Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212011678
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kučera
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212011678.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr.
Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému F.. F. G. pre
obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora a
poškodenej strany proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/153/2012 zo dňa 30. 5. 2018 na
verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 15. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora a odvolanie poškodenej strany LAMPOGAS
S.P.A. Milano, Talianska republika, DIČO : 00911000156.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 4T/153/2012 zo dňa 30. 5. 2018 podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
oslobodil obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ako konateľ spoločnosti COREX - SLOVAKIA, spol. s. r. o. so sídlom Košice, ul. Južná trieda 93
v Košiciach, IČO: 31 695 400 v priebehu rokov 2006 a 2007 na základe faktúr č. 40085, 40088,
40101, 40128, 40129, 40130, 40133, 40160 a 40161 prevzal od spoločnosti LAMPOGAS S.P.A.
akciová spoločnosť so sídlom Miláno, Via Ippolito Nievo, 10 CAP 20145, Talianska republika, DIČO:
00911000156 tovar a to zmes skvapalnených uhľovodíkov (ďalej len „LPG“) v celkovej hodnote 340

137,70 €, pričom za tovar uhradil len sumu 26 845,40 € a zvyšnú časť ceny doposiaľ neuhradil, čím
spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. Milano so sídlom Via Ippolito Nievo, 10 CAP 20145, Talianská republika
spôsobil škodu vo výške 313 292,30 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázal poškodenú spoločnosť LAMPOGAS S.P.A. akciová spoločnosť
so sídlom Milano, Via Ippolito Nievo, 10 CAP 20145, Talianska republika, DIČO: 00911000156 s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a poškodená strana.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že je toho názoru, že súd sa pred vydaním
napadnutého rozsudku nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a napadnutý rozsudok
oprel o nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý vykazuje viaceré nejasnosti. Uvedené skutočnosti
tak umožňujú vyvodiť záver o arbitrárnosti napadnutého rozsudku, z ktorého odôvodnenia je zrejmé,
že súd sa stotožnil s argumentáciou obhajoby, ale nezaoberal sa pri tom viacerými skutočnosťami
rozhodujúcimi pre vyvodenie záveru o naplnení, resp. aj nenaplnení všetkých znakov skutkovej

podstaty trestného činu podvodu a teda o trestnosti konania obžalovaného. Obžalovaný F.. F. G.
na hlavnom pojednávaní dňa 15. 6. 2015 poprel spáchanie skutku a zároveň využil svoje zákonnéprávo nevypovedať. Z jeho výpovede v prípravnom konaní ale vyplýva, že popiera dlh voči poškodenej
spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. vo výške 313.292,30 eur, nakoľko eviduje vyplatené pohľadávky v sume
160.000 - 180.000 eur spoločnosti COREX SLOVAKIA, s.r.o. a zároveň uviedol, že so spol. LAMPOGAS

S.P.A dochádzalo k rokovaniam ohľadom poskytnutia úveru pre firmu LPG Servis, s.r.o. V súvislosti s
prevodom nehnuteľností uviedol, že k prevodu došlo po zamietnutí účasti F.. S. a R. Q. v spol. LPG
Servis, s.r.o., ktorí sa následne rozhodli ukončiť aj svoju účasť v spol. COREX SLOVAKIA, s.r.o., avšak
tu figurovali ako ručitelia úveru. Pre vyrovnanie dlhu sa rozhodli predať predmetnú nehnuteľnosť, a
to spol. GREEN GLAS s.r.o., ktorej konateľom bol F.. S.. Za sumu 1.785.000,- Sk pozemok predali

z dôvodu nutnosti finančných prostriedkov, avšak jeho hodnota bola v tom čase iba 900.000,- Sk.
Argumentácia obhajoby spočívala v tvrdení o absencii subjektívnej stránky trestného činu podvodu,
nakoľko nebol preukázaný úmysel obžalovaného, a zároveň aj v absencii objektívnej stránky trestného
činu, nakoľko podľa vyjadrenia obhajoby obžalovaný svojím konaním nikoho neuviedol do omylu, ani
niečí omyl nevyužil. Taktiež bolo podľa obhajoby sporné, kto mal vlastne byť do omylu uvedený, keďže
do omylu možno uviesť iba fyzickú a nie právnickú osobu. Čo sa týka následného predaja nehnuteľnosti

obhajoba poukázala na judikatúru, v zmysle ktorej predaj majetku za situácie, keď dlžník neplatí svoje
splatné záväzky, neumožňuje vyvodiť záver o vine obžalovaného za podvod, pretože je na takéto
dispozície oprávnený a týmto konaním nikto nie je uvádzaný do omylu. V závere taktiež poukázal na
to, že podvodné konanie musí časovo predchádzať uzavretiu zmluvy, či prevzatiu tovaru. Uvedenú
argumentáciu súd prevzal do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v závere odôvodnenia ešte uviedol,

