Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/188/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207062
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8716207062.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Y. Q., bývajúcej v V., právne zastúpenej
advokátskou kanceláriou AK Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova č. 830/15, v
mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Hudzík, proti odporcovi Y. Q., bývajúcemu vo B., právne
zastúpenému JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia č. 44, o
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20 Pc 4/2016, o

dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. januára 2018 sp. zn. 7 CoP 28/2017,
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. augusta 2017 č. k. 20 Pc

4/2016-87 uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 165 Eur
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Ďalej
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal za
preukázané, že navrhovateľka v súčasnosti študuje na vysokej škole. Jej potreby pokrýva matka, ktorá
je síce zamestnaná, avšak nemá dostatočné príjmy, aby mohla pokryť všetky nevyhnutné výdavky. Mal
za to, že určená suma výživného pre navrhovateľku, s prihliadnutím na momentálne príjmy odporcu a

s prihliadnutím na prezentované náklady navrhovateľky je primeraná. Do zvyšku návrh ako nedôvodný
zamietol.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 25.
januára 2018 sp. zn. 7 CoP 28/2017 rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 Civilného
sporového poriadku zmenil tak, že výživné zo strany odporcu na navrhovateľku zvýšil zo sumy
130 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne od 1.9.2016 do budúcnosti. Čo do zvyšku žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Zároveň v dôsledku tejto zmeny rozhodol i o výške dlžného výživného za
obdobie od 1.9.2016 do 31.1.2018. Mal za to, že vzhľadom na výrazný nárast odôvodnených potrieb
navrhovateľky a podstatné zvýšenie príjmu odporcu pri nezmenenom počte vyživovacích povinností
je potrebné považovať zvýšenie výživného na sumu 200 Eur mesačne od 1.9.2016, teda od začiatku
mesiaca, v ktorom navrhovateľka začala študovať na vysokej škole za primerané. O trovách konania
rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť
ktorého odôvodnil s poukazom na § 420 ods. 1 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP,
namietajúc nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a
neumožnenie zúčastnenia sa na pojednávaní. V zmysle vyššie uvedeného preto navrhuje, aby dovolací
súd rozhodnutie krajského súdu v plnom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie ako
nedôvodné zamietol.5. Na konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje zákon č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania
podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP
pre konanie o dovolaní dovolateľa.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie
nie je dôvodné. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je

uvedené v nasledovných bodoch.
7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
CSP.
8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.
8.1. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,
že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa

vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
10. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené
podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
10.1. Podmienky prípustnosti dovolania sa delia na objektívne: a/ prípustný predmet, b/ lehota na

podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania a na subjektívne, t. j. osoba oprávnená podať dovolanie
(Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava,
Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344).
10.2. V Civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené
nasledovne v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427

je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v
ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.
10.3. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,
zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§
424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428) odporca napáda rozsudok

odvolacieho súdu.
11. Každé podanie (vrátane dovolania) posudzuje aj dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 CSP) a v
súlade s článkom 11 ods. 1 až 3 CSP. Pri takomto posudzovaní dovolania je zrejmé, že dovolateľ v
dovolaní namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, nedostatočné zistenie
skutkového stavu a nenariadenie pojednávania, čím namieta porušenie práva na spravodlivý proces v

zmysle § 420 písm. f/ CSP.
12. V danom prípade teda odporca vyvodzuje prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 420
písm. f/ CSP.
13. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
13.1. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd uvádza, že znakmi vady
zmätočnosti konania podľa tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces ab/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
15. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu je
nedostatočne odôvodnené. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd odkazuje na stanovisko
najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po 1. júli 2016, ktorého právna
veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá
zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

16. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj
právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje

náležitosti uvedené v § 393 CSP (predtým § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.), je
nepreskúmateľné.
16.1. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, a táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie

podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
16.2. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu“.
17. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade obsah spisu nedáva žiadny
podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety

a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napríklad Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku
2009, prípadne Ryabykh proti Rusku z roku 2003). Dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho
súdu podľa dovolacieho súdu v dostatočnom rozsahu uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací
súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov konania k prerokúvanej veci, obsah odvolania i právne

predpisy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na

každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). Podľa presvedčenia dovolacieho súdu dal odvolací
súd v danom konaní odpoveď na tie otázky, ktoré boli z jeho hľadiska relevantné pre rozhodnutie o
odvolaní. Nedôvodná je preto argumentácia odporcu, podľa ktorej je rozsudok odvolacieho
súdu nepreskúmateľný. Pokiaľ odporca spochybňuje správnosť skutkových a právnych záverov súdov
odvolacieho súdu, dovolací súd pripomína osobitný charakter dovolania ako mimoriadneho opravného

prostriedku, v ktorom najvyšší súd môže pristúpiť k posúdeniu vecnej správnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia iba za predpokladu, že ide o dovolanie prípustné. Za procesnú vadu konania
podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv dovolateľa.18. K námietke dovolateľa týkajúcej sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom,
dovolací súd uvádza, že v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu do 30. júna 2016 sa vyskytovali
námietky dovolateľov týkajúce sa nedostatkov v procese obstarávania skutkových podkladov pre

rozhodnutie, prípadne nesprávnosti hodnotenia výsledkov dokazovania. Najvyšší súd vo vzťahu k
takýmto námietkam dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení
účastníka konania (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie
niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3
Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho
súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla
2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné
zistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazovalebonesprávnevyhodnotenie
niektorého dôkazu.

19. Dovolateľ ďalej namieta, že odvolací súd nenariadil pojednávanie, na ktorom by sa mohol vyjadriť
k dokazovaniu.
20. Dovolací súd v zmysle vyššie uvedenej námietky poukazuje na skutočnosť, že realizácia procesného
oprávnenia účastníka byť prítomný na pojednávaní neprichádza do úvahy vtedy, keď súd v súlade so
zákonom koná a rozhoduje bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
22. Podľa § 68 CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného
stavu veci považuje za potrebné.
23. V danom prípade: a/ odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie na

zistenieskutočnéhostavuveci,b/nariadenieodvolaciehopojednávanianevyžadovalanidôležitýverejný
záujem. Vzhľadom na to nebolo povinnosťou odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania
pojednávanie. Procesné strany boli pritom riadne upovedomené o čase a mieste verejného vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s §
219 ods. 3 CSP). Dovolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k otcovi plnoletej dcéry nedošlo k porušeniu

jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko odvolací súd mal z vykonaného dokazovania pred
súdom prvej inštancie skutkový stav náležite zistený. Neopodstatnená je preto námietka, že namietaným
postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
24. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že v konaní nedošlo k procesnej vade zmätočnosti
namietanej odporcom; prípustnosť jeho dovolania preto z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva.

25. Najvyšší súd procesne neprípustné dovolanie dovolateľa odmietol podľa ustanovenia § 447 písm.
c/ CSP.
26. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods.
3 CSP.
27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.