Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214761
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116214761.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: E. J., nar. XX. XX. XXXX,
bytom P. L., Na X. XXX/X, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom
Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO 35 807 598, o zaplatenie 796 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo 17. júla 2018, č. k. 15C/273/2016-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiť žalobcovi sumu432
eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31. 05. 2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal
právo na náhradu trov konania. V predmetnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 796 eur spolu
s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31. 05. 2016 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.
Právne vec odôvodnil aplikáciou ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 107
ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 488, § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 2 písm. a) až y), § 11 ods. 1 písm. a) až d) zák. č. 129/2010 Z. z. Vykonaným dokazovaním

mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol spotrebiteľský právny vzťah na základe zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 28. 11. 2013, v ktorej má žalovaný postavenie veriteľa a žalobca
postavenie dlžníka. Žalovaný poskytol žalobcovi úver 700 eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok 364 eur, t. j. celkovo 1064 eur v štvormesačných splátkach po 266 eur
počnúc dňom 05. 01. 2014. Žalobca zaplatil žalovanému v čase od 03. 02. 2014 do 28. 04. 2014 spolu
266 x 4 = 1064 eur. Vyššie citovaná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti tak, ako si to vyžadujú

citované zákonné ustanovenia. Ďalej strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX . dňa 28.
04. 2014, pričom žalovaný je v zmluve označený ako veriteľ a žalobca ako dlžník. Žalovaný poskytol
žalobcovi úver 1400 eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu zvýšenú o poplatok 1348 eur,
celkovo 2748 eur v dvanástich mesačných splátkach po 229 eur, počnúc dňom 02. 07. 2014. Žalobca
v čase od 19. 07. 2014 do 26. 08. 2015 zaplatil spolu žalovanému 229 x 8 splátok = 1832 eur. Bol toho
názoru, že uvedené zmluvy neobsahujú tieto zákonné náležitosti: druh spotrebiteľského úveru, dobu

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov. Preto podľa zákonného
ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. vyhodnotil poskytnuté spotrebiteľské úvery ako bezúročné
a bez poplatkov. Následne vyhodnotil, že žalovaný získal na úkor žalobcu zmluvou zo dňa 28. 04.
2014 č. XXXXXXXXX sumu 432 eur (ako rozdiel medzi tým, čo zaplatil žalobca 1832 eur - to čo bol
povinný vrátiť žalobca suma 1400 eur) a zmluvou o úvere zo dňa 28. 11. 2013 č. XXXXXXXXX žalovaný

získal plnenie 1064 eur, hoci žalobca bol povinný vrátiť žalovanému úver v sume 700 eur (1064-700
= 364 eur). Uvedené bezdôvodné obohatenie posúdil ako majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, teda
žalobcovi. K žalovaným vznesenej námietke premlčania uviedol, že žaloba bola podaná na súde dňa
06. 06. 2016. Zmluva o úvere na sumu 700 eur je datovaná 28. 11. 2013, splátky boli v čase od 03. 02.

2014 do 28. 04. 2014. Keďže ide o bezdôvodné obohatenie a žalovaný vzniesol námietku premlčania,
žalovaný sa premlčania dovolal a žalobu ohľadne sumy 364 eur zamietol. Ohľadne sumy 364 eur začala
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota dňa 28. 04. 2014 kedy bola v plnej výške zaplatená
žalovanému suma 1064 eur. Žaloba bola podaná dňa 06. 06. 2016. S ohľadom na uvedené žalobu vo
zvyškuzamietol.Oúrokochzomeškaniarozhodolvzmysleust.§517ods.2,§559ods.2OZapriurčení

prvého dňa omeškania 30. 05. 2016 bral do úvahy to, že žalobca listinou zo dňa 26. 05. 2016 vyzval
žalobcu na vrátenie sumy 796 eur do 30. 05. 2016. Výšku úrokov určil podľa web stránky Ministerstva
spravodlivosti SR. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 2 a §
262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) a dodal, že strany sporu
mali v konaní čiastočný úspech, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku a proti výroku rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania
podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny v týchto častiach a
vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Namietal vady podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP,
vytýkajúc súdu posúdenie otázky premlčania. Z rozhodnutia nie je možné zistiť ako sa vysporiadal
s tvrdeniami žalobcu o jeho vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, teda o začiatku plynutia

subjektívnej premlčacej lehoty. Napadnuté rozhodnutie považoval na nepreskúmateľné, pretože vo
svojom rozhodnutí dostatočne a výstižne neodôvodnil základné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu
rozhodnutia. Vo vzťahu k prejednávanému prípadu upriamil pozornosť na to, že ide o posúdenie
právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípade bezdôvodného obohatenia
získanéhoplnenímzospotrebiteľskejúverovejzmluvynaktorúsazozákonavzťahujefikciabezúročnosti

