Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209475
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5614209475.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Obec Huty, so

sídlom Huty 84, IČO: 00 315 222, zastúpeného splnomocneným zástupcom JANČI & Partners s.r.o.,
so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, IČO: 47 258 748, proti žalovaným: 1) R. P., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom O., O. XXX, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr.
ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1727/49, IČO: 36 858 501, 2) R. Q., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom Ž. XXX a 3) D. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. Č.. XXX, obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Dolný Kubín,
Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000, v spore o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.
Žalovanému 1) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanému 2) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanej 3) s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 9. 2014, sa žalobca domáhal,
pôvodnelenvočižalovanému1),určenia,žekúpnazmluvazodňa12.2.2008,uzatvorenásožalovaným
1), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcely registra C, evidovanému na
mape určeného operátu parc. č. KN-C 505, o výmere 39 m2, zastavané plochy a nádvoria a k pozemku

parcely registra C, evidovanému na mape určeného operátu parc. č. KN-C 5773/2, o výmere 253 m2,
zastavané plochy a nádvoria, oba zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, pre okrem Liptovský Mikuláš, Obec Huty, katastrálne územie X., na liste
vlastníctva č. XXXX, na žalovaného 1), je neplatná, ako aj určenia, že je vlastníkom pozemku parcely
registra C evidovaného na mape určeného operátu parc. č. KN-C 505, o výmere 39 m2, zastavané
plochy a nádvoria a pozemku parcely registra C, evidovaného na mape určeného operátu parc. č.
KN-C 5773/2, o výmere 253 m2, zastavané plochy a nádvoria, oba zapísané v katastri nehnuteľností

na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres Liptovský Mikuláš, Obec Huty,
katastrálne územie X., na liste vlastníctva č. XXXX. V žalobe uviedol, že dňa 12. 7. 2008 uzavrel so
žalovaným 1) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ku
ktorým sa domáha určenia vlastníctva. Žalovaný 1) je synom bývalého starostu, ktorý kúpnu zmluvu
podpísal. V zmysle čl. II. zmluvy, mal byť prevod schválený uznesením obecného zastupiteľstva žalobcu
č. 13/2/3/2007 zo dňa 16. 3. 2007. Bývalý starosta obce ako prílohy k návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností predložil výpisy z uznesenia č. 13/2/2007 zo dňa 7. 5. 2007 a zo

dňa 8. 2. 2008. Obsah uvedených výpisov z uznesenia, ako aj výpis z uznesenia zo dňa 8. 2. 2008,
nekorešpondujú s obsahom uznesenia zo dňa 16. 3. 2007, ktorým bola odobrená kúpna zmluva z
roku 1994, na základe ktorej mal byť na R. P. s manželkou prevedený obecný pozemok na pôvodnej
parcele č. 1555, katastrálne územie X., o výmere 47 m2. Obsahom uznesenia, na ktoré odkazuje kúpnazmluva,nebolodpredajpozemkovžalovanému,aleodobrenieinejkúpnejzmluvyzroku1994.Kprevodu
vlastníckeho práva k obecnému pozemku došlo priamym predajom žalovanému 1) ako osobe blízkej
osobe starostu obce, v rozpore s ustanovením § 9 ods. 4 písm. k) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku

obcí, účinného v čase prevodu. V rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a) uvedeného zákona, prevod
vlastníctva obecného pozemku nebol schválený obecným zastupiteľstvom. Naliehavý právny záujem na
požadovanom určení odôvodňoval ohrozením jeho vlastníckeho práva a skutočnosťou, že predmetný
pozemok využíva niekoľko desiatok občanov obce, vlastníkov pozemkov nachádzajúcich sa na kopci,
ktorý sa nachádza za pozemkami parc. č. KN-C 505 a KN-C 50173/2, ktorí využívali uvedené parcely

od počiatku na prechod ku svojím nehnuteľnostiam. V súčasnosti je vlastníkom jedinej prístupovej cesty
k ich pozemkom žalovaný 1).
2. Uznesením zo dňa 11. 3. 2016, č. k. 10C/268/2014-69, súd pripustil, aby do konania vstúpili ako
ďalší žalovaní žalovaný 2) R. Q. a žalovaná 3) D. Q., a to na základe návrhu žalobcu zo dňa 29.
2. 2016, z dôvodu, že sú aktuálne zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľností, ku
ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva, a to na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne

územie X.. Súčasne bolo konanie o určenie že kúpna zmluva zo dňa 12. 2. 2008, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným 1), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k pozemku parcely registra
C, evidovanému na mape určeného operátu parc. č. KN-C 505, o výmere 39 m2, zastavané plochy a
nádvoriaakpozemkuparcelyregistraC,evidovanémunamapeurčenéhooperátuparc.č.KN-C5773/2,
o výmere 253 m2, zastavané plochy a nádvoria, oba zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom

úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre okres Liptovský Mikuláš, Obec Huty, katastrálne územie
X., na liste vlastníctva č. XXXX, na žalovaného 1), je neplatná, zastavené, nakoľko žalobca vzal v
uvedenej časti podanú žalobu späť.
3. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
4. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázala na to,

že ku vydržaniu vlastníckeho práva alebo ku nadobudnutiu vlastníckeho práva, tak ako uvádzali
žalovaní, nikdy nedošlo. Predmetné pozemky nikdy nenadobudli žalovaní, ani právni predchodcovia
žalovaného 1). R. P. s manželkou mali nadobudnúť na základe zmluvy zo dňa 31. 12. 1993 diel 1 o
výmere 47 m2. Uvedený pozemok však bol zakreslený na inom mieste, ako sa nachádza. Uzatvorená
zmluva z roku 1993 je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, keďže nebola schválená obecným

zastupiteľstvom. K vydržaniu dielov č. 2 a č. 3 taktiež nedošlo, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky vydržania. Uvedené diely sa nachádzajú na úplne inom mieste. V roku 1976 manželia P. ešte
neboli manželmi. V roku 1976 sa na nadobudnutie vlastníctva vyžadovala písomná zmluva, ktorá musela
byť registrovaná štátnym notárstvom. Kúpna zmluva, predmetom ktorej bol diel č. 4, nebola schválená
obecným zastupiteľstvom. Keďže vlastnícke právo k pozemkom nenadobudli právni predchodcovia

