Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216906
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7612216906.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v exekučnej právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa
Bratislava, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1,
Košice, IČO: 30 807 484, proti povinnému: F. C., nar.: XX. XX. XXXX, bytom H.. T.I. XXX/X, G. T. D.,
vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorsky úrad so sídlom Ľ. Štúra 12,

Michalovce, pod spis. zn. EX 5087/12, o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v konaní
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves spis. zn. 9Er/765/2012-11
zo dňa 13. 06. 2018, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil. Zároveň oprávneného zaviazal
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi trovy exekúcie vo výške 54,08 eur,
a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že Okresný súd Spišská Nová Ves na návrh
oprávneného a na žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 24. 09. 2012 poverenie na vykonanie exekúcie
pred súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, Exekútorsky úrad so sídlom Ľ. Štúra 12, Michalovce, a
to pre vymoženie istiny vo výške 107,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Dulina predložil Okresnému
súdu Spišská Nová Ves podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uviedol, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto navrhol exekúciu zastaviť.

4. Citoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že z exekútorského spisu

mal za preukázané, že povinný nevlastní žiaden majetok z ktorého je možné vykonať exekúciu.
Povinnému nebolo možné vykonávať zrážky z vdoveckého dôchodku, nakoľko tento nepostačoval ani
na vykonávanie zrážok. Povinný má vedené účty v banke, avšak nemá žiadne finančné krytie, navyše
s vysokými blokáciami.

5. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.

1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil s tým, že ďalšie vymáhanie pohľadávky sa do budúcna javí
ako neekonomické.6. Súd prvej inštancie k úhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie
došlo z dôvodu nemajetnosti povinného.

7. Citoval ustanovenie § 196 a § 203 ods. 2 prvú vetu Exekučného poriadku a uviedol, že trovy exekúcie
pozostávajú z minimálnej odmeny podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. vo
výške 33,19 eur plus 20% DPH 6,64 eur a z náhrady hotových výdavkov v zmysle ustanovenia § 22
citovanej vyhlášky vo výške 14,25 eur (poštovné a administratívne náhrady za materiál). Trovy exekúcie

tak súd prvej inštancie určil sumou 54,08 eur.

8. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, ako sú doručenie príkazu na začatie exekúcie
a doručenie exekučného príkazu opakovane, nakoľko ide o úkony, ktoré nie je možné násobiť počtom
adresátov, ktorým sa úkon doručuje. Preto mu bola priznaná minimálna odmena tak, ako je to vyššie
uvedené, pričom bola u neho zohľadnená aj odmena za opakované lustrácie majetku a platiteľa mzdy

u povinného, ktoré boli robené v elektronickej podobe.

9. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

10. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie v celom rozsahu

oprávnený.

11. Poukázal na to, že povinný celú vymáhanú istinu uhradil hotovostným vkladom do pokladne
Sociálnej poisťovne dňa 11. 12. 2014, pričom súdny exekútor bol o platbe prijatej oprávneným priamo
od povinného informovaný prostredníctvom informačného systému - automatické oznamovanie úhrad.

Uviedol, že v čase úhrady povinný disponoval finančnými prostriedkami, takže súdny exekútor mohol a
mal správnym a včas zvoleným spôsobom vedenia exekučného konania vymôcť od povinného aj trovy
exekúcie.

12. Uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o zastavení exekúcie bez uvedenia

dôvodu zastavenia v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal
na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V odôvodnení uznesenia uviedol, že nemajetnosť
povinného bola v tomto konaní nesporne preukázaná a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní
by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. Konanie súdu prvej inštancie preto
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy tento nesprávne aplikoval dôvod zastavenia

exekučného konania, pričom nemajetnosť povinného nebola nesporné preukázaná. Exekúciu súd mal
preto zastaviť v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do
31. 03. 2017, nakoľko v konaní bolo preukázané, že dlžná pohľadávka bola povinným uhradená v
priebehu exekučného konania. Dôvod, pre ktorý dôjde k zastaveniu exekúcie je rozhodujúci aj pre
následné rozhodnutie o náhrade trov exekučného konania. Nakoľko v čase rozhodovania o zastavení

exekúcie bolo nesporné, že istina bola uhradená, oprávneného nemožno zaviazať k úhrade trov
exekučného konania. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 znáša trovy exekučného konania povinný v
zmysle ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie

nevyhnutných trov exekúcie. V tomto prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, preto súd
nemôže oprávneného zaviazať k náhrade trov exekúcie, neoprávňuje ho k tomu žiadne zákonné
ustanovenie.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a
náhradu trov súdnemu exekútorovi voči oprávnenému nepriznal.

