Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/27/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111202452
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4111202452.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: B. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. C. č. XX, zastúpená L.. U. L., advokát so sídlom F., W. XXXX, I.: XXXXXXXX, proti žalovaným:
X/Radoslav U., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. č. XX, X/Angelika U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
obaja žalovaní zastúpení L.. F. P., advokát so sídlom M., L. XX, I.: XXXXXXXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni titulom zhodnotenia nehnuteľnosti sumu 8.586,97 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobkyni titulom zhodnotenia nehnuteľnosti sumu 8.586,97
eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu vo zvyšku nároku žalobkyne na zaplatenie zhodnotenia nehnuteľnosti zamieta.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v časti zrušenia podielového
spoluvlastníctva v rozsahu 100% a v časti nároku zhodnotenia nehnuteľnosti v rozsahu 86,92%.

V. Žalobkyňa má voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v časti zrušenia podielového
spoluvlastníctva v rozsahu 100% a v časti nároku zhodnotenia nehnuteľnosti v rozsahu 86,92%.

VI. Štát má právo na náhradu trov konania, ktoré platil v tomto konaní v súvislosti so znaleckým
dokazovaním, voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 31.01.2011, domáhala zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva so žalovanými. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Správou katastra v Nitre pre katastrálne územie Malý Lapáš
na LV č. 281 ako pozemok - parc.č. 55/1 (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape) zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 498 m2, pozemok - parc.č. 55/3 (parcela registra C evidovaná na
katastrálnej mape) záhrady vo výmere 1022 m2. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje
4/6, spoluvlastnícky podiel žalovaného 1. rade predstavuje 1/6, a spoluvlastnícky podiel žalovanej
2. rade predstavuje 1/6. Strany sporu sú tiež podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných
Správou katastra v Nitre pre katastrálne územie Malý Lapáš na LV č. 1783 ako stavba - rodinný

dom so súpisným číslom 83 na parc.č. 55/1. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 6/8,
spoluvlastnícky podiel žalovaného 1. rade predstavuje 1/8, a spoluvlastnícky podiel žalovanej 2. rade
predstavuje 1/8. Predmetné nehnuteľnosti užíva v celosti žalobkyňa. Žalobkyňa navrhla žalovaným
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou tak, že predmetné nehnuteľnosti bypripadli do jej výlučného vlastníctva po zaplatení primeranej náhrady ostatným spoluvlastníkom za ich
spoluvlastnícke podiely. Žalovaní na tento návrh reagovali vyjadrením, podľa ktorého nesúhlasia so
zrušením podielového spoluvlastníctva a pre prípad, že by sa zrušenie podielového spoluvlastníctva

stalo nevyhnutným neakceptujú navrhovanú sumu na vyplatenie ich spoluvlastníckych podielov. V
danom prípade k dohode o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nedošlo, a preto
žalobkyňa sa domáha aby súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní. Poukázala na to, že reálne rozdelenie
predmetných nehnuteľností nie je vhodné ani možné, bez rozsiahlych stavebných úprav. Okrem toho
žalobkyňa je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom a tieto nehnuteľnosti aj v celosti užíva, preto

navrhuje prikázanie predmetných nehnuteľností za primeranú náhradu do svojho výlučného vlastníctva.
Navrhovaná výška primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných na LV č. 281
vychádza z posudku o cene č. 52/2009 vypracovaného Ing. R. B., podľa ktorého všeobecná hodnota
pozemkov predstavuje sumu 13.073,40 eura, vzťahov na spoluvlastnícky podiel 1/6 pripadá suma
2.178,90 eura. Navrhovaná výška primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných
na LV č. 1783 bola určená pohľadom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle.

Žalovaní nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetnému domu dedením po svojom otcovi, jednalo
sa o rozostavanú a neobývateľnú stavbu, ktorá bola do dnešného stavu uvedená na náklady žalobkyne.
Od súčasnej hodnoty domu je potrebné odpočítať investície žalobkyne na dostavbu domu, ktoré sama
uhradila po smrti bývalého manžela a otca žalovaných. Pri stanovení výšky primeranej náhrady za
spoluvlastnícke podiely je potrebné vychádzať z hodnoty domu v jeho stavebnotechnickom stave v

roku 1978, premietnutej na súčasnú cenovú úroveň, ktorá bola určená posudkom o cene č. 51/2009
vypracovanéhoI..R.B..Podľatohtoposudkujevšeobecnáhodnotadomuvroku1978celkom16.863,42
eura, z ktorého prípadná za spoluvlastnícky podiel 1/8 suma 2.107,92 eura a suma na vyplatenie
1.053,96 eura.

2. Žalovaní 1. rade a 2. rade v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.04.2011 uviedli, že so
zrušením podielového spoluvlastníctva nesúhlasia, svoje podiely na nehnuteľnostiach zdedili po svojom
nebohom otcovi, v dome prežili celé detstvo a mladosť. Žalobkyňa sa ich v minulosti pokúsila pripraviť
o ich podiely, nechala žalovanému 1. rade v dome zrušiť trvalý pobyt, preto majú zato, že sú dané
dôvody ho osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by zrušenie

podielového spoluvlastníctva bolo nevyhnutné a súd zistí, že v danom prípade nie je možná reálna
deľba, neakceptujú navrhovanú sumu vyplatenia podielov, ktorá je podhodnotená. Nie je preukázané,
aké investície žalobkyňa do stavby vložila, nie sú zohľadnené investície žalovaného 1. rade, a ponuka
žalobkyne je nepreskúmateľná.

3. Poslednou zmenou návrhu zo dňa 20. novembra 2014, pripustenou na pojednávaní dňa 20. novembra
2014, žalobkyňa sumu pre výplatu žalovaných označila v prospech každého z nich po 4.371,12 eura
+12.283,91eura,pričompožadovala,abyžalovaníbolijejpovinnízaplatiťkaždýpo9.187,92euratitulom
širšieho vyporiadania - zhodnotenia nehnuteľností jej investíciami.

4.Vpriebehukonaniažalovanísozrušenímaspôsobomvyporiadaniaspoluvlastníctvasúhlasili,súhlasili
aj čo do súm, ktoré im má žalobkyňa vyplatiť, nesúhlasili však s požiadavkou žalobkyne ohľadom
vyplatenia jej investícií titulom zhodnotenia nehnuteľností.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi strán sporu, svedkov U. U., T. T., F. N., znaleckým dokazovaním,

výsluchom znalca a oboznámením obsahu spisu, najmä Výpisom z LV č.281, Výpisom z LV č.1783,
Rozhodnutím štátneho notárstva v Nitre, zápisnicou spísanou na štátnom notárstve v Nitre, Posudkom
o cene, Zoznamom investícií do rodinného domu, Výpisom z LV č.281 z prílohovej obálky, Výpisom z
LV č.1783 z prílohovej obálky, znaleckým posudkom č.44/2012, vyjadreniami znalca, doplnením č.1 ZP
č.44/2012, výpisom z účtu.

6. Okresný súd Nitra dňa 20.11.2014 rozhodol rozsudkom č. k. 7C/27/2011-386 vo veci samej tak,
že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu žalobkyne B. R., rodená R., narodenej XX. XX.
XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom XXX XX L. C. XX, žalovaného v 1. rade D. U., rodený U.,
narodený XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX L. C. XX, a žalovanej v 2. rade

J. U., rodená U., narodená XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. XXX, k
nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v katastrálnom území Malý
Lapáš, obec Malý Lapáš, okres Nitra na LV č. 281 ako parcely registra "C" evidované v katastrálnej
mape ako pozemok parc. č. 55/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2 a parc. č. 55/3záhrady o výmere 1022 m2, a tieto nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne. Druhým
výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade titulom vyporiadania sumu 4.371,12
eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tretím výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť

žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania sumu 4.371,12 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
ŠtvrtýmvýrokomsúdzrušilpodielovéspoluvlastníctvostránsporužalobkyneB.R., rodenáR.,narodená
XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom XXX XX L. C. XX, žalovaného v 1. rade D. U., rodený
U., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX L. C. XX, a žalovanej v 2.
rade J. U., rodená U., narodená XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX C. XXX,

k nehnuteľnostiam zapísaným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v katastrálnom území Malý
Lapáš, obec Malý Lapáš, okres Nitra na LV č. 1783 ako stavba - rodinný dom súpisné číslo 83
postavený na pozemku parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape ako parc.č. 55/1 (právny
vzťah k parcele, na ktorej stavba leží je evidovaný na LV č.281), a túto nehnuteľnosť prikazuje do
výlučného vlastníctva žalobkyne. Piatym výrokom žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1.
rade titulom vyporiadania sumu 12.283,91 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Šiestym

výrokom uložil žalobkyni zaplatiť žalovanej v 2. rade titulom vyporiadania sumu 12.283,91 eura do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Siedmym výrokom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť
žalobkyni titulom zhodnotenia nehnuteľnosti sumu 9.187,92 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Ôsmym výrokom uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom zhodnotenia
nehnuteľnosti zaplatiť žalobkyni sumu 9.187,92 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Deviatym výrokom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8.738,08 eura a náhradu iných trov konania v sume 387,50
eura na účet jej právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Desiatym výrokom
uložil žalovaným v1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy štátu v sume 38,40
eura na účet Okresného súdu Nitra do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôsledku odvolania

žalovaných došlo k zrušeniu prvoinštančného rozhodnutia v odvolaním napadnutých výrokoch VII. až
X. o nároku žalobkyne na výplatu zhodnotenia nehnuteľnosti, výroku o trovách konania strán sporu a
výroku o trovách štátu, a to uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/96/2015-419 zo dňa 26.01.2017,
keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí sa nevyjadroval k tvrdeniam strán sporu k predmetným
investíciám, a to ako žalobkyne, tak i žalovaného v 1. rade, nevyjadroval sa k výsledku dokazovania

svedeckými výpoveďami a svoje rozhodnutie v napadnutej časti zdôvodnil len poukazom na závery
znaleckého posudku a jeho dodatku, ako aj tým, čo znalec pri svojom výsluchu na pojednávaní uvádzal.
Uvedený postup odvolací súd nevzhliadol za zákonný spôsob vyhodnotenia dokazovania a odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, keďže nedáva odpovede na právne relevantné odvolacie dôvody žalovaných,
týkajúce sa nevyhnutnosti rozlíšenia investícií žalobkyne z hľadiska rozlišovania týchto investícií na

nevyhnutné a nie nevyhnutné (ostatné), aj s ohľadom na ich právne posúdenie, a tiež aj na posúdenie
okolností ich premlčania (vzhľadom na žalovanými namietanú premlčanosť nároku žalobkyne). Odvolací
súd sa stotožnil so žalovanými v ich námietke proti pripočítaniu sumy 4.807,60 eura v prospech
žalobkyne, ktorú sumu žalobkyňa požadovala započítať ako sumu titulom pôžičiek, ktoré si na stavbu
domu vzala spolu s otcom žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná existencia pôžičky

žalobkyne v čase dedičského konania k pozemkom nie je investíciou do predmetných nehnuteľností
a bola riešiteľná (ako pasíva) len (už) v rámci dedičského konania (z titulu vyporiadania dedičstva).
Pri zohľadnení pôžičky a popri tom aj investícií, ktoré za peniaze z pôžičky mali byť realizované,
išlo by tiež o duplicitné zohľadnenie (toho istého). V ďalšom konaní (podľa CSP) preto uložil súdu
prvej inštancie vykonať náležité zhodnotenie vykonaného dokazovania (znalecké posudky nie je treba

pre čiastočnú právoplatnosť rozsudku aktualizovať) a svoje nové rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodniť tak, aby dávalo odpovede na právne významnú obranu žalovaných (vrátane premlčania).
Súčasťou nového rozhodnutia bude aj rozhodnutie o trovách strán sporu a štátu v celom konaní, pri
ktorom treba zohľadňovať i to, v akom rozsahu - čo do finančných plnení ponúkaných žalovaným
pred sporom a priznaných v konaní bola žalobkyňa úspešná. Zdôvodnenie si vyžaduje aj solidarita

žalovaných.

