Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111202452
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111202452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: B. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. C. č. XX, zastúpená Mgr. Peter Miklóssy, advokát so sídlom Vráble, Hlavná
1221, IČO: 42125308, proti žalovaným: 1/ D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. č. XX, 2/ J. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja žalovaní zastúpení: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom
Nitra, Mostná 46, IČO: 36110787, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 7C/27/2011-483 zo dňa 16. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých vyhovujúcich častiach a v časti

výrokov o náhrade trov konania strán sporu a štátu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu100%,ovýškektoréhonárokurozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie titulom zhodnotenia nehnuteľnosti
zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 8.586,97 a žalovanú v 2. rade sumu 8.586,97
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výroky I. II ). Vo zvyšku žalobu na zaplatenie zhodnotenia
nehnuteľnosti zamietol (výrok III). Žalobkyni voči žalovaným v 1. v 2. rade (samostatne) priznal podľa

§ 255 ods. 1,2 CSP nárok na náhradu trov konania v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva v
rozsahu 100% a v časti nároku zhodnotenia nehnuteľnosti v rozsahu 86,92% (výroky IV., V). Štátu
priznal právo na náhradu trov konania za znalecké dokazovanie voči žalovanému v 1. rade a žalovanej
v 2. rade v rozsahu 100% (výrok VI).

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust.. § 142 ods. 1 , 2, § 137 ods. 1 , 2 § 139 ods. 1 , 2, 3, § 451
ods. 1, 2 , § 456, § 100 ods. 1, 2, § 101 , § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu nadobudli spoluvlastnícke podiely k
nehnuteľnostiam kat. úz. L. C., zapísaným na LV č. XXX ako parc.č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere498m2aparc.č.XX/Xzáhradyovýmere1022m2,veľkosťspoluvlastníckehopodielužalobkyne
4/6 a žalovaných 1. rade a 2. rade každý 1/6, v dedičskom konaní po nebohom I. U., zom. XX. XX.
XXXX. V tomto dedičskom konaní domová nehnuteľnosť nebola prejednaná, i keď nesporne existovala,
keď k nej 22. 02. 1978 bolo vydané užívacie (kolaudačné) povolenie. Spoluvlastnícky vzťah strán k

domovej nehnuteľnosti na LV č. XXXX bol zapísaný na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn.
15C/66/2009-44 zo dňa 25.03.2010, právoplatný dňa 12.04.2010, ktorým bol schválený súdny zmier v
konaní o určenie vlastníckeho práva na základe žaloby podanej žalovanými v 1. a 2. rade v procesnom
postavení žalobcov. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. L. C., obec F. C. a to stavba -rodinný dom súp. č. XX na parcele č. XX/X nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalovaní v 1. a
2. rade v podiele po 1/8-ine a žalobkyňa v podiele 6/8-ín.

1.4. Súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala vykonanie ňou tvrdených investícií, ktoré boli ustálene
znaleckým dokazovaním; znalcom bolo zistené, že vykonala na dome po 16.06.1978 investície
- realizovaná rozostavaná nadstavba podkrovia na úrovni 3 podlažia v roku 2009, krov nad celou
strechouspolusnovoukrytinou(osadenénovéradiátoryaelektroinštalácia),plastovéoknásvnútornými
žalúziami, garážové vráta na diaľkové ovládanie, povrchy podláh z keramickej dlažby a laminátové

podlahy, vnútorné dvere, kotol ÚK + domáca vodáreň, zariadenie kuchyne - výmena kuchynskej linky,
vybavenie kúpeľne a WC, obklady a dlažby, plynoinštalácia, bleskozvod, vonkajšie omietky, kompletné
vnútorné omietky stierkové, kompletná elektroinštalácia celého rodinného domu a kompletné rozvody
kúrenia(povrchovéajzamurované),rozvádzač,rozvodyteplejastudenejvodyvčastiodzásobníkavody
do kuchyne, odvod odpadu z kuchyne, úprava batérie v kuchyni, výmena kuchynskej linky, ohrievač vody
v hornej kúpeľni, úprava liatinových radiátorov v kúpeľni a rebríkový radiátor v kúpeľni. Bolo preukázané,

že u stavieb príslušenstva a súčasti veci bolo realizované príslušenstvo po roku 1978 mimo pôvodnej
kopanej studne, prípojky elektriny, žumpy a kanalizácie do žumpy. Išlo o investície na súčasti veci a
príslušenstve a to drobných stavieb sklad na parc. č. XX/X, dielňa na parc. č. XX/X, šopa na parc. č. XX/
X, chlievy na parc. č. XX/X, plot predný na parc. č. XX/X, studňa vŕtaná na parc. č. XX/X, prípojka vody
na parc. č. XX/X, vodomerná šachta na parc. č. XX/X, prípojka kanalizácie na parc. č. XX/X, prípojka

elektriny na parc. č. XX/X, prípojka plynu na parc. č. XX/X, spevnená plocha ako chodníka príjazdová
cesta k domu na aprc. č. XX/X, spevnené plochy za domom betóne na parc. č. XX/X, spevnené plochy z
kameňa na parc. č. XX/X, XX/X, vonkajšie schody predné na parc. č. XX/X, vonkajšie schody zadné na
parc. č. XX/X, vonkajšie schody pred vstupom do dielne na parc. č. XX/X, vonkajšie schody na parc. č.
XX/X pred vstupom do skleníka, oporné múry predné na parc. č. XX/X, oporné múry vzadu za domom

