako
druhý záujemca.
Ďalším hodnotiacim kritériom bola promptnosť platby kúpnej ceny, záväznosť a dôveryhodnosť dokladu
preukazujúceho finančné krytie ceny, výška prvej splátky, spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok.
Obidvaja záujemcovia uviedli rovnakú lehotu 15 dní od podpísania zmluvy o odplatnom prevode, teda
váha kritéria sa pomerne rozdelila medzi obidvoch uchádzačov v rovnakom pomere - každý po 15 %.
Ďalšie kritéria skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov a vodnou cestou a
Podnikateľský zámer, ktorých váha bola rovnaká 10 %, toto konajúci súd opätovne pomerne rozdelil
medzi záujemcov v pomere 1:1.

Krajský súd v Bratislave v ďalšom vyhodnotil znalecký posudok, ktorý vyhotovila spoločnosť
INTERAUDIT Trenčín, spol. s r.o., z ktorého vyhodnotil mieru zisku v danom odvetví a posudzoval
jej primeranosť. Súd vychádzal z 10% zisku, ktorý bol uvedený v podnikateľskom zámere a ktorý je
v danom odvetví primeraný. Za roky 2002 až 2007 je 10% predpokladaných tržieb predstavuje sumu
26.923.992,57 Eur (811.112.200,- Sk), čo po zohľadnení dane z príjmu v rozhodujúcom období v sadzbe
25% predstavuje sumu predpokladaného čistého zisku 20.192.994,42 Eur (608.334.150,- Sk), čo je
k akciám zodpovedajúcim 86,99 % podielu na základnom imaní žalovaná suma v časti ušlého zisku
17.684.886,38 Eur (529.189.877,- Sk)
V časti ušlého zisku vyhodnotil, že náklady vynaložené spoločnosťou Port Service, a.s. boli vynaložené
dôvodne v celkovej sume 119.000,12 Eur (3.585.000,- Sk) súd konštatoval dôvodnosť uplatneného
nároku, ktorý pozostáva zo spracovateľského poplatku, poplatku za vystavenie úverovej zmluvy,
vypracovanie due diligence, finančný poradca a mediálne kampaň) tak ako ho v konaní vyčíslila a
preukázala spoločnosť Port Service, a.s.

Žalovaný sa nezúčastnil pojednávania vo veci samej nariadenom na deň 24.5.2012, svoju neprítomnosť
ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 24.5.2012 a žiadal pojednávanie odročiť. Konajúci súd s
poukazom na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 68/1998 zo dňa 13.1.1999, s poukazom na ustanovenie
§ 119 ods. 2 OSP a časovú postupnosť úkonov vykonaných žalovaným vo veci konal a rozhodol bez
prítomnosti žalovaného na pojednávaní konanom dňa 24.5.2012.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 10 Cb/1/2011-556 zo dňa 24.5.2012, napadol žalovaný v
celom rozsahu odvolaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.6.2012 z dôvodov, že v
konaní malo dôjsť k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP a z dôvodu, že Krajský súd v
Bratislave neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, ktoré mali byť navrhnuté a sú
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností § 205 ods. 2 OSP. Krajský súd v Bratislave mal na
základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 OSP.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205
ods. 2 písm. f) OSP. Žalovaný v ďalšom namietal nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť rozsudku
Krajského súdu zo dňa 24.5.2012 č.k. 10 Cb/1/2011-556.
Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia konštatoval žalovaný v tom, že Krajský súd v Bratislave
absolútne nedostatočne, bez akéhokoľvek logického usporiadania odôvodnil svoj rozsudok, keď
konštatoval porušenie povinnosti žalovaného zahrnúť ponuku (návrh) spoločnosti Port Service,
a.s. do súťaže bez bližšieho právneho zdôvodnenia a posúdenia. Prvostupňový súd na základe
tvrdenia žalovaného vôbec nevysvetlil ako dospel k vzniku škody, najmä ušlého zisku a prečo ušlý
zisk nezohľadnil výšku ponúknutej kúpnej ceny. Rovnako sa prvostupňový súd nijakým spôsobom
nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a škodou.
Žalovaný ďalej poukázal ustálenú právnu teóriu a judikatúru, podľa ktorej na existenciu príčinnej
súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou sa vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok,
najmä vecná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou musí byť vzťahom
príčiny a následku, priamy a bezprostredný vzťah medzi príčinou a jej následkom. Príčinnú súvislosť
nemožno vyvodzovať z niečoho, čo samé o sebe je už dôsledkom škodnej udalosti a škodlivý následok
by nastal bez konania škodcu.
Žalovaný namietal obsah znaleckého posudku č. 23/2005, kedy súd nesprávne vyvodil závery o 10 %
predpokladanom zisku, a vo vzťahu k ušlému zisku sa súd prvého stupňa nezaoberal celkovým dopadom
na majetkovú sféru žalobcu.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, vtedy spoločnosť Port Service, a.s. a žiadal konajúci súd,
aby o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdí.
Vyslovil názor, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď vo veci konal a rozhodol. Žalovaný sa
mal na pojednávanie dostaviť, čo neurobil ani prostredníctvom zástupcu a sám uvedeným úkonom
(nekonaním) prezentoval postoj k prejedávanej veci. Spoločnosť Port Service, a.s. ako žalobca vo
vyjadrení ďalej uviedla, že dovolací súd ustálil porušenie povinnosti žalovaným a konštatoval, že
ponuka mala byť zaradená do súťaže. Ďalej poukázal na to, že neprináleží prvostupňovému súdu, aby
preskúmaval správnosť a dôvodnosť záverov dovolacieho súdu, ktorými je v celom rozsahu viazaný.
Zámer žalovaného bol zrejmý, vylúčiť spoločnosť Port Service, a.s. zo súťaže. V zmysle uvedeného,
vzhľadom na charakter spôsobenej škody neexistovali iné opatrenia, ktoré by akokoľvek efektívne
túto mohli eliminovať. Podľa názoru spoločnosti Port Service, a.s. je uplatnený nárok na náhradu