7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu a s prihliadnutím na novú právnu úpravu Civilného
sporového poriadku, súd umožnil stranám sporu sa opätovne vyjadriť a navrhnúť doplnenie
dokazovania. V tomto smere sa písomne a na pojednávaniach vyjadrili právni zástupcovia oboch strán,
boli vykonané výsluchy svedkov D. A., B. L., D. L., ktorých navrhla strana žalobkyne a svedka L. U.,ktorého navrhla strana žalovaných a súd si pripojil spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/66/2009.
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 25.09.2017 navrhol vypočuť strany sporu, pričom na
pojednávanídňa17.10.2018uviedol,ženetrvánavýsluchustránsporu,pretoichvýsluchsúdnevykonal.

Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 21.02.2018 navrhol vykonať znalecké dokazovanie za
účelom ustanovenia, či investície vykonané žalobkyňou do predmetných nehnuteľností boli nevyhnutné
alebo nie s tým, že osobitne budú uvedené ktoré investície boli nevyhnutné a ktoré nie. Súd uznesením
zo dňa 14.03.2018 č.k. 7C/27/2011-468 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne preddavok na trovy spojené s vypracovaním znaleckého posudku vo výške 180 eur v

lehote 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Nitra. Keďže žalovaní nezložili
preddavok, súd navrhnutý dôkaz nevykonal v zmysle § 253 ods. 3 CSP.

9. Okresný súd Nitra tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zabezpečil vyjadrenia oboch strán sporu
a vykonal dokazovanie výsluchom svedkov D. A., B. L., D. L., L. U., oboznámil sa s výpoveďami
strán sporu, svedkov U. U., T. T., F. N. a znalca I.. U. L. a dôkazmi zabezpečenými do rozhodnutia

odvolacieho súdu a novo zabezpečenými listinným dôkazmi a to žalobou, Výpisom z LV č.281, Výpisom
z LV č.1783, návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.06.2010,
vyjadrením žalovaných zo dňa 08.07.2010, vyjadrením žalobkyne zo dňa 13.07.2010, Rozhodnutím
štátneho notárstva v Nitre, Zápisnicou spísaná na štátnom notárstve v Nitre, Posudkom o cene,
Zoznamom investícií do rodinného domu, Výpisom z LV č.281 z prílohovej obálky, Výpisom z LV

č.1783 z prílohovej obálky, vyjadrením žalobkyne zo dňa 07.07.2011, znaleckým posudkom č.44/2012,
vyjadrením žalobkyne k znaleckému posudku zo dňa 26.11.2012, vyjadrením žalovaných k znaleckému
posudku zo dňa 18.12.2012, vyjadrením znalca, vyjadrením znalca, mailovou správou od žalobkyne zo
dňa 08.02.2013, návrhom žalobkyne na doplnenie znaleckého posudku zo dňa 03.04.2013, dodatkom
č.1kznaleckémuposudkuč.44/2012,vyjadrenímžalovanýchkznaleckémuposudkuzodňa26.03.2014,

výpisom z účtu, vyjadrením žalovaných zo dňa 19.11.2014, vyjadrením žalovaných zo dňa 04.12.2017,
oznámením žalobkyne zo dňa 12.02.2018, vyjadrením žalobkyne zo dňa 12.02.2018, z obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/66/2009 súd oboznámil najmä žalobu, uznesenie
Okresného súdu Nitra č.k. 15C/66/2009-44 zo dňa 25.03.2010.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 25.09.2017 uviedol, že doposiaľ vykonané
dokazovanie obsahuje odpovede na všetky podstatné otázky tákajúce sa nároku žalobkyne v časti
investícií do spoločných nehnuteľností. Podstatné pri tom je že žalovaní nepopreli žiadnu z investícií
tvrdených žalobkyňou, práve naopak výslovne potvrdili, že žalobkyňa tieto investície tak ako ich
popísala ako ich zohľadnil znalec v znaleckom posudku vykonala a zároveň potvrdili, že v súvislosti s

vykonávaním týchto investícií jej nedávali súhlas na ich vykonanie a to aj kvôli tomu že sa ich na to
žalobkyňa nepýtala. Ďalšou podstatnou otázkou je rozlišovanie investícií žalobkyne z pohľadu toho či sa
malo ísť o investície nevyhnutné alebo iné. Súdom ustanovený znalec vo svojej výpovedi na pojednávaní
uviedol, že tie investície žalobkyne, ktoré zohľadnil v znaleckom posudku, boli investície, ktoré spoločné
nehnuteľnosti zhodnotili. Žalobkyni tak vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré na

strane žalovaných spočíva v tom, že investíciou žalobkyne boli zhodnotené aj ich spoluvlastnícke
podiely, pričom miera tohto zhodnotenia bola v konaní ustálená znaleckým dokazovaním. Keďže
sa nejednalo o náklady o opravu a údržbu nehnuteľností a investície boli vynaložené bez súhlasu
žalovaných žalobkyni nárok vznikol až v súčasne so zrušením podielového spoluvlastníctva a tento
nárok nie je premlčaný. Žalobkyňa sa nedomáha sumy, ktorú na tú ktorú investíciu vynaložila, ale

domáha sa sumy zodpovedajúcej miere zhodnotenia vykonanou investíciou. Žalovaní sa k týmto
investíciámnevyjadrovali,pretožežalobkyňasanaichnázoraninepýtalaatotakvčasekeďbolimaloletí
ako aj v čase keď boli plnoletí a v spoločných nehnuteľnostiach nebývali, preto nemožno uvažovať ani
o udelení tzv. konkludentného súhlasu. Žalovaní na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedli, že čo sa týka
investícií je to tak ako uviedla žalobkyňa.

11. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 25.09.2017 uviedol, že opätovne vnáša námietku
premlčania voči návrhu žalobkyne. Je potrebné uviesť, že tzv. investície do nehnuteľností vykonávala
žalobkyňa už od smrti svojho manžela a teda vo veľkom rozsahu v čase keď boli žalovaní maloletí.
Žalobkyňa a žalovaní sú vo vzťahu matka a deti, kde matka deti zastupuje a vykonáva aj rozhoduje v ich

mene. Preto je táto situácia špecifická aj z hľadiska investícií do spoločnej nehnuteľnosti a prípadného
súhlasu alebo nesúhlasu s takýmito investíciami. Žalovaní sa teda v čase svojej maloletosti nemohli
rozhodnúť o tom či súhlasia alebo nesúhlasia s jednotlivými investíciami. O tom rozhodla ich matka
žalobkyňa. Čo sa týka investícií vykonaných v čase dospelosti žalovaných, tak treba si uvedomiť, žetu šlo o rodinnú záležitosť, kde si nevie predstaviť, že by sa matka ktorá sa často s deťmi stretáva a
žalovaný v 1.rade s ňou býval, týmto písala nejakú žiadosť ohľadne investícií do ich spoločného domu.
Žalovaná v 2. rade sa priamo, resp. prostredníctvom jej manžela podieľala na investíciách s matkou,

čo by samozrejme nebolo možné, keby s investíciami nesúhlasila. V tomto prípade vzhľadom na všetky
okolnosti je dôvodné predpokladať, že došlo k tzv. konkludentnému súhlasu, keď žalovaní dokonca
pomáhali aj so svojimi rodinnými príslušníkmi s jednotlivými investíciami. V takom prípade nárok na
preplatenie týchto investícií premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe od ich vykonania. Čo sa
týka žalobkyňou vzneseného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia tu podľa platnej judikatúry

je potrebné sa domáhať sumy tzv. zhodnotenia tejto nehnuteľnosti a nie konkrétnych investícií, ktoré
boli vyčíslené v znaleckom posudku.

12. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 04.12.217 uviedli, že manžel žalovanej v 2. rade
L. U. a žalovaný v 1. rade sa v roku 1996 podieľali na stavbe strechy predmetného rodinného domu,
práce spočívali v búraní atiky, vybudovali sa pomúrnice, krov, pokladala sa strešná krytina, stavebné

úpravy spočívajúce vo vybúraní okna a presnutie na druhú stranu izby. L. U. zabezpečil na stavbu
strechy na vlastné náklady stavebné lešenie, rekonštruoval kúpeľňu, čo spočívalo vo výmene vane
a položení dlažby. Okrem toho sa podieľali na rekonštrukcii elektroinštalácie, hospodárskej budovy,
kamenných schodov okolo celého rodinného domu a jeho maľovaní. Žalovaný v 1. rade vo väčšom
rozsahu zrekonštruoval ústredné kúrenie a zavádzal obecný vodovod (bola vykonaná termostatitzácia,

hydraulické zregulovanie systému, výmena potrubia za menšie, uzatvorenie systému na tlakový systém,
zaizolovanie potrubia v suteréne, výmena sacieho potrubia zo studne), čo čiastočne aj sám financoval,
zavádzal do podkrovia rodinného domu kúrenie, vykonal rekonštrukciu okien a interiérových dverí, ako
aj na vlastné náklady vybudoval závlahy k ovocným stromom.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 12.02.2018 uviedla, že žalovaným vzniklo bezdôvodné
obohatenie zhodnotením spoluvlastníckeho podielu každého z nich investíciami vynaloženými
žalobkyňou. Bezdôvodným obohatením pritom nie je hodnota žalobkyňou vynaložených finančných
prostriedkov,alevlastnézhodnoteniemajetku(spoluvlastníckehopodielu)každéhozožalovanýchtýmito
investíciami. Pri tom nie je rozhodujúce, čo oprávnený ( v tomto prípade žalobkyňa) stratil, resp.