a bezpoplatkovosti. Uvedená otázka je pritom nerozlučne spojená so správnym posúdením a) čo
v tomto prípade predstavuje podstatnú skutkovú okolnosť, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť,
aby mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Tvrdil, že podstatnou skutočnosťou by malo
byť to, kedy sa spotrebiteľ dozvedel alebo dozvie, že sa na zmluvu uplatňuje fikcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, teda kedy sa skutočne dozvie, že nemá alebo nemal plniť splátky ako vyplývajú

z uzatvorenej zmluvy, pretože tu existuje iná právna skutočnosť (vadnosť zmluvy o úvere a uplatnenie
zákonnej sankcie v podobe bezúročnosti a bez poplatkovosti zmluvy o úvere), b) ktorý moment
možno považovať za moment nadobudnutia skutočnej vedomosti spotrebiteľa o uvedenej podstatnej
skutkovej okolnosti, resp. či je možné automaticky usudzovať pri každej zmluve o spotrebiteľskom
úvere u každého spotrebiteľa nadobudnutie skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení. c) o akú

skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v tomto prípade ide. Zvýraznil, že zo znenia § 107 ods.
1 OZ vyplýva, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie si nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia začína plynúť v momente, kedy má oprávnená osoba poznatky o tom, že k bezdôvodnému
obohateniu na jej úkor došlo, a kto sa na jej úkor obohatil. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je
potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach

uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 OZ. Nie je možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla
skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mohla dozvedieť, alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila
potrebnú starostlivosť. Uvedený základný predpoklad je potvrdený v desiatkach rozhodnutí súdov,
vrátane rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR (napr. NS SR pod sp. zn. 2Cz/35/77 v
spojení s uznesením ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS/413/2013, NS ČR pod sp. zn. 30Cdo/4366/2007, NS SR

pod sp. zn. 5Cdo/121/2009, NS ČR pod sp. zn. 33Odo/477/2001). Na to, aby spotrebiteľ mal vedomosť o
tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo je potrebné, aby mal vedomosť o uzatvorení zmluvy; rozsahu
povinností vyplývajúcich mu zo zmluvy; o skutočnosti, že veriteľ nemá na základe danej zmluvy nárok
na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov. Dodal, že bez toho, aby
ktokoľvek vedel, že zmluva o úvere trpí takými vadami, pre ktoré veriteľ nemá nárok na plnenie nad

rámec poskytnutých finančných prostriedkov, by nebolo možné v žiadnom prípade hovoriť o skutočnej
vedomosti o bezdôvodnom obohatení. Upriamil pozornosť na to, že o tom, že sa na jeho úkor niekto
obohatil,resp.žetýmktosanajehoúkorobohatiljespoločnosť,sažalovanýdozvedelažpriprvejporade
so svojim právnym zástupcom, ktorého vyhľadal za účelom usporiadania vzťahov so svojimi veriteľmi,
pričom k podaniu žaloby došlo len o pár týždňov neskôr. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného

obohatenia žalobcom nebol v predmetnom konaní nijako preukázaný. Svoje tvrdenia oprel o početnú
judikatúru slovenských súdov a Najvyššieho súdu Českej republiky.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.4. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§

359 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 06. 06. 2016, ktorou sa
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 796 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.

05. 2016 do zaplatenia, z dôvodu, že strany sporu uzavreli dve písomné zmluvy o úvere; a to zmluvu č.
XXXXXXXXX dňa 28. 11. 2013, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver 700 eur za príslušný
poplatok 364 eur, t.j. celkovo mal žalobca zaplatiť 1064 eur v štvormesačných splátkach po 266 eur,
počnúc dňom 05. 01. 2014, ktorý splatil v celosti. Druhá písomná zmluva o úvere č. XXXXXXXXX bola
uzavretá dňa 28. 04. 2014, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 1400 eur za poplatok
1348 eur, teda žalobca mal celkovo zaplatiť 2748 eur v dvanásť mesačných splátkach po 229 eur,

počnúc dňom 22. 07. 2014. Tvrdil, že spolu zaplatil 1064 + 1832= 2896 eur, pričom obe zmluvy obsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky, preto by mali bezúročné a bez poplatkov, a teda si uplatnil nárok na
vrátenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele, o ktorý preplatil požičanú sumu úveru,
teda rozdiel 1064 - 700 = 364 eur a rozdiel medzi 1832 - 1400= 432 eur, teda žiadal od žalovaného vrátiť
mu spolu sumu 796 eur. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a vo zvyšku žalobu z dôvodu

premlčania, v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 364 eur, zamietol. Tretím výrokom rozhodol o náhrade
trov konania. Žalobca napadol odvolaním zamietajúci výrok rozsudku a naň nadväzujúci výrok o trovách
konania. Vyhovujúci výrok pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

10. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva

osoby určenej podľa čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom,
porušuje ústavou zaručené práva na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Citovaný článok 46 ods. 1 ústavy
(podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov
a iných orgánov SR príslušných na poskytovanie právnej ochrany a tým aj bránou do ústavnej úpravy
jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v 7. oddiele 2. Hlavy ústavy

(čl. 46-50 ústavy) normujúcich rámec, v ktorých je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m.m.I.ÚS
22/2003).