že nebolo jediným dôkazom preukázané, aby k podvodnému konaniu došlo v štádiu pred vznikom
obchodného záväzkového vzťahu. Podľa názoru súdu sú v prospech obžalovaného aj nezrovnalosti vo
výpovedi svedkov, a to Z. K., V. I., F.. F. H..
Má za to, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia § 168 ods. 1
Trestného poriadku a je preto nezákonný, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplývajú dôkazy, o ktoré

súd svoje skutkové zistenia opiera, ako ani úvahy akými sa súd spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov. Tak, ako bol skutkový stav zistený v konaní pred súdom prvého stupňa podľa jeho názoru ani
neumožňuje vydať rozhodnutie odôvodnené v súlade so zákonom, nakoľko súd nepostupoval v súlade
s ustanovením § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Aj napriek zásade kontradiktórnosti súdneho konania
Trestný poriadok dovoľuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, a to práve za účelom

úplného zistenia skutkového stavu a následného odstránenia rozporov vo vykonaných dôkazoch.
Ďalejprokurátoruviedol,žepokiaľsúdpovažovalzadokázané,žeobžalovanýsvojímkonanímneuviedol
poškodeného do omylu, z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva, na základe akých vykonaných
dôkazov súd tento záver vyvodil, resp. akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov potrebných
prevyvodenietohtozáveru.Domnievasa,ževtejtosúvislostijerozhodujúceskúmaniefinančnejsituácie

spol. COREX - SLOVAKIA, s.r.o. v čase spáchania predmetného skutku, a teda či bola spoločnosť
v danom období reálne schopná splniť záväzok voči spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. V prípade, že
by to tak nebolo, bolo by možné vyvodiť jeho úmysel neuhradiť predmetnú pohľadávku. Súd sa ale
týmto vôbec v odôvodnení nezaoberal, a preto vyvstáva otázka, aké skutočnosti vlastne posudzoval
pri hodnotení toho, či obžalovaný poškodenú spoločnosť uviedol do omylu, resp. jej omyl využil alebo

takto nekonal. V priebehu konania bol síce vypracovaný znalecký posudok týkajúci sa ekonomickej
situácie tejto spoločnosti, avšak aj závery znaleckého posudku sú veľmi nejednoznačné. Poukázal
napríklad na odpoveď na 2. otázku položenú znalcovi a teda či boli predmetné faktúry riadne zaúčtované
do účtovníctva spol. COREX - SLOVAKIA, s.r.o., kde znalec v odpovedi uviedol, že boli s najväčšou
pravdepodobnosťou riadne zaúčtované, avšak v odpovedi na otázku č. 1 v súvislosti s kontrolou

účtovníctva spoločnosti uviedol, že túto otázku nemožno zodpovedať, nakoľko nie je možné vykonať
kontrolu účtovníctva. Domnieva sa, že odpoveď na prvú otázku vylučuje odpoveď č. 2. Uvedené rozpory
súd mohol a mal odstraňovať výsluchom znalca, ktorý sa mal vyjadriť k použitému termínu s najväčšou
pravdepodobnosťou. V súvislosti so zistením ekonomickej situácie zostal súd absolútne nečinný po tom,
čo sa mu nepodarilo zabezpečiť účtovníctvo spoločnosti od obžalovaného, ani od nového formálneho

konateľa Z. K.. Súd mal ale k dispozícii aj iné spôsoby pre toto zistenie, a to napríklad preverenie
spoločnosti u príslušného správcu dane, pretože mohla byť u neho v minulosti vykonaná daňová
kontrola, v rámci ktorej subjekt musí predložiť účtovníctvo.
Poukázal na to, že nie je možné stotožniť sa s tým, že konanie obžalovaného po vzniku záväzkového
vzťahu neumožňuje vyvodiť záver o subjektívnej stránke trestného činu podvodu vo forme úmyslu.

Prevod obchodnej spoločnosti na tzv. bieleho koňa je typickým konaním, ktoré nastáva po spáchaní
trestnej činnosti, a ktorým sa páchatelia snažia svoju trestnú činnosť zastrieť. Z výpovede svedka Z.
K. je zrejmé, že sa síce v roku 2008 stal konateľom spoločnosti COREX SLOVAKIA, s.r.o., avšak to
iba formálne, pretože v tejto spoločnosti žiadnu činnosť reálne nevykonával. Rozpory vo výsluchochsvedkovZ.K.,V.I.aF..F.H.súdvyhodnotilvprospechobžalovaného,pričomtakétohodnoteniedôkazov
žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Taktiež uviedol, že tieto rozpory sa mohol súd pokúsiť odstrániť
vzájomnou konfrontáciou obžalovaného s týmito svedkami a v súvislosti s komunikáciou obžalovaného