škody jednoznačný a nespochybniteľný, tento potvrdil znalecký posudok, ktorý bol vykonaný v priebehu
súdneho sporu.

Najvyšší súd SR odvolaniu žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.5.2012
č.k. 10 Cb/1/2011-556 vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil uznesením zo dňa 17.12.2013, č.k.
2Obo /45/2013.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, pri prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania a konštatoval
porušenie práva žalovaného podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) OSP, nakoľko konajúci súd mal na
základe žiadosti právneho zástupcu žalovaného odročiť pojednávanie a zároveň z dôvodu, že rozsudok
súdu prvého stupňa nie je dostatočne odôvodnený.

Odvolací súd v uznesení poukázal na skutočnosť, že všeobecný súd musí rešpektovať právo každého
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov a ochranou
proti takémuto uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo
dňa 23.6.2004).

Najvyšší súd SR konštatoval, že súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ust.
§ 157 ods. 2 OSP, čím účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. Napadnuté rozhodnutie
bolo nepreskúmateľné, súd prvého stupňa musí v ďalšom uviesť, ktoré dôkazy predložené zo strany
žalobcu považuje za relevantné a ktoré dôkazy za také nepovažuje a z akého dôvodu a tieto dôkazy
vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, čo vyšlo za konania najavo.

Žalovaný sa v opätovnom konaní na súde prvého stupňa vyjadril vo veci samej podaním zo
dňa 10.4.2014, ktorým žiadal žalobu zamietnuť, toto odôvodnil nesprávnym názorom dovolacieho
súdu v časti porušenia povinnosti, absencie vzniku škody (predložený podnikateľský zámer má byť
nepostačujúcim na výpočet ušlého zisku a vzhľadom na kúpnu cenu, ktorá prevyšovala vyčíslenú
škodu), ako aj absencie vzniku príčinnej súvislosti (neexistencia vecnej súvislosti ako aj priameho a
bezprostredného vzťahu medzi príčinou a následkom) a poukázal na to, že žalobca sa mal domáhať
svojej ochrany inými prostriedkami ochrany práva (žaloba o určenie neplatnosti zmluvy alebo o
nahradenie prejavu vôle). Žalovaný označil žalobu za nezrozumiteľnú a nedôvodnú.

V ďalšom spoločnosť Port Service, a.s. ako žalobca podaním zo dňa 15.4.2014 žiadala o oslobodenie od
súdnych poplatkov s poukazom na ust. § 138 ods. 1 OSP, kedy svoj návrh odôvodnila zlou ekonomickou
a hospodárskou situáciou spoločnosti.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 10 Cb 1/2011-714 zo dňa 5.6.2014, návrh na oslobodenie
od súdnych poplatkov zamietol. Konajúci súd dopsel k záveru, že poplatkovú povinnosť si už žalobca
splnil a nakoľko žalobcovi nevznikla ďalšia poplatková povinnosť, súd návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov zamietol ako nedôvodný.

Konajúci súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 31.7.2014, na ktorom spoločnosť Port Service, a.s.
navrhla zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Návrh odôvodnila s poukazom na ustanovenia
§ 92 ods. 2 a 3 OSP nakoľko po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa.

Dňa 27.5.2014 spoločnosť Port Service, a.s. uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je
predmetom tunajšieho súdneho sporu, so spoločnosťou SONMAZI INVEST Ltd. Spoločnosť Port
Service, a.s. doložila do súdneho spisu predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky a súhlas spoločnosti
SONMAZI INVEST Ltd. ( ktorá vstúpila do konania na strane navrhovateľa).