žalovaného 1), nemohol ich následne nadobudnúť ani žalovaný 1). Poukázala aj na zásadu, že nikto
nemôže previesť viac práv, než v skutočnosti má. Nie je možné poskytnúť právnu ochranu žalovaným 2)
a 3) z dôvodu dobromyseľnosti, nakoľko aj z obsahu trestného spisu a vykonaného dokazovania vyplýva
úmysel právnych predchodcov žalovaného 1) a následne žalovaného 1), ktorý napriek vedomosti,
že prebieha trestné konanie, previedol pozemky na žalovaných 2) a 3). Predmetné pozemky slúžili

ako prechod pre vlastníkov iných nehnuteľností, preto nebola preukázaná nerušená držba. V prípade
zamietnutia žaloby navrhla nepriznať žalovaným náhradu trov konania, z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, spočívajúcich v celkových okolnostiach prípadu, najmä v skutočnosti, že žalovaný 1) v priebehu
konania previedol nehnuteľnosti na žalovaných 2) a 3), ako aj vzhľadom na to, že o skutočnostiach,
týkajúcich sa nadobúdania pozemkov, sa žalobca dozvedel až v priebehu súdneho sporu.

5. Splnomocnený zástupca žalovaného 1) navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Nespochybnil, že kúpna zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1), nebola uzavretá v súlade s
vtedy platnými právnymi predpismi. Pozemky, ktoré sú predmetom konania, však v minulosti nadobudli
vydržaním rodičia žalovaného 1) R. P.Í. a R. P.. Žalovaní 2) a 3) nadobudli vlastnícke právo ku

nehnuteľnostiam dobromyseľne. Rodičia žalovaného 1) postupne nadobúdali pozemky od roku 1976,
a to kúpnymi zmluvami od Obce Huty. Kúpnou zmluvou nadobudli diel č. 1 z parcely č. 505 o výmere
47 m2, diely č. 2 a č. 3 nadobudli na základe osvedčenia o držbe, kúpnou zmluvou nadobudli diel č.
4 od Obce Huty. Z potvrdenia Obce Huty z 1. 7. 1994 vyplýva, že manželia P. nadobudli nehnuteľnosti
ešte v roku 1976, ako pozemnoknižné nehnuteľnosti a od uvedeného obdobia ich užívajú nepretržite

a v dobrej viere. Vydržaním nadobudli diely č. 2 a č. 3 najneskôr k 1. 1. 1992. V rámci pozemkových
úprav ROEP z neznámych dôvodov zapísali ku predmetným pozemkom vlastnícke právo žalobcu. Preto
sa otec žalovaného 1), ktorý bol starostom žalobcu, snažil veci upraviť tak, aby jeho vlastnícke právo
k pozemkom zostalo zachované. Už pred uzatvorením kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1)nebol žalobca vlastníkom pozemkov, hoci bol formálne zapísaný na liste vlastníctva. Žalovaný 1) predal
pozemky po 7 rokoch, keďže sa nič nedialo, žalovaným 2) a 3). Žalovaní podpisovali zmluvy bez toho,
že by mali pochybnosti o vlastníctve žalovaného 1). Žalovaný 1) sa dozvedel o podaní žaloby v januári

2016, na liste vlastníctva nebola vyznačená žiadna poznámka o podaní žaloby.

6. Splnomocnený zástupca žalovaných 2) a 3) navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť,
poukazujúc na právnu argumentáciu splnomocneného zástupcu žalovaného 1). Uviedol, že vlastníctvo
na strane žalobcu bolo dávnejšie odňaté v prospech právnych predchodcov žalovaného 1). Žalovaní 2)

a 3) nadobúdali predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, nemali pochybnosti o vlastníctve žalovaného
1). Žalovaní 2) a 3) nadobudli vlastnícke právo na základe konštitutívneho aktu štátu, ktorý bol zapísaný
v katastri nehnuteľností.

7. Starosta žalobcu pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že došlo k odobratiu možnosti prístupovej
cesty. Z jemu známych skutočností vyplýva, že predtým bola parcela č. 5773/2 obecným pozemkom,

na ktorom bola prístupová cesta. Procesu uzatvárania kúpnej zmluvy z 13. 2. 2008 účastný nebol. O
kúpnej zmluve, ktorou bol prevádzaný diel č. 1, vedomosť mal, o kúpnej zmluve, ktorej predmetom bol
prevod dielu č. 4 a osvedčenia o vydržaní vedomosť nemal.

8. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že jeho rodičia predali rodinný dom, následne

predal žalovaným 2) a 3) maštaľ, ktorá sa vždy užívala s rodinným domom. Na pozemku parc. č. 505
je postavená maštaľ, na ktorú dostali rodičia povolenie v roku 1984. V roku 2008 boli jej vlastníkmi
rodičia. Verejná súťaž sa pri predaji pozemkov v roku 2008 nerobila, nikto iný záujem o pozemky nemal.
Pozemok č. 5773/2 je zatrávnený pozemok. O odkúpenie pozemkov žiadal on, nakoľko rodičia už boli
v tom čase chorí. Do roku 2015 pozemky kosil on, pozemky užívali jeho rodičia. Nepamätal si, že by do

roku 2008 niekto rušil rodičov v užívaní pozemkov. Po roku 2008 sa jednalo viac-menej o ohováranie.
Cestou chodia ľudia na pole aj doposiaľ, chodia tam pešo, nakoľko je to zaužívané. Žalovaný 2) sa ho
aj pýtal, či sú nehnuteľnosti čisté, povedal mu, že na pozemku je kanalizácia, právne sú čisté. Nemali
žiadne pochybnosti o tom, že je to v poriadku. V trestnom konaní, vedenom voči jeho ootcovi, bol viackrát
vypočutý v prípravnom konaní, a to pred tým, ako predal pozemky žalovaným 2) a 3).

9. Žalovaný 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že najskôr kúpili rodinný dom, z ktorého ide
kanalizácia a žumpa cez pozemky, ktoré sú predmetom konania. Pred predajom pozemkov si overil
stav na liste vlastníctva, neboli tam zapísané žiadne ťarchy, následne sa urobila zmluva. Podľa jeho
názoru, sa predávajúceho na právne vady, resp. ťarchy nepýtal, pozrel si list vlastníctva. V prípade, že

by vedel, že je tam problém, určite by do toho nešiel. Zo strany predávajúceho nebol upozornený na
žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na prevod pozemkov. Určite sa pýtal, v akom stave sú
pozemky, potom sa ešte uistil v pozemkovej knihe. Videl, že je tam postavená 30-40 ročná budova,
žiadne problémy tam teda neboli. Určite sa pýtal žalovaného 1) na stav pozemkov pred predajom, on
mu povedal, že je to v poriadku.