so svedkom K., túto od obžalovaného vyžiadať.
Zdôraznil ďalej, že zásada voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného
poriadku neznamená ľubovôľu súdu pri rozhodovaní. Výsledok rozhodovacieho procesu súdu musí byť
založený na logickom úsudku, vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a
vykonaných zákonným spôsobom. V zmysle ustálenej judikatúry pri hodnotení výpovede svedka musí

súd skúmať, či je jeho výpoveď logická. Musí pritom vychádzať z celej výpovede svedka, z rozsahu
a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z jeho vysvetlení, prečo k týmto rozdielom
došlo. Aby súd mohol taký dôkaz spoľahlivo zhodnotiť musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy a posúdiť
prípadne rozdiely medzi nimi. Súd sa však uvedeným neriadil a zostal skôr nečinný, v dôsledku čoho
sú o zistenom skutkovom stave dôvodné pochybnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach z dôvodov uvedených
v § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa § 322
ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Poškodená strana LAMPOGAS S.P.A v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho
splnomocnenca uviedla, že písomné vyhotovenie oslobodzujúceho rozsudku obsahuje výpis z výpovedí
jednotlivých svedkov, pričom súd hodnoteniu jednotlivých výpovedí a ostatných dôkazov nevenoval
dostatočnú pozornosť a rovnako písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje atribúty, ktoré sú zákonom
a súdnou praxou vyžadované pre riadne odôvodnenie rozsudku. Z judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v sebe zahŕňajú
aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení

práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06 ). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v Náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03). Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva iba záver, že v žalovanom
skutku sa uvádza, že predstieraním obžalovaného uhradiť kúpnu cenu uviedol obžalovaný dodávateľa
do omylu. K uvedenej skutočnosti je potrebné zdôrazniť, že dodávateľom bola právnická osoba, tá je

uvedená aj ako poškodená strana, ktorá pochybnosť nebola odstránená. Do omylu možno uviesť len
fyzickú osobu - a vzhľadom na to je nevyhnutné zaoberať sa tým, kedy a za akých okolností môže byť
do omylu uvedená právnická osoba a konkrétne, ktorá fyzická osoba vystupujúca za alebo v mene tejto
právnickej osoby musí byť uvedená do omylu, aby omyl bolo možné pripísať právnickej osobe a súčasne
musí byť preukázané, že táto osoba nemá vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Sám

súd uznáva, že je nevyhnutné zaoberať sa tým, kedy a za akých okolností môže byť do omylu uvedená
právnická osoba, avšak ďalšie odôvodnenie neobsahuje tieto úvahy súdu a tým úvahy súdu o nevine
obžalovaného končia.

K samotnému „náčrtu úvahy" súdu o dokazovaní za akých okolností sa možno do omylu uviesť právnickú

osobu uviedol, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 38/2014 vyplýva, že právnickú osobu
možno uviesť do omylu len uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej
osoby a prejavovať ju navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene (môže ísť aj o osobu, ktorá je členom
štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby). Rovnako platí, že využiť omyl právnickej osobymožno len využitím omylu vyššie charakterizovanej fyzickej osoby. Spôsobiť škodu na cudzom majetku
možno pri trestnom čine podvodu podľa § 221 Tr. zák. aj uvedením niekoho do omylu alebo využitím
niečieho omylu, ak taká fyzická osoba nie je poškodeným, ani nereprezentuje poškodenú právnickú

osobu.
Zo zjednocujúceho usmernenia Krajského prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave k aplikačným
problémom pri trestnom stíhaní ekonomických trestných činov vyplýva, že ak osoba, ktorá je oprávnená
robiť v mene právnickej osoby právne úkony spočívajúce v uzatváraní kúpnopredajných zmlúv. Možno
preto zhrnúť, že ak je páchateľom osoba oprávnená robiť v mene právnickej osoby majetkové dispozície,

nemôže byť zároveň aj osobou, ktorá je v omyle. Spáchanie trestného činu podvodu podľa § 221
Tr. zák. v takýchto prípadoch neprichádza do úvahy. V tomto konkrétnom prípade nie je možné
osobu „páchateľa" stotožňovať s osobou „poškodeného", a preto bolo povinnosťou súdu sa s touto
skutočnosťou vysporiadať. Nie je možné sa bez ďalšieho odôvodnenia stotožniť s úvahami súdu,
že do omylu môže byť uvedená len fyzická osoba. Takáto úvaha predstavuje len tzv. jednu stranu
mince. Odôvodnenie rozsudku vyznieva tak, že do omylu možno uviesť len fyzickú osobu, ale osobou