Na pojednávaní konanom dňa 31.7.2014 Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie, ktorým pripustil, aby
z konania 10Cb 1/2011 vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť Port Service, a.s. a na jeho miesto vstúpila
spoločnosť SONMAZI INVEST Ltd.

V ďalšom priebehu konania, nový účastník na strane žalobcu, spoločnosť SONMAZI INVEST Ltd.
požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, kedy nárok odôvodnila vznikom poplatkovej povinnosti,

ktorá by mohla nastať po jej vstupe do konania na strane žalobcu, ďalej poukázal na hospodárske
pomery, ktoré preukázal listinnými dokladmi (zoznamom majetku, zoznamom aktív a uvedením pasív
spoločnosti).

Krajský súd v Bratislave vydal dňa 7.8.2014 uznesenie č.k. 10 Cb 1/2011-754, ktorým priznal žalobcovi
SONMAZI INVEST Ltd. oslobodenie od súdnych poplatkov.
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa vzhľadom na doterajší priebeh konania a vykonané
dokazovanie, právny názor tzv. dovolacieho súdu vec znova prejednal a žalobcovi priznal uplatnený
nárok na náhradu škody spolu s príslušenstvom, nakoľko sa domnieva, že tento je dôvodný v celom
rozsahu a sú splnené zákonné predpoklady pre priznanie uplatneného nároku.

Krajský súd v Bratislave vykonal vo veci dokazovanie. Pri vydaní rozhodnutia vychádzal z listinných
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise vrátane znaleckého dokazovania.
Súd sa oboznámil s výpisom z obchodného registra spoločnosti Port Service, a.s. ako pôvodného
účastníka konania na strane žalobcu, ktorý predložil ponuku vo verejnej obchodnej súťaži žalovaného.
Ďalej sa oboznámil s výpisom z obchodného registra žalovaného, Oznámením žalovaného o vyhlásení
obchodnej verejnej súťaže (zdroj internet: www.natfund.gov.sk ), SEKCIA
I - Informácie o podmienkach v obchodnej verejnej súťaži, Ponuka spoločnosti Port Service, a.s.
predložená žalovanému, Oznámenie žalovaného o nezaradení spoločnosti Port Service, a.s. do súťaže
a so záverom znaleckého posudku, ktorý v súdnom konaní vyhotovil súdom ustanovený znalec
spoločnosť INTERAUDIT TRENČÍN spol. s r.o., Prúdy 23, 911 05 Trenčín, č. 23/2005, ktorý bol
predložený súdu dňa 7.10.2005, vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Džupinkom, CSc., znalcom v
odbore ekonomika a podnikanie konateľom spoločnosti INTERAUDIT TRENČÍN spol. s r.o.

Na základe vykonaného dokazovania a vzhľadom na doterajší priebeh konania konajúci súd ustálil
nasledovný skutkový a právny stav, ktorý preukazuje dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

Žalobca sa v súdnom konaní domáha nárokov z titulu zodpovednosti žalovaného za porušenie právnej
povinnosti zaradiť návrh spoločnosti Port Service, a.s. (právny predchodca žalobcu v súdnom konaní)
do súťaže a tento vyhodnotiť s druhým predloženým návrhom (porušenie povinnosti žalovaného podľa
ust. § 284 ods. 1 a § 286 ods. 1 Obchodného zákonníka).

Podľa ust. § 284 ods. 1 Obchodného zákonníka návrh možno zahrnúť do súťaže len keď jeho obsah
zodpovedá uverejneným podmienkam súťaže. Od podmienok súťaže sa návrh môže odchýliť len v
rozsahu, ktorý podmienky súťaže pripúšťajú.

Podľa ust. § 286 ods. 1 Obch. zák. vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov a oznámi
jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré určujú podmienky súťaže.

Podľa § 263 ods. 1 Obch. zák. sa strany nemôžu odchýliť od ustanovení tretej časti Obchodného
zákonníka alebo jej ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení ... § 276 až § 289 Obchodného
zákonníka.

Podľa § 757 Obch. zák. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených
Obch.zák. platia obdobne ust. § 373 a nasl. Obch. zák..

Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladom pre aplikáciu danej zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti stanovenej
Obch.zák., vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti stanovenej a vznikom škody.
Zákon priznáva aj pre prípad splnenia všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu možnosť
vyvinenia sa povinnej osoby, tzv. liberačné dôvody, v prípade ak táto povinná osoba preukáže existenciu
okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa ust. § 374 Obch. zák..

Súd prvého stupňa je v konaní po vrátení veci viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý
vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 1MObdV/5/2009 zo dňa 31.3.2011 a právnym

názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky zo dňa
17.12.2013 č.k. 2 Obo 45/2013.