10. Žalovaná 3) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so žalovaným 1) jednal jej manžel, ona si stav
pozemkov neoverovala. Ak by manžel o nejakých problémoch vedel, zakázala by mu pozemky kupovať.
O nejakých problémoch vo vzťahu k pozemkom vedomosť nemala.

11. Svedok J. L. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že podpisoval vo vzťahu k pozemkom niečo
o vydržaní. Potom bol poslancom a pán P. doniesol odobriť zmluvy. Kúpil niečo od obecného úradu
tam, kde bola požiarna zbrojnica, niečo od súkromníkov, niečo sa robilo vydržaním. Nepamätal si, kedy
podpisoval vydržanie, bolo to ešte predtým, ako bol poslancom. Potom pán P. doniesol nejaké papiere,
že sa to nedá zapísať, všetci do tých papierov pozerali. Listinu, týkajúcu sa vydržania, si prečítal, bolo v

nej uvedené, že R. P. pozemky niekoľko rokov užíva. Jednu časť odkúpili P. od obecného úradu a jednu
od Y.. Pri uzatváraní uvedených kúpnych zmlúv nebol, informáciu mal z obecného úradu. Bol pri tom,
keď R. P.Í. odovzdával Y. 1000 Sk ako kúpnu cenu za pozemky. P. pozemky kupovali preto, lebo stavali
maštaľ, pozemok vedľa užívali. Na Hutách býva od narodenia, s P. si pomáhali, chodil ku nim. Y. mal
najväčší podiel z tých pozemkov, tak vlastníkov zastupoval. Od roku 1976 pozemky užíval P., nikoho

iného tam nevidel. Susedské spory s pani Q. začali pred 8-10 rokmi.

12. Svedok R. P., otec žalovaného 1), pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v roku 1973 v blízkosti
predmetnýchpozemkovzačalstavaťrodinnýdom,používalpozemky,stálatampožiarnazbrojnica,ktorúpoužíval ako sklad materiálu. Od roku 1964 do roku 1973 bolo na predmetných pozemkoch obecné
smetisko, ktoré vyspravoval. Mal záujem o odkúpenie pozemku nad požiarnou zbrojnicou, pán Y. mu
povedal, že by mal vlastníkov pozemkov odškodniť, preto mu dal 1000 Sk v roku 1976 ako kúpnu cenu

pozemkov. Požiarnu zbrojnicu zrekonštruoval, v roku 1984 na ňu dostal stavebné povolenie. V 90-tych
rokoch sa vyhotovil geometrický plán a začal odkupovať diely na pozemkoch. Odkúpil diel č. 1 alebo č. 4
v roku 1993. V roku 1994 bola možnosť vydržania, preto požiadal starostu B. o možnosť vydržania časti,
ktorá bola od občanov, na čo mu starosta dal súhlas. V roku 1996 odkúpil ďalšiu časť od obce. V roku
1999 to dala notárka dokopy, avšak nedalo sa to zapísať kvôli ROEP. V roku 2002 po ukončení ROEP

opätovne požiadal o zápis, kataster to však nezapísal, preto v roku 2005 dal vyhotoviť geometrický plán.
V roku 2007 podal znovu žiadosť o odkúpenie a odobrenie pozemkov na obecné zastupiteľstvo. Keďže
už v tom čase mali zdravotné problémy, žiadosť bola na jeho syna. Na zastupiteľstve to bolo prejednané,
nikto nemal voči tomu výhrady. V roku 2008 dal vypracovať advokátke kúpnu zmluvu. V roku 2012 sa
voči nemu začalo trestné stíhanie. Nevedel, kde sú jednotlivé diely, ale vedel, kde je pozemok ako celok.
Ešte v roku 1976 tam dali s pánom Y. koly, aby vedeli, kde je hranica pozemku. V čase kúpy pozemkov

od Y. ešte nebol ženatý. Na zastupiteľstve boli odsúhlasené 2 kúpne zmluvy, aj vydržanie, nikto proti
tomu výhrady nemal. Bol v tom, že pozemky patria jemu a jeho manželke, že je to jeho, nakoľko to kúpil
a vydržal. Nikdy v užívaní pozemkov rušený nebol. Užívali hospodársku budovu, kosili tam, upravovali
to. Problémy začali v roku 2008, nakoľko pani Q. nechcela pustiť ďalších vlastníkov dohora, urobila tam
rampu. Pozemky, ktoré odkúpil od obce, užíval od roku 1974. Kúpnu zmluvu s pánom Y. uzatváral ústne,

on zastupoval aj ostatných vlastníkov. Obci zaplatil kúpnu cenu na základe kúpnej zmluvy z roku 1996
vo výške 860 Sk, platili dane za pozemky, a to aj pred rokom 2008.

13. Svedok Y. H., geodet, na pojednávaní uviedol, že vyhotovoval pre pána P. geometrický plán na
majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov. Geometrický plán robil z dôvodu, že skôr vypracovaný

geometrický plán nebolo možné zapísať do katastra, z dôvodu zápisu ROEP. Pri vyhotovovaní
geometrického plánu vychádzal zo stavu po schválení ROEP, ako aj z pôvodných pozemnoknižných
máp. Parcela č. 1555 bola zakreslená v pozemnoknižných mapách aj s pôvodnou stavbou. Geometrický
plán z roku 1993 bol vyhotovený v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Časť parcely č. 505,
vytvorenej geometrickým plánom z roku 1993, zasahuje aj do parcely č. 5773/2, resp. 505, vytvorenej

geometrickým plánom z roku 2005.