vystupujúcounastranepoškodenéhomôžebyťtiežlenfyzickáosoba.Takýtoprávnyzáversúdunemôže
byť akceptovaný. Do omylu môže byť uvedená len fyzická osoba, čo je záver akceptovaný a uznávaný
právnickou verejnosťou, ale aj judikatúrou, avšak osobou poškodenou môže byť aj právnická osoba za
predpokladu, že právnickú osobu do omylu neuviedla osoba oprávnená konať za túto právnickú osobu.
Z dôvodu, že na strane konajúceho súdu došlo k pochybeniu pri hodnotení dôkazov samostatne a vo

vzájomných súvislostiach, došlo aj pochybeniu pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom
konaní na strane poškodeného.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok okresného súdu v
súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. b/, písm. f/ Tr. por. zrušil a podľa ustanovenia § 322 Tr. por.
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadril v tom smere, že
prokurátor vo svojom odvolaní poukazuje na to, že je rozhodujúce skúmanie finančnej situácie
spoločnosti COREX - SLOVAKIA, s.r.o. v čase spáchania skutku a či bola v danom období reálne
schopná splniť záväzok voči spoločnosti LAMPOGAS S.P.A. a v tejto súvislosti poukázal na znalecký

posudok týkajúci sa ekonomickej situácie tejto spoločnosti a podľa názoru prokurátora sú vraj závery
znaleckého posudku nejednoznačné.

Uviedol, že trestné stíhanie bolo začaté v roku 2010 a obžalovanému vznesené obvinenie v roku 2011,
v roku 2012 bola na obžalovaného podaná obžaloba zo dňa 26.11.2012. V rámci prípravného konania,

teda v čase po 5 - 6 rokov od času, kedy sa mal predmetný skutok stať bol vypracovaný aj znalecký
posudok z odboru ekonómie a manažmentu, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, financie. Na hlavnom
pojednávaní navrhol sám prokurátor oboznámiť tento listinný dôkaz - znalecký posudok. Súdne konanie
na okresnom súde po rozsiahlom dokazovaní skončilo oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa 30.5.2018. Po
rozsiahlom takmer 9 rokov trvajúcom konaní a 13 rokov od kedy sa mal skutok stať, prokurátor prvýkrát

poukazuje na túto skutočnosť, pričom ak je toho názoru, že toto majú byť rozpory a nie je mu jasný termín
znalca „ s najväčšou pravdepodobnosťou", tieto mohol a mal mať vyjasnené prinajmenšom pri podaní
obžaloby a ak nie, tak už samotná obžaloba bola nedôvodná. Takýto návrh prokurátora produkovaný až
v odvolaní vypočuť k uvedeným skutočnostiam znalca po ôsmich rokoch od vypracovania znaleckého
posudku k finančnej situácii spoločnosti v rokoch 2006 a 2007 je zo strany prokurátora už len účelový,

obštrukčný, alibistický až nereálny, ale nie logický, ťažko určiť, či vykonateľný vzhľadom na veľký časový
odstup.
KrajskýsúdvKošiciachvuvedenejveciuznesenímzodňa30.júla2014uviedol,žeokresnýsúdnemôže
zákonným spôsobom nútiť prokurátora, ktorý je stranou v konaní po podaní obžaloby vykonávať dôkazy
svedčiace o vine, resp. nevine obžalovaného. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že dôkazy zabezpečené

prokuratúrou neodôvodňujú záver o vine obžalovaného, musí postupovať podľa § 285 Tr. por. a tohto
spod obžaloby oslobodiť a to za predpokladu, že prokurátor v rámci prípravného konania nepostupoval
podľa § 2 ods. 10 Tr. por.
Má zato, že k finančnej situácii spoločnosti znalecký posudok nebol jediný dôkaz, ale boli vykonané
aj ďalšie dôkazy a to napr. výpoveď svedka, či samotná výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní.

Ako vyplýva z výpovede svedkyne - F.. F. H. (predtým Štuckovej), ktorá v tom čase keď vypovedala
v kratšom časovom odstupe a ktorá v spoločnosti COREX SLOVAKIA pracovala už od roku 2004 a
od roku 2007 ako ekonómka a účtovníčka a mala a musela vedieť o ekonomickej situácii a táto bola
vypočutá niekoľkokrát konkrétne aj k týmto skutočnostiam uviedla, že spoločnosť nebola predĺžená aplatilo sa podľa splatnosti faktúr. Obdobne vypovedal v prípravnom konaní aj obvinený, že postupne
vyplácali pohľadávky voči iným firmám, voči bankám, voči štátu, Spoločnosť tak uhrádzala výdavky voči
štátu, bankám a či pohľadávky voči iným subjektom, ktoré boli skôr splatné.