Dovolací súd ustálil porušenie povinnosti žalovaným zaradiť návrh (ponuku) spoločnosti Port Service,
a.s. do súťaže a vyhodnotiť ho objektívnym porovnaním s druhým predloženým súťažným návrhom,
ktorý predložila spoločnosť Dunajservis Slovensko, s.r.o. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu
SR ako súdu dovolacieho, ktorý zdôraznil odvolací súd, v ďalšom konaní je potrebné skúmať ostatné
predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, najmä otázku príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Pre zistenie príčinnej súvislosti bude nevyhnutné
skutkovo a právne vyhodnotiť, či návrh (ponuka) spoločnosti Port Service, a.s. za predpokladu, že by
bola do súťaže zaradená, musela byť žalovaným vyhodnotená ako najvýhodnejšia ponuka.

Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Žalobca sa v konaní domáha náhrady
škody, ktorá pozostáva zo skutočnej škody (damnum emergens) 119.000,12 Eur (3.585.000,- SKK) a
ušlého zisku (lucrum cessans) 17.565.885,85 Eur (529.189.877,- Sk).
Skutočná škoda, ktorej sa žalobca v konaní domáha pozostáva z nákladov, ktoré vznikli jeho právnemu
predchodcovi spoločnosti Port Service, a.s. účasťou v súťaži konkrétne : nákladov na zaplatenie
registračného poplatku (125.000,- Sk), spracovateľského poplatku za vystavenie úverovej zmluvy
(1.020.000,- Sk), nákladov na vypracovanie due diligence (1.590.000,- Sk), nákladov vinkulácie do
verejnej súťaže (10.000.000,- Sk), ktorú časť vzal v priebehu súdneho konania späť a konanie bolo
zastavené, nákladov na finančného poradcu (650.000,- Sk) a nákladov mediálnej kampane (200.000,-
Sk).

Skutočnú škodu, ktorá bola spôsobená spoločnosti Port Service, a.s., a ktorej zaplatenia sa domáha
žalobca ako právny nástupca, žalovaný namieta z dôvodu, že podľa ust. § 284 ods. 3 Obch. zák.
navrhovatelia majú nárok na náhradu nákladov spojených účasťou na súťaži, len keď im toto právo
priznávajú podmienky súťaže.

Argumentácia žalovaného nie je dôvodná, nakoľko v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi
porušením povinnosti žalovaným (čo je ustálené vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu) a
vznikom škody, je žalovaný zodpovedný za škodu, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti.

Škodou je majetková ujma vyjadrená v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie stavu majetku v porovnaní
zo stavom majetku pred tzv. škodnou udalosťou, to všetko za predpokladu príčinnej súvislosti.

Z dôvodu, že návrh (ponuka) právneho predchodcu žalobcu spoločnosti Port Service, a.s. nebola ani
žalovaným zaradená do súťaže, čo je porušením povinnosti žalovaným, nemožno aplikovať ust. § 284
ods. 3 Obch. zák., ktoré je aplikovateľné výlučne v prípade ak by právny predchodca žalobcu bol
zaradený do súťaže, žalovaný by neporušil povinnosť.

Právny predchodca žalobcu vynaložil náklady na účasť v súťaži. Za bežného chodu vecí, ak by bola jeho
ponuka vyhodnotená ako úspešná, by mu vynaložená investícia nemohla byť vrátená žalovaným ako
vyhlasovateľom súťaže, ale s poukazom na porušenie povinnosti, boli finančné prostriedky vynaložené
zbytočne, bez možnosti ich zhodnotenia, ako by tomu bolo za bežného chodu vecí, a práve porušenie
povinnosti žalovaným, je dôvodom pre nemožnosť aplikácie ust. § 284 ods. 3 Obch. zák. a priznanie
nároku žalobcu.

Všetky náklady, ktoré boli spoločnosťou Port Service, a.s. vynaložené na účasť v súťaži sú preukázané
„Ponukou na kúpu 86,99 % majetkovej účasti Fondu národného majetku Slovenskej republiky v
spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, a.s. Bratislava vo verejnej obchodnej súťaži“, ktorú vyhotovila
spoločnosť Port Service, a.s. v mesiaci marce 2002.

Ušlý zisk (lucrum cessans), ktorý si v konaní uplatnil žalobca zodpovedá sume 10 % predpokladaných
tržieb SPaP, v rokoch 2002 až 2007, ak by jeho návrh bol zaradený do súťaže. Ušlý zisk je to, čo
poškodenému ušlo, v dôsledku ujmy, ktorá spočíva v tom, že u poškodeného v dôsledku škodnej
udalosti (porušenia povinnosti a nezaradenia návrhu (ponuky) do súťaže, ak by bola táto vyhodnotená
ako úspešná)k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, hoci sa to s ohľadom na bežný chod
vecí dalo očakávať.