14. Svedkyňa D. Q. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že v roku 2008 zistila, že pán P. starší previedol
spoluvlastnícky podiel pri svojom dome na seba. Následne ho prosila, aby jej spoluvlastnícky podiel
vrátil, keď sa tak nestalo, začala sa s ním súdiť, a vtedy zistila, že na jej spoluvlastnícky podiel nemá

kadiaľ vyjsť. Pod jej pozemkom sa nachádza obecný pozemok, ktorý užíva veľa ľudí ako prístupovú
cestu ku nehnuteľnostiam. Následne prišli na to, že obecný pozemok už bol predaný žalovanému 1).
Nemajú kadiaľ prejsť na ich pozemky, nakoľko pri predmetnom pozemku je jediná prístupová cesta.
Nevedela uviesť, kde sa nachádza pozemok č. 1555. Na pozemku č. 1555 stála hasičská zbrojnica. Pán
P. postavil stavbu nie na mieste, kde stále hasičská zbrojnica, ale ďalej. Obec dala hasičskú zbrojnicu P.

do prenájmu, jej mama vedela, že to už kúpili. Má vedomosť o tom, že P. kúpili pozemok pod zbrojnicou,
nemá vedomosť, že by kúpili iné pozemky okolo zbrojnice. O okolité pozemky okolo požiarnej zbrojnice
saniekedynestaralnikto,staralasaajona.Otecžalovaného1)napozemkuskladovalstavebnýmateriál,
skladoval to tam ako starosta, skladovali to tam aj so žalovaným.

15. Svedok J. X. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že si nepamätá, že by v súvislosti s predmetnými
pozemkami dával nejaké vyhlásenia alebo podpisoval nejaké listiny. Potvrdil pravosť svojho podpisu na
čestnom vyhlásení, avšak na okolnosti podpisu listiny si nepamätal. Nevedel sa vyjadriť k okolnostiam
podpisu kúpnej zmluvy medzi P. a J. Y.. Keď bol mladší, chodil na Huty každú nedeľu, teraz tam chodí
málokedy. Nevedel uviesť, kto užíval pozemky okolo maštale P., ani ako P. pozemky nadobudli a kedy.

O potvrdenia ho žiadalo viac ľudí, tak ich podpisoval.

16. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, vrátane pripojených katastrálnych spisov sp.
zn. V 575/2008 a V 4754/2015, súd zistil nasledovný skutkový stav:

17. Žalovaný 2) a žalovaná 3) majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pozemky zapísané ako
parc. č. KN-C 505, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 39 m2 a parc. č. KN-C 5773/2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 253 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území
X., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na listevlastníctva č. XXXX. Žalovaní 2) a 3) nadobudli uvedené pozemky kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 15.
10. 2015, od predávajúceho R. P. (žalovaného 1). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe uvedenej zmluvy bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny

odbor, zo dňa 25. 11. 2015, pod číslom V 4754/15. Žalovaný 1) nadobudol vlastnícke právo k uvedeným
pozemkom kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 13. 2. 2008, s predávajúcim Obcou Huty, zastúpenou
starostom obce R. P.. Podľa čl. II. uvedenej kúpnej zmluvy, odpredaj pozemkov bol schválený uznesením
Obecného zastupiteľstva Obce Huty číslo 13/2/3/2007 zo dňa 16. 3. 2007. Vklad vlastníckeho práva na
základe uvedenej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 25. 3. 2008 pod číslom V

575/2008. Súčasťou katastrálneho spisu je aj výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Huty zo
dňa 8. 2. 2008, podľa ktorého malo Obecné zastupiteľstvo Obce Huty na svojom zasadnutí dňa 16. 3.
2007 schváliť odpredaj pozemku KN parcela č. 505, zastavané plochy a nádvoria, 39 m2, KN parcela č.
5773/2, zastavané plochy a nádvoria, 253 m2, R. P. za sumu 1000 Sk. Podľa zápisnice zo zasadnutia
Obecného zastupiteľstva Obce Huty, konaného dňa 16. 3. 2007, bolo schválené uznesenie 13/2/3/2007,
ktorým bola odobrená kúpna zmluva p. P., ktorou odkúpil parcelu č. 1555 v roku 1994 od obecného

úradu. Podľa výpisu z uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Huty č. 13/2/3/2007, vyhotoveného
dňa 7. 5. 2007, obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 16. 3. 2007 súhlasilo s odpredajom
obecného pozemku na parcele č. 1555, 7509, 7508 a 7500/1, podľa geometrického plánu č. 772/2005,
vo výmere 592 m2. Miestny národný výbor v Hutách dňa 5. 7. 1984 rozhodnutím o prípustnosti výstavby
hospodárskej budovy dal do prenájmu pozemok č. 1555 a povolil stavebníkovi R. P. na pozemku zriadiť

dočasnú stavbu. Obec Huty ako predávajúci a R. P. a R. P. ako kupujúci uzatvorili dňa 14. 12. 1993 kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol predaj časti pozemku zapísaného ako parc. č. 505, diel 1 o výmere 47
m2, v katastrálnom území X., podľa geometrického plánu č. 244-204-0704-93 z 26. 11. 1993, za kúpnu
cenu 705 Sk. Podľa čl. VI. zmluvy, do úžitku kupujúci už vstúpili v súvislosti s vybudovaním dočasnej
stavby v minulom období na základe ohlásenia a súhlasu s užívam prevádzanej nehnuteľnosti. Vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 4.
5. 1994 pod číslom V 30/1994. Obec Huty dňa 1. 7. 1994 vystavila vyjadrenie k vydaniu osvedčenia
podľa ustanovenia § 5 písm. b) zák. č. 293/1992 Zb., v ktorom potvrdila, že manželia P. nadobudli diely
2 a 3 na pozemku parc. č. 505 v katastrálnom území X. ešte ako PKN parcely v roku 1976 od listinných
vlastníkov na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy, s vyplatením dohodnutej kúpnej ceny 1000 Kčs

a od nadobudnutia predmetnú nehnuteľnosť držia a užívajú nepretržite, dobromyseľne a v oprávneniach
vlastníka nerušene. J. L. a J. X. v čestnom vyhlásení uviedli, že ako osoby vo veci nezaujaté a znalé
podmienok priamo a sprostredkovane, za ktorých došlo k nadobudnutiu nehnuteľností pozemku parc.
č. 505, diel 2 a 3, podľa geometrického plánu č. 244-204-0704-93, k. ú. X., že tieto pozemky ešte ako
PKN parcely č. 1556 a 1557, odkúpili R. a R. P. od pozemnoknižných vlastníkov, ktorých zastupoval J.