Poukázal na dôležitú skutočnosť a to, že spoločnosť LAMPOGAS S.P.A. podala prostredníctvom
právneho zástupcu ešte v roku 2009 trestné oznámenie v uvedenej veci, ktoré bolo odmietnuté.
Proti uzneseniu bola právnym zástupcom tejto spoločnosti podaná sťažnosť a táto bola Okresnou
prokuratúrou Košice II zamietnutá. Prokurátor v odvolaní uvádza, že vyvstáva otázka aké skutočnosti
súd posudzoval prihodnotení toho, či obžalovaný poškodenú spoločnosť uviedol do omylu, resp. jej omyl

využil alebo takto nekonal. Na takéto všeobecné konštatovanie prokurátora je nutné uviesť, že to, že
nebol poškodený uvedený do omylu vyplýva zo samotného následného konania poškodenej spoločnosti
LAMPOGAS S.P.A., ktorá poukazujúc na jednotlivé časové súvislosti dňa 8.3.2010 (teda skoro rok po
podaní trestného oznámenia) uzavrela zmluvu na cesiu predmetnej pohľadávky z LAMPOGAS S.P.A.
(na pohľadávku voči COREX SLOVAKIA) so spoločnosťou „EM-BART". Listinný dôkaz sa nachádza v
spise. Postúpil by poškodený takúto pohľadávku ďalej a tým čo uvádza prokurátor, by musel aj on uviesť

do omylu ďalšiu osobu. Z uvedeného len vyplýva, že celé trestné stíhanie bolo umelo vykonštruované
s cieľom vyriešiť obchodnoprávny spor prostriedkami trestného práva. Teraz už bez spochybnenia
postavenia poškodeného alebo oprávnenosti podať trestné oznámenie, ktoré podal právny zástupca
poškodeného je nutné konštatovať, že svedecká využiteľnosť poškodeného vo vyšetrovaní bola a je
nulová, žiadna, čo v prípade akože podvodu na ňom spáchanom je prinajmenšom zriedkavé, pretože

doteraz nebol vyprodukovaný jediný dôkaz preukazujúci, ako mal byť poškodený uvádzaný do omylu
a nemožno hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby, nevieme ktorej a škodou na
majetku. Teda pohľadávkou, ktorou mal byť poškodený v roku 2006 uvedený do omylu a podal v roku
2009 trestné oznámenie, túto následne legitímne postúpil na ďalší subjekt, z čoho vyplýva nemožnosť
posúdenia tejto veci normami trestného práva v zmysle objektívnej stránky.

Má zato, že okresný prokurátor svoje odôvodnenie odvolania založil iba na domnienkach, ako uvádza
niekoľkokrát, že sa domnieva... a nie na zistených dôkazoch. Prokurátor obdobne ako vyššie v odvolaní
navrhuje vykonať dôkaz - konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom, po 11-ich rokoch od času, kedy
sa mali stretnúť.

S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol, ako aj odvolanie poškodeného.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora, ako aj
poškodenej strany nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia,

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol,
na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a ich odôvodnenie si krajský súd v
celom rozsahu osvojil a preto v podrobnostiach na zákonné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku

súdu prvého stupňa odkazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle
ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav, právny rozbor a právny

záver okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod žalovaného skutku.

Po preskúmaní veci na podklade podaných odvolaní odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal
rozsiahle dokazovanie na hlavných pojednávaniach a v napadnutom rozsudku následne veľmi podrobnepísomne rozviedol výpovede obžalovaného F.. F. G., svedkov F.. S., F.. Q., F.. H., F.. S., F.. H., K., S., S.,
X., V. I. a následne v zmysle § 261 ods. 1 Tr. por. oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom
spise, ktoré boli nazhromaždené počas doby prípravného konania.

Z vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal okresný súd sa obžalovaný ako v prípravnom konaní, tak
aj na hlavnom pojednávaní v podstate v jeho základnej línii obhajoval tak, že on nemal úmysel ako
konateľ spoločnosti COREX SLOVAKIA pred uzavretím zmluvy a prevzatím tovaru nevyplatiť kúpnu
cenu, pretože tak, ako na to podrobne poukázal v svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní

na č.l. 221 až 226, jednotlivé faktúry sa čiastočne a priebežne uhradzovali a v podstate k nezaplateniu
celej kúpnej ceny došlo preto, lebo aj iní dodávatelia, s ktorými obchodovala firma, kde bol konateľom
nepreplácala včas faktúry za uzavreté obchody. Obžalovaný sa v podstate ďalej obhajoval aj tým, že
prevodom obchodných podielov, na ktoré poukazuje prokurátor nebol nijakým spôsobom preukázaný
jeho úmysel a to konkrétne tzv. podvodný úmysel kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatiť.