11. Obsah práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené

relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdnaochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v
rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

12. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

13. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) tiež vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1

dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje

rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.
Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok

dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

15. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je

povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným

spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

16. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľný v odvolaním napadnutej časti. Za nedostatok zásadného

vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu
dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.
Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie preskúmavaný právny vzťah správne vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a ani nebola namietaná žiadnou zo strán sporu.

17. Podľa § 100 ods. 1 OZ, sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.18. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide

o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).

22. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva
námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k
tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho
práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil

v ustanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej musí byt' vykonané právo, aby
nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok zánik samotného práva;
dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti premlčaného práva.

24. V dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným sa prvoinštančný súd pred hmotnoprávnym

posúdením merita veci mal prednostne zaoberať otázkou možného premlčania žalobcovho nároku
(§ 100 ods. 1 OZ). V prejednávanej veci bolo preto nutné vysporiadať sa s otázkou okamihu vzniku
nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. V prípade práva na vydanie plnenia bezdôvodného
obohateniazákonustanovuje2-ročnúsubjektívnua3-ročnú,resp.10-ročnúobjektívnupremlčaciudobu.
Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky

premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína
plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo a to bez ohľadu na to,
či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani

subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o sebaobohatenom
a to bez ohľadu na to, že sa o tých skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. V podstate to znamená,

že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§
107 ods. 1 OZ), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie vyvodiť. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy
alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať už v čase získania

bezdôvodného obohatenia. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná
objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec
nezavinil; zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

25. Preskúmaním rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie

prvoinštančného súdu nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a
vyhotovenie rozhodnutia a je nutné prisvedčiť odvolacím námietkam žalobcu, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom tvrdenia počiatku plynu premlčacej lehoty
v kontexte záveru premlčania ním uplatneného nároku na zaplatenie sumy 364 eur. Odvolacísúd sumarizuje, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je
upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe.

Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná v
prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou
otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, súd prvej inštancie bol povinný sa vo
svojom rozhodnutí vysporiadať s otázkou počiatku jej plynutia a vysvetliť skutkové okolnosti, ktoré podľa

jeho názoru zakladajú na strane žalobcu vedomosť o momente určujúcom počiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty v prípade uplatnenia nároku na vrátenie bezdôvodného obohatenia.

26. Ako už bolo uvedené vyššie, v prípade subjektívnej premlčacej doby je jej začiatok viazaný na
skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o osobe,
ktorá sa na jeho úkor obohatila. Slová „keď sa oprávnený dozvie“ je potrebné vykladať v tom zmysle,

že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ustanovení § 107
ods. 1 OZ. V prejednávanom prípade, na to, aby bezdôvodné obohatenie vzniklo je totiž zo zákona
potrebné, aby sa uplatnila fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru a na uplatnenie tejto fikcie
je zase potrebné, aby boli splnené predpoklady presne špecifikované v zákone o spotrebiteľských
úveroch. Teda na to, aby sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, musel by

skutočne vedieť, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti vyplývajúca
zo zákona. Keďže pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná a nie len
predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech (napr.
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33 Odo/306/2005) a v záujme zachovania práva na spravodlivý proces strane
strán sporu, ktorému zodpovedá aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd nemohol

inak, ako rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti a vo vecne závislom výroku o trovách konania
zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti, teda absencie vysporiadania sa s námietkami žalobcu týkajúcimi
sa počiatku plynutia premlčacej lehoty v prejednávanom prípade. Žalobca tvrdí, že o bezdôvodnom
obohatení sa dozvedel od svojho právneho zástupcu, na základe právneho posúdenia zmluvy o úvere.
V tomto smere odvolací súd musí zaujať stanovisko, že žalobca od svojho právneho zástupcu získal

vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa o rozhodujúcich
skutkových okolnostiach pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia. V obsahu spisu sa
nachádza dostatočné množstvo listinných dôkazov, z ktorých možno uzavrieť, či žalobca skutočnú
vedomosť o bezdôvodnom obohatení a kedy nastal okamih rozhodujúci pre začiatok premlčacej lehoty,
teda okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho

získal.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie
viazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu(§391ods.2CSP),podoplnenídokazovaniaanásledného

posúdenia zhora naznačených zásadných otázok vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie
i náležitým zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodní. Zároveň rozhodne i o náhrade trov konania,
vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).