Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617201566
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617201566.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika

a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu H.. X. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Q., Y. XXX/XX, proti žalovaným 1/ G. G., nar. 04. XX. XXXX, trvale
bytom B. J., I. XXX/X, 2/ Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. Z., V. XXX/X, obaja zastúpení
JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom v V., R. XX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
č.k. 11C/5/2017-123 zo dňa 28. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš nariadil predaj nehnuteľností, ktoré boli
predmetom konania, vlastnícky patriacich žalobcovi v 1/6-ine a žalovaným 1/, 2/ každému v 5/12-inách.
Konanie v časti o zaplatenie 5 000,- eur medzi účastníkmi zastavil a žalovanú 1/ zaviazal vydať žalobcovi
vyrezávanú policu a jednotný katolícky spevník do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu
zamietol a priznal žalovaným náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov vychádzal z ust. § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na skutočnosť, že ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechcel,
a preto nariadil predaj nehnuteľnosti rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov. Pokiaľ išlo o ďalšie
nárokyžalobcu,tietosúdprvejinštanciezdôvodnilpodrobnevbodoch20.až27.napadnutéhorozsudku.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 256
ods. 1 CSP a priznal žalovaným náhradu trov konania v celom rozsahu prihliadajúc najmä na postoj
účastníkov v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť poukazujúc na postoj žalovaných, ktorí odmietajú vydať kľúče
od nehnuteľnosti, neplatia mu nájom a v podstate mu neboli ochotní ani vydať veci. Súrodenci stále
odkladajú predaj nehnuteľnosti, a preto žiadal súd o zabezpečenie predaja.

3. Na výzvu súdu doplnil svoje odvolanie s tým, že nebol ochotný znášať ani trovy konania, pričom sa

domáhal opätovne vrátenia ďalších vecí a poukazoval na to, že stále platí daň za nehnuteľnosť.4. Žalovaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť s tým, že nepovažovali za potrebné sa bližšie k odvolaniu vyjadriť, keďže súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany žalobcu neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7. Žalobca prakticky vo svojom odvolaní ani neuviedol konkrétne dôvody, resp. vady konania, ktoré

by mohli mať za následok zrušenie napadnutého rozsudku, ale tak ako i pred súdom prvej inštancie
poukazoval na postoj žalovaných v súvislosti s užívaním sporných nehnuteľností.

8. Za takéhoto stavu potom ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným
spôsobom, než ho hodnotil súd prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím
ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal žalovaným 1/ a 2/ ako úspešným účastníkom nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).