Znalecký posudok č. 23/2005, ktorý vypracovala spoločnosť INTERAUDIT Trenčín, spol s r.o. potvrdil,
že: a) vybrané makroekonomické ukazovatele použité v podnikateľskom zámere vychádzali z vývoja
tržieb minulých rokov a zodpovedajú plánovanej miere tržieb; b) z údajov uvádzaných v podnikateľskom
zámere nemožno vierohodne stanoviť mieru primeraného zisku. Ako vyplýva z porovnania uvedeného
na strane 10 posudku, je miera zisku vo výške 10 % v danom podnikateľskom odvetví primeraná.
Znalecký posudok potvrdil nárok uplatnený žalobcom. Pri stanovení miery zisku sa vychádzalo zo
skutočných tržieb za roky 1999-2001, kedy následne za obdobie 2002 až 2007 sa počítalo aj s
medziročným poklesom tržieb. Priemerný medziročný rast tržieb ako je uvedené v posudku je 11,1 %
(namiesto uplatnených 10%).

Žalovaný namietal, že zisk mohol byť 5 % namiesto 10 %, ale takýto záver nie je v súlade s obsahom
vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré vychádza zo skutočného stavu spoločnosti. Žalovaný
účelovo vytrhol časť záveru znaleckého posudku, kedy túto sa snažil účelovo vyložiť. V prejednávanej
veci je jednoznačné potvrdenie miery primeranosti zisku v danom podnikateľskom odvetví, čomu
korešponduje aj vlastnícka štruktúra spoločnosti Port Service, a.s. (strana 2 Ponuky), z ktorej možno
odvodiť budúce ekonomické zázemie a najmä odbornú spôsobilosť na prevádzkovanie činností SPaP.

V konaní bolo preukázané, že odhad predpokladaných tržieb vychádzal z niekoľkých zdrojov : informácie
z prístavu Krems - spoločnosť Mierka Donauhafen Krems GmbH & Co a od spoločnosti Port Service
Bratislava s.r.o., ktoré boli v rozhodujúcom čase činné v činnostiach súvisiacich prevádzkou prístavu
najmä prekládka a zmluvná vodná preprava (obidve spoločnosti sú majetkovo prepojené s pánom
Mierkom). Pre posúdenie miery primeranosti zisku je nevyhnutná znalosť potrieb ďalších klientov na trhu,
ktorým mal právny predchodca žalobcu zámer poskytovať služby stanovené výlučne pre ich potreby.

Podľa ustanovenia § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho čo uviedli účastníci.

Súd považuje závery znaleckého posudku č. 23/2005 v spojení s ponukou právneho predchodcu žalobcu
za jednoznačné preukázanie miery zisku v dotknutom odvetví. Hĺbkový audit a due dilligence SPaP
zohľadnili skutočnosti počas bežného chodu vecí ako aj budúce plnenia, ktoré sú nad rámec bežného
obchodného styku (suma 100MM Sk ako poistné plnenie, ktoré malo byť poskytnuté a iné). Závery
znaleckého posudku vychádzajú z bežného chodu vecí bez zohľadnenia plnení, ktoré bežne nie sú
dosahované. Ako ekonomické kritérium je nevyhnutné vyhodnotiť v prospech žalobcu aj joint venture so
strategickými partnermi tak, ako vyplýva z predloženej ponuky.
Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade porovnania miery zisku spoločnosti České
prístavy, a.s. (za obdobie od 2000 do 20002, spoločnosť dosahovala hospodársky výsledok v rozpätí -6,8
% až po 10,3 %), je nevyhnutné uviesť, že uvedená informácia bola podklad pre stanovenie primeraného
zisku v dotknutom odvetví a znalec túto zohľadnil pri stanovení konečnej sumy primeranosti zisku.
Uvedené možno označiť ako tzv. pomocný výpočet, ktorý tvoril podklad pre stanovenie záveru.
Vzhľadom na vlastnícku štruktúru, ktorú tvoria subjekty vykonávajúce podnikateľské aktivity v dotknutom
odvetví je nevyhnutné konštatovať, že toto by malo pozitívny dopad na mieru zisku.

Žalovaný v konaní namietal, že pri stanovení miery zisku je nevyhnutné zohľadniť záväzok (pasívum)
zaplatiť žalovanému právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Port Service, a.s., ponúknutú kúpnu
cenu za akcie v sume 408.000.000,- Sk, čo malo mať na základe tvrdenia žalovaného za následok
zníženie akéhokoľvek zisku predpokladaného žalobcom.

K námietke žalovaného je nevyhnutné opätovne poukázať na znalecký posudokč. 23/2005, vypracovaný
spoločnosťou INTERAUDIT Trenčín, spol. s r.o. Keď konštatoval, že v podnikateľskom pláne boli
zohľadnené všetky rozhodujúce ukazovatele v danom hospodárskom odvetví a dokument spĺňa
náležitosti v zmysle Plánu predaja.