vynaložil, ale to, čo povinný (každý zo žalovaných) nadobudol. Teda pri investíciách do spoločnej
veci je majetkovým prospechom povinného nie suma investovaných finančných prostriedkov, ale
zhodnotenie jeho podielu investíciou oprávneného. Samotné vykonanie investícií žalobkyňou tak ako
boli zohľadnené v rámci znaleckého dokazovania nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalovaní
nespochybnili skutočnosť, že žalobkyňa do spoločnej nehnuteľnosti investovala a že jej investíciami boli

vykonané práve tie úpravy a zmeny spoločnej nehnuteľnosti, ktoré označila. V tomto smere poukazuje
na výpovede žalovaných na pojednávaní dňa 16.09.2014 ako aj na doteraz vykonané dokazovanie,
na základe ktorého bol ustálený rozsah investícií do spoločnej nehnuteľnosti. Z hľadiska zhodnotenia
charakteru investícii žalobkyne je rozhodujúce znalecké dokazovanie, v rámci ktorého boli investície
popísané a vyhodnotené nielen v znaleckom posudku, ale aj znalec vo výpovedi dňa 10.04.2014,

v rámci ktorej uviedol, že zohľadnené boli len tie investície žalobkyne, ktoré spoločnú nehnuteľnosť
zhodnocujú, resp. ktorými boli vytvorené nové veci (príslušenstvo stavby). Teda investície, ktoré boli
znalcom zohľadnené presahujú rámec bežnej správy a nemajú charakter opráv alebo údržby. Investície
žalobkyne, ktorých hodnotu stanovil znalec, boli žalobkyňou realizované bez súhlasu žalovaných ako
neinvestujúcich spoluvlastníkov, o týchto investíciách rozhodla žalobkyňa sama a sama tieto investície

realizovala. Žalobkyňa sa žalovaných na vykonanie týchto investícií a to tak investícií, ktoré boli
realizované do plnoletosti žalovaných, ako aj investícií vykonaných neskôr nepýtala. Táto skutočnosť nie
je medzi stranami sporu sporná, keď uvedenú skutočnosť žalovaní potvrdili vo výpovedi na pojednávaní
dňa 16.09.2014. Preto ak žalobkyňa o vykonávaných investíciách rozhodovala sama, pričom na ich
vykonania sa žalovaných nepýtala, je zrejmé, že žalovaní k vykonaniu investícii nedali súhlas, resp.

sa k nim nevyjadrovali, a nemalo možnosť sa k nim vyjadriť, v danom prípade neprichádza do úvahy
ani konkludentný súhlas žalovaných s investíciami vynakladanými žalobkyňou. Aj konkludentnému
súhlasu totiž musí predchádzať dostatočne určitý, zrozumiteľný a adresný návrh, ku ktorému sa má
adresát vyjadrovať a ku ktorému má súhlas smerovať. Bez návrhu sa niet k čomu nevyjadrovať,
bez návrhu ďalšia fáza a ani konkludentný súhlas za týchto okolností a ako v tomto prípade vôbec

neprichádza do úvahy. V danom prípade tak žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške rozdielu medzi hodnotou podielu každého zo žalovaných pred investíciami a po
nich, pričom toto bezdôvodné obohatenie vzniklo až pri zániku podielového spoluvlastníctva, preto právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni nevzniklo skôr ako súčasne so zánikom podielovéhospoluvlastníctva. Na strane žalovaných ako neeinvestujúcich spoluvlastníkov nevznikla povinnosť
podieľať sa na predmetných investíciách skôr ako so zánikom spoluvlastníctva a to z dôvodu, že nešlo o
bežnú údržbu alebo nevyhnutné opravy a tiež z dôvodu že k týmto investíciám nedali súhlas. Až v tomto

momente by totiž v konečnom dôsledku, ak by sa na dané investície neprihliadlo, dostali viac ako im
patrí. Dostali by finančnú náhradu za svoj podiel aj v rozsahu, v ktorom tento podiel zhodnotil niekto iný.
Iný právny záver, ak by sa pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemalo prihliadnuť k
týmto investíciám jedného zo spoluvlastníkov, by bol aj v rozpore so zásadou dobrých mravov.

14. Svedkyňa D. A., ktorá je sestrou žalobkyne, vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.02.2018 uviedla, že
v čase keď zomrel sestrin manžel, čo bolo v júni 1978, dom nebol obývateľný, čo napokon vyplýva aj z
fotografií z pohrebu, z ktorých jednoznačne je zrejmé, že išlo o holostavbu. Celá rodina pomáhali sestre
pri dokončení domu, aj jej manžel. Potom čo sa vydala v roku 1987 žalobkyňa, tak jej pomáhal aj druhý
manželakeďbolidospelíajtretiadcéražalobkynespolusjejmanželom.Išloonezištnúpomoc,pomáhali
jej, aby dokázala žiť aj s rodinou normálne. Sestra po smrti manžela splácala ešte 20 rokov pôžičku

vo výške 100.000,- Kč. Žalobkyňa všetko čo zarobila investovala do nehnuteľnosti, deti jej finančne
nikdy nepomohli. Práve naopak ona finančne podporovala deti (žalovaných). Ani korunou jej neprispeli
a to ani žalovaný v 1.rade, ktorý 6 rokov býval v dome. Je pravda, že žalobkyňa pomáhala synovi a
nemôže pochopiť postoj žalovaného v 1.rade voči žalobkyni ako jeho matke. Žalovaný v 1.rade sa jej
vyhrážal SMS správami. Dom sa dokončoval na náklady jej sestry, vedenie podniku, kde pracoval jej

nebohý manžel, poskytlo pomoc s najnutnejšími prácami ako okožovanie, stierkovanie, pričom materiál
financovala sestra. Žalovaný v 1. rade, keď sa druhý krát oženil, prerobil si miestnosť v dome na kuchyňu
a takú izbu, pričom potom čo odišiel s manželkou všetko zničil a zdevastoval a sestra to dávala do
pôvodného stavu. Žalovaní sa finančne nepodieľali na investíciách, robili len bežné veci, žalovaný v 1.
rade pomáhal fyzicky. Až do roku 1986 -1987 chodila pravidelne k sestre každý víkend, potom nechodila

už tak často.

15. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 21.02.2018 uviedla, že pokiaľ išlo o incident, tak v tom čase jej druhý
manželbolchorý,ležal,nechodil,pričommuišlapreliekydoVrábel.D.(žalovanýv1.rade)bolvtomčase
na týždňovke a vždy keď odišiel jeho manželka na toto obdobie odišla k jej mame. Manželka žalovaného

v 1.rade si prišla pre nejaké veci v čase, keď bola preč a písala žalovanému v 1.rade, že sa nevie
dostať do domu. Na to mi písal môj syn a ja som mu odpísala, že prídem za pol hodinu nech príde po
tom. Syn mi následne odpísal, že už nikdy viac nepríde a ani jeho manželka. Keď sa sťahoval pomáhal
mu jeho svokor, manžel žalovanej v 2.rade. Ja som mu dovolila veci odniesť a popri tom znehodnotili
izbu. V dome nie sú len jedny dvere a v tých od ktorých mala kľúče manželka žalovaného, boli z vnútra

kľúče, a preto sa nedostala do domu. Pokiaľ ide o list vlastníctva tak pri dedičskom konaní po druhom
manželovi, notárka prišla na to, že nie je na liste vlastníctva zapísaný dom a odkázala ma na advokátku.
Kontaktovala T.. T., ktorá jej povedala, aké doklady je potrebné k tomu, aby bol dom zapísaný, medzi
týmito dokladmi bolo aj rozhodnutie o pridelení súpisného čísla. Všetky tieto doklady jej odovzdala a
ona to následne zaslala na kataster.

16. Svedkyňa B. R., ktorá je dcérou žalobkyne, vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.02.2018 uviedla,
že všetky prostriedky do domu investovala mama, po smrti otca v roku 1978 mala vtedy 7 rokov a si
pamätá, že dom bola len holá stavba. Všetko dostavala mama, nikto jej finančne neprispel. Nikdy ju
nezaujímalo aký mala plat, napriek tomu sa o nás postarala, aby všetko mali. Vzdala sa svoju podielu,

ktorý jej mal patriť po otcovi v prospech matky, pretože to považovala za správne. V dome bývala do
roku 1990, kedy som sa vydala a asi po 8 mesiacoch sa s manželom odsťahovali, avšak každý víkend
chodili k matke, pomáhali s čím bolo treba, vždy ich matka vystrojila domov a tak isto aj žalovaných. Po
jej odchode matka robila strechu, elektriku, plávajúce podlahy, menila okná, všetko financovala sama,
nikto jej neprispel ani o to nežiadala. O všetkom čo a kedy sa bude robiť rozhodovala matka. Pri týchto

prácach jej pomáhali aj s rodinami, okrem nej a jej manžela, sestra spolu s jej manželom. Žalovaný v 1.
rade keď sa prvýkrát oženil, z domu odišiel a nechodil tam v tom čase. Matke nepomáhali finančne, iba
fyzicky, matka mala vždy majstrov a všetko platila. To platí aj pre práce na dome po smrti otca v roku
1978. Žalovaný v 1. rade za obdobie, čo býval v dome s druhou manželkou, neprispieval ani na chod
domácnosti, a ani finančne sa nepodieľal na prácach na dome. Matka nevyhodila žalovaného v 1. rade

s manželkou. Mamin druhý manžel bol vtedy chorý a oni to nerešpektovali.

17. Svedok D. L., ktorý je zaťom žalobkyne, vo výpovedi na pojednávaní dňa 21.02.2018 uviedol, že
všetko čo sa robilo na rodinnom dome, tak finančne do toho investovala svokra. Je manželom B. L.,zobrali sa v roku 1990 a po tom asi rok bývali v dome. Každý víkend chodili pracovať a pomáhať na
dome a okolo domu. Pomáhal aj švagor - manžel žalovanej v 2.rade, ale nie každý týždeň a chodil tam
aj môj druhý švagor - žalovaný v 1.rade. Pomáhali s tým čo bolo potrebné urobiť. Napríklad, keď sa

prerábala strecha. Pomáhali fyzicky, všetko investovala do domu svokra. Pokiaľ ide o lešenie, ktoré mal
platiť žalovaný v 1.rade, vie o tom, že to platila žalobkyňa. Potom neskôr sa robili ďalšie veci ako výmena
okien. Pomáhal pri výmene elektroinštalácie, pri ústrednom kúrení a zavedení obecného vodovodu,
pričom všetko financovala svokra. Žalovaný v 1. rade zohnal pri kúrení nejaký materiál, ale všetko to
platila svokra a tak isto zaplatila materiál pri elektroinštalácii, ktorý zohnal žalovaný v 1. rade. Videl, že

to platila svokra. Nevie presne kedy boli tieto rekonštrukcie, elektrika sa asi robila po incidente medzi
žalovaným v 1. rade a žalobkyňou. Boli tam elektrikári, pomáhal sekať. Kúrenie robil so žalovaným v 1.
rade. Videl ako vyplácala svokra elektrikárom. Prípojku robil on, nič si nepýtal za to. Má vedomosť že
svokra platila aj za okná. Pokiaľ ide o strechu, tak tam robil pomocné práce so žalovaným v 1. rade a
manželom žalovanej v 2. rade.