na parc. č. XX/X, terasa pri dome na parc. č. XX/X, bazén za domom na parc.č. XX/X, skleník na parc. č.
XX/X, pivnica na parc. č. XX/X za dielňou pri dome, čerpadlo vody v dome, spevnená plocha pri dome z
boku na parc. č. XX/X. Samotné vykonanie investícii žalobkyňou žalovaní v konaní nepopierali, pričom
v konaní nepopreli žiadnu z investícií tvrdených žalobkyňou, ktorých rozsah bol ustálený znaleckým
dokazovaním. Skutočnosť, že žalobkyňa do spoločnej nehnuteľnosti investovala a že jej investíciami

boli tie úpravy a zmeny spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli zistené aj v rámci znaleckého dokazovania
žalovaní nespochybňovali a realizovanie investícií potvrdili aj nestranní svedkovia U. U., T. T. a F.
N.. Svedkyňa A. (sestra žalobkyne) potvrdila, že žalobkyňa dokončovala dom po smrti manžela v
roku 1978, kedy nebol obývateľný, na vlastné náklady, pričom žalovaní po nadobudnutí plnoletosti sa
finančne nepodieľali na investíciách do spoločných nehnuteľností, pomáhali len pomocnými prácami.

Skutočnosť, že žalobkyňa rozhodovala sama o tom, čo a kedy sa bude robiť a všetko financovala sama,
bola preukázaná aj výpoveďou svedkov B. L. (dcéra žalobkyne) a D. L. (zať žalobkyne, manžel svedkyne
B.L.).AjsvedoknavrhnutýstranoužalovanýchL.U.(manželžalovanejv2.rade,zaťžalobkyne)potvrdil,
že to bola žalobkyňa, ktorá rozhodovala o tom, aké rekonštrukčné práce sa budú vykonávať, pričom
nevedel, kto platil náklady na rekonštrukčné práce. Naviac, žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa

16.09.2014 uviedol, že „investície prebiehali tak ako to uviedla žalobkyňa v roku 1978, potom v roku
2008. O tom, že žalobkyňa niečo robí v dome v roku 2008 vedel, býval oproti. V tomto dome býval, ale
v roku 2007 žalobkyňa vymkla jeho ženu a deti, nemohli sa dostať do domu. Súhlas na investície v roku
2008 nedal a žalobkyňa si ho od neho ani nepýtala“. Rovnako tak žalovaná v 2. rade na pojednávaní
dňa 16.09.2014 potvrdila, že ohľadom tých investícií to bolo ako uviedla žalobkyňa. Čo sa týka investícií

v roku 2008, tieto žalobkyňa robila vtedy, keď podala na nich žalobu. Svedkyňa vedela o tom, lebo
chodila okolo k bratovi. Žalobkyňa si od nej súhlas nepýtala a ani jej žiadny nedávala.“ Súd mal teda za
preukázané, že sporné investície vykonávala žalobkyňa bez súhlasu žalovaných ako neinvestujúcich
spoluvlastníkov, o investíciách rozhodovala sama žalobkyňa a sama ich realizovala, preto jej vznikol
nárok voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným ako spoluvlastníkom

vzniklo zhodnotením ich podielov v rozdiele medzi cenou podielu pred investíciami a po ich vynaložení s
tým, že je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na potrebnú opravu alebo údržbu a inými investíciami, než
nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré nehnuteľnosť zhodnocujú. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných
o udelení konkludentného súhlasu žalovanými, ktorí pomáhali s jednotlivými investíciami. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní sa k investíciám žalobkyne vôbec nevyjadrovali, pričom

žalobkyňa sa na názor žalovaných ani nepýtala. Za daného skutkového stavu nebolo možné podľa
názoru súdu konštatovať, že žalovaní udelili konkludentný súhlas s investíciami žalobkyne, pretože tomu
musí prechádzať dostatočne určitý, zrozumiteľný a adresný návrh, ku ktorému sa má adresát vyjadrovať
a ku ktorému má súhlas smerovať, čo nebolo v konaní preukázané.1.5. Súd z hľadiska posúdenia, či v prípade investícií vynaložených žalobkyňou ide o náklady na
potrebnú opravu alebo údržbu a iné investície zhodnocujúce nehnuteľnosť vychádzal zo znaleckého

posudku č. 44/2012 v spojení s jeho doplnením a z výpovede znalca Ing. U. L. na pojednávaní dňa
10.04.2014, kedy znalec uviedol, že investíciami, ktoré stavbu zhodnocujú, je nová strecha, nadstavba
realizovaná žalobkyňou, nové okná, fasáda, podlahy v dome, kúpeľňa, alebo aj iné veci, ktoré boli
robené v dome v poslednom období treba považovať za veci, ktoré stavbu zhodnocujú. Investíciami
do domu je suma 48.380,07 eura, ktorá predstavuje investície vynaložené žalobkyňou a táto suma