Y., s vyplatením kúpnej ceny v čiastke 1000 Kčs, v roku 1976 a od samého začiatku doposiaľ užívajú
tieto priestory nerušene, dobromyseľne, bez uplatňovania akýchkoľvek nárokov zo strany pôvodných
vlastníkov. Dňa 3. 3. 1999 Obecný úrad Huty oznámil notárke JUDr. Machajovej, že dňa 13. 7. 1994
bolo vyvesené na 60 dní oznámenie v zmysle § 7 zák. č. 293/1992 Zb., ku ktorému neboli podané
žiadne námietky. Notárskou zápisnicou zo dňa 30. 4. 1999, číslo N/420/1994, NZ/84/1999, notárka JUDr.

Helena Machajová osvedčila držbu R. P. a R. P. k dielu 2 vo výmere 27 m2 a k dielu 3 vo výmere 192 m2
na pozemku parc. č. KN 505, zastavaná plocha, o výmere 309 m2, vytvorených geometrickým plánom
č. 244-204-0704-93 zo dňa 17. 11. 1993 z pôvodných pozemnoknižných parciel číslo 1556, zapísanej
vo vložke č. 68 a číslo 1557, zapísanej vo vložke č. 70, v zmysle zák. č. 293/1992 Zb., ktoré R. P. a R. P.
nadobudli na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy s listinnými vlastníkmi v roku 1976 za dohodnutú

cenu 1000 Sk, ktorú ihneď vyplatili, v súvislosti s využitím priestranstva, ktoré bezprostredne súvisí s
pozemkom, na ktorom majú postavený rodinný dom. Dňa 23. 4. 2002 bol Katastrálnemu úradu v Žiline,
Správa katastra Liptovský Mikuláš, doručený návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností
na základe osvedčenia o držbe uvedeného v notárskej zápisnici číslo N/420/1994, NZ/84/1999, pričom
konanie o návrhu bolo vedené pod číslom Z 965/2002. V konaní bol R. P. vyzvaný dňa 21. 10. 2002

na odstránenie nedostatkov podania z dôvodu, že v katastrálnom území X. bol prevzatý ROEP a
geometrický plán č. 244-204-0704-93 nesúhlasí so stavom po ROEP a následne dňa 1. 6. 2004 na
odstránenie nedostatkov podania z dôvodu, že po skontrolovaní opraveného geometrického plánu č.
31562388-48/2004 po ROEP je osvedčenie nezapísateľné, nakoľko sa zmenili výmery dielov a došlo k
zmene vlastníka na liste vlastníctva č. XXXX. Obec Huty dňa 23. 8. 1994 vydala súhlas s odpredajom

neknihovaného pozemku parc. č. 5778 v katastrálnom území X., v časti zodpovedajúcej dielu 4 na
pozemku parc. č. 505 o výmere 43 m2, podľa geometrického plánu č. 244-204-0704-93, R. P. a R.
P.. Obec Huty ako predávajúci a R. P. a R. P. ako kupujúci uzatvorili dňa 1. 4. 1996 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj časti pozemku parc. č. 505, označeného ako diel 4 o výmere 43 m2, vkatastrálnom území X., podľa geometrického plánu č. 244-204-0704-93, za kúpnu cenu 860 Sk. V čl. III.
zmluvy kupujúci prehlásili, že stav prevádzanej nehnuteľnosti poznajú z doterajšieho dobromyseľného
užívania. R. P. a R. P. uzatvorili manželstvo dňa X. X. XXXX. Z výpisu z účtovníctva žalobcu mal súd

preukázanú úhradu kúpnej ceny za odpredaj nehnuteľnosti R. P. dňa 20. 9. 1994 vo výške 705 Sk.

18. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/103/2015, súd
zistil nasledovné skutočnosti:

19. Uznesením zo dňa 13. 6. 2012, ČVS: ORP-185/JP-LM-2010 bolo vznesené obvinenie R. P. za prečin
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona v súbehu
s prečinom zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, v súbehu s
prečinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku
a úradnej značky podľa § 352 ods. 1, 2 Tr. zákona pre skutok, že dňa 16. 3. 2007 ako starosta Obce
Huty v snahe dosiahnuť zápis vlastníckeho práva k dielom parciel s pridelenými parcelnými číslami

505 a 5773/2 o celkovej výmere 292 m2, ktoré boli predtým vlastníctvom obce, zapísanými na liste
vlastníctva č. XXXX, v súčasnosti v prospech jeho syna R. P., vedeným Správou katastra Liptovský
Mikuláš pre katastrálne územie X., inicioval prijatie uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Huty č.
13/2/2007, ktoré pre jeho nepoužiteľnosť v katastrálnom konaní dodatočne bez vedomia a súhlasu
poslancov obecného zastupiteľstva upravil a jeho prostredníctvom dosiahol v konaní o povolenie vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností kladné rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš zo
dňa 25. 3. 2008, sp. zn. V 575/2008, pričom pri prevode majetku obce na svojho syna R. P. ako osobu
mu podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízku, nerešpektoval zákonnú požiadavku k § 9 ods. 4 písm.
g), ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v spojení s ustanovením § 281 a nasl. Obchodného
zákonníka, čím Obci Huty spôsobil škodu najmenej 3212 eur. Obvinený R. P. pri výsluchu v prípravnom

konaní uviedol, že v roku 1993 si dal vyhotoviť geometrický plán č. 244-204-0704/93. Týmto plánom
bola vytvorená parc. č. 505, ktorá mala 4 diely. Z uvedenej parcely kúpnou zmluvou zo dňa 14. 12. 1993
kúpil diel č. 1 vo výmere 47 m2, pričom rozhodnutie o vklade pod V 30/1994 nadobudlo účinnosť 14. 11.
1994. Diel bol zakúpený za 705 Sk. Starosta obce mu navrhol, že diely 2 a 3 môžu urobiť vydržaním -
osvedčením podľa zák. č. 293/1992 Zb. Tieto diely chcel preto, lebo ich už predtým v roku 1976 alebo

1977 kúpil s manželkou od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, R. Č., Z. R. a J. Y., ktorým bolo
zaplatené 1000 Kčs. O osvedčení o držbe mu JUDr. Machajová vydala notársku zápisnicu č. N/420/94,
NZ/84/99 zo dňa 30. 4. 1999. Návrh na záznam osvedčenia bol na Správu katastra Liptovský Mikuláš
podaný dňa 19. 4. 2002, pričom správa katastra ho vyzvala na odstránenie nedostatkov podania dňa
1. 6. 2004. Na základe toho dal vyhotoviť nový geometrický plán č. 31562388-47/2005, ktorý vyhotovil

P.. Y. H.. Diel č. 4 pozemku č. KN 505 o výmere 43 m2 kupoval od Obce Huty zmluvou za 860 Kčs,
ktorá suma bola zaplatená. Keďže na katastri v Liptovskom Mikuláši zistil, že zmluvy a osvedčenia o
držbe nie sú zapísané, rozhodol sa, že časť pozemku, ktorá mu podľa jeho názoru už ako celok patrila
a je napísaná na obci, si dal odobriť obecnému zastupiteľstvu za sumu 1000 Sk. Všetky pozemky,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 12. 2. 2008, užíva jeho rodina od 70-tych rokov doposiaľ.