18. Svedok L. U., ktorý je manželom žalovanej v 2. rade, vo výpovedi na pojednávaní dňa 17.10.2018
uviedol, že spolu s manželkou chodili do domu skoro každý víkend robiť. To bolo od roku 1988, odkedy
som spoznal moju manželku. Chodil na týždňovky a vždy na víkend sme chodili k svokre, robili napr.
strechu, krov, krytina sa kládla. Nevie presne kedy to bolo, možno 20 rokov dozadu. Robilo sa to
priebežne. Naposledy tam boli pred tým, ako vznikol tento spor, čo môže byť 10 rokov dozadu. Pri

rekonštrukcii kúpeľne robil zamurovanie vane, jej výmenu a dlažbu, obklad na vaňu. Nevie kedy sa robila
elektroinštalácia, boli tam viacerí, žalovaný v 1. rade, druhý švagor D. L. a švagor žalobkyne. Robili to
väčšinou členovia rodiny. Rekonštrukciu kamenných schodov, tak tieto opravoval, hlavne však to robil
žalovaný v 1. rade a tiež tam bol prítomný nebohý svokor. Aj v prípade maľovania rodinného domu
išlo o rodinnú akciu, nevie kedy to bolo, mohlo to byť 15 rokov dozadu. Možno pri krove boli prítomní

cudzí ľudia. Nevie o tom, že by práce na dome robili nejaké firmy. Finančne sa nepodieľal s manželkou
na týchto prácach, riešil iba lešenie cez jeho bývalého šéfa, ktorý mu to zohľadnil na výplate. Nebolo
potrebné za lešenie zaplatiť, následne však mu to zohľadnil šéf na výplate. Nevie či strecha na dome je
tá istá, od kedy sa začal tento spor, na dome sa stále prerábalo. Vo vnútri nehnuteľnosti nebol od kedy
sa začal tento spor, to mohlo byť asi 10 rokov dozadu, čo tam bol naposledy. Nevie kto znášal náklady

na rekonštrukčné práce. Žalobkyňa rozhodovala o tom, aké práce sa budú vykonávať.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Strany sporu
nadobudli svoje spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 218 pre kat. úz. Malý
Lapáš ako parcely registra "C" evidované v katastrálnej mape ako pozemok parc.č. 55/1 zastavané

plochyanádvoriaovýmere498m2aparc.č.55/3záhradyovýmere1022m2,veľkosťspoluvlastníckeho
podielu žalobkyne 4/6 (1/6 + 1/2) a veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaných 1. rade a 2. rade každý
1/6, v dedičskom konaní po nebohom I. U., zomrelom 16. 06. 1978, čo bolo preukázané z rozhodnutia
Štátneho notárstva v Nitre zo dňa 12. 09. 1978, právoplatné 21. 11. 1978. V tomto dedičskom konaní
domová nehnuteľnosť nebola predmetom prejednania, i keď táto nehnuteľnosť nesporne existovala, keď

k nej 22. 02. 1978 bolo vydané užívacie (kolaudačné) povolenie. Spoluvlastnícky vzťah strán sporu k
domovej nehnuteľnosti na LV č. 1783 bol na LV zapísaný na základe uznesenia Okresného súdu Nitra
sp. zn. 15C/66/2009-44 zo dňa 25.03.2010, právoplatné dňa 12.04.2010, ktorým bol schválený súdny
zmier v rámci konania o určenie vlastníckeho práva, na základe žaloby podanej žalobcami 1/D. U. a 2/J.
U. proti žalovanej B. R., v zmysle ktorého nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1783 pre kat. úz. Malý Lapáš,

obec Veľký Lapáš a to stavba - rodinný dom súp. č. 83 postavený na parcele č. 55/1 sú v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade D. U. v podiele 1/8, žalobkyne v 2. rade J. U. v podiele 1/8, žalovanej
B. R. 6/8 vzhľadom k celku a súčasne bolo schválený zmier ohľadne trov konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 07.07.2011 uviedla, že po smrti I. U. v roku 1978 okrem toho,

že splácala pôžičky, z ktorých finančné prostriedky boli použité na zhotovenie hrubej stavby rodinného
domu, dom na svoje náklady dokončovala, a investície boli nasledovné: vnútorné omietky, vonkajšie
omietky, vonkajší brizolit, všetky obklady v dome, všetka dlažba v dome, na schodišti gumová podlaha,
osadenie vchodových dverí, dokončovanie rozvodov kúrenia, vody a elektriny, dokončovanie všetkých
izieb, podlahy v izbách - koberce, maľovanie, dokúpenie garníž, záclon, svietidiel, nábytku, dokončenie

vonkajšieho zábradlia s doskami, zhotovenie ohrady s bránou pred domom, zhotovenie oplotenia okolo
pozemku z troch strán, úprava terénu okolo domu a odvoz odpadu a zeminy, zhotovenie chodníkov
- k ulici, okolo domu, do garáže, zhotovenie schodov z kameňa a kamenných múrikov za domom,
postavenie komory s povalou, zhotovenie kamennej klenbovej pivnice, zhotovenie altánku zo železnejkonštrukcie, zhotovenie betónového bazénu pre deti, zhotovenie murovaných chlievov pre hydinu,
vysadenie nových ovocných stromov, vysadenie stolového hrozna, prerobenie kúrenia na tuhé palivo na
plynové kúrenie, výmena elektrického vedenia v celom dome za medené rozvody, napojenie na obecný

vodovod. Po roku 2007 opäť investovala do domu a to nové plastové okná a plastové dvere v celom
dome,novágarážovábrána,novéinteriérovédverevcelomdome,novéobloženieschodov,prerobenie-
murárske práce na schodišti - 2x klenby a kožovanie, výmena strešnej krytiny, nový bleskozvod, výmena
kotla, zásobníka vody, prerobenie rozvodov kúrenia a vody, dokončenie kúrenia v podkroví (radiátory),
zateplenie a rozvody elektriny v podkrovnej izbe, nové svietidlá, omietnutie pivničných priestorov a

dlažba v pivnici, dlažba v predsieni, dlažba v špajzi, dlažba v garáži, dlažba na vonkajšom sedení, dlažba
na schody do komory, nové prístrešky pre altánok a nad dvere, po odchode žalovaného v 1. rade z domu
prerobenie 2 izieb, ktoré dovtedy užíval - nová omietka, nové dvere a zárubne, nové svietidlá, elektrická
inštalácia, demontáž vody a plynu, maľovanie, nová maľovka v celom dome, oprava vonkajších dvier,
nový brizolit na komore, nový skleník.

Súd uznesením zo dňa 19.12.2011 č.k. 7C/27/2011-60 ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
- odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, I.. U. L. a uložil mu úlohu určiť, či sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v obci L. C. , kat. územie Malý Lapáš, zapísané na LV č. 281 ako parc.č. 55/1
zastavané plochy a nádvoria o výmere 498 m2, parc.č. 55/3 záhrady o výmere 1022 m2 a na LV
č. 1783 ako dom súp.č. 83 postavený na parc.č. 55/1, reálne deliteľné, a to vzhľadom na veľkosť

spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov a ak áno, akým spôsobom. Tiež mu uložil úlohu určiť
všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností, vyčísliť hodnotu jednotlivých spoluvlastníckych podielov, určiť,
čiporoku1978 bolinanehnuteľnostiachprevedenéinvestícietak,akosútietošpecifikované žalovaným
1. rade a určiť ich hodnotu, ako i investície špecifikované žalobkyňou a určiť ich hodnotu.

Zo znaleckého posudku č. 44/2012 súd zistil, že reálna deľba domu ani pozemkov nie je možná.
Všeobecná trhová hodnota nehnuteľností zapísaných na LV č. 1783 bola stanovená vo výške 98.271,25
eura, z čoho suma pripadajúca na podiel žalobkyne vo výške 6/8 predstavuje 73.703,44 eura, suma
pripadajúca na podiel žalovaného 1. rade vo výške 1/8 predstavuje 12.283,91 eura a suma pripadajúca
na podiel žalovanej 2. rade vo výške 1/8 predstavuje 12.283,91 eura. Všeobecná trhová hodnota

nehnuteľností zapísaných na LV č. 281 bola stanovená vo výške 26.226,70 eura, z čoho suma
pripadajúca na podiel žalobkyne vo výške 4/6 predstavuje 17.484,47 eura, suma pripadajúca na podiel
žalovaného 1. rade vo výške 1/6 predstavuje 4.371,12 eura a suma pripadajúca na podiel žalovanej
2. rade vo výške 1/6 predstavuje 4.371,12 eura.
V znaleckom posudku znalec na str. 63 konštatoval, že najprv vypočítal výšku investície zo

strany žalobkyne, z dôvodu, že výpočet nadväzuje na predchádzajúci výpočet všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti s odpočtom preukázateľnej výšky investície. Cieľom výpočtu je určiť rozdiel medzi
stavebnotechnickým stavom, ktorý nastal po smrti poručiteľa pána U. a preukázateľnou investíciou po
dátumeúmrtiarealizovanoužalobkyňou.Samotnývýpočetprvkovrealizovanýchlenzostranyžalobkyne
a ich následný odpočet od súčasného stavu by ale viedol čiastočne k nepresnosti a to v tom zmysle, že v

prípade odpočtu len investícii, ktoré sú zabudované v súčasnosti na nehnuteľnosti zo strany žalobkyne
a bez zohľadnenia pôvodných prvkov na nehnuteľnosti, ktoré boli v súvislosti s realizovanou investíciou
zabudované v čase úmrtia poručiteľa. Poukázal na to že len odpočtom investície napr. plastových
okien by sa výsledné podiely prerozdeľovali ako v stavebnotechnickom stave kedy by na dome nikdy
žiadne okná neboli. Preto znalec vypočítal preukázateľnú výšku investície zo strany žalobkyne na úrovni

všeobecných hodnôt nehnuteľnosti. Následne vypočítal možný rozdiel vzniknutý medzi všeobecnou
hodnotou s pôvodným stavebnotechnickým stavom a medzi všeobecnou hodnotou so súčasným
stavebnotechnickým stavom s investíciami realizovanými žalobkyňou.
Popis preskúmateľného stavu bol vykonaný znalcom na základe miestneho šetrenia, ďalej podkladov
doložených žalobkyňou, ktorými boli doklady o kúpe materiálu a chronologický rozpis realizovaných

prác - preskúmaných vizuálne znalcom a súčasne na základe čiastočných fotografií domu z pohrebu
poručiteľa, slúžiaceho ako čiastočný podklad na preukázanie stavebnotechnického stavu v čase
úmrtia poručiteľa. K dokladom bolo doložené aj kolaudačné rozhodnutie zo dňa 22.02.1978 vydaného
Mestským národným výborom v Nitre. Uvedený doklad bol vydaný pred dátumom smrti poručiteľa,
znalec pri určení stavebnotechnického stavu domu v čase úmrtia poručiteľa vychádzal z predložených

pôvodných fotografií v čase úmrtia poručiteľa. Na základe šetrenia ako aj miestnej obhliadky znalec
zistil nasledovný rozsah investícií žalobkyne popísané v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2011 (č.l.
53 spisu).
Znalec zistil nasledovné vyhotovené časti konštrukcií na stave domu po dátume 16.06.1978:- Bola realizovaná rozostavaná nadstavba podkrovia na úrovni 3 podlažia v roku 2009 obhliadka +
fotografie pôvodného stavu
- Krov nad celou strechou spolu s novou krytinou (osadené nové radiátory a elektroinštalácia) obhliadka

+ doklady v prílohách v ZP
- Plastové okná s vnútornými žalúziami obhliadka + doklady v prílohách v ZP
- Garážové vráta na diaľkové ovládanie obhliadka + doklady v prílohách v ZP
- Povrchy podláh z keramickej dlažby a laminátové podlahy obhliadka + podľa použitých materiálov
- Vnútorné dvere obhliadka + doklady v prílohách v ZP