aj zhodnocuje dom tak ako je vyčíslená. Suma 20.315,65 eura predstavuje investície žalobkyne, ale
čiastočne môže ísť aj novo vytvorené veci ako napríklad skleník, ale táto suma je započítaná vo
všeobecnej hodnote uvedenej v znaleckom posudku. Súd investície vykonané žalobkyňou, ustálené
znaleckým dokazovaním, posúdil ako investície, ktoré spoločnú nehnuteľnosť zhodnocujú, resp. ktorými
boli vytvorené nové veci (príslušenstvo stavby), t.j. za investície nie nevyhnutné (ostatné), presahujúce
rámec bežnej správy, nemajúce charakter opravy alebo údržby. Súd preto vychádzal z toho, že v prípade

investícií žalobkyne nešlo o nevyhnutné opravy alebo údržbu a žalobkyňa realizovanými investíciami
zhodnotila celú nehnuteľnosť, a teda aj spoluvlastnícke podiely žalovaných a tieto sa premietli v
znaleckom posudku č. 44/2012 znalca I.. U. L. a jeho v doplnení č. 1, na podklade ktorého súd určil
hodnotuinvestíciivynaloženýchžalobkyňoudonehnuteľnostíatodomuspoluspríslušenstvomvovýške
68.695,72 eura, z čoho suma pripadajúca na podiel žalobkyne 6/8-ín predstavuje sumu 51.521,79 eura,

na podiely žalovaných po 1/8-ine predstavuje pre každého sumu 8.586,97 eura. Ide o nárok žalobkyne
na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti podľa § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka,ktorýsapremlčujepodľa§107Občianskehozákonníkavdvojročnejdobe,ktorázačneplynúť
až zánikom spoluvlastníctva. Na strane žalovaných ako neinvestujúcich spoluvlastníkov preto vzniklo
bezdôvodné obohatenie až so zánikom spoluvlastníckeho vzťahu, v dôsledku čoho nárok žalobkyne

premlčaný nie je, preto aj námietku premlčania vznesenú žalovanými nepovažoval súd za dôvodnú.

1.6. Nevzhliadol ani rozpor s dobrými mravmi, ktorý podľa žalovaných spočíval v tom, že žalobkyňa si
uplatnila investície za obdobie, kedy boli maloletí. Podľa názoru súdu bolo potrebné zohľadniť investície
vykonané žalobkyňou a to tak za obdobie, kedy žalovaní boli maloletí a aj za obdobie ich plnoletosti,

pretože ak by sa na investície neprihliadlo, dostali by žalovaní viac ako im patrí a to aj v rozsahu, v
ktorom tento podiel zhodnotil niekto iný, v tomto prípade žalobkyňa. Pre posúdenie dôvodnosti nároku
žalobkyne na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti súd námietky žalovaných, že
mali vykonávať pri niektorých rekonštrukčných prácach pomocné práce, nepovažoval za relevantné.
Rovnako tak neobstojí argumentácia žalovaných, že investície do nehnuteľnosti sú povinní robiť

spoluvlastníci v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov.

1.7. Dodal, že žalovaní, hoci zotrvali na doplnení znaleckého dokazovania za účelom posúdenia,
či išlo o nevyhnutné investície ( na pojednávaní dňa 21.02.2018), na výzvu súdu v uznesení zo
dňa 14.03.2018 č k. 7C/27/2011-468 na zloženie preddavkov spojených s vypracovaním znaleckého

posudku nereagovali, preto súd doplnenie znaleckého posudku nevykonal v zmysle § 253 ods. 3 CSP.
Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ich tvrdenia, že v prípade investícií žalobkyne išlo o investície
nevyhnutné. V priebehu konania ani nešpecifikovali či a ktoré zo žalobkyňou vykonaných investícií
predstavovali investície nevyhnutné. Neuniesli ani dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že
sa podieľali na investíciách žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti vlastnými nákladmi. Tieto skutočnosti

nepotvrdil ani nimi navrhnutý svedok L. U.. Žalovaní až po rozhodnutí odvolacieho súdu začali tvrdiť,
že znalecký posudok nemôže byť relevantne použitý, pretože v posudku nebolo zohľadnené, že
investície boli vykonané svojpomocne, a preto investícia stála strany sporu menej, akoby v prípade
objednávky od firmy. Súd v tejto súvislosti poukázal najmä na to, že znalec v znaleckom posudku a jeho
doplnení vypočítaval preukázateľnú výšku investície zo strany žalobkyne na úrovni všeobecných hodnôt

nehnuteľnosti, následne vypočítal možný rozdiel vzniknutý medzi všeobecnou hodnotou s pôvodným
stavebnotechnickým stavom a medzi všeobecnou hodnotou so súčasným stavebnotechnickým stavom
s investíciami realizovanými žalobkyňou. Hodnota investícii žalobkyne v doplnenom znaleckom posudku
je všeobecnou hodnotou investícii, nejde o priamo vynaložené prostriedky žalobkyňou. V znaleckom
posudku a ani v jeho doplnení nie sú uvedené priame náklady vynaložené žalobkyňou, všeobecná

hodnota, či už nehnuteľností alebo aj investícii sa stanovala metódou polohovej diferenciácie. Pokiaľ
boli doložené nejaké priamo vynaložené náklady žalobkyňou, tieto sú len dôkazom toho, že investície
skutočne vykonala. V danom prípade preto znalecký posudok súd považoval za správny a postupoval
podľa neho, keďže žalovaným ako ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu vdôsledku vynaložených investícií žalobkyňou povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie a to vo výške
zhodnotenia podielu, ktorá je daná rozdielom medzi cenou podielu pred investíciami a po ich vynaložení,
tak ako správne bolo ustálené znaleckým dokazovaním.