Žalovaný 1) v prípravnom konaní uviedol, že bol upovedomený, že pozemok, ktorý kúpil na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 12. 2. 2008 od Obce Huty, konkrétne parc. č. 505 a č. 5773/2, bol nadobudnutý
nezákonným spôsobom, preto uvedené parcely chce vrátiť späť Obci Huty, aby sa vrátil zákonný stav
pred odpredajom týchto parciel. Súd sa oboznámil aj s výpoveďami svedkov z prípravného konania, a
to D. Q., R. Q., O. Q., Y. J., Š. Y., J.. J. H., R. Y., S.. J. H., so záverom znaleckého posudku ohľadne

hodnoty predmetných pozemkov, so zápisnicou o obhliadke na mieste samom, so žiadosťou R. P. a R.
P. zo dňa 1. 7. 1994 adresovanou Obvodnému úradu Liptovský Mikuláš o odkúpenie dielu 4 z pozemku
č. 505 v katastrálnom území X. o výmere 43 m2, s rozhodnutím Okresného úradu v Liptovskom Mikuláši,
katastrálny odbor, zo dňa 15. 4. 1999 číslo V 1155/96, ktorým bolo katastrálne konanie vo veci návrhu
na vklad kúpnej zmluvy, uzavretej medzi Obcou Huty ako predávajúcim a R. P. a R. P. ako kupujúcimi

zastavené, s rozhodnutiami Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 11. 12. 1998
a zo dňa 24. 7. 1996, číslo V 1155/96, ktorými bolo prerušené katastrálne konanie o návrhu na vklad
kúpnej zmluvy, uzavretej medzi Obcou Huty ako predávajúcim a R. P. a R. P. ako kupujúcimi, s výpisom z
uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Huty zo dňa 12. 3. 1996, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo
na svojom zasadnutí dňa 1. 3. 1996 vyslovilo súhlas s odpredajom neknihovaného pozemku v rozsahu

vytvorenom geometrickým plánom č. 244-204-0704-93 zo dňa 17. 11. 1993 ako KN parc. č. 505, diel
4 o výmere 43 m2 R. P. a R. P. za cenu 20 Sk/m2, s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy, ktorý bol podaný dňa 1. 7. 1996. Dňa 14. 10. 2015 bola
podaná Okresnou prokuratúrou Liptovský Mikuláš na R. P. obžaloba pre skutok uvedený v uznesenío vznesení obvinenia zo dňa 13. 6. 2012, ktorým mal spôsobiť škodu Obci Huty vo výške 1210 eur, a
ktorým mal spáchať prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 Tr.
zákona, prečin zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona a prečin

falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej
značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona. Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal dňa 31. 3. 2016 pod č. k.
3T/103/2015-370 trestný rozkaz, ktorým uznal obv. R. P. za vinného zo spáchania skutku, pre ktorý bola
podaná obžaloba, ktorým sa dopustil prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa
§ 237 ods. 1 Tr. zákona, prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.

zákona a prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Tr. zákona. Proti trestnému rozkazu podal obvinený odpor,
ktorý následne vzal späť. Uznesením zo dňa 30. 9. 2016 bolo vzaté na vedomie späťvzatie odporu.

20. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

23. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

24. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou, po vykonanom čiastočnom späťvzatí, domáhal
určenia vlastníckeho práva k pozemkom. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobca podanou
žalobou domáhal, súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem,

preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. V tejto súvislosti súd len
okrajom poukazuje na to, že skúmanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bolo
podmienkou úspešnosti určovacej žaloby aj podľa zákonného ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016, t. j. v čase podania žaloby na súd. Určovacia žaloba má
preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa

požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym
konaniam. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak bez požadovaného
určenia by bolo ohrozené jeho právo alebo jeho právne postavenie sa stalo neistým. Pokiaľ žalobca
nepreukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zamietne súd žalobu bez toho,
aby sa zaoberal meritom veci. Podľa ustálenej judikatúry, ak sa žalobca domáha určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, je na požadovanom určení vždy
naliehavý právny záujem. Keďže žalobca sa v spore domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom,
ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol
spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení.

27. Žalobca však v spore nepreukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku a pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného 1). Vecná legitimácia predstavuje stav vyplývajúci z hmotného práva a vyjadruje, či žalobca
alebo žalovaný sú nositeľmi tvrdeného hmotného práva (aktívna vecná legitimácia), resp. povinnosti(pasívna vecná legitimácia). Úspech žalobcu v spore je, okrem iného, podmienený preukázaním
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, t. j. preukázaním skutočností, že žalovaný je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore má za následok

zamietnutie žaloby. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 21 Cdo 2770/2004:
„Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto
je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo koho právnej sféry sa sporný
právny vzťah alebo sporné právo týka. ... V konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré v konaní ide, jednak ten, kto požaduje, aby

jeho vlastnícke právo bolo určené, a jednak osoba, ktorá je uvedená v katastri nehnuteľností ako
vlastník nehnuteľnosti. Právnej sféry ďalších osôb sa toto konanie netýka; aj keď uskutočnili právne
úkony týkajúce sa prevodu vlastníctva tejto nehnuteľnosti, výsledok konania (rozhodnutie o tom, či tu
vlastnícke právo je či nie je) nemá a nemôže mať na ich právne pomery žiadny vplyv (nemôže mať
žiadny dopad na vymedzenie ich práv alebo povinností týmto súdnym rozhodnutím).“ Hoci žalovaný 1) v
čase podania žaloby na súd bol pasívne vecne legitimovaný v spore, keďže v tom čase bol ako vlastník

pozemkov, určenia vlastníctva ku ktorým sa žalobca v spore domáha, zapísaný v katastri nehnuteľností,
v priebehu konania (v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na žalovaných 2
a 3), stratil pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Keďže, v zmysle zákonného ustanovenia § 217 ods. 1
Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd žalobu voči
žalovanému 1) z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