V stručnosti z vykonaného dokazovania, z vyjadrenia poškodeného, ako aj k tomu nadväzujúcich
listinných dôkazov, na ktoré poukázal okresný súd na č.l. 8 napadnutého rozsudku krajský súd
konštatuje, že bolo preukázané, že došlo ku konaniu medzi spoločnosťou COREX SLOVAKIA a
spoločnosťou LAMPOGAS S.P.A. a ako vyplýva z vyjadrenia poškodeného, spoločnosť COREX
SLOVAKIA s.r.o. za dodaný tovar riadne a včas nezaplatila, pričom na základe faktúr, ktoré boli

predmetom skutku uhradila len časť splatnej faktúry, t. j. cenu za dodaný tovar.

Z vykonaného dokazovania, ako aj z vyjadrenia poškodeného a pripojených listinných dôkazov vyplýva
preukázaná skutočnosť, že poškodený ešte 1. 7. 2008 podal na Okresnom súde Košice II návrh na
vydanie platobného rozkazu uhradiť časť dlžnej sumy vo výške 166835,70 eur, pričom celú dlžnú sumu v

sume 318792,30 eur si neuplatňoval súdnou cestou z dôvodu vysokého súdneho poplatku a prebiehalo
konanie pod spisovou značkou 36 Cb 156/2008.

Aj z ďalších vykonaných dôkazov, ako je návrh na exekúcie obsiahnuté v trestnom spise, listinné dôkazy
k postúpeniu pohľadávky na č.l. 1159 až 1170, ako aj z ďalších listinných dôkazov, na ktoré poukázal

okresný súd, aj krajský súd dospel k záveru zhodne s právnym názorom okresného súdu, že medzi
spoločnosťami COREX SLOVAKIA s.r.o. a LAMPOGAS S.P.A. išlo o obchodnoprávny vzťah, ktorý
sa už v prvom počiatku, keď dochádzalo k neuhrádzaniu faktúr, riešil a konal v rámci občianskych a
obchodných súdnych konaní.

Prokurátor v priebehu prípravného konania a aj na hlavnom pojednávaní, v neposlednom rade aj v
podanom odvolaní, v rámci konkrétneho skutku, ktorý žaloval dospel k záveru, že bol preukázaný
podvodný úmysel obžalovaného ešte pred uzavretím obchodno-zmluvného záväzku dohodnutú kúpnu
cenu poškodenej strane nezaplatiť.

Okresný súd vyslovil právny názor, že tento podvodný úmysel nevyplýva ani z následného konania
obžalovaného, kedy ako konateľ spoločnosti odpredal nehnuteľnosti a taktiež ani z prevodu obchodných
podielov. Okresný súd vychádzal z vykonaného dokazovania, ako aj z platnej judikatúry a súdnej praxe
a zaujal stanovisko, že aj napriek tomu, keď spoločník nevykonal opatrenie k zaplateniu pohľadávky
a následne prevedie podiel obchodnej spoločnosti, nemožno len z toho dôvodu uznať vinu, pretože

obžalovaný ako konateľ spoločnosti a spoločník bol oprávnený na takéto disponovanie.

Ďalej vyslovil názor, že pri disponovaní s majetkom - následným prevodom obchodného podielu,
prípadne prevodom či už hnuteľného alebo nehnuteľného majetku spoločnosti, hoci aj uzavretím
nevýhodnej zmluvy, nemôže ísť o trestný čin podvodu, pretože týmto konaním nikto nie je uvádzaný

do omylu. Podvodné konanie musí časovo predchádzať uzavretiu zmluvy, či prevzatiu tovaru. Aj s
týmto názorom sa stotožnil odvolací súd, pretože pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
4 Tr. zák. z hľadiska subjektívnej stránky sa vždy vyžaduje, aby bol páchateľovi preukázaný úmysel,
ktorý sa vyžaduje pri tomto trestnom čine pred konaním, t.j. pred uzavretím konkrétnej obchodnej alebo
občianskoprávnej zmluvy.

K samotným konkrétnym odvolacím námietkam prokurátora, pretože odvolací súd v rámci
kontradiktórnehokonaniapreskúmavatúkonkrétnučasťnapadnutéhorozsudku,resp.skutočnosti,ktorésúkonkrétnenamietanévpodanomodvolaní,pričomnachyby,ktoréniesúvytknutévpodanomodvolaní
prihliada len vtedy, ak by zakladali dovolací dôvod, odvolací súd udáva :

Prokurátor poukázal na vypracovaný znalecký posudok týkajúci sa ekonomickej situácie spoločnosti
COREX SLOVAKIA, poukázal na odpoveď č. 2 znalca a dospel k záveru, že okresný súd mal a
mohol odstraňovať rozpory vo vyjadrení znalca výsluchom znalca. V súvislosti so zistením ekonomickej
situácie podľa názoru prokurátora zostal súd absolútne nečinný po tom, čo sa mu nepodarilo zabezpečiť
účtovníctvo spoločnosti a podľa názoru prokurátora súd mal aj iné spôsoby pre zistenie ekonomickej

situácie a to napríklad preverenie spoločnosti u príslušného správcu dane, pretože mohla byť v minulosti
vykonaná daňová kontrola, v rámci ktorej subjekt musí predložiť účtovníctvo.