1.8. Súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 600,95 eur, ktorú požadovala žalobkyňa
titulom splatenia pôžičiek. Súd rešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatoval dôvodnosť
námietky žalovaných proti pripočítaniu sumy 4.807,60 eura v prospech žalobkyne, ktorú požadovala
započítať titulom pôžičiek, ktoré si na stavbu domu vzala spolu s otcom žalovaných. Podľa názoru

odvolacieho súdu samotná existencia pôžičky žalobkyne v čase dedičského konania k pozemkom nie
je investíciou do predmetných nehnuteľností a bola riešiteľná (ako pasíva) len (už) v rámci dedičského
konania (z titulu vyporiadania dedičstva). Pri zohľadnení pôžičky a popri tom aj investícií, ktoré za
peniaze z pôžičky mali byť realizované, išlo by tiež o duplicitné zohľadnenie (toho istého).

2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí

navrhli žalobu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietali v
zmysle ust. § 365 ods. 1, písm. f) a h) CSP nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
vec a nedostatok odôvodnenia rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Žaloba podľa nich nie je dôvodná,
pričom priznaný nárok považujú za premlčaný. Rozhodnutie podľa nich nie je dostatočne odôvodnené
v intenciách vykonaného dokazovania. Nesúhlasili s názorom súdu v ods. 23 rozsudku, v ktorom súd

definoval investície žalobkyne ako nie nevyhnutné a že nárok na vrátenie investícii má základ v ust.
§ 451 a nasl. OZ a sa premlčuje podľa § 107 OZ, ktorá premlčacia lehota začne plynúť až zánikom
spoluvlastníctva.

2.2. Podľa nich žalobkyňa nepreukázala investície - zakúpenie materiálu do nehnuteľnosti v

rozsahu väčšom ako jej spoluvlastnícky podiel. Z vykonaného dokazovania vplýva, že aj oni sa
podieľali na rekonštrukčných prácach, a to predovšetkým prácou, preto nebolo potrebné oslovovať
cudzích remeselníkov, alebo firmy a tak investícia stála strany sporu menej ako v prípade objednávky
konkrétnej firmy. Tento aspekt investície nebol zohľadňovaný v znaleckom posudku, v zmysle ktorého
súd zadefinoval investície ako nie nevyhnutné. Sú názoru, že predmetný znalecký posudok ani nemohol

byť relevantne použitý. Dôkazná povinnosť zaťažovala žalobkyňu. Napriek opačnému názoru súdu
prvej inštancie majú za to, že investície do nehnuteľnosti sú povinní robiť spoluvlastníci v rozsahu svojich
spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa nepreukázala, že investovala len ona, prípadne že investovala a
vo väčšom rozsahu v pomere k jej spoluvlastníckemu podielu, teda že by mala nárok na tieto investície
od ostatných spoluvlastníkov.

2.3. Zotrvali na názore, že žalobkyňou uplatňované investície vynaložené po smrti bývalého manžela,
teda keď boli maloletí, sú v rozpore s dobrými mravmi. Maloletí podieloví spoluvlastníci sa nemôžu
žiadnym spôsobom podieľať na vytváraní vôle týkajúcej sa hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou.
Navyše, väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou bola právne ich matka, ktorá ich vychovávala a v tom

čase bola tiež ich zákonnou zástupkyňou. Do dosiahnutia plnoletosti bola povinná sa o svoje deti
starať, vyživovať ich a spravovať ich majetok. V dospelosti sa podieľali na prácach a investíciách do
domu, čo potvrdili svedkovia a považovali to za investovanie do svojho. Z tohto pohľadu nemôže
obstáť premisa, že o investíciách nevedeli, príp. že by o nich neboli informovaní. Práve naopak, boli
informovaní a o investíciách vedeli, čo má vplyv na premlčaciu dobu. Z toho dôvodu prípadné investície

nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalobkyne sú premlčané a v nadväznosti na uvedené mali za
to, že investície žalobkyne vynaložené za čas do ich plnoletosti boli vykonané s ich konkludentným
súhlasom a to bez ohľadu na to, či išlo o investície nevyhnutné alebo tzv. ostatné investície. V takom
prípade by bolo možné ustáliť nárok na vydanie pomernej náhrady nákladov na opravu nehnuteľností,
nie vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vynaložených investícií, ktorý sa premlčí vo všeobecnej

3 ročnej premlčacej dobe, pre začiatok plynutia ktorej je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov; v
takom prípade je nárok taktiež premlčaný. Mali za to, že súd v tomto smere nedostatočne a mätúco
odôvodnil skutočnosti pre priznanie nároku žalobkyne, nesprávne zadefinoval moment začiatku plynutia
premlčacej doby ako aj skutočnosti týkajúce sa vykonávania investícií žalovanými z pohľadu ich
nevyhnutností/nie nevyhnutnosti.