28. Súd mal preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2) a žalovanej 3) v spore, nakoľko
sú aktuálne zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáha
určenia vlastníckeho práva. Žalovaní 2) a 3) nadobudli vlastnícke právo k pozemkom v priebehu
sporu kúpou od žalovaného 1). V spore sa bránili poukazujúc na dobromyseľnosť pri nadobúdaní

predmetných pozemkov. Súd považoval ich argumentáciu za dôvodnú, nakoľko mal z vykonaného
dokazovania preukázané, že vlastnícke právo k pozemkom nadobudli v dobrej viere. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo/71/2011, podľa ktorého: „...nemožno
vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany
dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva

názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než
má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad
akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol
(porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 3314/11 z 2. októbra 2012). Dobrá viera
musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi

sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie
tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať
v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej
opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne
nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v

skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností,
takéto právo nesvedčí.“ K uprednostneniu princípu právnej istoty dobromyseľných nadobúdateľov pred
ochranou vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov sa vyjadril aj Ústavný súd SR, ktorý, napr. v náleze,
č. k. I. ÚS 549/2015-33, uviedol, že: „Aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery

nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné
súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky
k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu
v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I. ÚS 50/2010) o nové
interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila

právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol
potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd a pod.]. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov
súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa
od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej

viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť
istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu (porovnaj aj
R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy
musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Ústavný súd z hľadiska poskytnutiaústavnoprávnej ochrany musí tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho

nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte)
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však
nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie

základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.“ Rovnaký právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v náleze, č. k. I. ÚS
151/2016-29. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchov žalovaných, mal súd preukázané, že pri
nadobúdaní pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností konali v dobrej viere v konštitutívny akt štátu

- rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného
1). Žiadne okolnosti, ktoré boli žalovaným 2) a 3) známe pri uzatváraní zmluvy, nenasvedčovali tomu, že
by žalovaný 1) nebol výlučným vlastníkom predmetných pozemkov, a že by teda pozemky žalovaným
2) a 3) nebol oprávnený predať. Žalovaný 1) bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanými 2) a 3)
zapísaný ako vlastník predmetných pozemkov v katastri nehnuteľností, na liste vlastníctva, na ktorom

boli pozemky zapísané, neboli v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísané žiadne ťarchy, ani poznámky,
z ktorých by bolo možné vyvodiť, že vlastnícke právo žalovaného 1) k pozemkom je sporné, prípadne
že ich prevod je obmedzený. Z výpovede žalovaného 1) a žalovaného 2) vyplynulo, že žalovaní 2)
a 3) boli žalovaným 1) ubezpečení o právnej bezvadnosti prevádzaných pozemkov, ktorú si aj overili
príslušnými výpismi z listov vlastníctva. Navyše, ani sám žalobca v priebehu sporu nespochybnil dobrú

vieru žalovaných 2) a 3) pri nadobúdaní pozemkov. Žalobca poukazoval na vedomosť žalovaného 1)
o možnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, nadobudnutú
v prebiehajúcom trestnom stíhaní vedenom voči jeho otcovi R. P.. Uvedená skutočnosť je však bez
vplyvu na posúdenie dobromyseľnosti žalovaných 2) a 3) pri nadobúdaní pozemkov. Z uvedených
dôvodov (hoci aj nebolo medzi stranami sporné, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako

predávajúcim a žalovaným 1) ako kupujúcim neboli dodržané zákonné ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
a) a § 9 ods. 4 písm. g) zákona č. 138/1991 Zb o majetku obcí v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
kúpnej zmluvy) mal súd preukázané, že žalovaným 2) a 3) je potrebné poskytnúť právnu ochranu ich
vlastníckeho práva, ktoré nadobudli od žalovaného 1) v dobrej viere.

29. Navyše, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca nie je vlastníkom pozemkov,
ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, minimálne v časti zodpovedajúcej dielom 1 a 4
na pozemku parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom č. 244-204-0704-93 z 8. 11. 1993,
vo výmere 47 m2 a 43 m2, ktoré zasahujú do pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Z uvedeného
dôvodu preto žalobca v časti týchto pozemkov nebol aktívne vecne legitimovaný v spore. Z vykonaného

dokazovania mal súd preukázané, že právni predchodcovia žalovaného 1), R. P. a R. P., nadobudli
vlastnícke právo k uvedeným častiam pozemku na základe kúpnej zmluvy, resp. vydržaním. R. P. a
R. P. nadobudli kúpnou zmluvou, uzavretou dňa 14. 12. 1993 so žalobcom ako predávajúcim diel 1
z novovytvoreného pozemku parc. č. KN 505 o výmere 47 m2. Uvedená kúpna zmluva nadobudla
aj vecnoprávne účinky, keďže vklad vlastníckeho práva bol povolený Katastrálnym úradom v Žiline,

Správa katastra Liptovský Mikuláš, dňa 4. 5. 1994. Pokiaľ aj poukazovala právna zástupkyňa žalobcu
na to, že prevod vlastníckeho práva na základe uvedenej kúpnej zmluvy nebol schválený Obecným
zastupiteľstvomObceHuty,uvedenáskutočnosťbolabezvplyvunaprávneposúdenieveci. Akbyajtotiž
nedošlo ku schváleniu predaja obecným zastupiteľstvom, predstavovala uzavretá kúpna zmluva právny
titul (dôvod) pre vydržanie predmetnej časti pozemku a právni predchodcovia žalovaného 1) uplynutím

vydržacejdoby10rokov, t.j.14.12.2003,keďžepodľakúpnejzmluvydoužívaniadielu1užvstúpilipred
podpisom zmluvy, nadobudli vlastnícke právo k dielu 1 vydržaním. Z vykonaného mal súd preukázané,
že právni predchodcovia žalovaného 1) zaplatili žalobcovi dojednanú kúpnu cenu a minimálne od
uzavretia kúpnej zmluvy po dobu 10 rokov diel 1 pozemku nerušene dobromyseľne užívali ako vlastný.
Dobromyseľnosť držby právnych predchodcov žalovaného 1) po vydržaciu dobu 10 rokov nebola v

spore namietaná. Pokiaľ poukazovala právna zástupkyňa žalobcu na skutočnosť, že predmetnú časť
pozemkuvyužívaliobyvateliaobceakoprechod(cestu)kusvojimpozemkom,nepreukazujeto,žeprávni
predchodcovia žalovaného 1) neboli dobromyseľní držitelia. Umožnenie prechodu cez časť pozemku
iným obyvateľom nepreukazuje, že právni predchodcovia žalobcu diel 1 neužívali dobromyseľne akovlastný (keďže jedným z čiastkových oprávnení vlastníka je aj prenechanie užívania veci alebo jej časti
tretej osobe). Súd mal preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním právnymi predchodcami
žalovaného 1) aj k dielu 4 na pozemku parc. č. KN 505 vytvorenom geometrickým plánom č.