- Kotol ÚK + domáca vodáreň obhliadka a doklady v prílohách v ZP
- Zariadenie kuchyne - obhliadka
- Vybavenie kúpeľni a WC, obklady a dlažby obhliadka podľa použitých podkladov
- Čiastočné vnútorné omietky stierkové ohodnotené na úrovni 30% z celkovej plochy, pretože sa
aplikovali čiastočne na pôvodné omietky
- Elektroinštalácia na úrovni 50% a rozvádzač

-Rozvodykúrenialenčiastočnenaúrovnisuterénuaužvnadstavberealizovanénovékúrenie obhliadka
- Plynoinštalácia v dome doložené doklady v prílohách
- Bleskozvod obhliadka
- Vonkajšie omietky podľa doložených fotografií v prílohách v ZP
Ostatné časti konštrukcií na dome tak ako ich uvádza žalobkyňa v spise, kde uvádza že po smrti

poručiteľa neboli dokončené vnútorné omietky znalec nevedel na základe vyššie uvedených postupov
vyhodnotiť ani sa nedali exaktne preukázať, uznal len nové stierky v miestnostiach, ktoré odhadom môžu
tvoriť do 30% celkového objemu realizovaných omietok, výmena pôvodných rozvodov elektriny za nové
medené rozvody znalec nedokázal ani na mieste vyhodnotiť, pretože sú zabudované pod omietkou a
uznal len čiastočnú výmenu v preukázateľne rekonštruovaných častiach - kúpeľni, WC, nadstavby a

nový rozvádzač na dome. Znalec poznamenal, že presný stavebnotechnický stav vnútorných častí domu
v čase úmrtia poručiteľa sa nedal presne stanoviť, pretože doložené fotografie obsahovali pohľad na
vonkajšiu časť domu.
Znalec na základe uvedeného stanovil všeobecnú hodnotu investície na dome so súp. č. 83 realizovanej
žalobkyňou v sume 41.263,55 eura (rodinný dom súp. č. 83 na parc. č. 55/1 súčasný stav domu

so zohľadnením investícií žalobkyne 75 695,59 eura, rodinný dom súp. č. 83 na parc. č. 55/1 bez
zohľadnenia investície žalobkyne 34 432,04 eura).

U stavieb príslušenstva a súčasti veci znalec konštatoval, že bolo realizované všetko príslušenstvo po
roku 1978 mimo pôvodnej kopanej studne, prípojky elektriny, žumpy a kanalizácie do žumpy (žumpa

nebola v časti určenia všeobecnej hodnoty započítaná, pretože trvalo neslúži svoju účelu). Znalec
pri stanovení hodnoty investícií postupoval tak, že stanovil všeobecnú hodnotu stavby ako celku,
následne realizoval výpočet bez investícií popísaných žalobkyňou v predošlej stati a to k súčasnému
stavu ohodnotenia na úrovni všeobecnej hodnoty. Výsledná hodnota je realizovaná ako rozdiel medzi
súčasným stavebnotechnickým stavom a stavom bez konštrukcií realizovaných žalobkyňou počítaných

k súčasnému dátumu ohodnotenia na úrovni všeobecných hodnôt.
Znalec výšku investície žalobkyne na súčastí veci a príslušenstve stanovil v sume 20.315,65 eura,
pričom táto pozostávala zo všeobecnej hodnoty drobných stavieb: sklad na parc. č. 55/3 -702,59 eura,
dielňa na parc.č. 55/3 - 4.158,17 eura, šopa na parc. č. 55/3 - 1804,30 eura, chlievy na parc. č. 55/3 -
1510,80 eura, plot predný na parc. č. 55/1 - 1171,08 eura, studňa vrtaná na parc. č. 55/1 - 282,45 eura,

vonkajšie úpravy: prípojka na vodu na parc. č. 55/1 - 907,05 eura, vodomerná šachta na parc. č. 55/1
- 630 eur, prípojka kanalizácie na parc. č. 55/1-477,77 eura, prípojka elektriny na parc. č. 55/1 - 58,38
eura, prípojka plynu na parc. č. 55/1 - 229,95 eura, spevnená plocha ako chodník príjazdová cesta k
domu na aprc. č. 55/1 - 364,64 eura, spevnené plochy za domom betóne na parc. č. 55/1 - 66,32 eura,
spevnené plochy z kameňa na parc. č. 55/1, 55/3 - 153,86 eura, vonkajšie schody predné na parc. č.

55/1 - 10,05 eura, vonkajšie schody zadné na parc. č. 55/3 - 57,25 eura, vonkajšie schody pred vstupom
do dielne na parc. č. 55/3 - 223,25 eura, vonkajšie schody na parc. č. 55/3 pred vstupom do skleníka -
16,85 eura, oporné múry predné na parc. č. 55/1 - 554,67 eura, oporné múry vzadu za domom na parc.
č. 55/3 1166,92 eura, terasa pri dome na parc. č. 55/3 - 413,08 eura, bazén za domom na parc.č. 55/3
- 520,73 eura, skleník na parc. č. 55/3 - 2749,82 eura, pivnica na parc. č. 55/3 za dielňou pri dome -

1998,21 eura, čerpadlo vody v dome - 12,17 eura, spevnená plocha pri dome z boku na parc. č. 55/1
- 74,38 eura.
Znalec stanovil celkovú všeobecnú hodnotu investície realizovanej žalobkyňou na dome, súčastí vecí a
príslušenstve vo výške 61.579,20 eura (41.263,55 eura + 20.315,65 eura).Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 26.02.2013 navrhol doplnenie znaleckého dokazovanie
v tom smere, aby znalec zohľadnil v rámci investícií žalobkyne zohľadnil konkrétne vnútorné omietky

stierkové v rozsahu 100% a nie v rozsahu 30%, aby zohľadnil v rozsahu 100% elektroinštalácie domu a
nie 50%, a aby v rozsahu 100% ako investície žalobkyne zohľadnil kompletné rozvody kúrenia v celom
dome, pretože v celom rozsahu ide o investície žalobkyne, že súčasti stavby boli realizované na jej
náklady a na dokázanie týchto skutočností navrhol výsluch svedkov F. N., T. T., U. U. (elektrikár, kúrenár
a murár), ktorí sa vedia vyjadriť v akom rozsahu to bolo robené, kedy to bolo robené a kto to platil.

Svedok U. U. vo výpovedi na pojednávaní dňa 02.04.2013 uviedol, že je murár, a robil na dome
žalobkyne, v tom čase mal jej syn 3-4 roky. V jeho partii robil nebohý manžel žalobkyne. Po jeho smrti
na dome robil omietky, brizolit, čo mohlo byť v roku 1978 alebo 1979. Toto previedol kompletne na celej
stavbe zvonku, niečo sa dokončovalo aj vo vnútri. Predtým ako sa robili omietky zvonku, robili sa omietky
vnútri, čo bolo v roku 1978. Vnútri robil asi jednu štvrtinu omietok. Za tieto práce odmenu nedostal,

pretože to bola kamarátska výpomoc. Po smrti manžela žalobkyne poslala materiál na tieto práce náš
zamestnávateľ, v ktorom pracoval manžel žalobkyne. Vie, že sa robili ešte dorábky ako kanalizácia.
Robil tak aj nebohý p. F., ktorý robil dlažby, obklady, čo bolo v roku 1979.

Svedok T. T. vo výpovedi na pojednávaní dňa 02.04.2013 uviedol, že prvotne sa riešila výmena kotla, čo

bolo asi dva roky dozadu, dával sa nový kotol. Predtým tam bol starý stacionárny kotol, boli tam pôvodné
kovové trúbky. Vymieňali sa stúpačky, menili sa všetky rozvody kúrenia, vymieňali sa kovové trúbky za
Pex trúbky, pričom jeden rok, keď sa menil kotol sa robila aj jedna strana a na ďalší rok druhá strana, čo
bol minulý rok. Išlo o celý dom. Za práce ich vypláca žalobkyňa, platila tiež za kúpu kotla. Vymieňali sa
aj rozvody, ktoré bili zamurované aj povrchové. V kuchyni sa prerábala voda, robil sa nový odpad, nový

prívod vody. Menila sa kuchynská linka, do hornej kúpeľne nový ohrievač a tiež sa upravovali v kuchyni
liatinové radiátory. Do kúpeľne sa dával nový rebríkový radiátor.

Svedok F. N. vo výpovedi na pojednávaní dňa 02.04.2013 uviedol, že je elektrikár a v roku 1996-1997
v rodinnom dome žalobkyne robil výmenu elektrifikácie, menili sa pôvodné hliníkové drôty za medené.

Toto sa robilo v celom dome ako kompletná elektrifikácia. Vypláca ho žalobkyňa, materiál dodala sama.
Nevie kto materiál kupoval, v tom čase bol v dome žalobkyňa, syn D. a jej manžel. Nevie či tam syn D.
býval, pomáhal. Práce sa robili na dve etapy najprv sa vymenia všetky káble, potom to murár opracuje,
vymaľuje sa, potom sa nahodia zásuvky, vypínače, tak to bolo aj tu, ešte sa vymieňali poistky za ističe.
Pomáhal aj manžel žalovanej p. U., švagor žalobkyne a žalovaný v 1. rade.

Súd uznesením zo dňa 15.07.2013 č.k. 7C/27/2011-305 opätovne ustanovil znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby, Ing. U. L. a uložil mu
úlohu vypracovať dodatok k znaleckému posudku č. 44/2012, v ktorom v časti určenia hodnoty
investícií žalobkyne do rodinného domu zohľadní ako investíciu realizovanú žalobkyňou kompletnú

elektroinštaláciu celého rodinného domu a kompletné rozvody kúrenia (povrchové aj zamurované),
kompletné vnútorné omietky stierkové, rozvody teplej a studenej vody v časti od zásobníka vody do
kuchyne, odvod odpadu z kuchyne, úpravu batérie v kuchyni, výmenu kuchynskej linky, ohrievač vody
v hornej kúpeľni, úpravu liatinových radiátorov v kúpeľni a rebríkový radiátor v kúpeľni.

