Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 23XCdo/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213280
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6912213280.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej: doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., advokátom a konateľom Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 6C/233/2012, o dovolaní žalobkyne proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. augusta 2015, č.k. 2Co/330/2015-152, takto

r o z h o d o l :

DovolanieprotiuzneseniuKrajskéhosúduvBanskejBystriciz20.augusta2015,č.k.2Co/330/2015-152,
o d m i e t a .

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)

preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
2. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), najvyšší súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania

posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 OSP.

3. Na odôvodnenie svojho záveru najvyšší súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že ide o
dovolanie podané žalobkyňou v obdobných veciach, aké už boli v počte aspoň päť predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skorších dovolaní tej istej dovolateľky, pričom bola v týchto konaniach
podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania, a to:

· ohľadne dovolania žalobkyne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie o vyrubení súdneho poplatku vo výške 66,- € za vznesenú námietku zaujatosti - porovnaj
konania vedené na dovolacom súde
pod sp.zn. 2Cdo/328/2013, 4Cdo/229/2014, 4Cdo/235/2014, 6Cdo/120/2014, 6Cdo/304/2014,
7Cdo/1/2014, 7Cdo/79/2014, 8Cdo/132/2014, 8Cdo/133/2014

4.Najvyššísúdsasodôvodneniamitýchtorozhodnutí,ktorébolivydanévovyššieuvedenýchkonaniach,
v celom rozsahu stotožňuje, poukazuje na ne a v zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza.5. Žalobkyňa v podanom dovolaní zároveň žiadala prerušiť konanie a predložiť Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky č. 17a s Ústavou Slovenskej republiky.

Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa v čase podania predmetného návrhu
platného a účinného § 109 ods. 1 písm. b/ OSP nevyhovel a tento zamietol, pretože položku č. 17a
nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1. Najvyšší súd sa s
argumentáciou žalobkyne, že zavedenie poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke
zaujatosti sudcu nestotožňuje. Položka č. 17a bola do sadzobníka opätovne zavedená zákonom č.

621/2005 Z.z., pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému
predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu
kaucie,ktorábysamalapoplatníkovivrátiť,aknámietkupodalodôvodnene.Takétoobmedzeniejepodľa
najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na
prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za námietku sa navyše v prípade jej oprávnenosti
účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov vráti. Otázkou vzťahu medzi právom na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť
súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rozsudku z 19. júna 2001, č.
sťažnosti 28249/95, vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho
chodu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu a
konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať za obmedzenie

práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).

6. Z týchto dôvodov je najvyšší súd názoru, že dovolateľka namieta rozpor s právom na prístup k súdu
neoprávnene, a preto jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP v

spojení s § 470 ods. 1 CSP zamietol.

7. So zreteľom na vyššie uvedené preto najvyšší súd dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho
súdu podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať
dôvodnosťou tohto dovolania.

8. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 451 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods.
2 a § 255 ods. 1 CSP.

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.