Tržby spoločnosti zohľadňujú i vykonané investície, teda majetkové pasíva vrátane vynaložených
nákladov na nadobudnutie majetku spoločnosti.

Pri výpočte ušlého zisku je nevyhnutné konštatovať správnosť výpočtu s poukazom na závery
znaleckého posudku č. 23/20005, ktorý stanovil mieru zisku ako 10% z predpokladaných tržieb, čo
bolo stanovené ako za rok 2002 predpokladaná tržba 992.015.000,- Sk zisk 10 % je suma 99.201.500
Sk; za rok 2003 predpokladaná tržba 1.142.291.000,- Sk zisk 10 % je suma 114.229.100,- Sk; za
rok 2004 predpokladaná tržba 1.298.115.000,- Sk zisk 10 % je suma 129.811.500,- Sk; za rok 2005
1.428.613.000,- Sk zisk 10 % je suma 142.861.300,- Sk; 2006 predpokladaná tržba 1.568.942.000,- Sk
zisk 10 % je suma 156.894.200,- Sk; za rok 2007 predpokladaná tržba 1.681.146.000,- Sk zisk 10 % je
suma 168.114.600,- Sk; teda za posudzované obdobie spolu 811.112.200,- Sk.
K miere primeraného zisku (podielu na celkovom zisku, ktorý by pripadol na právneho predchodcu
žalobcu) súd vychádzal z podielu, ktorý by mal nadobudnúť právny predchodca žalobcu na základnom
imaní spoločnosti emitenta, ktorý by získal ako úspešný uchádzač / záujemca v súťaži.

Po zohľadnení podielu, ktorý mal právny predchodca nadobudnúť na základnom imaní spoločnosti
SPaP, po odpočítaní daňovej povinnosti v rozhodujúcom čase pre sadzbu dane z príjmu 25 %, by podiel
na zisku spoločnosti SPaP predstavoval sumu 529.189.877,09 Sk.

V konaní súd prvého stupňa skúmal, ktorá príčina uplatnenú škodu vyvolala, kedy rozhodujúcou má byť
vecná nie časová súvislosť.
Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený (nepostačujúci je iba ak je
sprostredkovaný).
Súd dospel k záveru tak, ako to vyplýva zo záverov dovolacieho súdu, že skutočnou príčinou je
nezahrnutie návrhu spoločnosti Port Service, a.s.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku na náhradu škody je nevyhnutné vyhodnotiť, či by návrh (ponuka)
právneho predchodcu žalobcu, za predpokladu, že by bol do súťaže zaradený, musela byť žalovaným
vyhodnotená ako najvýhodnejšia súťažná ponuka.

V súťaži boli dvaja záujemcovia, ktorí preukázateľne splnili podmienky účasti v súťaži, právny
predchodca žalobcu spoločnosť Port Service, a.s. a spoločnosť Dunajservis Slovensko, s.r.o.
Podľa SEKCIE 1 - Informácie o podmienkach účasti v obchodnej súťaži, vyhotovené spoločnosťou
Minpar Investments Ltd. o.z. na strane 12 sa uvádza, že za najvýhodnejšiu ponuku sa považuje ponuka,
ktorá prináša najvyššiu výťažnosť z predaja, pričom je rozhodujúce vzájomné hodnotenie kritérií. Výška
kúpnej ceny - váha kritéria 50 %; Promptnosť platby kúpnej ceny, záväznosť a dôveryhodnosť dokladu
preukazujúceho finančné krytie ceny, výška prvej splátky, spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok -
váha kritéria 30 %; Skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov a vodnou cestou
- váha kritéria 10 %; Podnikateľský zámer - váha kritéria 10 %.
Spoločnosť Port Service, a.s. ponúkla kúpnu cenu 408.000.000,- Sk a Dunajservis Slovensko, s.r.o.
sumu 351.000.000,- Sk, teda spoločnosť Port Service, a.s. ponúkla sumu o 57.000.000,- Sk vyššiu, ako
druhý záujemca.
Ďalším hodnotiacim kritériom bola promptnosť platby kúpnej ceny, záväznosť a dôveryhodnosť dokladu
preukazujúceho finančné krytie ceny, výška prvej splátky, spôsob finančnej zábezpeky ďalších splátok.
Obidvaja záujemcovia uviedli rovnakú lehotu 15 dní od podpísania zmluvy o odplatnom prevode, teda
váha kritéria by sa na základe názoru súdu pomerne rozdelila medzi obidvoch uchádzačov v rovnakom
pomere - každý po 15 % z celkovej váhy kritéria 30 %.