244-204-0704-93, ktorý právni predchodcovia žalovaného 1) odkúpili od žalobcu kúpnou zmluvou,
uzavretou dňa 1. 4. 1996. Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe uvedenej kúpnej zmluvy bol účastníkmi zmluvy podaný dňa 1. 7. 1996 a jeho prílohou bol aj
výpis z uznesenia Obecného zastupiteľstva Obce Huty. Pokiaľ aj bolo vkladové konanie zastavené,
mal súd za to, že kúpna zmluva predstavuje právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva k dielu

4 na pozemku parc. č. KN 505 vydržaním, a že, v dôsledku splnenia všetkých podmienok vydržania,
najmä oprávnenej dobromyseľnej držby uvedenej časti pozemku po zákonom určenú dobu 10 rokov,
nadobudli právni predchodcovia žalovaného 1) vlastnícke právo k časti pozemku označenému ako diel
4 najneskôr dňom 1. 4. 2006. Pokiaľ ide o nerušenosť držby, súd poukazuje na právnu argumentáciu,
uvedenú vo vzťahu k dielu 1 na pozemku parc. č. KN 505. Navyše, diel 4 sa nachádza v protiľahlej
časti pozemku k dielu 1, preto cez uvedenú časť pozemku neviedol prechod (prístupová cesta) k

ďalším pozemkom obyvateľov obce. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, najmä
z geometrických plánov, ako aj z pripojeného trestného spisu, najmä prílohy k zápisnici o obhliadke
na mieste samom, aj z výpovede svedka P.. Y. H., mal súd preukázané, že diely 1 a 4 na pozemku
parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom číslo 244-204-0704-93, nepochybne zasahujú (sú
súčasťou) do pozemkov, určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa žalobca domáhal. Keďže súd mal

preukázané, že časť pozemkov, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, nepatrí, a
už ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1) nepatrila, žalobcovi, žalobca
nepreukázal v spore aktívnu vecnú legitimáciu na určenie vlastníctva k pozemkom v celku. Súd preto
považoval za nadbytočné vykonávať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k prípadnému vlastníctvu k dielom
2, 3 na pozemku parc. č. KN 505, vytvorenom geometrickým plánom číslo 244-204-0704-93, v zmysle

právnej argumentácie žalovaných ohľadne vydržania na základe osvedčenia o vydržaní.

30. Súd rozhodol, že ďalšie, žalobcom navrhované dôkazy (originály katastrálnych spisov, výpis z
listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., geometrický plán, resp. znalecké dokazovanie),
nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci, preto by vykonávanie

ďalších dôkazov by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ ide o návrh na
zabezpečenie originálov katastrálnych spisov, súd poukazuje na to, že vykonal všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu uvedených katastrálnych spisov, zabezpečiť originály spisov sa mu však nepodarilo.
Fotokópie katastrálnych spisov sú súčasťou pripojeného trestného spisu, preto súd považoval za
nadbytočné vykonávať ďalšie úkony za účelom zabezpečenia originálov katastrálnych spisov.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd nemal preukázané dôvody hodné
osobitného zreteľa, preto vo veci neaplikoval zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku
tak, ako to navrhovala právna zástupkyňa žalobcu (v dôsledku čoho by žalovaným nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi nepriznal). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 12/2008): „V
sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci.
Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa
ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku (pozn. teraz § 257 Civilného sporového poriadku),
podľaktoréhoaksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdnáhradutrovkonaniacelkomalebo

sčasti priznať. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k
zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha
súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať zposúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku preto
nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade
trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný

prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal
trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú

tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania
a pod..“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 2/2008: „Predpokladom jeho použitia
(pozn. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 257 Civilného sporového poriadku) je existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a
existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu
k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto

konania (konanie o určenie otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej
situácie (napr. zmena zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu,
nemohol posúdiť zdravotný stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony).“ Žalobca
dôvodil použitie zákonného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku okolnosťami prípadu,
spočívajúcimi v tom, že žalovaný 1) v priebehu sporu previedol vlastníctvo k pozemkom na žalovaných

2), 3), hoci vedel o prebiehajúcom trestnom konaní ako aj v tom, že o skutočnostiach, týkajúcich sa
nadobúdania pozemkov, sa dozvedel až z listinných dôkazov predkladaných v spore. Skutočnosť, že
žalovaný 1) v priebehu sporu previedol vlastníctvo na žalovaných 2), 3), nemôže predstavovať dôvod
hodný osobitného zreteľa pre postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Tak by tomu mohlo
byť teoreticky v prípade, ak by žalobca po tom, ako sa o uvedenej skutočnosti dozvedel, vykonal

príslušnýprocesnýúkonvočižalovanému1)(keďževčasepodaniažalobyžalovaný1bolpasívnevecne
legitimovaný v spore). Súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalobcu, že o skutočnostiach,
týkajúcich sa nadobudnutia vlastníctva právnymi predchodcami žalovaného 1), sa dozvedel až počas
sporu. Uvedené listiny boli zabezpečené už v trestnom konaní a žalobca ako poškodený mal možnosť
sa s nimi oboznámiť najneskôr pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 2. 10. 2015, t. j. ešte pred

prvým pojednávaním vo veci. Už len okrajom súd uvádza (hoci žalobcom ani neboli tvrdené), že
nemal preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v majetkových, sociálnych, osobných,
prípadne ďalších pomeroch strán sporu, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov
konania žalovaným. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka

konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.