14. K podanému odvolaniu oprávneného zo dňa 20. 06. 2018 sa súdny exekútor písomne vyjadril dňa
27. 07. 2018.

15. Uviedol, že povinný dňa 12. 12. 2014 uhradil pohľadávku oprávnenému, avšak trovy exekúcie
neuhradil, a to ani čiastočne, preto pokračoval vo výkone súdnej exekúcie. Nešlo teda o vymoženie
pohľadávky v exekučnom konaní. Počas celého výkonu exekučného konania súdny exekútor nezistil upovinného žiadny relevantný majetok a ani žiadny príjem povinného, preto súdny exekútor vyhodnotil
ďalší výkon exekúcie ako neefektívny a preto podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

16. Na základe vyššie uvedených skutočností súdny exekútor zotrval na podanom návrhu na zastavenie
exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol
v celom rozsahu.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), bol Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
v zmysle ustanovenia § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

18. Krajský súd v Košiciach, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas
podané odvolanie oprávneného (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného zo dňa 20. 06. 2018 n i e
je d ô v o d n é.

19. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

20. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

21. Oprávnený svojim odvolaním napadol výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie
z dôvodu, že v danom prípade nie sú dané podmienky pre použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti považoval zastavenie exekúcie za predčasné.

22. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku konanie sa začína na návrh.

23. Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez
návrhu.

24. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

25. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať z presných zistení súdneho exekútora.

26. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný podrobne skúmať, či sú preukázané dôvody
na zastavenie exekúcie v zmysle tohto zákonného ustanovenia.

27. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie všetkých skutočnosti o tom, že majetok povinného

nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: II. ÚS 321/09 zo dňa 08. 04. 2010, v ktorom Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval, že: "aj na vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie súdom sú
primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad a nemôže byť iba

prejavom svojvôle."

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd má za to, že z návrhu súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie zo dňa 16. 03. 2018, jednoznačne vyplýva nevymožiteľnosť pohľadávkyoprávnenéhozdôvoduneexistenciepostihnuteľnéhomajetkupovinného.Tentokonštatoval,žešetrením
dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším jej výkonom by
dochádzalo iba k neúmernému zvyšovaniu trov. Uviedol, že u povinného boli vykonané opakované

lustrácie na príslušné úrady. Povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciu.
Povinný má síce vedené účty v bankách, avšak na daných účtoch nemá dostatočné krytie finančných
prostriedkov pre úhradu pohľadávok. Zároveň má na nich vysoké blokácie. Je poberateľom vdoveckého
dôchodku, avšak nakoľko suma dôchodku nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy
zraziť, nemožno u neho zrážky z dôchodku vykonávať. Šetrením súdny exekútor dospel k záveru, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba
k ďalšiemu neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. u

29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého uznesenia
dostatočne zaoberal posúdením otázky nemajetnosti povinného, uviedol konkrétne údaje o zisteniach
majetkových pomerov povinného a v odôvodnení napadnutého uznesenia aj vysvetlil, na základe akých

konkrétnych skutočností súd exekúciu zastavil.

30. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v naznačenom smere považuje za dostatočné,
ktoré vychádza z presvedčivého odôvodnenia a preto sa s dôvodmi v ňom uvedenými plne stotožňuje.

31. Na základe uvedených faktov je zrejmé, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám riadneho odôvodnenia, a to z dôvodu dostatočného zistenia skutkového stavu.

32. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie ako
vecne správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

33. Predmetom tohto odvolacieho konania je taktiež výrok o trovách exekúcie.

34. Podľa ustanovenia § 470 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

35. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon).

36. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31. 10. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

37. Podľa ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01. 11. 2013, proti výroku o
náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

38. Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013, to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

39. Z uvedeného vyplýva, že 01. novembra 2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná
pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti

výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa ustanovenia § 57 Exekučného poriadku.

40. Predmetná exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Oprávnenýpodalodvolaniezodňa21.06.2018protiuzneseniusúduprvéhostupňavčastitrovexekúcie
na poštovú prepravu dňa 19. 06. 2018, čo vyplýva z pečiatky doručujúceho orgánu.

41. V zmysle predmetnej novely Exekučného poriadku účastník konania stráca právo podať odvolanie
proti výroku o trovách exekúcie, ak toto odvolanie nepodal pred 31. 10. 2013.42. Keďže v danom prípade ide o odvolanie proti výroku uznesenia, proti ktorému zákon odvolanie
výslovne nepripúšťa, odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa ustanovenia §386 písm. c)
CSP.

43. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

44. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).