Ďalšie kritériá, skúsenosti v oblasti vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov a vodnou cestou:
Konajúci súd je toho názoru, ako vyplýva z predloženej ponuky, že právny predchodca žalobcu mal
lepšie predpoklady na prevádzku spoločnosti SPaP, nakoľko pre vznikol ako 100 % dcérska spoločnosť
Port Service Bratislava, spol. s r.o., a to za účelom privatizácie spoločnosti SPaP. Port Service Bratislava,
spol. s r.o. vznikla v roku 1992, pričom jej hlavnou činnosťou je nakládka, vykládka a skladovanie tovarov,
polotovarov a poskytovanie s tým spojených služieb, ako aj medzinárodná vodná doprava pre rôzne
oblasti priemyslu a poľnohospodárstva, t.j. v rozhodujúcom čase mala desaťročnú prax v dotknutej
oblasti. Odbornú spôsobilosť právneho predchodcu žalobcu garantovala nielen materská spoločnosť,
ale aj spoločnosť MARK, spol. s r.o., Mierka Donauhafen Krems GmbH a PREFERENT, a.s., ktoré sú
spoločníkmi materskej spoločnosti. Mierka Donauhafen Krems GmbH pôsobila v rozhodujúcom čase v
oblasti vodnej dopravy viac ako 60 rokov. Právny predchodca žalobcu preukázal dlhoročné skúsenosti a
znalosti v požadovanej oblasti, a je namieste sa domnievať, že by mal získať 10 % za skúsenosti v oblasti
vodnej dopravy, prekladu a skladovania tovarov vodnou cestou. Spoločnosť Dunajservis Slovensko,

s.r.o. vznikla 7.9.2000. Podľa uverejnených správ spoločnosť rozbiehala podnikateľské aktivity v roku
2000, a predmet jej činnosti bol predovšetkým faktoring, forfaiting a veľkoobchod. Prevádzkovať riečne
prekladisko a skladisko tovarov začala až v druhom štvrťroku 2001, podľa výpisu z obchodného
registra mala oprávnenie túto činnosť vykonávať až v treťom štvrťroku 2001, čo je 6 mesiacov pred
vyhlásením súťaže. Taktiež je relevantné, že túto činnosť nevykonávala samostatne, ale v spolupráci so
spoločnosťou Ferroservis Bratislava, s.r.o., ktorej prenajímala nehnuteľné a hnuteľné vybavenie (najmä
žeriavy). Spoločnosť Ferroservis Bratislava, s.r.o. vznikla 9.1.2001 (rovnako nemohla mať znalosti, ktoré
by bolo možné klasifikovať ako skúsenosti).

Posledné kritérium podnikateľský zámer, ktorého váha bola rovnako ako u predchádzajúceho kritéria 10
%, toto konajúci súd neposudzoval, je nejednoznačným, jedná sa o priestor vnútorného posudzovania
žalovaným, ktorý nemožno jednoznačne predpokladať. V každom prípade po posúdení obsahu oboch
predložených zámerov je namieste vysloviť záver, že Podnikateľský zámer predložený právnym
predchodcom žalobcu bol určite porovnateľný s plánom predloženým druhým záujemcom.

Z obsahu predložených ponúk je nesporné, že spoločnosť Port Service, a.s. ponúkla vyššiu kúpnu cenu,
čo by malo za následok najvyššiu výťažnosť z predaja a mala byť vyhodnotená ako úspešný záujemca,
z ktorým bude uzavretá zmluva o prevode akcií.

Relevantným pre posudzovanie výhodnosti ponuky je výška ceny, ktorá je rozhodujúcim kritériom a toto
by malo za následok vyhodnotenie spoločnosti Port Service, a.s. ako úspešného záujemcu.

Skutočnosť, že ponuka Port Service, a.s. nebola zaradená - hoci táto ponuka bola zjavne výhodnejšia
a mala byť vyhodnotená ako úspešná, mala za priamy následok neuzatvorenie zmluvy o prevode akcie
a nemožnosť sa podieľať na hospodárení spoločnosti SPaP.

Uvedené je preukázaním existencie priameho a bezprostredného vzťahu medzi príčinou a následkom,
ku ktorému záveru dospel súd na základe vykonaného dokazovania.