2.4. V časti priznania trov štátu namietali nesprávne právne posúdenie veci, keď súd rozhodol nad
rámec zákonných možností, daných aktuálne účinným civilným sporovým poriadkom.3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Poukázala na to, že v danom prípade ide o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom
zmysle vo vzťahu k jej investíciám do spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaným vzniklo bezdôvodné

obohatenie zhodnotením ich spoluvlastníckeho podielu investíciami ňou vynaloženými. Bezdôvodným
obohatením pritom nie je hodnota ňou vynaložených finančných prostriedkov, ale vlastné zhodnotenie
majetku každého zo žalovaných týmito investíciami. Pri bezdôvodnom obohatení nie je rozhodujúce, čo
oprávnený (v tomto prípade žalobkyňa) stratil, resp. vynaložil, ale to, čo povinný nadobudol. Vykonanie
investícií, ktoré boli zohľadnené následne v rámci znaleckého dokazovania, nebolo medzi účastníkmi

konania sporné. Poukázala na výpovede žalovaných na pojednávaní dňa 16. 09. 2014, ako aj na ďalšie,
nazákladektoréhobolustálenýrozsahinvestíciídospoločnejnehnuteľnosti.Ďalšoupodstatnouotázkou
je charakter investícii žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti. Z hľadiska hodnotenia ich charakteru
je rozhodujúce znalecké dokazovanie. K charakteru popisovaných investícií sa vyjadril znalec aj na
pojednávaní dňa 10. 04. 2014, kedy jasne uviedol, že zohľadnené boli len tie investície žalobkyne,
ktoré spoločnú nehnuteľnosť zhodnocujú, resp. ktorými boli vytvorené nové veci (príslušenstvo stavby).

Uvedené investície, ktorých hodnotu stanovil znalec, realizovala bez súhlasu žalovaných ako
neinvestujúcichspoluvlastníkov.Otýchtoinvestíciarozhodlasama asama tietoinvestícieajrealizovala.
Na vykonanie investícií, a to tak investícií, ktoré boli realizované do nadobudnutia plnoletosti aj investícií
vykonávaných neskôr, sa nepýtala. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania rovnako nie je sporná,
ako vyplýva z ich výpovede oboch pojednávaní dňa 16. 09. 2014, ktorí to výslovne potvrdili. Ak

o vykonávaných investíciách rozhodovala sama, pričom na ich vykonanie sa žalovaných nepýtala,
je zrejmé, že žalovaní k vykonaniu investícií nedávali súhlas, resp. sa k nim nevyjadrovali a ani
nemali možnosť sa k nim vyjadriť. Preto v danom prípade neprichádza do úvahy ani konkludentný
súhlas žalovaných s investíciami. Aj konkludentnému súhlasu totiž musí predchádzať dostatočne určitý,
zrozumiteľný adresný návrh, ku ktorému sa ma adresát vyjadrovať a ku ktorému ma súhlas smerovať.

Vzhľadom na tieto skutočnosti jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu
medzi hodnotou podielu každého zo žalovaných pred investíciami a po nich, a to momentom i zániku
podielového spoluvlastníctva; skôr ako súčasne so zánikom podielového spoluvlastníctva sa vzhľadom
na charakter investícií a okolnosti ich vynaloženia domáhať nemohla. Počas trvania spoluvlastníckeho
vzťahu nemala právny titul. Na strane žalovaných, ako neinvestujúcich spoluvlastníkov, nevznikla

povinnosť podieľať sa na predmetných investíciách skôr ako so zánikom spoluvlastníctva práve
preto, že nešlo o bežnú údržbu alebo nevyhnutné opravy spoločnej nehnuteľnosti (len vtedy by tá
povinnosť vznikla, pretože by sa jednalo o základnú povinnosť spoluvlastníka vyplývajúcu z 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Na strane žalovaných ako neinvestujúcich spoluvlastníkov bezdôvodné
obohatenie vzniklo až súčasne so zánikom spoluvlastníckeho vzťahu. Až v tomto momente by totiž v

konečnom dôsledku, ak by sa na investície neprihliadlo, dostali viac ako im patrí, dostali by finančnú
náhradu za svoj podiel aj v rozsahu, v ktorom tento podiel zhodnotil niekto iný. Jej právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia vzniklo až súčasne so zánikom spoluvlastníctva a bolo v konaní riadne
uplatnené, preto nie je premlčané.