Znalec v doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 44/2012 stanovil hodnotu investície žalobkyne
špecifikované v uznesení súdu zo dňa 15.07.2013 vo výške 13.978,59 eura a celkovú hodnotu investície
žalobkyne tak stanovil vo výške 48.380,07 eura.
Znalec v doplnení znaleckého posudku konštatoval, že vyčíslenie samotnej hodnoty investície vo výške
13.978,59 eura špecifikovanej podľa zadania súdu zo dňa 15.07.2013 má informatívny charakter,

nemôže byť pripočítaný k pôvodnej hodnote v ZP č. 44/2012 na strane č. 97 (t.j. 41.263,53 eura ) a to z
dôvodu, že časť investícií špecifikovanej v zadaní uznesenia súdu zo dňa 15.07.2013 už bola zahrnutá
do predchádzajúcej hodnoty investície viď výpočet v ZP č. 44/2012 na strane 64-71. Rozdiel pri výpočte
v pôvodnom v ZP č. 44/2012 a súčasným výpočtom bol v tom, že v pôvodnej časti konštrukcie, ktoré boli
realizované žalobkyňou na úrovni 100% - okná, podlahy, vybavenie kuchyne, dvere a pod. neboli dané v

položkách výpočtu žiadnym znakom z dôvodu snahy o úsporu miesta v tabuľkách, v súčasnom výpočte
hodnoty stavby bez hodnoty investície zo strany žalobkyne je vyjadrená percentom dokončenosti (to
znamená, ak investícia predstavovala 100%, hodnota dokončenosti bola zadaná na 0% a následne bol
urobený rozdiel medzi dokončenou stavbou a hodnotou stavby bez investície).Znalec tak stanovil všeobecnú hodnotu investície na dome so súp. č 83 realizovanej žalobkyňou v
sume 48.380,07 eura, všeobecnú hodnotu investície na príslušenstve domu so súp. č. 83 realizovanej
žalobkyňou v sume 20.315,65 eura, spolu ta výška investície na dome a príslušenstve domu predstavuje

sumu v celkovej výške 68.695,72 eura.

Na návrh žalobkyne súd vo veci vykonal výsluch znalca Ing. U. L. na pojednávaní dňa 10.04.2014, v
rámci ktorého uviedol, že v znaleckom posudku pôvodne stanovil hodnotu dokončeného domu, ako aj
hodnotu rozostavanej stavby v čase, keď manžel žalobkyne zomrel, čo bol v podstate holodom. Pokiaľ

v doplnení znaleckého posudku uviedol percento dokončenosti pri elektroinštalácii nula, znamená to, že
celá hodnota investície žalobkyne do elektroinštalácii bola započítaná v hodnote dokončeného domu
a ide teda o sumu, hodnoty, o ktorú sa pôvodný holodom zhodnotil, pričom zhodnotenie je investíciou
žalobkyne. Pri položke kompletné rozvody kúrenia v celom dome uviedol 50% dokončenosť, pretože
podľa zadania súdu mal hodnotiť rozvody kúrenia, pričom z hľadiska znaleckého má kúrenie dve zložky
rozvody a radiátory, keďže mal hodnotiť len rozvody, stanovil percento dokončenosti na 50%. K odpadu

stanovil percento dokončenosti v pomere 80% ku 20%, keďže mu nebolo zrejmé, či ide iba o napojenie
kuchyne na kanalizáciu, ktorá už bola vybudovaná, alebo o nejaký iný rozsah. Vo finančnom vyjadrení
ide o zanedbateľnú položku na celkovej hodnote domu.
Pri určení investícii žalobkyne vychádzal z miestneho šetrenia, pri ktorej žalobkyňa predložila veľké
množstvo dokladov, faktúr, bločkov, ale hlavne predložila fotografie z pohrebu manžela, na ktorých bolo

vidieť stav domu. Problémom bol stav domu zvnútra, kde boli medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade
veľké rozpory aj pri miestnom šetrení vznikali veľké emócie, preto musel miestne šetrenie prerušiť.
Potom situáciu riešil osobitne so žalobkyňou a následne so žalovaným v 1. rade. Z týchto stretnutí mu
vyplynulo, že žalovaný v 1.radr zásadné veci alebo hlavné veci ako okná a strechu nespochybňoval,
preto na základe tohto vyhotovil doplnenie znaleckého posudku.

Znalec uviedol, že investíciami, ktoré stavbu zhodnocujú, je nová strecha, ako aj nadstavba realizované
žalobkyňou, za investície možno považovať nové okná, fasádu. Také veci v dome, ako podlahy, alebo
kúpeľňa, alebo aj iné veci, ktoré boli robené v dome v poslednom období treba považovať za veci,
ktoré stavbu zhodnocujú. Za investície by nepovažuje nejaké nátery, či už radiátorov, alebo stien,
čo je len bežná údržba. Jednoznačne investíciami do domu je suma 48.380,07 eura, čo sú investície

vynaložené žalobkyňou a táto suma aj zhodnocuje dom tak ako je vyčíslená. Suma 20.315,65 eura
predstavuje investície žalobkyne, ale čiastočne môže ísť aj novo vytvorené veci ako napríklad skleník.
V postate príslušenstvom, ktoré je ohodnotené na sumu 20.315,65 eura, je príslušenstvo vytvorené
žalobkyňou, ale táto suma je započítaná vo všeobecnej hodnote uvedenej v znaleckom posudku.
Hodnota investícii žalobkyne v doplnenom znaleckom posudku je všeobecnou hodnotou investícii, nejde

opriamovynaloženéprostriedkyžalobkyňou.Vznaleckomposudkuaanivjehodoplneníniesúuvedené
priame náklady vynaložené žalobkyňou, všeobecná hodnota či už nehnuteľností alebo aj investícii sa
stanovala metódou polohovej diferenciácie. Pokiaľ boli doložené nejaké priamo vynaložené náklady
žalobkyňou, tieto sú len dôkazom toho, že investície skutočne vykonala.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedla, že keď manžel zomrel, deti mali 4 a 9 rokov, vtedy
tam ešte nebývali, mali starý domček, ale potom sa to podarilo aspoň čiastočne urobiť obývateľné,
nasťahovali sa do jednej izby. Kolaudácia domu bola v čase, keď manžel žil, to sa vtedy vybavovalo,
lebo inak by museli vrátiť nenávratný príspevok, keby kolaudácia nebola do 3 rokov. Kolaudácia bola
vo februári alebo marci 1978, manžel zomrel v júni 1978 a sťahovali sa v decembri 1978, kedy neboli

dokončené podlahy, na schodišti, v kúpeľni aj v izbách bol holý cement, alebo nejaký farebný papier.
Nebola dokončená práčovňa, ani garáž, ani pivnice neboli dokončené, ani okožované, neboli ani dlažby.
Ale toto dokončovanie sa robilo až po smrti manžela, teda po smrti manžela robili vchodové dvere,
kožovanie vnútri a vonku a brizolit. Toto všetko sa financovalo z pôžičky, ktorú splácala po smrti manžela
vo výške vyplývajúcej z dedičského rozhodnutia. Neskôr potom v roku 2008 robila ďalšie investície -

vymieňali sa okná, dávali sa nové dlažby, renovovala sa kuchyňa, garáž, kožovali sa pivnice, dávali
sa dlažby a z vonku sa dávali kabrince, na streche sa menila nová vlnovka. V roku 2008 žalovaní v
dome nebývali, súhlas na investície do spoločného majetku nepýtala. Sama sa rozhodla, sama to aj
financovala, ani o tom nevedeli, lebo sa nerozprávali.

Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedol, že investície prebiehali tak ako to uviedla
žalobkyňa v roku 1978, potom v roku 2008. O tom, že žalobkyňa niečo robí v dome v roku 2008 vedel,
lebo býva oproti. V tomto dobe býval, ale v roku 2007 žalobkyňa vymkla jeho ženu a deti, nemohli sa
dostať do domu. Súhlas na investície v roku 2008 nedal a žalobkyňa si ho od neho ani nepýtala.Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedla, že ohľadne tých investícií to bolo tak ako
uviedla žalobkyňa. Kožovky a podobne v roku 2008 financovala otcova firma a to tak ako materiál aj

robotu. Vedela o tom, že žalobkyňa v roku 2008 robila tie investície, lebo chodila okolo. Žalobkyňa si
súhlas nepýtala od nej, a ani jej žiadny nedávala.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a

nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa§139ods.1Občianskehozákonníkazprávnychúkonovtýkajúcichsaspoločnejvecisúoprávnení
a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní
spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

20. Predmetom sporu po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom zostal nárok žalobkyne na vyplatenie
zhodnotenia nehnuteľnosti a rozhodnutie o trovách strán sporu a trov štátu v celom konaní. Žalobkyňa
si v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k označeným predmetným
nehnuteľnostiam uplatnila aj svoje nároky na investície do predmetných nehnuteľností, t. j. sa domáhala

vyporiadania v tzv. širšom zmysle, ktoré vyporiadanie prichádza do úvahy len na návrh strany sporu
(žalujúcej strany sporu alebo na vzájomný návrh žalovaného), bez ktorého návrhu takého vyporiadanie
v širšom slova zmysle vykonať nemožno (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/53/2004-R42/2005). O
vyporiadaní ako vyporiadaní v širšom zmysle na základe uvedeného návrhu alebo vzájomného návrhu
potom súd rozhodne samostatným výrokom rozsudku, teda nielen v rámci rozhodovania o náhrade
za spoluvlastnícky podiel (R46/1991). Je tomu tak preto, že pohľadávka z titulu zaplatenia náhrady za

spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým pohľadávky
z vynaložených nákladov vznikajú od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym procesným
úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe zisteného skutkového stavu veci. Na účely vyporiadania
investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sa investície urobili so súhlasom (hoci aj konkludentným)
spoluvlastníkov, alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že spoluvlastník s nákladom vynaloženým jedným

alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec súhlasí, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a
investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov
(§ 137 ods. 1 OZ). Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu
nevzniká, môže sa však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom
vzniklozhodnotenímichpodieluvdôsledkuvynaloženejinvestície(§451ods.2a§456OZ),ideorozdiel

medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v
súvislosti s vynaložením nákladov na potrebnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho
vzťahu vynaložením týchto nákladov, ak nejde o náklady na potrebnú opravu alebo údržbu, vzniká táto
povinnosť pri zániku podielového spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu. Je teda
potrebné rozlišovať medzi nákladmi na potrebnú opravu alebo údržbu a inými investíciami, než na

nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré nehnuteľnosť zhodnocujú. Nemožno tiež opomenúť, že investíciami
zhodnocujúcimi nehnuteľnosť, sa zhodnocuje nielen podiel neinvestujúceho účastníka. Majetkové práva
uplatnené v rámci vyporiadania spoluvlastníctva v širšom zmysle podliehajú premlčaniu v premlčacích
dobách, v závislosti od toho, či ide o nárok týkajúci sa vzájomných práv a povinností vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci podľa § 137 OZ (§ 101 OZ) alebo o nárok na vrátenie vynaložených

investícií do spoločnej nehnuteľnosti podľa ust. § 451 a nasledujúcich OZ (§ 107 OZ).

21. Rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu súd umožnil stranám sporu sa opätovne vyjadriť a
navrhnúť doplnenie dokazovania. Súd opätovne posúdil či žalobkyňa v konaní uniesla dôkazné bremeno
ohľadne ňou tvrdených investícií do spoločnej nehnuteľnosti, charakter predmetných investícii, t.j. či v

danom prípade išlo investície, ktoré boli nevyhnutné a nie nevyhnutné (ostatné), vrátane ich právneho
posúdenia a v nadväznosti na to sa zaoberal aj námietkou premlčania nároku žalobkyne vznesenou
žalovanými.

22. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa v konaní preukázala vykonanie

ňou tvrdených investícií, ktoré boli ustálene znaleckým dokazovaním, v rámci ktorého bolo znalcom
zistené, že žalobkyňou boli vykonané na dome po dátume 16.06.1978 nasledovné investície a to:
bola realizovaná rozostavaná nadstavba podkrovia na úrovni 3 podlažia v roku 2009, krov nad celou
strechouspolusnovoukrytinou(osadenénovéradiátoryaelektroinštalácia),plastovéoknásvnútornými
žalúziami, garážové vráta na diaľkové ovládanie, povrchy podláh z keramickej dlažby a laminátové

podlahy, vnútorné dvere, kotol ÚK + domáca vodáreň, zariadenie kuchyne - výmena kuchynskej linky,
vybavenie kúpeľne a WC, obklady a dlažby, plynoinštalácia, bleskozvod, vonkajšie omietky, kompletné
vnútorné omietky stierkové, kompletná elektroinštalácia celého rodinného domu a kompletné rozvody
kúrenia(povrchovéajzamurované),rozvádzač,rozvodyteplejastudenejvodyvčastiodzásobníkavody
do kuchyne, odvod odpadu z kuchyne, úprava batérie v kuchyni, výmena kuchynskej linky, ohrievač vody

v hornej kúpeľni, úprava liatinových radiátorov v kúpeľni a rebríkový radiátor v kúpeľni. Okrem toho bolo
v konaní preukázané, že u stavieb príslušenstva a súčasti veci bolo realizované všetko príslušenstvo
po roku 1978 mimo pôvodnej kopanej studne, prípojky elektriny, žumpy a kanalizácie do žumpy. Išlo o
investície na súčasti veci a príslušenstve a to drobných stavieb sklad na parc. č. 55/3, dielňa na parc.č. 55/3, šopa na parc. č. 55/3, chlievy na parc. č. 55/3, plot predný na parc. č. 55/1, studňa vŕtaná na
parc. č. 55/1, prípojka vody na parc. č. 55/1, vodomerná šachta na parc. č. 55/1, prípojka kanalizácie
na parc. č. 55/1, prípojka elektriny na parc. č. 55/1, prípojka plynu na parc. č. 55/1, spevnená plocha

ako chodníka príjazdová cesta k domu na aprc. č. 55/1, spevnené plochy za domom betóne na parc.
č. 55/1, spevnené plochy z kameňa na parc. č. 55/1, 55/3, vonkajšie schody predné na parc. č. 55/1,
vonkajšie schody zadné na parc. č. 55/3, vonkajšie schody pred vstupom do dielne na parc. č. 55/3,
vonkajšie schody na parc. č. 55/3 pred vstupom do skleníka, oporné múry predné na parc. č. 55/1,
oporné múry vzadu za domom na parc. č. 55/3, terasa pri dome na parc. č. 55/3, bazén za domom na

parc.č. 55/3, skleník na parc. č. 55/3, pivnica na parc. č. 55/3 za dielňou pri dome, čerpadlo vody v dome,
spevnená plocha pri dome z boku na parc. č. 55/1. Samotné vykonanie investícii žalobkyňou žalovaní v
konaní nepopierali, pričom v konaní nepopreli žiadnu z investícií tvrdených žalobkyňou, ktorých rozsah
bol ustálený znaleckým dokazovaním. Skutočnosť, že žalobkyňa do spoločnej nehnuteľnosti investovala
a že jej investíciami boli tie úpravy a zmeny spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli zistené aj v rámci
znaleckého dokazovania, žalovaní nespochybňovali. Skutočnosť, že žalobkyňa realizovala investície

do spoločnej nehnuteľnosti potvrdili v konaní aj vypočutí svedkovia bez vzťahu k stranám sporu a to
U. U., T. T. a F.V., keď svedok U. U. potvrdil, že na dome robil po smrti manžela žalobkyne a to v
rokoch XXXX -1979 omietky na celej stavbe zvonku a vo vnútri dokončoval omietky. Ďalší svedok T.
T. vo výpovedi potvrdil, že došlo k výmere kotla, menili sa stúpačky, menili sa všetky rozvody kúrenia
a taktiež potvrdil že sa prerábala v kuchyni voda, robil sa nový odpad, nová prívod vody, menená bola

kuchynská linka, upravovali sa liatinové radiátory v kuchyni, do kúpeľne sa dával nový rebríkový radiátor,
ohrievač do hornej kúpeľne, pričom za práce ich vyplatila žalobkyňa, ktorá financovala aj nový kotol.
P. F. N. potvrdil, že v roku 1996-1997 robil výmenu elektrifikácie v celom dome, vyplatila ho žalobkyňa.
Rovnako tak svedkyňa D. A. (sestra žalobkyne) vo výpovedi potvrdila, že žalobkyňa dokončovala dom
po smrti manžela v roku 1978, kedy nebol obývateľný, na vlastné náklady, pričom žalovaní potom čo

boli plnoletí sa finančne sa nepodieľali na investíciách vykonaných na spoločných nehnuteľnostiach,
pomáhali len pomocnými prácami. Skutočnosť, že žalobkyňa rozhodovala sama o tom, čo a kedy sa
bude robiť a všetko financovala sama, bola preukázaná aj výpoveďou svedkov B. L. (dcéra žalobkyne)
a D. L. (zať žalobkyne, manžel svedkyne B. L.). Aj svedok navrhnutý stranou žalovaných L. U. (manžel
žalovanej v 2. rade, zať žalobkyne) vo výpovedi potvrdil, že to bola žalobkyňa, ktorá rozhodovala o

tom, aké rekonštrukčné práce sa budú vykonávať, pričom nevie kto znášal náklady na rekonštrukčné
práce. Naviac žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedol, že „investície prebiehali tak
ako to uviedla žalobkyňa v roku 1978, potom v roku 2008. O tom, že žalobkyňa niečo robí v dome
v roku 2008 vedel, lebo býva oproti. V tomto dome býval, ale v roku 2007 žalobkyňa vymkla jeho
ženu a deti, nemohli sa dostať do domu. Súhlas na investície v roku 2008 nedal a žalobkyňa si ho

od neho ani nepýtala“. Rovnako tak žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 16.09.2014 uviedla, že
„myslím, že ohľadom tých investícií to bolo tak ako uviedla žalobkyňa. Čo sa týka investícií v roku
2008, tieto žalobkyňa robila vtedy, keď podala na nás tú žalobu. Ja som vedela o tom, lebo som
chodila okolo, keď chodila k bratovi, ale žalobkyňa si odo mňa súhlasila nepýtala, a ani som jej žiadny
nedávala.“ Súd tak mal za preukázané, že predmetné investície vykonávala žalobkyňa bez súhlasu

žalovaných ako neinvestujúcich spoluvlastníkov, o týchto investíciách rozhodovala sama žalobkyňa a
sama tieto realizovala. Žalobkyňa sa na vykonanie týchto investícií žalovaných nepýtala, o vykonaných
investíciách rozhodovala sama, preto žalobkyni vznikol nárok voči žalovaným domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaným ako ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich
podielov v dôsledku vynaložených investícií, pričom ide o rozdiel medzi cenou podielu pred investíciami

a po ich vynaložení s tým, že je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na potrebnú opravu alebo údržbu a
inými investíciami, než nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré nehnuteľnosť zhodnocujú. Súd sa nestotožnil
ani s tvrdením žalovaných, že v danom prípade došlo ku konkludentnému súhlasu zo strany žalovaných,
keďže pomáhali s jednotlivými investíciami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní sa
k investíciám žalobkyne vôbec nevyjadrovali, pričom žalobkyňa sa na názor žalovaných ani nepýtala.

Zo daného skutkového stavu nemožno podľa názoru súdu konštatovať, že zo strany žalovaných došlo
ku konkludentnému súhlasu s investíciami žalobkyne, ktorému musí prechádzať dostatočne určitý,
zrozumiteľný a adresný návrh, ku ktorému sa má adresát vyjadrovať a ku ktorému má súhlas smerovať,
čo nebolo v konaní preukázané.

23. Súd z hľadiska posúdenia či v prípade investícií vynaložených žalobkyňou ide o náklady na potrebnú
opravu alebo údržbu a iné investície zhodnocujúce nehnuteľnosť vychádzal zo znaleckého dokazovania
a to znaleckého posudku č. 44/2012 v spojení s jeho doplnením, ako aj z výpovede znalca Ing. U.
L. na pojednávaní dňa 10.04.2014, kedy znalec uviedol, že investíciami, ktoré stavbu zhodnocujú, jenová strecha, ako aj nadstavba realizovaná žalobkyňou, nové okná, fasáda, podlahy v dome, kúpeľňa,
alebo aj iné veci, ktoré boli robené v dome v poslednom období treba považovať za veci, ktoré stavbu
zhodnocujú. Investíciami do domu je suma 48.380,07 eura, ktorá predstavuje investície vynaložené

žalobkyňou a táto suma aj zhodnocuje dom tak ako je vyčíslená. V prípade sumy 20.315,65 eura znalec
konštatoval, že táto predstavuje investície žalobkyne, ale čiastočne môže ísť aj novo vytvorené veci ako
napríklad skleník, ale táto suma je započítaná vo všeobecnej hodnote uvedenej v znaleckom posudku.
Súd investície vykonané žalobkyňou, ustálené znaleckým dokazovaním, posúdil ako investície, ktoré
spoločnú nehnuteľnosť zhodnocujú, resp. ktorými boli vytvorené nové veci (príslušenstvo stavby),

t.j. za investície nie nevyhnutné (ostatné), presahujúce rámec bežnej správy, nemajúce charakter
opravy alebo údržby. Súd preto vychádzal toho, že v prípade investícií žalobkyne nešlo o nevyhnutné
opravy alebo údržbu a žalobkyňa realizovanými investíciami zhodnotila celú nehnuteľnosť, a teda
aj spoluvlastnícke podiely žalovaných a tieto sa premietli v znaleckom posudku č. 44/2012 znalca
Ing. U. L. a jeho v doplnení č. 1, na podklade ktorého súd určil hodnotu investícii vynaložených
žalobkyňou do nehnuteľností a to domu spolu s príslušenstvom vo výške 68.695,72 eura, z čoho suma

pripadajúca na podiel žalobkyne 6/8 predstavuje sumu 51.521,79 eura, na podiel žalovaného v 1. rade
1/8 predstavuje sumu 8.586,97 eura a na podiel žalovanej v 2.rade 1/8 predstavuje sumu 8.586,97 eura.
V prípade tohto nároku žalobkyne ide o vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti
podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý nárok sa premlčuje podľa § 107 Občianskeho
zákonníka v dvojročnej dobe, ktorá začne plynúť až zánikom spoluvlastníctva. Na strane žalovaných

ako neinvestujúcich spoluvlastníkov preto vzniklo bezdôvodné obohatenie až súčasne so zánikom
spoluvlastníckeho vzťahu, v dôsledku čoho nárok žalobkyne premlčaný nie je a námietku premlčania
vznesenú žalovanými nepovažoval súd za dôvodnú. Súd v tomto smere nevzhliadol ani rozpor s dobrými
mravmi, ktorý podľa žalovaných spočíval v tom, že žalobkyňa si uplatňuje investície za obdobie, kedy
žalovaní boli maloletí. Podľa názoru súdu bolo potrebné zohľadniť investície vykonané žalobkyňou a to

tak za obdobie, kedy žalovaní boli maloletí a aj za obdobie ich plnoletosti, pretože ak by sa na predmetné
investície neprihliadlo, dostali by žalovaní viac ako im patrí, pričom by dostali finančnú náhradu za
svoj podiel aj v rozsahu, v ktorom tento podiel zhodnotil niekto iný, v tomto prípade žalobkyňa. Pre
posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne na vrátenie vynaložených investícií do spoločnej nehnuteľnosti,
súd námietky žalovaných, že mali vykonávať pri niektorých rekonštrukčných prácach pomocné práce,

nepovažoval za relevantné. Rovnako tak podľa názoru súdu neobstojí argumentácia žalovaných, že
investície do nehnuteľnosti sú povinní robiť spoluvlastníci v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov.