Žalovaný v konaní namietal, že nezahrnutie ponuky spoločnosti Post Service, a.s. do súťaže nemožno
subsumovať pod ustanovenie § 287 ods. 2 Obchodného zákonníka (oprávnenie odmietnuť všetky
predložené ponuky), ale toto vzhľadom na skutočný obsah zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky ponuky
a nie na účelové vylúčenie záujemcu, ktorý by mohol byť úspešný.
Vzhľadom na ukončenie súťaže výberom úspešného záujemcu, s ktorým bola uzavretá zmluva,
porušenie povinnosti žalovaným je nevyhnutné označiť ako príčinu, ktorej priamym a bezprostredným
následkom je vznik škody.
Vzhľadom na námietku žalovaného súd vykonal test conditio sine qua non, či by škodlivý následok
(udalosť) nastal bez konania škodcu (nevyhnutná podmienka).
Ak by žalovaný bol býval zaradil ponuku Port Service, a.s. do súťaže je nesporné, že by bola
vyhodnotená ako najvýhodnejšia ponuka (vzhľadom na rozhodujúce kritérium, ktorým je výťažnosť z
predaja), získal by rozhodujúci počet akcií spoločnosti SPaP, ktorému zodpovedá primeraná miera zisku
v rozhodujúcom odvetví.
Iné prostriedky právnej ochrany, ktoré v konaní žalovaný označil že mal použiť žalobca, je nevyhnutné
uviesť, že domáhať sa ochrany prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti zmluvy je v zmysle
existujúcej judikatúry prípustné v prípade, že sa ňou poskytuje ochrana právnemu postaveniu žalobcu
spravidla predtým, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, a nie tam, kde už právo bolo
porušené.
Kedy vo všeobecnosti možno konštatovať, že iný typ právnej ochrany nie je objektívne spôsobilý
odstrániť stav právnej neistoty a nie je možné sa domáhať ochrany spôsobom, že by boli dotknuté práva
tretích osôb.
Žalobou o určenie môže byť určené len jestvovanie práva prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku
dňu vyhlásenia rozsudku; obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti
(NS SR sp. zn. 2Cdo 32/98, 2 Cdo 131/06).

Súd nie je toho názoru, že žalobca porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť tým, že nepodal návrh na
zrušenie zmluvy uzavretej s druhým uchádzačom. Práve naopak, súd je toho názoru, že žalovaný porušil
všeobecnú prevenčnú povinnosť (podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 415 Občianskeho
zákonníka), kedy on sám spôsobil škodu, ktorej sa žalobca v konaní domáha. Nebyť nezákonného

konania žalovaného, ktorý porušil povinnosť, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu by škoda za bežného
a riadneho chodu vecí, nevznikla.

Právny predchodca žalobcu sa snažil komunikovať so žalovaným tak, ako vyplýva z obsahu tzv.
privatizačného spisu, ale žalovaný na jeho odôvodnené námietky neprihliadal a návrh (ponuku) do
súťaže nezaradil

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom
je dôvodným v celom rozsahu.

Súd prvého stupňa rozhodol o trovách súdneho konania spôsobom, že tieto priznal úspešnému
žalobcovi podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Konajúci súd priznal žalobcovi sumu 193.354,67 Eur; ako trovy konania na súde prvého stupňa po
zrušení rozhodnutí tzv. dovolacím súdom. (päť úkonov právnej služby z toho jeden v sume 1 sadzby
všetky vrátane režijného paušálu a DPH - hodnota úkonu 35.797,81 Eur plus režijný paušál a DPH).
Sumu 85.929,89 Eur súd priznal žalobcovi ako trovy tzv. dovolacieho konania (dva úkony právnej služby
každý v sume 35.797,81 Eur plus režijný paušál a DPH).
Súd ďalej priznal žalobcovi 322.367,79 Eur, ktoré tvoria trovy právneho zastupovania žalobcu za
zastupovanie JUDr. Danušou Tichou (spolu deväť úkonov právnej služby každý v sume 35.789,68 Eur
plus režijný paušál a DPH), súdny poplatok v sume 16,60 Eur a trovy znalečného v sume 165,97 Eur.
Rovnako žalobcovi súd priznáva aj trovy odvolacieho konania 99.206,41 Eur spočívajúce v trovách
právneho zastupovania JUDr. D. Tichou za dva úkony právnej služby, v sume za jeden úkon právnej
služby 35.797,81 Eur plus režijný paušál a DPH, t.j. 85 928,84 suma vrátane DPH a súdny poplatok v
sume 13 277,57 €.

V konaní súd úspešnému žalobcovi priznal sumu 287.313,28 Eur, ktoré boli priznané odporcovi v
konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 36 Cb 61/02, a to rozsudkom č.k. 36 Cb
61/02-241 zo dňa 9.1.1996 a sumu 165,97 Eur ako náklady znalečného a sumu 286 330,74 Eur ako
trovy právneho zastupovania JUDr. Dušana Lesaja, advokáta, a náklady znalečného 816,57 Eur. Ďalej
súd priznal žalobcovi 35.797,25 Eur za jeden úkon právnej služby, ktoré boli priznané žalovanému v
konaní vedenom na Najvyššom súde SR sp. zn. 2 Obo 175/2007 a to rozsudkom č.k. 2 Obo 175/2007
2 Obo 175/2007 - 286 zo dňa 6.2.2008.
Celkovo konajúci súd priznal žalobcovi trovy súdneho konania v sume 1.023.969,29 Eur.

Poučenie:

Proti tomu rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
cestou Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní je potrebné uviesť okrem všeobecných náležitostí uvedených v §
42 ods. 3 OSP, voči ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu
ho napáda a v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia súdu.