3.2. Tvrdenie žalovaných, že do nehnuteľnosti investovali aj oni, sú účelové. Prvýkrát tieto tvrdenia
prezentovali až v roku 2017, navyše ich nepreukázali. Do spoločnej nehnuteľnosti neinvestovali.
Všetko, k čomu sa oni, resp. svedkovia vyjadrovali, bolo vykonávanie vlastnej svojpomocnej práce,
Investíciou vynaloženou na zhodnotenie nehnuteľnosti nie je vlastná práca spoluvlastníka, ktorou sa
podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Vyporiadanie v širšom zmysle

zahŕňa investície vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov. Okrem všeobecných tvrdení o vlastnej práci
žalovaní nepreukázali žiadne svoje investície do nehnuteľnosti. K tvrdeniu, že priznanie nároku by bolo
v rozpore s dobrými mravmi uviedla, že aplikácia ust § 3 ods. 1 OZ v konaní o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nie je opodstatnená, pretože rozhodnutie má konštitutívny charakter.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“, § 2 ods. 1 CMP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385ods. 1 CSP a contrario) a dospel k právnemu
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.5. Predmetom konania je žaloba zo dňa 31. 01. 2011, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. území L. C., zapísaným na listoch
vlastníctva č. XXX a XXXX tak, aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva

za primeranú náhradu vyplatenú žalovaným, pričom žiadala vyporiadanie aj v širšom zmysle z dôvodu
jej investícií do predmetných nehnuteľností. Poslednou zmenou návrhu zo dňa 20. novembra 2014,
pripustenou na pojednávaní dňa 20. 11 2014, sumu pre výplatu žalovaných označila v prospech každého
z nich po 4.371,12 eura +12.283,91 eura, pričom požadovala, aby žalovaní boli jej povinní zaplatiť
každý po 9.187,92 eura titulom širšieho vyporiadania. Žalovaní so zrušením a spôsobom vyporiadania

spoluvlastníctva súhlasili, súhlasili aj čo do súm, ktoré im má žalobkyňa vyplatiť, nesúhlasili však s
požiadavkou žalobkyne ohľadom vyplatenia investícií titulom zhodnotenia nehnuteľností.

6. Rozsudkom č. k. 7C/27/2011-386, zo dňa 20. novembra 2014 súd prvej inštancie zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným OÚ Nitra, katastrálny odbor, v katastrálnom
území L. C., obec L. C., okres M. na LV č. XXX ako parcely registra "C" evidované ako parc. č.

XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2 a parc. č. XX/X záhrady o výmere 1022 m2 a
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Titulom vyporiadania zaviazal žalobkyňu
zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade každému sumu 4.371,12 eura, zrušil podielové spoluvlastníctvo strán
sporu aj k nehnuteľnostiam zapísaným OÚ Nitra, katastrálny odbor, v katastrálnom území L. C., obec L.
C., okres M. na LV č. XXXX ako stavba - rodinný dom súpisné číslo XX na parcele registra "C" evidovanej

akoparc.č.XX/X(právnyvzťahkparcele,naktorejstavbaležíjeevidovanýnaLVč.XXX),anehnuteľnosť
prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni uložil povinnosť titulom vyporiadania zaplatiť
žalovaným v 1. a 2. rade každému sumu 12.283,91 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal titulom zhodnotenia nehnuteľnosti zaplatiť žalobkyni každému sumu
9.187,92 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výroky VII, VIII). Žalovaných v 1. a 2. rade

zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8.738,08
eura a náhradu iných trov konania v sume 387,50 eura na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IX) a zaplatiť trovy štátu v sume 38,40 eura na účet Okresného
súdu Nitra do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok X).

7. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/96/2015 - 419 zo dňa 26. januára 2017 rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch VII. až X. o nároku žalobkyne na výplatu zhodnotenia
nehnuteľnosti, výroku o trovách konania strán sporu a výroku o trovách štátu zrušil a vec v týchto
častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok v časti zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva a výrokoch a povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovaným náhrady titulom

vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva v dôsledku absencie odvolania nadobudli právoplatnosť.
Následne rozsudkom, ktorý je predmetom prieskumu odvolacím súdom, súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobkyni titulom investícií každého sumu 8.586,97 eura a rozhodol o trovách
konania.

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 osl 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové

konanie.

9. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní uplatnili v odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v tom, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil a v porušení práva na spravodlivý proces.

9.2. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ideo situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

9.3. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9.4. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanými vznesené a

v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám
riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré
majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil.

Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté
závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil.

11. Odvolacie námietky žalovaných sú totožné s námietkami, ktoré uplatnili pred súdom prvej inštancie

a s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal a dostatočne sa s nimi vysporiadal; tieto nemohli
privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP poukazuje.

11.2. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.Ústavnýsúdvosvojichrozhodnutiachuvedené

konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto vplnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr.
IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Judikatúra ESĽP nevyžaduje,
aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

12. Z hľadiska právneho posúdenia veci bolo v kontexte odvolacích dôvodov žalovaných podstatné sa
vysporiadať s otázkou, či žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo nárok na
úhradu vynaložených prostriedkov a či je premlčaný.

13. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti súdom, ktoré
sa prevádza v širšom rozsahu, ako je tomu v danom prípade, je potrebné z hľadiska povahy
nárokov a ich premlčania rozlišovať, či boli investície vynaložené so súhlasom alebo bez súhlasu
podielových spoluvlastníkov. Ak súhlas spoluvlastník neudelil, môže sa investujúci spoluvlastník
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu

v dôsledku vynaloženej investície, pričom je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a
údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu vecí, ktoré neboli nevyhnutné. Povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na potrebnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania
spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov a ak nejde o náklady na potrebnú opravu aleboúdržbu, vzniká táto povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho
podielu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi
na vec súhlasí, hoci aj konkludentne v zmysle ust. § 35 ods. 1 OZ ide o dohodu o hospodárení

so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu
vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 OZ), ktoré sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa §
101 OZ (pre počiatok je rozhodná doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu).