24. Súd dodáva, že žalovaní napriek tomu, že zotrvali na doplnení znaleckého dokazovania za účelom
posúdenia či investície žalobkyne boli nevyhnutné alebo nie, a to na pojednávaní dňa 21.02.2018, v

dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 14.03.2018 č.k. 7C/27/2011-468 vyzval žalovaných na zloženie
preddavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku, tieto neuhradili, a preto súd doplnenie
znaleckého posudku nevykonal v zmysle § 253 ods. 3 CSP. Podľa názoru súdu žalovaní neuniesli
v konaní dôkazné bremeno ohľadne ich tvrdenia, že v prípade investícií žalobkyne išlo o investície
nevyhnutné. Žalovaní v priebehu konania ani nešpecifikovali či a ktoré zo žalobkyňou vykonaných

investícií predstavovali investície nevyhnutné. Rovnako tak žalovaní neuniesli dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení, že sa podieľali na investíciách žalobkyne do spoločnej nehnuteľnosti
vlastnými nákladmi. Uvedené nebolo potvrdené ani výsluchom svedka L. U., ktorého navrhla vypočuť
strana žalovaných. Žalovaní až po rozhodnutí odvolacieho súdu začali tvrdiť, že znalecký posudok
nemôže byť relevantne použitý v tomto spore, pretože v znaleckom posudku nebolo zohľadnený aspekt,

že investície boli vykonané svojpomocne, a preto investícia stála strany sporu menej akoby stála v
prípade objednávky od konkrétnej firmy. Súd považuje v tomto smere potrebné poukázať najmä na
to, že znalec v znaleckom posudku a v jeho doplnení vypočítaval preukázateľnú výšku investície
zo strany žalobkyne na úrovni všeobecných hodnôt nehnuteľnosti, následne vypočítal možný rozdiel
vzniknutý medzi všeobecnou hodnotou s pôvodným stavebnotechnickým stavom a medzi všeobecnou

hodnotou so súčasným stavebnotechnickým stavom s investíciami realizovanými žalobkyňou. Hodnota
investícii žalobkyne v doplnenom znaleckom posudku je všeobecnou hodnotou investícii, nejde o priamo
vynaložené prostriedky žalobkyňou. V znaleckom posudku a ani v jeho doplnení nie sú uvedené priame
náklady vynaložené žalobkyňou, všeobecná hodnota či už nehnuteľností alebo aj investícii sa stanovala
metódou polohovej diferenciácie. Pokiaľ boli doložené nejaké priamo vynaložené náklady žalobkyňou,

tieto sú len dôkazom toho, že investície skutočne vykonala. V danom prípade preto znalecký posudok
súd považoval za správny a postupoval podľa neho, keďže žalovaným ako ostatným spoluvlastníkom
vzniklo zhodnotením ich podielu v dôsledku vynaložených investícií žalobkyňou povinnosť vydaťbezdôvodné obohatenie a to vo výške zhodnotenia podielu, ktorá je daná rozdielom medzi cenou podielu
pred investíciami a po ich vynaložení, tak ako správne bolo ustálené znaleckým dokazovaním.

25. Z uvedených dôvodov súd na základe návrhu žalobkyne vykonal vyporiadanie v širšom zmysle
a rozhodol o nároku žalobkyne titulom zhodnotenia predmetných nehnuteľností, pričom tento nárok
posúdil ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol na strane žalovaných 1. a 2. rade
zhodnotením ich spoluvlastníckeho podielu pri zrušení podielového spoluvlastníctva tak, že žalovaného
v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 8.586,97 eura, ustálenú Znaleckým posudkom č. 44/2012

a jeho doplnením č. 1, ako hodnotu zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade vo
výške 1/8 a súčasne zaviazal žalovanú v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 8.586,97 eura, ustálenú
Znaleckým posudkom č. 44/2012 a jeho doplnením č. 1, ako hodnotu zhodnotenia spoluvlastníckeho
podielu žalovanej v 2. rade vo výške 1/8 a vo zvyšku nároku žalobkyne na zaplatenie zhodnotenia
nehnuteľnosti zamietol.

26. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 600,95 eura, ktorú sumu požadovala voči každému
zo žalovaných titulom splatenia pôžičiek na predmetné nehnuteľnosti. V tomto smere súd rešpektoval
právny názor odvolacieho súdu, ktorý konštatoval dôvodnosť námietky žalovaných proti pripočítaniu
sumy 4.807,60 eura v prospech žalobkyne, ktorú sumu žalobkyňa požadovala započítať ako sumu
titulom pôžičiek, ktoré si na stavbu domu vzala spolu s otcom žalovaných. Podľa názoru odvolacieho

súdu samotná existencia pôžičky žalobkyne v čase dedičského konania k pozemkom nie je investíciou
do predmetných nehnuteľností a bola riešiteľná (ako pasíva) len (už) v rámci dedičského konania (z
titulu vyporiadania dedičstva). Pri zohľadnení pôžičky a popri tom aj investícií, ktoré za peniaze z pôžičky
mali byť realizované, išlo by tiež o duplicitné zohľadnenie (toho istého).

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Keďže predmetom tohto konania bolo viacero uplatnených nárokov, súd rozhodol o nároku na
náhradu trov konania o každom uplatnenom nároku samostatne.

30. V časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola ohľadne tohto nároku plne úspešná, priznal

voči žalovanému v1. rade a žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Súd vychádzal z toho, že
žalobkyňa ako podielový spoluvlastník dosiahla v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu s takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšala so
žalovanými ako ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť a aký následne navrhla v súdnom konaní, a preto

bola v súdnom konaní v tejto časti v plnom rozsahu úspešná.

31. V časti nároku žalobkyne na zhodnotenie nehnuteľnosti súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2.
rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,92 %. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa žiadala

titulom zhodnotenia nehnuteľnosti od žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade sumu 9187,92 eura od
každého,asúdjejpriznalvočikaždémuzožalovanýchtitulomzhodnotenianehnuteľnostisumu8.586,97
eura, t.j. úspech žalobkyne voči každému žalovanému predstavoval 93,46 % a úspech žalovaného v 1.
rade a rovnako tak žalovanej v 2. rade predstavovala u každého 6,54 %. Miera úspechu sa počíta ako
rozdiel pomerných úspechov. Žalobkyňa bola úspešná voči každému zo žalovaných v rozsahu 86,92%

(93,46 - 6,54 %) a v takomto rozsahu jej súd priznal náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a
žalovanej v 2. rade, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
32. Zároveň súd rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré boli hradené z prostriedkov
štátu a to v súvislosti so znaleckým dokazovaním, a to za znalecký posudok č. č. 44/2012 vo výške
345,28 eura (č.l.266 spisu) a za dodatok k znaleckému posudku č. 44/2012 vo výške 53,12 eura (č.l.

333) tak, že priznal štátu nárok na náhradu trov konania, ktoré platil v konaní, a to voči žalovanému v
1. rade a žalovanej v 2. rade a to na základe výsledku sporu podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaní
boli v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva neúspešní, a preto sú povinní nahradiť štátu trovy
konania, ktoré boli hradené z rozpočtových prostriedkov štátu podľa ich neúspechu v časti o zrušeniepodielového spoluvlastníctva, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Pre úplnosť súd dodáva, že súd vynaložil trovy znalečného z rozpočtových prostriedkov,
t. j. z prostriedkov štátu, za situácie, kedy bolo konanie začaté v čase účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku a keby teda bolo účinné ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, podľa ktorého štát má podľa
výsledkov konania proti účastníkom (teraz „stranám sporu“) právo na náhradu trov konania, ktoré platil,
a ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa
proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. To znamená, že náhradu trov konania
bolo možné uplatniť proti tomu účastníkovi konania, ktorého by podľa výsledku konania postihovala

povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi. Štát mal právo na náhradu trov, ktoré platil
proti účastníkovi, u ktorého neboli dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a to vo
výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania. V prípade, že na strane účastníka boli
splnené podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, trovy, ktoré by inak pripadli na tohto účastníka
podľa výsledku konania, znášal štát. Pritom nebolo rozhodujúce, či sa účastníkovi rozhodnutím súdu
priznalo oslobodenie od súdnych poplatkov, či boli inak splnené podmienky na priznanie oslobodenia

podľa § 138, alebo či bol účastník oslobodený od súdnych poplatkov vecne alebo osobne podľa § 4
zákona o súdnych poplatkoch. Ustanovenie § 148 ods. 1 OSP nemá ekvivalent v novom procesnom
predpise, účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t. j. v Civilnom sporovom poriadku. Nebol
však dôvod na to, aby súd na tom základe prehliadol skutočnosť, že zo strany štátu boli v konaní
vynaložené finančné prostriedky na vykonanie dôkazu. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok

neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, teda či štát má alebo
nemá právo na náhradu výdavkov vynaložených z rozpočtových prostriedkov súdu, a vzhľadom na to,
že v tomto smere Civilný sporový poriadok neobsahuje ani prechodné ustanovenie pre rozhodovanie
súdu o náhrade trov štátu vynaložených v konaní začatom do 30.06.2016, súd v súlade s citovaným
ustanovením čl. 4 ods. 1,2 CSP a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu,

že od štátu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady tohto sporového konania. Na strane
žalovaných súd nevzhliadol dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe uvedeného súd
urobil záver, že na daný prípad je potrebné vo vzťahu k štátu analogicky aplikovať ustanovenie § 259
CSP a aj ustanovenie § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej
pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Dôvodová správa zákonodarcu k

ustanoveniu § 259 CSP totiž uvádza, že toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne
ustanovenie aktuálne účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne
nevylučuje.Nadôvažoksúdpoukazujeajnaustanovenie§155ods.2CSP,podľaktorého„trovyspojené
s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát“, čím zákon
štátuodnímaprávonanáhradujehovýdavkovsúvisiacichstlmočením(prisplnenípodmienok§155ods.

1 CSP). Oproti tomu pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním vyplatením znalečného
však zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodníma (bez ohľadu na právnu úpravu
v terajšom ustanovení § 253 CSP). Z uvedeného aspektu je štát potrebné považovať za inú osobu,
ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu
po splnení zákonných podmienok. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za správne aby bolo

priznané právo štátu na náhradu jeho výdavkov v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky sú povinní
zaplatiť podľa výsledku sporu tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaná v 2. rade, pričom súd zohľadnil
neúspech žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva, v
ktorej časti mala žalobkyňa plný úspech. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak si žalovaní nesplnia povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobkyňa
domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.