S touto vznesenou námietkou sa odvolací súd nestotožnil s poukazom na vykonaný kontradiktórny
proces a konkrétne poukazuje :

Krajský súd v tejto trestnej veci už konal uznesením sp. zn. 7 To 74/2014, keď podľa § 194 ods. 1 písm.
b/ Tr. por. zrušil uznesenie okresného súdu o odmietnutí podanej obžaloby a uložil okresnému súdu,
aby vo veci konal a rozhodol. V citovanom uznesení 7 To 74/2014 podrobne krajský súd poukázal na
základné princípy kontradiktórneho konania s tým, že okresný súd v konaní pred súdom bude povinný
kontradiktórnym procesom pri zachovaní zákonných procesných ustanovení vykonať dokazovanie a

vo veci rozhodnúť. V citovanom uznesení poukázal aj na ustanovenie § 2 ods. 14 Tr. por. s právnym
názorom, že súd nemôže zákonným spôsobom nútiť prokurátora, ktorý je stranou v konaní po podaní
obžaloby, vykonávať ďalšie dôkazy svedčiace o vine v rámci konania o odmietnutí obžaloby. Pokiaľ by
súd dospel k záveru, že dôkazy zabezpečené prokuratúrou neodôvodňujú záver o vine alebo nevine,
musí vždy postupovať na základe vyhodnoteného skutkového stavu.

Po preskúmaní namietaného procesného nedostatku, t. j. opätovného výsluchu znalca a ďalej
zabezpečením účtovníctva spoločnosti v súdnom konaní dospel k názoru, že táto požiadavka nemá
procesné opodstatnenie, pretože okresný súd zákonným spôsobom prečítal znalecký posudok, na ktorý
poukázal prokurátor.

K tomuto záveru odvolací súd dospel podrobným rozborom vykonávaných procesných úkonov na
jednotlivých hlavných pojednávaniach a konkrétne poukázal na zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa
30. 5. 2018, z ktorej vyplýva a to z č.l. 2, že okresný súd podľa § 268 ods. 2 Tr. por., to znamená, že aj so
súhlasom prokurátora prečítal znalecký posudok Ing. Z. Y. a po jeho prečítaní a oboznámení procesné

strany nemali nijaké výhrady k posudku. Z tohto posudku aj odvolací súd zistil, že nebolo možné vykonať
kontrolu účtovníctva podnikateľského subjektu COREX SLOVAKIA za obdobie rokov 2006, 2007, 2008 v
podstate preto, že výšku finančných prostriedkov, t. j. dostatok alebo nedostatok finančných prostriedkov
bezdoloženiakompletnéhoúčtovníctvaniejemožnéobjektívnezodpovedať.Akovyplývazoznaleckého
posudku,znalecvykonalznaleckédokazovaniepredmetnýchfaktúruvádzanýchvskutkusozáverom,že

tieto faktúry s najväčšou pravdepodobnosťou boli riadne zaúčtované v účtovníctve COREX SLOVAKIA
a ako vyplýva z príloh tohto znaleckého posudku znalec sa zaoberal a to veľmi podrobne v pripojenej
prílohe pohybom na účtoch, čo konkrétne uvádza na č.l. 456 až 465. Zo záveru znaleckého dokazovania
vyplýva, že boli vykonávané kreditné, aj debetné operácie, pričom debetné zostatky na účtoch svedčia
o tom, že spoločnosť COREX SLOVAKIA musela disponovať kontokorentným úverom, resp. možnosťou

ísť do debetu.

Procesné namietanie podané v podanom odvolaní, aby odvolací súd uložil povinnosť okresnému súdu
vypočuť tohto znalca, je tak podľa názoru odvolacieho súdu v súvislosti aj s vyjadrením obžalovaného
k tejto procesnej otázke, neopodstatnená.

Ako vyplýva zo spisu tento znalecký posudok bol vypracovaný 30. 3. 2012, pričom ako vyplýva z
podaného znaleckého posudku, znalec vychádzal z tých podkladov, ktoré v tom čase pre posúdenie
znaleckej činnosti zabezpečili orgány prípravného konania.