14. Žalobkyňa tvrdila, že sporný nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože

investície, aj s poukazom na závery a vyjadrenia znalca neboli bežnou údržbou ani nevyhnutnými
opravami spoločnej nehnuteľnosti, ale išlo o investície, ktoré nehnuteľnosť zhodnotili, resp. ktorými boli
vytvorené nové veci (príslušenstvo stavby) a vykonala ich bez súhlasu žalovaných. Žalovaní (až) po
zrušení veci odvolacím súdom začali tvrdiť, že žalobkyňa vykonávala investície s ich konkludentným
súhlasom, preto bez ohľadu na to, či išlo o investície nevyhnutné alebo tzv. ostatné investície môže
ísť o nárok na vydanie pomernej náhrady nákladov na opravu nehnuteľností, ktorý sa premlčuje vo

všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe, plynúcej od vynaloženia nákladov; Nesúhlasili s názorom súdu,
že nejde o nevyhnutné investície a žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy
premlčacia doba začína plynúť zánikom podielového spoluvlastníctva.

15. Odvolací súd posudzujúc dôvody odvolania dospel k záveru, že tieto vzhľadom k ich nedôvodnosti

nemohli mať za následok zmenu rozhodnutia. Žalobkyňa uplatňovala náhradu investícií, ktoré vykonala
po smrti manžela, po roku 1978 a ďalšie po roku 2007. Tieto špecifikovala a znalec ich v posudku
ocenil sumou 68.695,72 eur. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že nešlo o investície potrebné na
opravu alebo údržbu, ale o iné investície, ktoré zhodnotili nehnuteľnosť, nakoľko smerovali k dokončeniu
rozostaveného domu a k realizácii k nadväzujúcich investícií. Žalovaní nesúhlasili s názorom žalobkyne,

že investície žalobkyne neboli nevyhnutné a v konaní pred súdom prvej inštancie navrhli znalecké
dokazovanie na preukázanie ich tvrdení. Nakoľko nezložili preddavok na trovy nimi navrhnutého dôkazu,
súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Právnym dôsledkom tohto postupu je potom skutočnosť,
že žalovaní tvrdenia o tom, že išlo o investície na opravu alebo údržbu nepreukázali, teda neuniesli
dôkazné bremeno. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že investície žalobkyne, ustálené a

vyčíslené znaleckým posudkom nemajú charakter opravy alebo údržby a žalobkyni vzniklo právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia ako je uvedené nižšie.

16. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovaných, že investície vykonané žalobkyňou do plnoletosti (do
roku 1991 u žalovaného v 1. rade a do roku 1987 u žalovanej v 2.rade) vykonávala ako ich zákonná

zástupkyňa, preto by priznanie týchto nákladov bolo v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd s ním
nestotožňuje. Keďže žalobkyňa požadovala úhradu investícií vykonávaných v rokoch 1978 a po roku
2007, obdobia maloletosti žalovaných sa týkajú investície vykonávané po roku 1978. Je možné súhlasiť
so žalovanými, že v tom čase bola žalobkyňa ich zákonnou zástupkyňou, teda konala v mene a na
účet žalovaných a nakoľko išlo o bežné právne úkony, súvisiace so správou majetku menšinových

maloletých spoluvlastníkov, nepotrebovala súhlas súdu (schválenie právneho úkonu). V čase týchto
investícii do nehnuteľnosti boli žalovaní maloletí a v zmysle § 9 Obč. zákonníka síce majetkové práva
mali, ale mali spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a
vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku. Žalovaní v 1. rade mal v roku 1978 päť rokov a žalovaná
v 2. rade deväť rokov. Boli vo veku, keď ešte neboli spôsobilí k právnym úkonom súvisiacim s

rozhodovaním o ich spoluvlastníkom podiele. Neboli spôsobilí vysloviť nesúhlas alebo súhlas, a to ani
výslovný ani nevýslovný - konkludentný k investíciám do ich majetku, preto neobstojí ani tvrdenie, že
žalobkyňa investovala s ich konkludentným súhlasom. Za situácie, že ich majetok vrámci majetku v
podielovom spoluvlastníctve spravovala matka, ako zákonná zástupkyňa a tá v ich mene rozhodovala
o ich majetku, vrátane potreby investovania, je možné súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že ňou

vykonané investície, pokiaľ zhodnotili ich majetok, pričom nešlo o investície na opravy alebo údržbu, je
potrebné zohľadniť. Nejde o nárok priznaný v rozpore s dobrými mravmi, pretože ak by sa na investície
neprihliadlo, dostali by finančnú náhradu (všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v čase vyporiadania) v
rozsahu (hodnote) zhodnotenou len žalobkyňou - teda samotná ich maloletosť im právne postavenie
zlepšila. Z uvedeného dôvodu má preto žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré

žalovaným, ako spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaloženej investície (§
451 ods. 2 a § 456 OZ) a to ako rozdiel medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení.17.Kodvolacejnámietke,žeinvestícievykonanévčasepodosiahnutíplnoletosti žalovaných žalobkyňa
vykonávala s ich konkludentným súhlasom je potrebné uviesť, že konkludentý, t.j. nevýslovný právny
úkon je taký, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, akú vôľu chcel dotknutý subjekt prejaviť. Prejav urobený

mlčky je každý taký nevýslovný prejav, spôsob ktorého - pri prihliadnutí na všetky okolnosti prípadu
- vylučuje pochybnosť o tom, že tu vôľa je, ako aj o tom, aká je táto vôľa. Žalobkyňa okrem investícií
vykonávaných v roku 1978 uplatňovala aj investície vykonávané po roku 2007. V tom čase boli žalovaní
plnoletí a žalovaný v 1. rade výslovne uviedol, že k ich vykonaniu súhlas nedal a v tom čase už
býval v dome oproti. Taktiež právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 13. 09. 2011 uviedol,

že k investíciám po roku 2007 sa žalovaní nevedia vyjadriť, pretože do domu nemajú prístup; netvrdili
teda ani že sami niečo investovali alebo že o investíciách vedeli a súhlasili s nimi. Pokiaľ žalovaný aj
sám uvádza, že súhlas k investíciám neudelil, ani prípadné práce, ktorých vykonávanie sa v konaní
snažil preukázať neodôvodňuje záver o konkludentnom súhlase na vykonanie sporných investícií. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že v tom čase boli vzťahy medzi stranami sporu narušené práve
kvôli problémom s domom. Žalovaní podali proti žalobkyni žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že sú

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že ak mali narušené vzťahy práve kvôli majetkovým
nárokom týkajúcim sa spornej nehnuteľnosti, podľa žalovaného ho žalobkyňa aj s rodinou vyhodila z
domu, že nekomunikovali spolu, a teda nemohli udeliť ani konkludentný súhlas k investovaniu. Aj keď
v konaní preukazovali, že sa podieľali na prácach okolo domu, nebolo jednoznačne preukázané, že išlo
o práce súvisiace s investíciami po roku 2007, ktoré žalobkyňa v konaní uplatňovala. Je zrejmé, že s

prácami okolo domu pomáhali deti žalobkyne s ich manželmi, rodinami, pričom ale náklady na investície
hradila výlučne žalobkyňa; investíciou vynaloženou na zhodnotenie nehnuteľnosti nie je vlastná práca
spoluvlastníka, ktorou sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva. Okrem
toho, ak mali žalovaní za to, že v znaleckom posudku nebol zohľadnený ich prínos vo forme nimi
vykonaných prác mali nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, pretože pokiaľ popierali

tieto skutočnosti (preukazujúce skutkové tvrdenia žalobkyne) mali povinnosť uplatniť, a to najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí, prostriedky procesnej obrany (napr. návrhom na
doplnenie znaleckého dokazovania, predložením súkromného znaleckého posudku), čo neurobili.

18. Tvrdenie, že žalobkyňa nepreukázala investície - zakúpenie materiálu do nehnuteľnosti v rozsahu

väčšom ako jej spoluvlastnícky podiel považuje odvolací súd za účelové. Znalec v znaleckom posudku a
aj vo vyjadreniach uviedol, že posudok vypracoval na podklade fotodokumentácie a množstva dokladov
predložených žalobkyňou. Pokiaľ žalovaní mali za to, že údaje v znaleckom posudku nie sú podložené
dokladmi, bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré konkrétne položky v znaleckom posudku považujú za
nepreukázané. V tomto smere neuniesli ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Občianske súdne

konanie je ovládané zásadou prejednávacou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať
naichpreukázaniedôkazyjezásadnevecoustránsporu.Dokazujúsalentieskutočnosti,ktorézostávajú
medzi stranami sporné. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v
žalobe a v priebehu konania. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva strane sporu bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Splnenie

dôkaznej povinnosti ale automaticky neznamená unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom
treba rozumieť zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a
vykonaných dôkazov. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a tento nepreukázala, alebo nevedela preukázať
súdu.

19. K odvolaniu proti výroku o trovách štátu je potrebné uviesť, že konanie začalo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, zák. č. 99/1963 Zb. a rozhodnutie o nich je nutné aj pri absencii úpravy
Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2015 Z.z. („CSP“) podriadiť zmysle č. 4 ods. 2 CSP právnej
norme účinnej v čase začatia konania s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a podľa

výsledku konania podľa § 255 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP.

20. Keďže nebolo preukázané, že investície žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti neboli nákladmi
na nutnú opravu alebo údržbu vyplývajúce z dohody spoluvlastníkov (výslovnej alebo konkludentnej) i
bez vedomosti (súhlasu) žalovaných s investíciami žalobkyne vzniklo žalobkyni voči žalovaným právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre vydanie ktorého premlčacia doba začína plynúť zánikom
podielového spoluvlastníctva.21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých
častiach v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

22. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).