Z toho dôvodu aj odvolací súd je toho názoru, že vypočutie znalca pred okresným súdom za
predpokladu, že by odvolací súd zrušil rozsudok a uložil to súdu, nijakým spôsobom by neriešilo situácie
ekonomického charakteru v súvislosti s činnosťou firmy COREX SLOVAKIA. K tomuto záveru odvolací
súd dospel aj vzhľadom k dĺžke konania, keďže ide o skutky ešte z roku 2006 a 2007 a keď ani vrámci rozsiahleho dokazovania v prípravnom konaní neboli zabezpečené také riadne doklady, na ktoré
poukázal znalec, na základe ktorých by znalec z odboru ekonómie bez akýchkoľvek pochybností vyslovil
záver svojho znaleckého dokazovania.

Odvolací súd neakceptoval vo vzťahu k tejto otázke námietku prokurátora, že okresný súd mal využiť
„iné“ spôsoby zistenia vo vzťahu k účtovníctvu, pretože podľa názoru odvolacieho súdu v rámci
kontradiktórneho konania aj s poukazom na vyslovený právny názor vo veci sp. zn. 7 To 74/2014 túto
povinnosť mali orgány prípravného konania, resp. prokurátor pri podaní obžaloby.

Zhrňujúc, námietka prokurátora, že napadnutý rozsudok okresného súdu je nezákonný v dôsledku nie
dostatočnezistenéhoskutkovéhostavuveci,oktoromsúdôvodnépochybnostijepretoneopodstatnená,
lebo okresný súd, podľa názoru odvolacieho súdu vykonal na hlavnom pojednávaní dôkazy navrhované
procesnými stranami zákonným spôsobom a v zmysle príslušných zákonných ustanovení Trestného
poriadku aj prečítal a oboznámil príslušné listinné dôkazy, na ktoré podrobne poukázal v napadnutom

rozsudku so súhlasom procesných strán a odvolací súd nezistil, že by procesným stranám, t. j.
obžalovanému, prokurátorovi alebo poškodenej strane nebolo umožnené sa vyjadrovať k jednotlivým
vykonaným dôkazom.

K tomuto záveru odvolací súd dospel aj z vykonaného procesného úkonu na hlavnom pojednávaní

dňa 30. 5. 2018 z č.l. 3 zápisnice, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že návrhy na
oboznamovanie zo spisu, t. j. konkrétnym prečítaním neboli procesnými stranami vytýkané a ani neboli
prednesené návrhy na doplnenie dokazovania.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že na hlavnom pojednávaní boli prítomní prokurátor ex

offo, obžalovaný, obhajca obžalovaného, ako aj splnomocnenec poškodenej strany. Z toho dôvodu
odvolací súd neakceptoval záver prokurátora v podanom odvolaní o nedostatočne zistenom skutkovom
stave, pretože ako vyplýva z procesného rozboru jednotlivých hlavných pojednávaní a aj konkrétne
z posledného hlavného pojednávania zo dňa 30. 5. 2018, okresný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré
boli navrhované a nemožno mu tak vyčítať, že by poprel a neumožňoval práva procesných strán

vyplývajúcich im z príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že na podklade skutku, ktorý bol predmetom obžaloby tak, ako bol
presnevymedzenýbolopreukázané,žeišlooobchodno-záväzkovývzťah,kdenezaplateniecelejkúpnej
ceny za tovar nemožno posudzovať v zmysle zákonných ustanovení zločinu podvodu podľa § 221 ods.

1, ods. 4 Tr. zák., pretože nebol preukázaný z hľadiska subjektívnej stránky žalovaného trestného činu
podvodný úmysel vyžadujúci sa pri posudzovaní tohto skutku pred uzavretím obchodno-záväzkového
vzťahu.

Okresný súd, keďže oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Tr. por. zo zákona v zmysle § 288 ods.

3 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť LAMPOGAS S.P.A. s nárokom na náhradu škody na civilný
proces, čo je podľa názoru odvolacieho súdu úplne v súlade so zákonom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Z týchto dôvodov preto odvolací súd zamietol odvolanie poškodenej strany, pretože ustanovenie § 288
ods. 3 Tr. por. je kogentné, ktoré vždy musí súd aplikovať pri oslobodzujúcom rozsudku.

V tejto súvislosti je potrebné na základe rozsiahleho odôvodnenia podaného odvolania poškodenej

strany uviesť, že v zmysle § 307 písm. c/ Tr. por. poškodený môže napadnúť rozsudok pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, čo je kogentné ustanovenie a z čoho vyplýva, že nemôže rozsudok odvolaním
napadnúť pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, pretože toto oprávnenie v zmysle § 307 ods. 1 písm.
a/ Tr. por. má len prokurátor (odvolanie do viny).

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.